Hráči siang-čchi

2 Spoločenské interakcie a hospodárske výsledky

2.1 Úvod

  • Keď sa ľudia rozhodnú spolupracovať, často je to preto, že aspoň jeden z nich v tom vidí príležitosť niečo získať. Nezriedka však medzi nimi vznikne konflikt o tom, ako si tieto zisky podelia.
  • Teória hier nám pomáha pochopiť, prečo môže nasledovanie vlastného záujmu niekedy viesť k výsledku, ktorý pokladajú za dobrý všetci účastníci alebo naopak, ktorý nie je ideálny ani pre jedného z nich.
  • Ak niekto dôkladne nezohľadní dôsledky svojich rozhodnutí na iných, dochádza k spoločenským dilemám, ako napríklad nesprávne užívanie antibiotík či poškodzovanie životného prostredia.
  • Údaje z experimentov nám spolu s inými dôkazmi ukazujú, že pri vysvetľovaní interakcií medzi ľuďmi sú dôležité nielen vlastné záujmy, ale aj spoločenské preferencie, ako záujem o iných, pocit vzájomnosti či zmysel pre spravodlivosť.
  • Naučíme sa, ako možno nástroje predstavené v tejto kapitole uplatniť na množstvo rôznych ekonomických situácií vrátane globálneho problému zmeny klímy.

Rozvoj antibiotík, ktorý sa začal objavením penicilínu v roku 1928, priniesol ľudstvu obrovské výhody. Kedysi smrteľné ochorenia už dnes dokážeme jednoducho liečiť pomocou lacných a ľahko dostupných liekov. Svetová zdravotnícka organizácia však upozorňuje, že sa dostávame do tzv. postantibiotickej éry, lebo mnohé baktérie si voči antibiotikám budujú odolnosť: „Ak zásadne nezmeníme výrobu, predpisovanie a užívanie antibiotík, svet bude postupne prichádzať o stále viac týchto statkov, ktoré zabezpečujú globálne verejné zdravie, a dôsledky budú zničujúce.“

  • Ak antibiotiká používame pričasto, v nesprávnej dávke či na ochorenia, ktoré nie sú bakteriálneho pôvodu, baktérie získajú odolnosť voči antibiotikám a zmenia sa na tzv. superbaktérie.
  • Lekári veľmi dobre vedia, že ak o predaji antibiotík rozhoduje trh, má to ďalekosiahle negatívne dôsledky. V indických lekárňach sú napríklad antibiotiká dostupné bez lekárskeho predpisu a veľmi často sa stáva, že ich ľudia užívajú nesprávne.
  • Často ich berú aj v situáciách, kedy by bola vhodnejšia iná liečba. A aj keď je užívanie antibiotík primerané, pacienti ich často po zlepšení stavu vysadia, aby ušetrili. Výsledkom takýchto vzorcov správania je vznik patogénov odolných voči antibiotikám.

Pacientovi však liečba zabrala (aspoň zdanlivo) a dodávateľom antibiotík sa darí. K nadužívaniu antibiotík dochádza preto, že ľudia nezohľadňujú dôsledky, ktorým budú musieť čeliť ostatní, ak sa superbaktérie rozšíria.

spoločenská dilema
Situácia, v ktorej konanie jednotlivca, ktorý nasleduje svoj osobný cieľ, môže viesť k výsledku, ktorý je horší než iný reálny výsledok, ku ktorému by došlo, ak by ľudia nekonali ako jednotlivci, ale spolupracovali.
externalita
Keď činnosť istej osoby so sebou prináša výhody alebo náklady pre iného jednotlivca a daná osoba tento vplyv pri rozhodovaní o svojej činnosti nezohľadňuje. Ide o externalitu, lebo nie je súčasťou rozhodovacieho procesu osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pozitívne externality odkazujú na výhody a negatívne na náklady, ktoré znášajú ostatní. Pri osobe, ktorá nepriamo vdychuje dym z cigarety inej osoby, ide o negatívnu externalitu. Radosť z krásnej záhrady vášho suseda je pozitívna externalita. Označuje sa aj ako: externý vplyv. Pozri aj: neúplná zmluva, zlyhanie trhu, pozitívna externalita, negatívna externalita.

Problém nesprávneho užívania antibiotík nie je ničím jedinečný. Je len jedným príkladom takzvanej spoločenskej dilemy. K spoločenským dilemám ako nesprávne užívanie antibiotík či poškodzovanie životného prostredia dochádza, ak ľudia dostatočne nezohľadnia pozitívne či negatívne dôsledky svojich rozhodnutí na iných.

V kapitole 1 podkapitole 1.12 sme sa naučili, že takéto dôsledky na iných, ktoré ľudia dostatočne nezohľadnia, voláme externality alebo externé vplyvy. Uvedený príklad súvisel s vplyvom našich rozhodnutí o spotrebe, výrobe elektrickej energie či iných environmentálnych otázkach na ľudí teraz i v budúcnosti.

V tomto prípade je externalitou to, že ak ja budem nesprávne užívať antibiotiká, môže to viesť k vzniku superbaktérie, ktorá zabije teba. Zbytočné užívanie antibiotík pri ľahkom ochorení síce chorému môže pomôcť rýchlejšie sa vyliečiť, no okrem toho povedie aj k externalite vo forme vzniku superbaktérie odolnej voči antibiotikám, ktorá zabije mnohých ďalších. Podobne je to aj v prípade dopravných zápch. Ak sa rozhodneme, že do práce pôjdeme autom sami a zvyšné miesta ostanú prázdne, neberieme pri tom do úvahy skutočnosť, že tým prispejeme k zápcham a ostatní strávia dochádzaním viac času.

Spoločenské dilemy sa objavujú často a zhoršujú nám a ostatným ľuďom kvalitu života. Jednou z úloh verejných politík je takéto spoločenské dilemy riešiť. Ekonómia pri tom zohráva dôležitú úlohu, lebo nám ukazuje možné riešenia.

spoločenská interakcia
Situácia, v ktorej konanie jednej osoby ovplyvňuje jej výsledky a výsledky iných.
tragédia spoločne využívaných statkov
Spoločenská dilema, v ktorej jednotlivci, ktorí konajú samostatne a nasledujú vlastný záujem, vyčerpajú spoločný zdroj, čím sa zhoršia odmeny pre všetkých. Pozri aj: spoločenská dilema.

2.2 Dva typy spoločenských interakcií

Rozlišovanie medzi dvoma typmi spoločenských interakcií nám pomôže porozumieť možnej úlohe verejnej politiky. Kľúčovým rozdielom medzi nimi je, či do interakcie vstupujú externality ako pri spoločenskej dileme, alebo nie.

Tragédia spoločne využívaných statkov: spoločenská dilema

Biológ Garret Hardin vydal v roku 1968 v časopise Science článok o spoločenských dilemách, ktorý nazval The Tragedy of the Commons (Tragédia spoločne využívaných statkov).1 Opísal v ňom skupinu pastierov dobytka, ktorí neustále zväčšovali svoje stáda. To nakoniec viedlo k nadmernému spásaniu spoločnej pastviny. Pastieri tak zničili pastvinu, dobytok a aj samých seba. Hardinova tragédia spoločne využívaných statkov je spoločenskou dilemou.

Tvrdil, že pri zdrojoch, ktoré nikto nevlastní (niekedy ich nazývame spoločným majetkom alebo spoločnými zdrojmi), ako zemská atmosféra či populácie rýb, ľahko dôjde k nadmernému využívaniu, ak prístup k nim nejakým spôsobom neregulujeme. Odvetvie rybolovu by bolo udržateľnejšie, ak by rybárske lode chytili ročne menej tuniakov. Pomohlo by to udržať populáciu a zabezpečiť úlovky aj v budúcnosti. Ľudstvu by sa darilo oveľa lepšie, ak by podniky a jednotlivci na celom svete prijali rozhodnutia, ktoré obmedzia emisie znečisťujúcich látok alebo používanie antibiotík. Ak však znížite svoju spotrebu, uhlíkovú stopu či počet ulovených tuniakov, náklady budete znášať vy a ostatní si budú aj naďalej užívať všetky výhody.

problém čierneho pasažiera
Ak má človek pri projekte založenom na spolupráci úžitok z príspevkov ostatných bez toho, aby sám prispel.

Príklady Hardinovej tragédie a iných sociálnych dilem nájdeme všade okolo seba. Ak máte spolubývajúcich alebo bývate s rodinou, veľmi dobre viete, aké ťažké je udržiavať poriadok v kuchyni alebo kúpeľni. Ak ju uprace jeden z vás, majú z toho úžitok všetci. Narobí sa však pri tom iba ten, kto upratuje. Ostatných niekedy voláme čierni pasažieri. V rámci štúdia ste už určite pracovali na skupinovej úlohe. Veľmi dobre teda viete, že náklady spojené so snahou (naštudovať si problém, zozbierať dôkazy či spísať výsledky) znáša jednotlivec, no výhody (lepšia známka za skupinový projekt, lepšie celkové hodnotenie či jednoducho obdiv spolužiakov) z tejto snahy čerpajú všetci členovia skupiny.2 Člen skupiny, ktorému na ostatných nezáleží, sa môže len „zviezť“. Ak by to ale urobili všetci, projekt nebude stáť za veľa a všetci členovia skupiny dostanú zlú známku.

Neviditeľná ruka: keď vlastný záujem funguje

Hardinova tragédia spoločne využívaných statkov priniesla názor, ktorý bol v rozpore so zaužívanou ekonomickou teóriou neviditeľnej ruky, ktorú v 18. storočí predstavil zakladateľ ekonómie Adam Smith. Opísal podmienky, za ktorých môžu jednotlivci nasledujúci vlastný záujem bez toho, aby zohľadňovali záujem ostatných, v skutočnosti pracovať na spoločnom dobre. Napísal, že pri správnych zákonoch a ekonomických inštitúciách (súkromné vlastníctvo a hospodárska súťaž medzi viacerými hospodárskymi aktérmi) riadi ekonomiku akási „neviditeľná ruka“ a vedie ju smerom, ktorý je pozitívny pre celú spoločnosť.

V ďalších kapitolách zistíme, že existujú podmienky (hospodárska súťaž a neprítomnosť externalít), pri ktorých Smithov mechanizmus funguje a jeho pozoruhodné tvrdenie zodpovedá realite. Hardinov príklad, v ktorom jeden pastier umiestni na pastvinu o jednu kravu navyše, a to povedie k externalite poškodenia životného prostredia, nám však spolu s mnohými inými spoločenskými dilemami dokazuje, že nie vždy to platí. Preto Hardin svoju tragédiu označil za „popretie neviditeľnej ruky“.

Pri hľadaní riešenia nejakého ekonomického, spoločenského či dokonca biologického problému musíme mať stále na pamäti tieto dve veľké myšlienky – neviditeľnú ruku a tragédiu spoločne využívaných statkov. Pri každej spoločenskej interakcii sa musíme pýtať, či je možné, že ak budú jednotlivci nasledovať svoje osobné ciele, povedie to k lepšiemu výsledku aspoň pre jedného z nich.

Odpoveď sa bude v jednotlivých prípadoch líšiť a riešenia tiež nebudú rovnaké. Niektoré spoločenské dilemy si vyriešia komunity samostatne, pri iných je potrebný zásah štátu. K niektorým nedôjde alebo sa aspoň zmiernia, lebo ľudia konajú aj s inými motívmi než je vlastný záujem.

Na spoločenských dilemách nie je nič nové. Čelíme im totiž už od praveku.

O spoločenskej dileme písal aj Ezop vo svojej bájke O myšom sneme3 už pred viac ako 2 500 rokmi. Skupina myší chce, aby niektorá spomedzi nich mačke priviazala na krk zvonček. Keď ho bude mať na krku, nebude už môcť chytiť a zožrať žiadne ďalšie myši. Myš, ktorá sa na túto úlohu podujme, však také šťastie mať nemusí. Každá z myší by sa rada zviezla na úspechu inej statočnej (alebo samovražednej) myši.

2.3 Riešenie spoločenských dilem

spoločenské preferencie
Človek, ktorý má spoločenské preferencie, sa nestará len o dôsledky svojho konania pre seba, ale aj pre ostatných. Označujú sa aj ako: preferencie vychádzajúce zo záujmu o ostatných.

Spoločenským dilemám sa dá zabrániť alebo ich aspoň zmierniť. Stačí, ak ľuďom dostatočne záleží na vplyve ich činov na druhých, alebo ak spoločnosť obmedzuje alebo motivuje konanie ľudí tak, aby im na tom záležalo. V tomto kontexte používame termín spoločenské preferencie, ktorým označujeme, že nám záleží na ostatných. Pravidlá, ktoré ich ovplyvňujú nazývame spoločenské inštitúcie.

Spoločenské preferencie: keď nám záleží na iných

preferencia
Posúdenie pozitív a negatív jednotlivých výsledkov dostupných činností, ktoré tvorí základ rozhodnutia, čo urobíme.

V konkrétnych situáciách sa ľudia odlišujú vo svojich preferenciách. To znamená, že rôzne alternatívy hodnotia ako lepšie alebo horšie, a na základe toho aj konajú. Niektorí ľudia majú napríklad radšej kávu ako čaj, iní dajú prednosť čaju a niektorí nemajú radi ani jednu z možností. Môžu sa teda rozhodnúť takto: dať si čaj, dať si kávu alebo nedať si ani čaj, ani kávu. Naše preferencie predurčujú, pre ktorú možnosť sa rozhodneme.

Preferencie sa môžu týkať jedla, ktoré nám chutí alebo nechutí, toho, či je pre nás dôležitejšia rodina alebo práca, ale aj či si viac vážime voľný čas alebo peniaze, ktoré by sme mohli zarobiť, ak by sme pracovali viac. Ukážeme si, že preferencie nám spolu s ďalšími informáciami pomáhajú vysvetliť správanie ľudí.

Na pochopenie spoločenských dilem a toho, ako im predísť, rozlišujeme medzi dvoma kategóriami preferencií:

  • individualistickými preferenciami: človek s individualistickou preferenciou pri rozhodovaní berie do úvahy len to, ako jeho konanie ovplyvní jeho samého, a vplyv na ostatných ignoruje;
  • spoločenskými preferenciami: človek, ktorý má takéto preferencie, sa okrem dôsledkov pre samého seba zaujíma aj o to, ako jeho konanie ovplyvní ostatných.

Človek môže mať súčasne individualistické preferencie, keď si v reštaurácii vyberá jedlo z menu, a spoločenské preferencie, keď sa rozhoduje, akú snahu vynaloží pri udržiavaní čistoty v rodinnej kúpeľni.

Spoločenské preferencie súvisia so záujmom človeka o ostatných – je pre neho dôležité, čo sa s nimi stane. Individualistické preferencie zasa súvisia najmä so záujmom o seba samého.

Spoločenské preferencie sú často vyjadrené spoločenskými normami slušného správania. Ako príklad môže poslúžiť zásada, ktorú označujeme ako zlaté pravidlo správania. Riadia sa ním mnohé kultúry a vychádza z neho sociálne učenie viacerých náboženstiev. Toto pravidlo hovorí, že sa máme k iným správať tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám.

Niekedy nás konanie podľa spoločenských pravidiel jednoducho uspokojuje. Človek má skôr pocit, že si vychutnáva dobré jedlo, a nie, že plní morálne pravidlo. To mal pravdepodobne na mysli aj Abraham Lincoln, americký prezident od roku 1861 do roku 1865, keď svojmu životopiscovi povedal: „Keď konám dobro, cítim sa dobre, keď konám zlo, cítim sa zle – to je moje náboženstvo.“

Lincoln nie je jediný. Existuje množstvo dôkazov (a to aj z neurovedy), ktoré potvrdzujú, že pomoc iným je pre mnohých ľudí zdrojom potešenia, aj keď kvôli tomu musia znášať určité náklady. Keď sa však Lincoln pri konaní dobra cítil dobre, znamená to, že sledoval vlastný záujem? Nie. Radosť mu prinášala pomoc iným, ako keď napríklad po americkej občianskej vojne oslobodil otrokov. Preferencie, ktoré ho k tomu motivovali, vychádzali zo záujmu o ostatných.

Výraz „spoločenské preferencie“ znie pozitívne, ale nemusí to tak byť. To, že sa niekto zaujíma o ostatných, môže znamenať aj to, že niekomu želá zlé veci. Napríklad to môže platiť, ak nenávidí ľudí inej rasy či náboženstva.

Spoločenské preferencie sú v ekonómii dôležité. Ovplyvňujú totiž naše konanie spôsobom, ktorý je ekonomicky relevantný. Môže to napríklad zahŕňať:

  • poctivé platenie daní: človek si váži úžitok pre ostatných, ktorý plynie z daňových príjmov štátu;
  • zmenu svojho spôsobu života s cieľom chrániť životné prostredie: úžitok z toho budú mať budúce generácie alebo iní ľudia, ktorí žijú v oblastiach ovplyvnených znečistením vzduchu;
  • spoluprácu s inými ľuďmi pri dosahovaní spoločných cieľov: môže ísť napríklad o bezpečnejšiu a príjemnejšiu štvrť na život alebo politické demonštrácie, aj keď výhody by ste mohli čerpať aj bez toho, aby ste sa ich zúčastnili.

Spoločenské preferencie nám môžu pomôcť vyriešiť spoločenské dilemy. Ak by napríklad všetkým Hardinovým pastierom záležalo na blahobyte ostatných, vzali by do úvahy škody, ktoré spôsobia iným, a neumiestnil by na pastvinu ďalší kus dobytka. V tomto prípade sa však rozhodli pre možnosť „umiestniť na pastvinu ďalšie zviera“.

Zdrojom Hardinovej spoločenskej dilemy je negatívna externalita tohto konania. Konkrétne ide o náklady, ktoré znášajú všetci pastieri z dôvodu nadmerného spásania pastviny. Hardinov pastier, ktorý sa riadi vlastným záujmom, však túto skutočnosť nezohľadňuje. Pastier so spoločenskými preferenciami by túto negatívnu externalitu vzal do úvahy. Tento externý vplyv by si teda vnútorne osvojil.

Spoločenské inštitúcie: pravidlá hry

Na riešenie spoločenských dilem sa v spoločnosti nevyužívajú len spoločenské preferencie. Niekedy ich možno riešiť prostredníctvom vládnych opatrení. V Spojenom kráľovstve sa napríklad podarilo zásadne znížiť množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach a nerecykluje sa, a to vďaka dani zo skládkovania. Ide o poplatok, ktorý ľudia platia za externé náklady, ktoré spôsobujú iným. Náklady tým pádom musia znášať oni, čo vedie k zmene ich správania. V iných prípadoch môže štát jednoducho zakázať činnosti spojené s negatívnymi externalitami. Zavedenie prísnych kvót na rybolov napríklad pomohlo odvrátiť vyhubenie európskych populácií tresky v severnom Atlantiku.

Miestne spoločenstvá si tiež vytvárajú inštitúcie s cieľom regulovať správanie. Zavlažovacie spoločenstvá si vyžadujú, aby ľudia udržiavali kanály, ktoré celé spoločenstvo zásobujú vodou a tým mu poskytujú výhody. Jednotlivci musia navyše šetriť vodou, ktorej je nedostatok, aby sa darilo aj ostatným plodinám, aj keď to vedie k menšej úrode pre nich samých. V španielskej Valencii spoločenstvá poľnohospodárov už celé storočia používajú súbor zaužívaných pravidiel na riadenie spoločných úloh a na zamedzenie nadmerného využívania vody. Už od stredoveku majú rozhodcovský súd s názvom Tribunal de las Aguas (vodný súd), ktorý rieši spory medzi poľnohospodármi o uplatňovaní týchto pravidiel. Rozhodnutie tohto súdu nie je právne vynútiteľné. Jeho moc vychádza výlučne z rešpektu spoločenstva, no ľudia rozhodnutia takmer bez výnimky plnia.

Dokonca aj súčasné globálne environmentálne problémy sa občas podarilo účinne vyriešiť. Montrealský protokol dosiahol obrovské úspechy. Bol vytvorený s cieľom postupne vyradiť a nakoniec úplne zakázať chlórfluórované uhľovodíky poškodzujúce ozónovú vrstvu, ktorá nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Emisie uhlíka, ktoré vedú ku globálnej zmene klímy, sú však oveľa väčšou výzvou. Na konci kapitoly sa vrátime ku globálnemu úsiliu dosiahnuť dohodu o zmiernení klimatickej zmeny.

Otázka 2.1 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

V ktorých z uvedených príkladov ide o spoločenskú dilemu?

  • špinavý riad, ktorý sa kopí v kuchynskom dreze vášho spoločného študentského ubytovania
  • dilemy, o ktorých sa diskutuje na sociálnych sieťach
  • problém starostlivosti o starších v spoločnosti
  • dopravné zápchy, ktoré sú výsledkom toho, že ľudia používajú vlastné auto namiesto toho, aby sa s niekým odviezli alebo išli verejnou dopravou
  • Ide o spoločenskú dilemu, lebo ak by ste sa rozhodli riad umyť, ostatní by sa len zviezli na vašom úsilí (problém čierneho pasažiera).
  • K spoločenským dilemám dochádza, keď ľudia dostatočne nezohľadnia vplyv svojich rozhodnutí na iných. To, že sa o probléme diskutuje na sociálnych sieťach, ešte neznamená, že ide o spoločenskú dilemu.
  • Starostlivosť o seniorov je problém, ktorý spoločnosť (štát alebo jednotlivci) musí riešiť. Nejde však o spoločenskú dilemu, lebo nie je výsledkom toho, že ľudia nezohľadňujú dôsledky svojich rozhodnutí na ostatných.
  • Ide o spoločenskú dilemu, lebo vodiči neberú do úvahy dôsledky svojej cesty na ostatných vodičov.

Otázka 2.2 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

V ktorých z uvedených príkladov ide o problém čierneho pasažiera?

  • v rámci reklamnej kampane vyhráte od leteckej spoločnosti letenku zadarmo
  • malí akcionári, ktorí si neprečítali finančné výkazy a správy, majú úžitok z rozhodnutí veľkých akcionárov, ktorí venovali čas tomu, aby sa s informáciami o spoločnosti oboznámili
  • spolužiaci, ktorí majú výhody z vášho úsilia v rámci skupinovej úlohy
  • rybári na jazere, kde sa nadmerne loví
  • Cestovanie s leteckou spoločnosťou nie je verejným statkom – je vylúčiteľné a deliteľné. Cestujúci nemá žiadny úžitok z toho, že ostatní pasažieri spolupracujú na podpore leteckej spoločnosti.
  • Malí akcionári využívajú úsilie veľkých investorov, ktorí vynaložili čas na oboznámenie sa s finančnými výkazmi a správami.
  • Tento príklad problému čierneho pasažiera sme uviedli v podkapitole 2.2.
  • Ide o problém, no nie o problém čierneho pasažiera, lebo jeden rybár nemá žiadny úžitok z úsilia iného rybára. Ide skôr o nedostatok koordinácie, ktorý je známy ako tragédia spoločne využívaných statkov.

Cvičenie 2.1 Spoločenské dilemy

Pozrite si novinové titulky za posledný týždeň.

  1. Nájdite v nich správy o dvoch spoločenských dilemách (pokúste sa nájsť iné príklady než tie, ktoré sú tu uvedené).
  2. V oboch prípadoch vysvetlite, prečo ide o spoločenskú dilemu.

2.4 Spoločenské interakcie ako hry

V tejto kapitole sa pozrieme na to, kedy môže Smithova myšlienka o neviditeľnej ruke, ktorá opisuje interakcie ľudí v ekonomike, poslúžiť ako rozumné usmernenie pre verejnú politiku. Preskúmame však aj prípady, ktoré sa viac ponášajú na Hardinovu tragédiu spoločnej pastviny.

Úvod do teórie hier

teória hier
Odvetvie matematiky, ktoré skúma strategické interakcie, teda situácie, v ktorých všetci hráči vedia, že ich výhody závisia od konania všetkých hráčov. Pozri aj: hra.

Uvedené dva prípady rozlíšime pomocou modelovania spoločenských interakcií s využitím nástrojov teórie hier.

Na ktorej strane cesty sa má jazdiť? Ľudia v Japonsku, Spojenom kráľovstve alebo Indonézii jazdia vľavo. V Južnej Kórei, Francúzsku alebo USA sa zasa jazdí vpravo. Obyvatelia Švédska do 3. septembra 1967 17:00 hod. jazdili vľavo a od 17:01 hod. začali jazdiť vpravo. Vláda zavedie pravidlo a ľudia sa ním riadia.

Predpokladajme však, že by sme rozhodnutie nechali na vodičov. To, po ktorej strane cesty budú jazdiť, by si vybrali na základe svojho vlastného záujmu. Ak by všetci ostatní jazdili vpravo, vlastný záujem (zabrániť zrážke) by bol dostatočnou motiváciou na to, aby sa vodič rozhodol pre rovnakú stranu cesty. Obava o ostatných vodičov či vôľa riadiť sa zákonom by neboli potrebné.

Pri navrhovaní opatrení na podporu blahobytu ľudí je potrebné chápať, kedy vlastný záujem podporuje všeobecné blaho a kedy vedie k nežiaducim dôsledkom.

Nie všetky spoločenské interakcie vedú k spoločenským dilemám, a to ani vtedy, ak sa jednotlivci riadia vlastným záujmom. Začneme príkladom, v ktorom neviditeľná ruka trhu usmerňuje vlastné záujmy tak, že jednotlivci, ktorí konajú samostatne, dospejú k vzájomne výhodnému výsledku.

strategická interakcia
Spoločenská interakcia, v ktorej sú si účastníci vedomí toho, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných (a ako konanie ostatných ovplyvňuje ich).
stratégia
Činnosť (alebo konanie), ktorú človek môže vykonať, ak si je vedomý, že jeho výsledky a výsledky ostatných sú od seba navzájom závislé. Výsledky závisia nielen od činnosti daného človeka, ale aj činnosti ostatných.
hra
Model strategickej interakcie, ktorý obsahuje opis hráčov, možných stratégií, informácií, ktoré majú hráči k dispozícii, a ich odmeny. Pozri aj: teória hier.

Vytvorenie hry

Pozrime sa na to, ako dokáže teória hier vysvetliť spoločenské interakcie. Predstavte si dvoch samostatných farmárov. Budeme ich volať Anil a Bala. Obaja riešia otázku, či majú pestovať ryžu, maniok alebo obe plodiny.

Predpokladáme, že obaja dokážu pestovať obe plodiny, pričom platí, že:

  • je pre nich výhodné vybrať si len jednu z plodín: dokázali by vypestovať určité množstvo jednej aj druhej plodiny, ale viac získajú, ak sa rozhodnú špecializovať len na jednu z nich, lebo každá si vyžaduje odlišné vedomosti a nástroje;
  • každý má inú pôdu: Anilova pôda sa lepšie hodí na pestovanie manioku a Balova na pestovanie ryže.

Z týchto dôvodov sa im môže dariť lepšie, ak vstúpia do spoločenskej interakcie a špecializujú sa, než keby pracovali samostatne. Anil aj Bala sa musia rozhodnúť, akú plodinu budú pestovať. Rozhodujú sa samostatne, takže sa nestretnú a svoje rozhodnutie nemôžu spoločne prediskutovať.

Pri modelovaní tohto problému s použitím teórie hier budeme využívať štyri pojmy:

  • Keď ľudia vstupujú do spoločenskej interakcie a vedia, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných a naopak, hovoríme o strategickej interakcii.
  • Stratégia je činnosť (alebo postup), pre ktorú sa človek môže rozhodnúť s vedomím, že jeho výsledky a výsledky ostatných sú od seba navzájom závislé. Výsledky nevychádzajú len z konania danej osoby, ale aj z konania ostatných.
  • Modely strategických interakcií sa nazývajú hrami.
  • Teória hier je súbor modelov strategických interakcií. Bežne sa používa v ekonómii, ale aj v iných spoločenských vedách a dokonca v biológii či pri výcviku vojenských stratégov.

Možno sa zdá zvláštne, že v našom modeli sa dvaja farmári rozhodujú samostatne. Neskôr však rovnakú logiku uplatníme aj pri zmene klímy. V tomto prípade na seba vzájomne pôsobia stovky či dokonca milióny ľudí a väčšina z nich sa vôbec navzájom nepozná. Preto je užitočné predpokladať, že Anil a Bala pred prijatím rozhodnutia nedospeli k žiadnej spoločnej dohode. V tomto prípade hovoríme o nekooperatívnej hre.

Anil aj Bala dopestované plodiny predávajú na neďalekom dedinskom trhu.

  • Ak v deň konania trhu prinesú na predaj menej ryže, jej cena bude vyššia.
  • To isté platí pre maniok.

Na obrázku 2.1 vysvetľujeme ich interakciu. Túto interakciu medzi Anilom a Balom budeme nazývať hra neviditeľná ruka trhu. Čoskoro si povieme prečo.

Pozrime sa bližšie na obrázok 2.1. Stretneme sa s ním totiž ešte veľakrát. V tejto kapitole si vysvetlíme rôzne typy hier a počas toho sa oboznámime aj s jednotlivými pojmami z teórie hier.

Hra

Opis spoločenskej interakcie, v ktorom sa vymedzujú:

  • hráči: kto vstupuje do interakcie s kým;
  • možné stratégie: pre akú činnosť sa môžu hráči rozhodnúť;
  • informácie: čo jednotliví hráči pri prijímaní rozhodnutia vedia;
  • odmeny: aké budú výsledky pri jednotlivých kombináciách činností.

Anilove možnosti sú v riadkoch a Balove v stĺpcoch. Anila teda nazývame „hráčom v riadku“ a Balu „hráčom v stĺpci“.

Ako sa môžu Anil a Bala v tejto situácii zachovať? V rámci teórie hier sa to snažíme zistiť pomocou niekoľkých otázok začínajúcich sa na „čo ak“. Jednotlivé položky na obrázku 2.1 opisujú výsledky hypotetickej situácie. Bunku hore vľavo napríklad interpretujeme takto: „Čo by sa stalo, ak by (z akéhokoľvek dôvodu) Anil zasadil ryžu a takisto by ryžu zasadil aj Bala?“

Nezáleží na tom, že sa pre túto možnosť nemusia rozhodnúť. Schéma nám iba umožňuje preskúmať všetky možné výsledky ich interakcií.

V bunke hore vľavo sa ďalej uvádza, že keďže obaja pestujú ryžu, na dedinskom trhu jej je prebytok, a to vedie k poklesu jej ceny. Naopak, na trhu je nedostatok manioku. Ak by teda obaja zasadili ryžu, ani jednému by sa veľmi nedarilo. Takisto vieme, že Anil je lepší v pestovaní manioku než ryže, takže by sa mu darilo ešte horšie ako Balovi.

Existujú štyri možné hypotetické situácie. Na obrázku 2.1 sa uvádza, čo by sa v jednotlivých prípadoch stalo.

Spoločenské interakcie v hre neviditeľná ruka trhu.
Celá obrazovka

Obrázok 2.1 Spoločenské interakcie v hre neviditeľná ruka trhu.

S cieľom zjednodušiť model predpokladáme, že:

jednorazová hra
Hra, ktorá sa hrá jedenkrát a neopakuje sa.
simultánna hra
Hra, v ktorej si hráči vyberajú stratégie súčasne, napr. väzňova dilema. Pozri aj: sekvenčná hra.
  • do hry nevstupujú iní ľudia a ani na nich táto hra nemá žiadny vplyv,
  • Anil a Bala prijímajú jediné rozhodnutie, a to, ktorú plodinu budú pestovať,
  • k interakcii medzi nimi dôjde iba raz (preto hovoríme o jednorazovej hre) a
  • rozhodujú sa súčasne, takže ide o tzv. simultánnu hru. Hráč teda pri svojom rozhodovaní nevie, ako sa rozhodol druhý hráč (podobne ako pri hre kameň – papier – nožnice).
odmena
Výhody konkrétneho hráča spojené so spoločným konaním všetkých hráčov.
matica odmien
Tabuľka odmien na základe všetkých možných kombinácií stratégií, ktoré si vyberú obaja, resp. všetci hráči v hre.

Na obrázku 2.2a vidíme odmeny pre Anila a Balu vo všetkých štyroch hypotetických situáciách v zaužívanom formáte, ktorý nazývame matica odmien.

  • Odmeny: ide o príjem, ktorý by dostali, ak by sa rozhodli konať podľa niektorého riadku alebo stĺpca.
  • Matica: čísla usporiadané do obdĺžnika (v tomto prípade štvorca), ktorý pozostáva z riadkov a stĺpcov.
  • Keď je na trhu prebytok jednej plodiny, jej trhová cena klesá. Preto sa Anilovi a Balovi bude dariť lepšie, ak budú pestovať odlišné plodiny.
  • Ak pestujú odlišné plodiny, každému sa bude dariť lepšie, ak sa špecializuje na plodinu, pre ktorú má vhodnejšiu pôdu.
Odmeny v hre neviditeľná ruka trhu.
Celá obrazovka

Obrázok 2.2a Odmeny v hre neviditeľná ruka trhu.

 

Otázka 2.3 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé? Použite maticu odmien z obrázka 2.2a a predpokladajte, že ak Anil a Bala nevstúpia do spoločenskej interakcie a namiesto toho budú fungovať len ako malí farmári, ktorí pestujú plodiny výlučne pre vlastnú spotrebu, ich odmena sa bude rovnať 1.

  • Ak sa Anil rozhodne pre ryžu a Bala pre maniok, odmena oboch dosiahne hodnotu 4.
  • Anil aj Bala dosiahnu najlepší výsledok, ak sa obaja budú špecializovať na plodinu, ktorá je pre ich pôdu najvhodnejšia.
  • Anil a Bala budú mať z interakcie úžitok (teda každému z nich sa bude dariť lepšie) len vtedy, ak sa rozhodnú pestovať rozličné plodiny.
  • Ak sa Anil a Bala rozhodnú pre rovnakú plodinu, aj tak sa obom bude dariť lepšie, než keby plodiny pestovali len pre vlastnú spotrebu.
  • Obaja dosiahnu odmenu s hodnotou 4, ak sa Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu. Ak sa Anil rozhodne pre ryžu a Bala pre maniok, odmena oboch dosiahne hodnotu 2.
  • Najlepší výsledok dosiahnu, ak sa Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu.
  • Ak nepestujú odlišné plodiny, odmena jedného z nich dosiahne hodnotu 1, teda rovnakú ako v prípade pestovania pre vlastnú spotrebu. Aby mali z interakcie úžitok obaja hráči, musia pestovať odlišné plodiny.
  • Ak sa rozhodnú pre rovnakú plodinu, jednému z nich sa bude dariť lepšie, no druhý by dosiahol rovnakú odmenu (1) ako pri pestovaní plodín pre vlastnú spotrebu.

2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka

najlepšia reakcia
V teórii hier ide o stratégiu, ktorá hráčovi pri určitých stratégiách ostatných hráčov poskytne najvyššiu odmenu.

Teória hier opisuje spoločenské interakcie a takisto pomocou nej dokážeme predpovedať ich výsledok. Na predpovedanie výsledku hry potrebujeme aj pojem optimálna stratégia. Ide o stratégiu, ktorá hráčovi poskytne pri konkrétnych stratégiách ostatných hráčov najvyššiu odmenu.

Matica odmien na obrázku 2.2b uvádza odmeny pre Anila a Balu v hre neviditeľná ruka trhu. Zápis matice odmien sme si trochu zjednodušili. Prvé číslo v bunkách predstavuje odmenu, ktorú získa hráč v riadku (to, že jeho odmena je uvedená ako prvá, si môžeme zapamätať aj tak, že jeho meno sa začína na prvé písmeno abecedy). Druhé číslo je odmena hráča v stĺpci.

Pozrime sa na najlepšie reakcie v tejto hre. Predstavme si, že sme v Anilovej koži a uvažujeme o hypotetickom prípade, v ktorom si Bala vybral pestovanie ryže. Aká stratégia nám zaručí vyššiu odmenu? Rozhodli by sme sa pre maniok (v tomto prípade by sme ako Anil dosiahli odmenu 4, no ak by sme sa rozhodli pre ryžu, odmena by bola len 1).

dominantná stratégia
Stratégia, vďaka ktorej hráč dosiahne najvyššiu odmenu bez ohľadu na to, čo urobia ostatní hráči.
rovnováha dominantných stratégií
Výsledok hry, v ktorom každý hráč použije svoju dominantnú stratégiu.
rovnováha
Výsledok modelu, ktorý sa zmení iba vtedy, ak naň začne pôsobiť vonkajšia externá sila, ktorá zmení charakteristiku situácie v modeli.

Z jednotlivých krokov na obrázku 2.2b môžeme zistiť, že Anilovou najlepšou reakciou je vybrať si maniok aj vtedy, ak si ho vyberie aj Bala. Maniok je teda Anilovou dominantnou stratégiou – vďaka nej dosiahne najvyššiu možnú odmenu bez ohľadu na Balovo rozhodnutie. Takisto si všimneme, že aj Bala má dominantnú stratégiu. Analýza nám navyše predstaví užitočnú metódu na sledovanie najlepších reakcií pomocou bodiek a krúžkov v matici odmien.

Matica odmien v hre neviditeľná ruka trhu.
Celá obrazovka

Obrázok 2.2b Matica odmien v hre neviditeľná ruka trhu.

Hľadanie najlepšej reakcie
: Začnime s hráčom v riadku (Anilom) a spýtajme sa, aká by bola jeho najlepšia reakcia, ak by sa hráč v stĺpci (Bala) rozhodol pestovať ryžu.
Celá obrazovka

Hľadanie najlepšej reakcie

Začnime s hráčom v riadku (Anilom) a spýtajme sa, aká by bola jeho najlepšia reakcia, ak by sa hráč v stĺpci (Bala) rozhodol pestovať ryžu.

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje ryžu
: Ak sa Bala rozhodne pre ryžu, Anilovou najlepšou reakciou je pestovať maniok – ten mu namiesto 1 prinesie výplatu 4. Do bunky dole vľavo umiestnime bodku. Bodka v bunke znamená, že ide o najlepšiu reakciu hráča v riadku.
Celá obrazovka

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje ryžu

Ak sa Bala rozhodne pre ryžu, Anilovou najlepšou reakciou je pestovať maniok – ten mu namiesto 1 prinesie výplatu 4. Do bunky dole vľavo umiestnime bodku. Bodka v bunke znamená, že ide o najlepšiu reakciu hráča v riadku.

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje maniok
: Ak sa Bala rozhodne pre maniok, Anilovou najlepšou reakciou je takisto pestovať maniok – ten mu namiesto 2 prinesie výplatu 3. Bodku umiestnime do bunky dole vpravo.
Celá obrazovka

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje maniok

Ak sa Bala rozhodne pre maniok, Anilovou najlepšou reakciou je takisto pestovať maniok – ten mu namiesto 2 prinesie výplatu 3. Bodku umiestnime do bunky dole vpravo.

Anil má dominantnú stratégiu
: Obe bodky sú v spodnom riadku. Bez ohľadu na to, pre ktorú plodinu sa rozhodne Bala, Anilovou najlepšou reakciou je vybrať si maniok. Maniok je teda Anilovou dominantnou stratégiou.
Celá obrazovka

Anil má dominantnú stratégiu

Obe bodky sú v spodnom riadku. Bez ohľadu na to, pre ktorú plodinu sa rozhodne Bala, Anilovou najlepšou reakciou je vybrať si maniok. Maniok je teda Anilovou dominantnou stratégiou.

Teraz sa pozrime na najlepšie reakcie hráča v stĺpci
: Ak sa Anil rozhodne pre ryžu, Balovou najlepšou reakciou je pestovať ryžu (výplata 3 namiesto 2). Krúžky predstavujú najlepšiu reakciu hráča v stĺpci. Krúžok umiestnime do bunky hore vľavo.
Celá obrazovka

Teraz sa pozrime na najlepšie reakcie hráča v stĺpci

Ak sa Anil rozhodne pre ryžu, Balovou najlepšou reakciou je pestovať ryžu (výplata 3 namiesto 2). Krúžky predstavujú najlepšiu reakciu hráča v stĺpci. Krúžok umiestnime do bunky hore vľavo.

Aj Bala má dominantnú stratégiu
: Ak sa Anil rozhodne pre maniok, Balovou najlepšou reakciou je opäť rozhodnúť sa pre ryžu (výplata 4 namiesto 3). Krúžok umiestnime do bunky dole vľavo. Ryža je Balovou dominantnou stratégiou (oba krúžky sú v rovnakom stĺpci).
Celá obrazovka

Aj Bala má dominantnú stratégiu

Ak sa Anil rozhodne pre maniok, Balovou najlepšou reakciou je opäť rozhodnúť sa pre ryžu (výplata 4 namiesto 3). Krúžok umiestnime do bunky dole vľavo. Ryža je Balovou dominantnou stratégiou (oba krúžky sú v rovnakom stĺpci).

Obaja hráči použijú svoju dominantnú stratégiu
: Predpokladáme, že v súlade so svojou dominantnou stratégiou sa Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu. V bunke, kde sa súčasne nachádza bodka aj krúžok, obaja hráči používajú svoju najlepšiu reakciu.
Celá obrazovka

Obaja hráči použijú svoju dominantnú stratégiu

Predpokladáme, že v súlade so svojou dominantnou stratégiou sa Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu. V bunke, kde sa súčasne nachádza bodka aj krúžok, obaja hráči používajú svoju najlepšiu reakciu.

Obaja hráči majú dominantnú stratégiu, takže predpovedať, ako sa zachovajú, dokážeme celkom jednoducho: každý túto dominantnú stratégiu použije. Anil bude pestovať maniok a Bala ryžu. V takejto situácii pri hre hovoríme o rovnováhe dominantných stratégií.

Rovnováha je situácia, ktorá je v záujme hráčov a bez zásahu zvonka sa nezmení. Ak sa v tomto prípade Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu, ide o rovnováhu. Svoju stratégiu by totiž nechceli zmeniť, ani keby zistili, pre ktorú možnosť sa rozhodol ten druhý.

Ak v hre s dvoma hráčmi nájdeme dominantnú stratégiu pri oboch, bude mať táto hra aj rovnováhu dominantných stratégií. Neskôr zistíme, že to nie je vždy tak, ale ak áno, môžeme predpokladať, že jednotliví hráči sa rozhodnú práve pre svoju dominantnú stratégiu.

Anil aj Bala majú k dispozícii dominantnú stratégiu. Pri výbere plodiny ich preto nijako neovplyvní, aké rozhodnutie očakávajú od druhého hráča. Jeho rozhodnutie však ovplyvní výšku odmeny. Ak napríklad Anil uplatní svoju dominantnú stratégiu (maniok), bude sa mu dariť lepšie, ak sa Bala rozhodne pre ryžu, než keby sa takisto rozhodol pre maniok.

Pri rovnováhe dominantných stratégií sa Anil aj Bala špecializujú na pestovanie plodiny, na ktorú majú vhodnejšiu pôdu. Nasledovali svoj vlastný záujem – vybrali stratégiu, ktorá im prinesie najvyššiu odmenu – a to poviedlo k výsledku, ktorý:

  • je zo všetkých štyroch možných výsledkov pre oboch hráčov najlepší a
  • priniesol farmárom najvyšší celkový súčet odmien.

Otázka 2.4 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za správne?

  • Spoločenská interakcia je strategická interakcia, v ktorej sú si ľudia vedomí toho, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných a naopak.
  • Dominantná stratégia je stratégia, ktorá hráčovi poskytne najvyššiu odmenu bez ohľadu na to, pre akú stratégiu sa rozhodnú ostatní hráči.
  • Stratégia je činnosť, pre ktorú sa človek môže rozhodnúť, ak si neuvedomuje vplyv svojho konania na ostatných.
  • Najlepšia reakcia je stratégia, ktorá povedie k spoločensky optimálnemu výsledku, ak sa pre ňu rozhodnú všetci hráči.
  • Je to naopak. Strategická interakcia je spoločenská interakcia, pri ktorej sú si ľudia vedomí toho, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných a naopak.
  • Ide o definíciu pojmu dominantná stratégia.
  • Stratégia je činnosť, ktorú človek vykonáva, keď si je vedomý, že jeho výsledky a výsledky ostatných sú od seba navzájom závislé.
  • Najlepšia reakcia je stratégia, ktorá hráčovi poskytne najvyššiu odmenu pri stratégiách, ktoré si vybrali ostatní hráči.

Pôsobenie neviditeľnej ruky

hra neviditeľná ruka trhu
Hra, v ktorej je len jedna Nashova rovnováha a v ktorej neexistuje iný výsledok, pri ktorom by dosiahli obaja hráči vyššiu odmenu, resp. jeden vyššiu a druhý rovnakú. Pozri aj: Nashova rovnováha, Pareto efektívny.

V tomto príklade je rovnováha dominantných stratégií výsledkom, pre ktorý by sa obaja hráči rozhodli, ak by pri rozhodovaní mohli spolupracovať. A hoci sa každý z nich rozhodoval samostatne a nasledoval svoj vlastný záujem, akási „neviditeľná ruka“ ich doviedla k výsledku, ktorý je v najlepšom záujme oboch a zároveň je najlepším aj pre celú spoločnosť (v tomto prípade zloženú z dvoch ľudí). Preto túto hru nazývame hra neviditeľná ruka trhu.

Adam Smith opisoval ekonomiku, ktorá bola oveľa komplikovanejšia než naša hra s dvoma hráčmi. Táto zjednodušená verzia však približuje jeden z najdôležitejších Smithových prínosov do ekonómie – myšlienku, že nasledovanie vlastného záujmu môže byť niekedy pozitívne.

Nasledovanie vlastného záujmu bez zohľadnenia dôsledkov pre ostatných sa niekedy považuje za morálne nesprávne. V ekonómii sa však podarilo nájsť prípady, v ktorých to môže viesť k spoločensky žiaducim výsledkom.

väzňova dilema
Hra, pri ktorej sú odmeny pri rovnováhe dominantných stratégií pre jednotlivých hráčov, ale aj v súčte nižšie ako v prípade, keď by dominantnú stratégiu nepoužil ani jeden z hráčov.

V niektorých prípadoch však nasledovanie vlastného záujmu vedie k výsledkom, ktoré nie sú v záujme žiadneho z hráčov. Jednu z takýchto situácií opisuje hra nazývaná väzňova dilema, na ktorú sa pozrieme v ďalšej podkapitole.

Cvičenie 2.2 Nemorálny vlastný záujem

Predstavte si spoločnosť, v ktorej každému leží na srdci len vlastný záujem (stará sa len o vlastné bohatstvo) a každý je nemorálny (nedodržiava žiadne etické pravidlá, ktoré by stáli v ceste navyšovania bohatstva). Ako by sa táto spoločnosť líšila od spoločnosti, v ktorej žijete? Zamyslite sa nad týmito aspektmi:

  • rodiny,
  • pracoviská,
  • obytné štvrte,
  • doprava,
  • politická činnosť (chodili by ľudia voliť?).

2.6 Keď vlastný záujem nefunguje: väzňova dilema

Teraz si predstavme, že Anil a Bala riešia iný problém. Už sa nerozhodujú, akú plodinu budú pestovať. Teraz im plodiny, ktoré pestujú na susedných poliach, napadli škodce a potrebujú sa ich zbaviť. Obaja majú na výber dve stratégie:

  • použiť lacnú chemikáliu s názvom Terminátor: zabije všetok hmyz v okruhu niekoľkých kilometrov, a to nielen škodlivý, ale aj užitočný. Navyše tento prostriedok presakuje aj do spoločných zásob vody;
  • namiesto chemického prostriedku využiť integrovanú ochranu proti škodcom: znamená to, že farmár na pole nasadí užitočný hmyz, ktorý škodlivý hmyz požiera.

Existujú teda štyri možné situácie (dve možnosti pre každého). Na obrázku 2.3a uvádzame výsledky každej zo štyroch hypotetických situácií:

  • ak jeden poľnohospodár siahne po Terminátore a druhý využije užitočný hmyz, bude to mať za následok určité poškodenie hmyzu a čiastočnú kontamináciu vody. (bunky hore vpravo a dolu vľavo);
  • ak sa obaja rozhodnú pre Terminátor, zapríčiní to vážnu kontamináciu vody a budú musieť investovať do nákladného systému na jej filtráciu (bunka dolu vpravo);
  • ak sa obaja rozhodnú pre užitočný hmyz, podarí sa im so škodlivým hmyzom skoncovať a zásoby vody budú tiež bez kontaminácie (bunka vľavo hore).
Spoločenské interakcie v hre boj proti škodcom.
Celá obrazovka

Obrázok 2.3a Spoločenské interakcie v hre boj proti škodcom.

Anil aj Bala vedia, aké sú možné výsledky. Anil vie, že jeho odmena nezávisí len od toho, akým spôsobom bude bojovať proti škodcom on. Jej výšku ovplyvní aj Balovo rozhodnutie (to isté platí aj naopak). Tak ako v prípade hry neviditeľná ruka trhu, aj tu ide o strategickú interakciu.

Predpovedanie výsledkov strategických interakcií pomocou výšky odmien

Anilovu a Balovu odmenu predstavuje ich zisk, teda zárobok v čase žatvy mínus náklady na vybranú stratégiu boja proti škodcom a prípadné náklady na inštaláciu systému na filtráciu vody. Na obrázku 2.3b sú uvedené príslušné odmeny pre Anila a Balu.

Matica odmien v hre boj proti škodcom.
Celá obrazovka

Obrázok 2.3b Matica odmien v hre boj proti škodcom.

Pre ktorú možnosť sa rozhodnú? Výsledok dokážeme predpovedať pomocou výšky odmien a použijeme pritom rovnakú metódu ako v prípade hry neviditeľná ruka trhu (bodky a krúžky do matice odmien si zakreslite samostatne).

Najskôr sa na to pozrime z Anilovho pohľadu:

  • Ak sa Bala rozhodne pre nasadenie užitočného hmyzu, Anilovou optimálnou stratégiou je vybrať si Terminátor (výška odmeny je 4 – škodcov sa zbaví lacno a navyše Terminátor používa len on, takže voda sa kontaminuje iba v nízkej miere).
  • Ak sa Bala rozhodne pre Terminátor, Anil opäť urobí najlepšie , ak si vyberie Terminátor (získa vyššiu odmenu než pri nasadení užitočného hmyzu, lebo Terminátor je lacnejší a Balove chemikálie z Terminátora by jeho užitočný hmyz aj tak vyhubili).

Terminátor je preto Anilovou dominantnou stratégiou. Z Balovho pohľadu je situácia podobná:

  • ak sa Anil rozhodne pre užitočný hmyz, Balovou optimálnou stratégiou je vybrať si Terminátor (výška odmeny je 4 – škodcov sa zbaví lacno a navyše Terminátor používa len on, takže voda sa kontaminuje len v nízkej miere).

Podobne si môžete overiť, že Terminátor je Balovou najlepšou reakciou aj vtedy, ak sa Anil tiež rozhodne pre tento chemický prostriedok. Balovou dominantnou stratégiou je teda Terminátor.

rovnováha dominantných stratégií
Výsledok hry, v ktorom každý hráč použije svoju dominantnú stratégiu.

Terminátor je pre oboch dominantnou stratégiou, takže predpokladáme, že ho aj použijú. Keď každý hráč v hre použije svoju dominantnú stratégiu, hovoríme o rovnováhe dominantných stratégií.

Otázka 2.5 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Anna a Brian sa dohadujú, čo si dnes večer pozrú v televízii. Majú na výber dva programy – film alebo svetový šampionát v snookri. Buď si môžu pozrieť jeden z programov spoločne, alebo môže každý sledovať niečo iné v inej miestnosti. V tabuľke sa uvádza úroveň spokojnosti (odmeny) Anny a Briana v závislosti od vybraného programu (horné číslo je Brianova spokojnosť a spodné číslo je Annina). Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

Snooker alebo film?
Celá obrazovka

Obrázok 2.4 Snooker alebo film?

  • Anninou dominantnou stratégiou je pozrieť si film.
  • Brianovou dominantnou stratégiou je pozrieť si snooker.
  • Neexistuje rovnováha dominantných stratégií.
  • Rovnováha dominantných stratégií je, keď si obaja pozrú snooker.
  • Anna bude spokojnejšia, ak si vyberie rovnaký program ako Brian, než keby si vybrala iný. Preto pre ňu ani jedna stratégia nie je dominantná.
  • Brian dosiahne vyššiu odmenu, keď si vyberie snooker a nie film, a to bez ohľadu na Annin výber.
  • Rovnováha dominantných stratégií v tomto prípade neexistuje, lebo jeden z hráčov (Anna) nemá dominantnú stratégiu.
  • Rovnováha dominantných stratégií v tomto prípade neexistuje, lebo jeden z hráčov (Anna) nemá dominantnú stratégiu.

Otázka 2.6 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Alan a Beatrice porušili pravidlá a na školskom zadaní tajne spolupracovali. Skúšajúci sa teda s nimi majú v pláne porozprávať. Rozprávať sa s nimi budú súčasne a nemajú medzi sebou povolenú žiadnu komunikáciu. Študenti môžu spoluprácu na zadaní poprieť alebo sa priznať. Hodnotenie, ktoré by dosiahli bez postihu za spoluprácu, je 65 v prípade Alana a 70 v prípade Beatrice.

Skúšajúci sa dohodli, že situáciu budú riešiť takto: ak obaja spoluprácu poprú, obom odpočítajú 20 bodov; ak jeden spoluprácu poprie a druhý sa k nej prizná, ten, kto ju poprel, dostane nulu, a ten, kto sa priznal, dostane pôvodný počet bodov; ak sa obaja priznajú, obaja dostanú 40 bodov, ktoré sú potrebné na prejdenie. Možné výsledky sú uvedené na obrázku 2.5.

Zapierať alebo sa priznať?
Celá obrazovka

Obrázok 2.5 Zapierať alebo sa priznať?

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Rovnováha dominantných stratégií povedie k najvyššiemu súčtu bodov.
  • Je v záujme študentov odchýliť sa od rovnováhy dominantných stratégií.
  • Popretie spolupráce je dominantná stratégia.
  • Skúšajúci vymysleli systém, na základe ktorého sa študenti určite priznajú.
  • Rovnováhou dominantných stratégií je (priznať sa, priznať sa) Povedie to k nižšiemu celkovému počtu bodov ako (poprieť, poprieť).
  • Rovnováha dominantných stratégií znamená, že neexistuje motivácia sa od neho odchýliť, lebo druhá stratégia by pri rovnakom výbere druhého hráča viedla k nižším odmenám.
  • Dominantnou stratégiou je priznať sa, lebo hráči získajú vyššie odmeny, ak sa priznajú, než keby spoluprácu popreli (pri konkrétnej voľbe druhého hráča).
  • Táto možnosť platí, lebo (priznať sa, priznať sa) je rovnováha dominantných stratégií.

Hra väzňova dilema

Anil aj Bala získali v našej hre odmeny s výškou 2, no obom by sa darilo lepšie, ak by obaja použili užitočný hmyz. Predpovedaný výsledok teda nie je najlepším možným výsledkom. Hra boj proti škodcom je konkrétnym príkladom hry, ktorú nazývame väzňova dilema. Ďalším príkladom je Hardinova tragédia spoločne využívaných statkov. V nej pastieri nezohľadnili vplyv nadmerného spásania na spoločné zdroje, ktoré poskytuje lúka, a to viedlo ku kolapsu miestneho ekosystému.

Zistite viac Väzňova dilema

Názov tejto hry pochádza z príbehu o dvoch väzňoch (v našom prípade pôjde o väzenkyne, ktoré budeme volať Thelma a Louise). K dispozícii majú dve stratégie. Buď môžu druhú osobu obviniť zo zločinu, ktorý pravdepodobne spáchali spoločne, alebo poprieť účasť druhej osoby na zločine.

Ak by sa Thelma aj Louise rozhodli pre popretie, po pár dňoch vypočúvania by ich oslobodili.

Ďalšou možnosťou je, že jedna z nich obviní druhú a druhá zločin poprie. Vtedy tú prvú, ktorá obvinila svoju partnerku, okamžite oslobodia (trest nula rokov) a obvinenú odsúdia na dlhý trest (10 rokov).

No a nakoniec, ak sa Thelma aj Louise rozhodnú svoju partnerku obviniť, obe sa dostanú do väzenia. Vďaka spolupráci s políciou sa však ich trest zníži z 10 na 5 rokov. Odmeny v hre sú uvedené na obrázku 2.6 (poznámka: odmeny sú uvedené v rokoch strávených vo väzení, takže nižšie čísla sú pre Louise a Thelmu lepšie).

Väzňova dilema (odmeny sú uvedené v rokoch strávených vo väzení).
Celá obrazovka

Obrázok 2.6 Väzňova dilema (odmeny sú uvedené v rokoch strávených vo väzení).

Interakcia Anila a Balu sa vyznačuje troma aspektmi, ktoré nás v ich verzii väzňovej dilemy priviedli k predpovedaniu negatívneho výsledku:

  • Nezáleží im na odmenách pre druhú osobu – Anil sa netrápi tým, že môže vyhubiť Balov užitočný hmyz. Ak by mu na tom záležalo, možno by sa rozhodol inak (pozri Spoločenské preferencie: keď nám záleží na iných);
  • Anil, Bala a ani nikto iný nemôže vyvodiť zodpovednosť voči farmárovi za škody, ktoré spôsobí použitím škodlivej chemikálie.
  • Anil a Bala sa nemohli vopred dohodnúť na spoločnom postupe. Ak by túto možnosť mali, tak by sa jednoducho mohli dohodnúť na použití užitočného hmyzu alebo zákaze Terminatora.

Ak by sme dokázali jeden alebo viaceré z týchto problémov vyriešiť, mohlo by to poviesť k výsledku, ktorý obaja preferujú. Pozrite si úryvok z televíznej súťaže Golden Balls, v ktorom uvidíte, ako obyčajný človek dilemu veľmi inteligentne vyrieši.

Dlhodobé vzťahy: život nemusí byť jednorazovou hrou

V našom modeli bola interakcia medzi Anilom a Balom jednorazovou hrou. Dlhodobé vzťahy sú však dôležitou charakteristikou spoločenských interakcií. Anil a Bala vlastnia susedné polia, takže je oveľa realistickejšie, ak si ich predstavíme pri opakovaných interakciách.

opakovaná hra
Hra, v ktorej dochádza k rovnakej interakcii viackrát (rovnaké odmeny, hráči aj dostupné stratégie).

Ak by do interakcie vstupovali každý rok, výsledky hry by boli pravdepodobne odlišné. Takúto verziu hry nazývame opakovaná väzňova dilema.

Predstavme si, že Bala prvý rok nasadí užitočný hmyz. Aká je Anilova najlepšia reakcia, ak vie, že k podobnému rozhodnutiu bude musieť dôjsť aj v nasledujúcich rokoch? Mohol by rozmýšľať takto: „Ak použijem užitočný hmyz, tak v tom možno bude Bala pokračovať aj o rok. Ak však použijem Terminátor, dosiahol by som síce tento rok vyšší zisk, ale Bala by už budúci rok tiež použil Terminátor. Ak teda súrne nepotrebujem vyšší príjem v tomto roku, bude lepšie, ak nasadím užitočný hmyz.“ Bala by mohol dospieť k rovnakému záveru. Výsledkom teda môže byť, že obaja budú každý rok používať užitočný hmyz.

Väzňova dilema je situácia, v ktorej môže každý hráč niečo získať, ak sa spojí s ostatnými a bude spolupracovať na spoločnom projekte. Príkladmi môžu byť boj proti škodcom, údržba zavlažovacieho systému, obmedzenie množstva dobytka na pastvine či znižovanie emisií uhlíka. Ak sa však ostatní hráči rozhodnú iba zviezť, povedie to k stratám pre všetkých.

Okrem toho sa Anil a Bala môžu rozhodnúť pre užitočný hmyz namiesto Terminátora aj vtedy, ak nejde o dlhodobý vzťah. Môže im totiž záležať na tom, aby tomu druhému nespôsobili škodu.

Cvičenie 2.3 Politická reklama

Mnohí ľudia považujú politickú reklamu (v rámci kampane) za typický príklad väzňovej dilemy.

  1. Pomocou príkladov z nedávnej politickej kampane, ktorú poznáte, vysvetlite, či toto tvrdenie platí.
  2. Pre zvolený príklad zakreslite maticu odmien.

2.7 Problém čierneho pasažiera a zabezpečovanie verejných statkov

Na rozdiel od hry neviditeľná ruka trhu je jedným z dôvodov negatívneho výsledku väzňovej dilemy práve sledovanie vlastného záujmu. Je tu však ešte jeden dôvod. Tým je skutočnosť, že Anil ani Bala (resp. ktokoľvek iný) nemôžu vyvodiť zodpovednosť za spôsobené škody voči tomu, kto použije škodlivú chemikáliu.

Hra verejné statky

Problémy Anilu a Bala sú hypotetické a okrem toho skutočnosť, že do interakcie vstupujú len dvaja ľudia, veľmi nezodpovedá realite. Ich spoločenská dilema však zachytáva skutočné výzvy spojené s problémom čierneho pasažiera, s ktorým sa stretáva množstvo ľudí na celom svete. Vezmime si napríklad zmenu klímy. Úžitok zo spomalenia globálneho otepľovania bude mať množstvo ľudí, no jeho výhody si budú môcť užívať aj tí, ktorí k znižovaniu emisií uhlíka nijako neprispejú. Podobne ako v Španielsku využívajú mnohí farmári v juhovýchodnej Ázii pri pestovaní plodín spoločný zavlažovací systém. Systém si vyžaduje neustálu údržbu a nové investície a každý farmár sa rozhoduje, v akej miere k nim prispeje. Tieto činnosti sú prospešné pre celé spoločenstvo. Ak sa však jeden farmár rozhodne ničím neprispieť, prácu pravdepodobne aj tak urobia ostatní.

Predstavme si štyroch farmárov, ktorí sa rozhodujú, či majú prispieť na údržbu zavlažovacieho systému.

verejný statok
Statok, ktorého dostupnosť sa pri použití jednou osobou nezníži. Označuje sa aj ako: nerivalitný statok. Pozri aj: nevylúčiteľný verejný statok, umelo vzácny statok.

Príspevok jedného farmára má výšku 10 dolárov. Ak však prispeje len jeden z nich, úžitok z jeho príspevku budú mať aj tak všetci štyria. Zavlažovanie im zabezpečí väčšiu úrodu, takže každý si prilepší o 8 dolárov. Príspevok k projektu zavlažovania nazývame verejný statok, náklady na poskytnutie statku znáša jednotlivec, úžitok z toho majú všetci.

Pozrime sa na túto situáciu z pohľadu Kim, jednej z farmárov. Ak spomedzi ostatných prispejú na projekt dvaja, výplata Kim sa zvýši o 8 dolárov za každý príspevok. Ak sa Kim rozhodne neprispieť, jej celková odmena dosiahne výšku 16 dolárov. Túto informáciu nájdeme aj v hornom riadku na obrázku 2.7 a v červenom stĺpci označenom číslom 16 v hornej časti obrázka. 2.8. Ak sa rozhodne prispieť, k výplate sa jej pripočíta ďalších 8 dolárov (podobne ako zvyšným trom farmárom), zároveň ju to však bude stáť 10 dolárov. Jej celková odmena teda bude na úrovni 14 dolárov. Výška tejto odmeny je uvedená aj na modrom stĺpci označenom číslom 14 na obrázku 2.8 a vo výpočte na obrázku 2.7.

Úžitok z príspevkov ostatných   16
Plus úžitok z jej vlastného príspevku + 8
Mínus náklad na príspevok 10
Spolu   14 dolárov

Tabuľka 2.7 Príklad: Keď prispejú dvaja farmári, odmena Kim je nižšia, ak sa tiež rozhodne prispieť.

Keď sa Kim rozhoduje, ako bude postupovať, má k dispozícii informácie uvedené na obrázku 2.8. Pri pohľade naň zisťujeme, že jej rozhodnutie závisí od jej celkových príjmov, ale aj od počtu ostatných farmárov, ktorí sa rozhodnú do projektu zavlažovania prispieť. Pozornosť upúta, že všetky červené stĺpce sú vyššie než modré. Znamená to, že ak Kim prispeje, zarobí menej, než keď sa len zvezie na príspevkoch ostatných. Ide o spoločenskú dilemu.

Odmeny Kim v hre verejné statky.
Celá obrazovka

Graf 2.8 Odmeny Kim v hre verejné statky.

Bez ohľadu na to, čo urobia ostatní farmári, Kim dosiahne vyššiu výplatu, ak sa sama rozhodne neprispieť. Neprispieť je teda jej dominantnou stratégiou a môže sa zviezť na príspevkoch ostatných.

  • Táto hra verejné statky je príkladom väzňovej dilemy s viacerými hráčmi.
  • Ak farmárom ide len o ich vlastný finančný zisk, pri rovnováhe dominantných stratégií v tejto hre nikto neprispeje a všetci dosiahnu nulovú odmenu (pozri graf 2.8).
  • Ak by prispeli všetci, každý by získal 22 dolárov. Spolupráca všetkých farmárov by každému z nich priniesla úžitok. Zároveň sa však každému farmárovi bude bez ohľadu na rozhodnutie ostatných dariť lepšie, ak sa len zvezie na ich príspevkoch.
spolupráca
Účasť na spoločnom projekte s cieľom dosiahnuť spoločné výhody.

Farmári a rybári na celom svete sa však neraz dokázali s problémom čierneho pasažiera veľmi úspešne vysporiadať. Dôkazy, ktoré zhromaždili politologička Elinor Ostromová a iní výskumníci o spoločných projektoch zavlažovania v Indii, Nepále a iných krajinách, nám ukazujú, že úroveň spolupráce sa líši. V niektorých spoločenstvách spoluprácu podnecujú skúsenosti s dôverou v minulosti, inde k spolupráci nedochádza. V južnej Indii napríklad v dedinách s extrémnymi nerovnosťami vo vlastníctve pôdy a v príslušnosti ku kastám dochádzalo v súvislosti s používaním vody k väčšiemu počtu konfliktov. Dediny s menšími nerovnosťami boli naopak pri údržbe zavlažovacích systémov úspešnejšie a jednoduchšie sa v nich udržala spolupráca.4

2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky

Úspech či neúspech spoločenstiev pri riešení spoločenských dilem, ktorým často čelia, závisí od rozsahu a typu spoločenských preferencií populácie. Aby sme tieto prípady a spôsoby riešenia spoločenských dilem, ktorým čelíme, dokázali lepšie pochopiť, potrebujeme mať dostatok informácií o spoločenských preferenciách. Donedávna však bolo pomerne náročné takéto informácie získať.

Získavanie informácií o preferenciách ľudí

V minulosti sa ekonómovia dozvedali o našich preferenciách z:

  • otázok v prieskumoch: pri určovaní politických preferencií, lojality k značke, stupňa dôvery ostatných či náboženského presvedčenia;
  • štatistických štúdií ekonomického správania: napríklad meraním zmeny v predaji dvoch tovarov s rôznou relatívnou cenou s cieľom zistiť, ku ktorému tovaru majú ľudia väčšie preferencie. Jednou z metód je spätné odvodenie preferencií podľa predaného množstva.

Pri prieskumoch sa však stretneme s jedným problémom. Ak sa niekoho spýtate, či má rád zmrzlinu, pravdepodobne vám odpovie pravdivo. Pri otázke, aký veľký altruista ste, však bude odpoveď skôr kombináciou pravdy, sebaprezentácie a zbožného želania. Pri štatistických štúdiách navyše výskumníci nemajú dosah na prostredie, v akom ľudia prijímajú rozhodnutia a odhaľujú svoje preferencie. Preto je náročné porovnávať odpovede rôznych skupín.

Práve z tohto dôvodu ekonómovia spolu so psychológmi a inými spoločenskými vedcami niekedy využívajú experimenty. Pomocou nich dokážu sledovať správanie ľudí v kontrolovaných podmienkach. V nasledujúcich dvoch častiach sa pozrieme na výsledky z niekoľkých experimentov z celého sveta, ktoré boli vykonané v experimentálnych laboratóriách a medzi ľuďmi, ktorí čelia spoločenským dilemám pri svojej práci. Poskytujú nám dôkazy o spoločenských preferenciách a o tom, že ľudia často zohľadňujú vplyv svojho konania na iných.

Experimenty s verejnými statkami v skutočnom svete

V našom videu Ekonóm v akcii hovorí Juan Camilo Cárdenas, ekonóm na Universidad de los Andes v Bogote v Kolumbii, o svojich skúsenostiach s použitím experimentálnej ekonómie v reálnych životných situáciách. S ľuďmi, ktorí čelia podobným problémom ako farmárka Kim, vykonáva experimenty o spoločenských dilemách ako nadmerné využívanie lesa či populácie rýb.

behaviorálny experiment
Experiment navrhnutý na preskúmanie určitého aspektu ľudského správania.
altruizmus
Ochota znášať určité náklady s úmyslom pomôcť niekomu inému. Altruizmus je spoločenská preferencia. Pozri aj: spoločenské preferencie.
vzájomnosť
Preferencia týkajúca sa správania k iným, ktorá závisí od toho, ako vnímame konanie alebo charakter iných, napríklad preferencia pomáhať tým, ktorí nám pomohli alebo konali správne (podľa nás), a uškodiť tým, ktorí konali nesprávne. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie.
averzia voči nerovnosti
Odpor voči výsledkom, v ktorých niektorí jedinci získajú viac než iní. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie

Ako ekonómovia skúmajú údaje laboratórne experimenty

Behaviorálne experimenty sa stali dôležitou súčasťou empirického výskumu preferencií. Ekonómovia vykonávajú experimenty aj preto, že ak sa im podarí pochopiť, čo motivuje konanie ľudí (altruizmus, vzájomnosť, averzia voči nerovnosti či vlastný záujem), budú schopní predpovedať, ako sa títo ľudia budú správať v zamestnaní, rodine, pri ochrane životného prostredia či ako občania. Jednotlivé typy motivácie podrobnejšie rozoberáme v podkapitole 2.10 (Ako tri typy spoločenských preferencií pomáhajú riešiť spoločenské dilemy).

Pomocou experimentov dokážeme zistiť, ako sa ľudia zachovajú naozaj, nielen čo o sebe tvrdia. Experimenty musia byť čo najrealistickejšie a riadia sa týmito pravidlami:

  • Rozhodnutia majú dôsledky: rozhodnutia účastníkov v experimente môžu určiť veľkosť finančnej odmeny za účasť. Niekedy môže ísť dokonca až o výšku mesačného príjmu.
  • Všetci účastníci experimentu dostanú rovnaké inštrukcie a pravidlá:* a navyše sa s nimi aj rovnako zaobchádza. Keď porovnávame kontrolnú a intervenčnú skupinu, líšia sa iba v tom, že v intervenčnej sa vykoná príslušná intervencia. Preto týmto spôsobom dokážeme identifikovať jej vplyv.
  • Experimenty možno zopakovať: sú navrhnuté tak, aby sa dali vykonať aj v inej skupine účastníkov.
  • Výskumníci sa snažia vylúčiť ostatné vplyvy: ak je to možné, ostatné premenné ostávajú nezmenené, lebo by mohli ovplyvniť skúmané správanie.

Tieto podmienky znamenajú, že ak sa ľudia v experimente správajú odlišne, je to pravdepodobne preto, že majú rozdielne preferencie, a nie preto, že sa nachádzajú v odlišnej situácii.

Ekonómovia zistili, že pomocou poznatkov o správaní ľudí v experimentoch dokážu predpovedať, ako sa zachovajú v reálnych životných situáciách. Napríklad rybári v Brazílii, ktorí v experimentálnej hre viac spolupracovali, lovili ryby v skutočnom živote udržateľnejšie než rybári, ktorí pri experimente spolupracovali menej.

Prehľad rôznych druhov vykonaných experimentov, ich hlavné výsledky a to, či sa na základe správania v experimentálnom laboratóriu dá predpovedať správanie v skutočnom živote, nájdete vo výskume niektorých ekonómov, ktorí sa špecializujú na experimentálnu ekonómiu. Ako príklad môžeme uviesť Colina Camerera a Ernsta Fehra,5 Armina Falka a Jamesa Heckmana6 či experimenty, ktoré vykonal Joseph Heinrich a jeho veľký tím spolupracovníkov na celom svete.7

V cvičení č. 2.4 sa však Steven Levitt a John List pýtajú, či by sa ľudia správali na ulici rovnako ako v experimentálnom laboratóriu.

Cvičenie 2.4 Sú laboratórne experimenty užitočné pri zisťovaní skutočného správania ľudí?

Steven Levitt a John List v roku 2007 vydali štúdiu s názvom What Do Laboratory Experiments Measuring Social Preferences Reveal about the Real World? (Čo laboratórne experimenty skúmajúce spoločenské preferencie odhaľujú o skutočnom svete?).8 Prečítajte si strany 158 – 171 v tejto štúdii (upozorňujeme, že niektoré časti článku sú veľmi odborné, ale nie sú potrebné na zodpovedanie otázky).

Prečo a akým spôsobom sa podľa štúdie môže správanie ľudí v reálnom živote líšiť od toho, čo pozorujeme v laboratórnych experimentoch?

Veľkí ekonómovia Elinor Ostromová

Elinor Ostromová Skutočnosť, že politologička Elinor Ostromová (1933 – 2012) sa v roku 2009 stala spoludržiteľkou Nobelovej ceny, väčšinu ekonómov prekvapila. Steven Levitt, profesor na Chicagskej univerzite, povedal, že o jej práci nič nevedel a že si „vôbec nespomína, že by videl či počul, ako jej meno spomenul nejaký ekonóm“.

Niektorí však toto rozhodnutie oduševnene obhajovali. Vernon Smith, experimentálny ekonóm, ktorý predtým tiež dostal Nobelovu cenu, pogratuloval Nobelovej komisii za to, že ocenila jej originálnosť, „vedecký sedliacky rozum“ a vôľu „pozorne načúvať údajom“.

Elinor Ostromová sa počas celej svojej akademickej kariéry venovala skúmaniu oblastí v ekonomike, kde vlastnícke práva prináležali spoločenstvám, a nie jednotlivcom či formálnej vláde.

Podľa vtedajších zaužívaných poznatkov by kolektívne neformálne vlastníctvo zdrojov viedlo k tragédii spoločne využívaných statkov. Ekonómovia teda verili, že zdroje v režime spoločného vlastníctva nebolo možné využívať efektívne a udržateľne. Vďaka Elinor Ostromovej však už tento názor neprevláda.

V prvom rade začala rozlišovať medzi zdrojmi, ktoré sú v spoločnom vlastníctve, a tými, ku ktorým je otvorený prístup:

  • Spoločné vlastníctvo sa vyznačuje presne vymedzeným spoločenstvom používateľov, ktorí môžu v praxi, resp. niekedy aj na základe zákona, cudzím ľuďom zabrániť vo využívaní príslušného zdroja. Hovoríme napríklad o pobrežnom rybolove, pastvinách či lesoch.
  • Zdroje s otvoreným prístupom, ako rybárske oblasti v oceáne či atmosféra ako zásobáreň uhlíka, možno využívať bez obmedzení s výnimkou pravidiel, ktoré zaviedli štáty samostatne alebo v medzinárodných dohodách.

Ostromová sa sústredila na spoločné vlastníctvo a čerpala z jedinečnej kombinácie prípadových štúdií, štatistických metód, modelov teórie hier a laboratórnych experimentov. Pomocou nich sa snažila prísť na to, ako odvrátiť prípady tragédie spoločne využívaných statkov.

Zistila, že existuje obrovské množstvo rôznych spôsobov spravovania spoločného vlastníctva. Niektorým spoločenstvám sa podarilo vytvoriť pravidlá a spoločenské normy a na základe nich si dokázali vynútiť udržateľné využívanie zdrojov. Iné v tom však neboli úspešné. Väčšinu svojej kariéry venovala výskumu kritérií úspechu a pomocou teórie sa snažila pochopiť, prečo niektoré typy dohôd fungujú lepšie než iné.

Ostromová vedela, že udržateľné využívanie spoločného vlastníctva sa vynucuje krokmi v jasnom rozpore s hypotézou vlastného záujmu. Dôležité bolo najmä zistenie, že jednotlivci sú ochotní znášať značné náklady s cieľom potrestať tých, ktorí pravidlá alebo normy porušili.

Ostromová vyvíjala jednoduché modely teórie hier, v ktorých mali jednotlivci spoločenské preferencie, akou je napríklad dodržiavanie spoločenských noriem, ktoré podporujú spoluprácu. Takisto skúmala, ako ľudia, ktorí čelia spoločenskej dileme, predchádzajú tragédiám zmenou pravidiel, ktorou sa zmení aj strategický charakter interakcie.

Na svojej sérii priekopníckych experimentov spolupracovala s ekonómami a podarilo sa im preukázať, že ľudia ako reakciu na nadmerné využívanie zdroja často využívajú nákladné tresty. Jej práca takisto preukázala silu komunikácie a zásadnú úlohu neformálnych dohôd pri podpore spolupráce.

Spoločenské preferencie ako altruizmus čiastočne dokážu objasniť, prečo sa niektorým spoločenstvám darí predísť tragédii spoločne využívaných statkov, o ktorej písal Garrett Hardin. Elinor Ostromová však zistila, že spoločenstvá môžu problém čierneho pasažiera vyriešiť aj tak, že potrestajú tých, ktorí ničím neprispejú. V ďalšej podkapitole sa podrobnejšie pozrieme na dôkazy o tom, ako sa ľudia pri experimentálnych hrách správajú.

Otázka 2.7 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o spoločenských preferenciách sú správne?

  • Altruizmus je príkladom spoločenských preferencií.
  • Ide o preferencie spoločnosti ako celku.
  • Film Ako žijú Jonesovci je príkladom správania, ktoré môže byť motivované spoločenskými preferenciami.
  • Človek má spoločenské preferencie, ak ho trápi nerovnosť v spoločnosti.
  • Altruizmus je ochota znášať určité náklady, ak to pomôže niekomu inému. Preto ide o príklad spoločenských preferencií.
  • Spoločenské preferencie sú preferenciami jednotlivca. Jednotlivcom so spoločenskými preferenciami nezáleží len na tom, čo sa prihodí im, ale aj ostatným.
  • Závisť je príkladom spoločenských preferencií. Môže byť zdrojom motivácie vyrovnať sa tomu, „ako žijú Jonesovci“.
  • Ak jednotlivcovi záleží na tom, čo sa stane ostatným, má spoločenské preferencie.

Otázka 2.8 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o tragédii spoločne využívaných statkov sú podľa Elinor Ostromovej správne?

  • Jedným z hlavných prínosov Elinor Ostromovej bolo poskytnutie empirických prípadových štúdií, v ktorých vysvetľuje, prečo sa tragédii spoločne využívaných statkov nedá predísť.
  • Dohody o spolupráci musia presadzovať vlády.
  • Jednotlivci dodržiavajú spoločenské normy, ktoré podporujú spoluprácu.
  • Spoločenské normy možno použiť na presadenie udržateľného využívania zdrojov, hoci nie vždy je to úspešné.
  • Uviedla množstvo spôsobov, ktorými by sa na miestnej úrovni dalo tragédii predísť.
  • Ostromová s týmto tvrdením nesúhlasila. Naopak, bola presvedčená, že vďaka dohodám je možné aj samostatné spravovanie.
  • Ostromová predpokladala, že toto tvrdenie je pravdivé.
  • V tomto prípade ide o jedno z Ostromovej hlavných zistení.

2.9 Podpora spolupráce trestami pre čiernych pasažierov

E-kniha Experiencing Economics obsahuje aj hru verejné statky, ktorú si môžete zahrať so študentmi v učebni alebo v rámci online výučby. V sekcii pre učiteľov nájdete podrobný návod na spustenie hry.

Ak sa niekto rozhodne zviezť na príspevkoch iných členov svojho spoločenstva bez toho, aby sám niečím prispel, môže to mať pre neho v blízkej či vzdialenej budúcnosti nepriaznivé dôsledky. Platí to pre veľké množstvo spoločenských dilem od tých celosvetových, akými sú zmena klímy či verejné zdravie (napr. odolnosť baktérií voči antibiotikám a účasť na programoch očkovania proti infekčným chorobám), až po lokálne dilemy ako územný rozvoj v záplavových oblastiach.

Na základe experimentu sa dá preukázať, že ľudia dokážu v hre verejné statky udržať spoluprácu na vysokej úrovni. Podmienkou je, aby mali príležitosť potrestať čiernych pasažierov, ak sa odhalí, kto prispieva menej, než je normou.

Celosvetové experimenty s verejnými statkami

Na obrázku 2.9a sú uvedené výsledky laboratórnych experimentov, ktoré napodobňujú náklady a výhody spojené s príspevkom k verejnému statku v reálnom svete. Experimenty prebiehali v mestách na celom svete. Pre každý z týchto experimentov platí, že:

  • účastníci si zahrali desať kôl hry verejné statky podobnej situácii, v akej bola Kim a ostatní farmári,
  • v každom kole ľudia v experimente (účastníci experimentu) dostali 20 dolárov,
  • náhodne ich rozdelili do malých skupín zložených zo štyroch členov, ktorí sa navzájom nepoznali,
  • účastníci sa mali rozhodnúť, koľko zo svojich 20 dolárov prispejú do spoločného fondu, a
  • tento spoločný fond je verejným statkom – za každý vyzbieraný dolár dostane každý člen skupiny vrátane prispievateľa 40 centov.

Predstavme si, že hru hráme my a predpokladáme, že ostatní traja členovia skupiny prispejú po 10 dolárov.

  • Ak sa rozhodneme neprispieť, získame 32 dolárov (trikrát po 4 doláre z príspevkov ostatných plus pôvodných 20 dolárov, ktoré si necháme). Ostatní zaplatia 10 dolárov, takže dostanú len po 32 – 10 = 22 dolárov.
  • Ak prispejeme 10 dolárov aj my, všetci dostaneme po 22 + 4 = 26 dolárov.
  • Nanešťastie pre skupinu budete na tom lepšie, ak sa rozhodnete neprispieť, lebo vtedy vaša odmena dosiahne 32 dolárov. Ak by ste prispeli, získali by ste len 26 dolárov.
  • Nanešťastie pre vás to isté platí aj pre ostatných členov.

Po každom kole účastníci dostanú informáciu o tom, koľko prispeli ostatní členovia skupiny. Na obrázku 2.9a predstavujú jednotlivé čiary vývoj priemerných príspevkov v čase na rôznych miestach sveta. Ľudia určite nekonajú len podľa vlastného záujmu. Ak by to tak bolo a boli by navyše presvedčení, že aj všetci ostatní konajú len podľa vlastného záujmu, neprispeli by.

Celosvetové experimenty s verejnými statkami: príspevky v desiatich kolách.
Celá obrazovka

Graf 2.9a Celosvetové experimenty s verejnými statkami: príspevky v desiatich kolách.

Benedikt Herrmann, Christian Thoni, and Simon Gachter. 2008. ‘Antisocial Punishment Across Societies’. Science 319 (5868): pp. 1362–67.

Na grafe vidíme, že hráči v Čcheng-tu v prvom kole prispeli po 10 dolárov, tak ako sme to opísali vyššie. Všade, kde sa hra hrala, boli príspevky na verejné statky v prvom kole vysoké, no v niektorých mestách (Kodaň) boli oveľa vyššie než v iných (Melbourne).

Je to pozoruhodné – ak vám totiž záleží len na vlastnej odmene za hru, vašou dominantnou stratégiou je neprispieť nič. V každom z miest sa teda podstatná časť ľudí musela riadiť spoločenskými preferenciami. Graf však okrem toho zobrazuje aj to, aké náročné je udržať výšku dobrovoľných príspevkov na verejný statok (Hardin by to označil za tragédiu). Príspevky sa totiž všade v neskorších kolách znižovali.

Výsledky však ukazujú, že aj napriek veľkým rozdielom medzi jednotlivými spoločnosťami si väčšina z nich udržala vysokú úroveň príspevkov aj na konci experimentu.

Zavedenie možnosti trestu v experimente s hrou verejné statky

Výskumníci chceli otestovať ďalšiu možnosť, a preto experiment s hrou verejné statky z obrázka. 2.9a pozmenili tak, že doň zaviedli možnosť trestu. Po odhalení príspevkov členov skupiny sa jednotliví hráči mohli rozhodnúť za poplatok potrestať ostatných hráčov pokutou vo výške troch dolárov. Hráč, ktorý chcel ostatných potrestať, zostal v anonymite, no za každého potrestaného hráča musel zaplatiť jeden dolár. Na obrázku 2.9b môžeme vidieť, ako to ovplyvnilo výsledky. Keď mali hráči možnosť „čiernych pasažierov“ potrestať, výška príspevkov sa v prípade väčšiny účastníkov zvýšila. Platí to pre hráčov v Číne, Južnej Kórei, severnej Európe a aj anglofónnych krajinách.

Celosvetové experimenty s verejnými statkami s možnosťou trestu pre ostatných.
Celá obrazovka

Graf 2.9b Celosvetové experimenty s verejnými statkami s možnosťou trestu pre ostatných.

Benedikt Herrmann, Christian Thoni, and Simon Gachter. 2008. ‘Antisocial Punishment Across Societies’. Science 319 (5868): pp. 1362–67.

Tento experiment ilustruje, ako aj vo veľkých skupinách dokáže kombinácia opakovaných interakcií a spoločenských preferencií podporiť vysokú úroveň príspevkov na verejné statky.

Hra verejné statky, podobne ako väzňova dilema, je situácia, v ktorej môžu všetci niečo získať, ak budú s ostatnými spolupracovať na spoločnom projekte. Môže ísť napríklad o kontrolu emisií uhlíka, boj proti škodcom či ochranu populácie rýb. Ak sa však ostatní hráči rozhodnú iba zviezť, povedie to k stratám pre všetkých.

Cvičenie 2.5 v Exceli: Sledovanie rozdielov v príspevkoch v experimentoch s verejnými statkami

V tomto cvičení sa pomocou Excelu bližšie pozrieme na to, ako sa príspevky v experimentoch s verejnými statkami (obrázky 2.9a a 2.9b) menili v priebehu hry a po zavedení trestov.

Stiahnite a uložte si tabuľku s údajmi z grafov na obrázkoch 2.9a a 2.9b.

  1. Vyberte si jeden graf (z obrázka 2.9a alebo 2.9b) a pomocou údajov zostrojte čiarový graf, ktorý bude mať na zvislej osi výšku príspevku a na vodorovnej osi kolo hry. Pokyny na riešenie úlohy v Exceli nájdete na obrázku 2.10.
Zostrojenie grafu s viacerými premennými.
Celá obrazovka

Obrázok 2.10 Zostrojenie grafu s viacerými premennými.

Údaje
: Takto vyzerajú údaje. V stĺpcoch sa nachádzajú údaje za konkrétnu krajinu a v riadkoch údaje za určité kolo hry (1. až 10.). Ako príklad si ukážeme, ako zostrojiť graf z obrázka. 2.9a. Pri obrázku 2.9b je postup rovnaký.
Celá obrazovka

Údaje

Takto vyzerajú údaje. V stĺpcoch sa nachádzajú údaje za konkrétnu krajinu a v riadkoch údaje za určité kolo hry (1. až 10.). Ako príklad si ukážeme, ako zostrojiť graf z obrázka. 2.9a. Pri obrázku 2.9b je postup rovnaký.

Zostrojte čiarový graf
: Po skončení tretieho kroku bude graf vyzerať takto. Všimnite si, že premenná na vodorovnej osi a premenné na zvislej osi nie sú rovnaké ako na obrázku 2.9a (dôvodom sú predvolené nastavenia v Exceli).
Celá obrazovka

Zostrojte čiarový graf

Po skončení tretieho kroku bude graf vyzerať takto. Všimnite si, že premenná na vodorovnej osi a premenné na zvislej osi nie sú rovnaké ako na obrázku 2.9a (dôvodom sú predvolené nastavenia v Exceli).

Vymeňte premenné na zvislej a vodorovnej osi
: Premenné na zvislej a vodorovnej osi vymeníme zmenou nastavení vo „Vybrať údaje“.
Celá obrazovka

Vymeňte premenné na zvislej a vodorovnej osi

Premenné na zvislej a vodorovnej osi vymeníme zmenou nastavení vo „Vybrať údaje“.

Vymeňte premenné na zvislej a vodorovnej osi
: Po dokončení siedmeho kroku budú čiary na vašom grafe vyzerať tak ako na obrázkoch 2.9a a 2.9b.
Celá obrazovka

Vymeňte premenné na zvislej a vodorovnej osi

Po dokončení siedmeho kroku budú čiary na vašom grafe vyzerať tak ako na obrázkoch 2.9a a 2.9b.

Presuňte legendu na pravú stranu
: Po dokončení deviateho kroku sa bude legenda nachádzať na pravej strane grafu. Môžete vyskúšať aj iné umiestnenia a vybrať si to, ktoré sa vám bude najviac páčiť.
Celá obrazovka

Presuňte legendu na pravú stranu

Po dokončení deviateho kroku sa bude legenda nachádzať na pravej strane grafu. Môžete vyskúšať aj iné umiestnenia a vybrať si to, ktoré sa vám bude najviac páčiť.

Pridajte názvy osí a grafu
: Po dokončení trinásteho kroku bude váš graf vyzerať tak ako na obrázkoch 2.9a a 2.9b.
Celá obrazovka

Pridajte názvy osí a grafu

Po dokončení trinásteho kroku bude váš graf vyzerať tak ako na obrázkoch 2.9a a 2.9b.

  1. V prípade obrázka. 2.9a vypočítajte rozdiel medzi začiatočnými a konečnými hodnotami. V ktorej krajine došlo k najväčšej/najmenšej zmene v príspevkoch po desiatich kolách? To isté urobte aj pri obrázku 2.9b. Ako sa vyvíjali príspevky, keď sa hráči mohli navzájom potrestať? Zvýšili sa, znížili alebo zostali rovnaké?
  2. Teraz si z údajov vyberte tri krajiny. Vypočítajte a porovnajte rozdiely v príspevkoch v hre s trestami a bez nich. Prispeli vo vybraných krajinách účastníci viac v každom kole, v ktorom boli k dispozícii tresty? Prečo môžeme predpokladať, že pozorované rozdiely vychádzajú z možnosti trestu a nemajú nejaký iný dôvod?

2.10 Ako tri typy spoločenských preferencií pomáhajú riešiť spoločenské dilemy

Čo sa z týchto experimentov dozvedáme o spoločenských preferenciách? A ako sa vďaka nim darí udržať spoluprácu pri interakciách, ktoré by inak boli spoločenskou dilemou?

altruizmus
Ochota znášať určité náklady s úmyslom pomôcť niekomu inému. Altruizmus je spoločenská preferencia. Pozri aj: spoločenské preferencie.
vzájomnosť
Preferencia týkajúca sa správania k iným, ktorá závisí od toho, ako vnímame konanie alebo charakter iných, napríklad preferencia pomáhať tým, ktorí nám pomohli alebo konali správne (podľa nás), a uškodiť tým, ktorí konali nesprávne. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie.
averzia voči nerovnosti
Odpor voči výsledkom, v ktorých niektorí jedinci získajú viac než iní. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie

V prvom rade zisťujeme, že hoci individualistické preferencie sú jednoduché, spoločenské preferencie jednoduché nie sú. Pri vysvetľovaní toho, ako ľudia po celom svete pristupovali k hre verejné statky s trestami, nám poslúžia tri rôzne typy spoločenských preferencií. Vo všetkých troch prípadoch ľuďom záleží na tom, čo získajú alebo zažijú ostatní, ale v niekoľkých zásadných aspektoch sa odlišujú.

  • Altruizmus: vôľa pomáhať iným aj na svoj vlastný úkor.
  • Vzájomnosť: túžba pomáhať tým, ktorí (podľa nás) konali správne, a uškodiť tým, ktorí konali nesprávne.
  • Averzia voči nerovnosti: odpor k (resp. averzia voči) nerovnostiam vo výsledkoch, a to aj vtedy, ak sú rozdiely pre nás výhodné, no najmä vtedy, ak sa iným darí lepšie než nám.

Altruizmus

Skôr než sa pozrieme na vysvetlenie príspevkov v hre verejné statky pomocou altruizmu, musíme si pripomenúť, že väzňova dilema je vlastne hra verejné statky s dvoma hráčmi. Z dôkazov o priebehu tejto hry sa teda môžeme niečo zaujímavé dozvedieť.

Keď jednorazovú hru väzňova dilema hrajú študenti v škole alebo v rámci laboratórnych experimentov, niekedy dokonca za veľkú sumu reálnych peňazí, mnohí spolupracujú a nerozhodujú sa pre dominantnú stratégiu, t. j. zradu, ktorá by im priniesla najvyššiu odmenu. Keď študenti hrajú hru verejné statky, pre dominantnú stratégiu (teda neprispieť nič) sa zvyčajne rozhodne menej než tretina z nich.

Tieto výsledky môžeme vysvetliť tým, že niektorí hráči sú altruisti. V hre boj proti škodcom je rozhodnutie použiť Terminátor stratégiou nasledujúcou vlastný záujem bez ohľadu na rozhodnutie druhého hráča. Ak by však Anila dostatočne trápili škody, ktoré použitím Terminátora spôsobí Balovi, ak sa ten rozhodne pre užitočný hmyz, tak Anilovou najlepšou reakciou by bolo tiež použiť užitočný hmyz. A ak by podobne zmýšľal aj Bala, integrovaná ochrana proti škodcom pomocou užitočného hmyzu by bola pre oboch najlepšou reakciou, vďaka čomu by sa títo dvaja farmári z väzňovej dilemy vymanili.

V uvedenom príklade bol Anil ochotný vzdať sa jednej jednotky odmeny, lebo ak by to neurobil, spôsobil by Balovi škodu vo výške dvoch jednotiek. Jeho náklady na užitočný hmyz, ak si Bala tiež vybral túto možnosť, dosiahli jednu jednotku, no zároveň sa tým Balova výplata zvýšila o dve jednotky, takže Anil konal altruisticky. A ak by podobne zmýšľal aj Bala, integrovaná ochrana proti škodcom pomocou užitočného hmyzu by bola pre oboch najlepšou reakciou, vďaka čomu by sa títo dvaja farmári z väzňovej dilemy vymanili. V prípade užitočného hmyzu a Terminátora s novými odmenami sú Anil aj Bala motivovaní altruistickými preferenciami, takže sú ochotní znášať určité náklady, aby pomohli niekomu inému.

Altruizmus dokáže vyriešiť aj problém čierneho pasažiera. Ak by Kim záležalo na ostatných farmároch, bola by ochotná prispieť na projekt zavlažovania. Altruizmom tiež dokážeme vysvetliť, prečo študenti v globálnej hre verejné statky v prvom kole prispeli veľkými sumami.

Vzájomnosť

Ako však dokážeme vysvetliť, že príspevky na verejné statky sa v neskorších kolách začali znižovať?

Takéto správanie dokážeme najpresvedčivejšie vysvetliť niečím iným než altruizmom – je to vzájomnosť. Je pravdepodobné, že tí, ktorí predtým prispeli, začali postupne menej ochotne spolupracovať. Dôvodom je, že videli nižšie príspevky ostatných, ktorí ich štedrosť využívali. Zdá sa, že tí, ktorí prispeli príspevkom v nadpriemernej výške, vnímali ľudí, ktorí prispeli menej, negatívne. Podľa nich totiž nekonali spravodlivo a neriadili sa spoločenskou normou, podľa ktorej sa má prispieť.

Ide o príklad vzájomnosti: tí, ktorí spoločenské zvyklosti porušujú, by zo svojho protispoločenského konania nemali mať úžitok. A ak je to možné, mali by dokonca dostať trest. Človek, ktorý sa riadi touto zásadou, pripisuje odmenám ostatných negatívnu hodnotu – ide o opak altruizmu. Preto môže mať dostatočnú motiváciu potrestať čierneho pasažiera znížením jeho odmeny, a to aj vtedy, ak by si za to musel sám priplatiť.

Pri hráčovi, ktorý sa v tejto hre riadi zásadou vzájomnosti, však vyvstáva problém. Odmeny čiernych pasažierov závisia od súčtu príspevkov na verejný statok, takže jediným spôsobom, ako ich potrestať, je prestať s prispievaním. Toto je najpresvedčivejší dôvod toho, že príspevky v neskorších kolách hry postupne klesali.

A ak by sme si okrem toho povedali (a zdá sa, že správne), že čierny pasažier neskôr svoje príspevky na verejný statok zvýši, z čoho budeme mať úžitok aj my, mohol by nás motivovať aj vlastný záujem. Musíme si však uvedomiť, že vo veľkej skupine by bol náš podiel na zvýšených príspevkoch pravdepodobne nižší než náklady spojené s trestom.

Averzia voči nerovnosti

Máte na výber dve možnosti:

  • vy a iná osoba obaja dostanete po 500 dolárov alebo
  • vy dostanete 510 dolárov a druhá osoba nedostane nič.

Pre ktorú by ste sa rozhodli? Ďalšie dve možnosti:

  • obaja dostanete po 500 dolárov alebo
  • druhá osoba dostane 1 000 dolárov a vy dostanete 510 dolárov.

Ak by ste si v hociktorom z uvedených prípadov vybrali prvú možnosť, vaše preferencie vychádzajú z averzie voči nerovnosti. Treba si však uvedomiť, že v oboch príkladoch by ste pri druhej možnosti mali viac peňazí. Ste ochotní vzdať sa desiatich dolárov, ak to pomôže zabezpečiť rovnosť, a to dokonca aj vtedy, ak by ste z nerovnosti mali výhodu nad druhým hráčom vy, ako to bolo aj v prvej otázke

Ako averzia voči nerovnosti ovplyvňuje rozhodnutia v hre verejné statky s trestami?

Pripomíname, že z verejného statku dostanú všetci rovnakú sumu, lebo sa medzi všetkých hráčov delí rovnakým dielom. A svoju čistú odmenu, teda sumu, ktorú si so sebou z hry odnesieme, vypočítame tak, že od sumy, ktorú dostaneme ako svoj podiel, odpočítame výšku nášho príspevku. Preto si človek, ktorý prispel najmenej, odnesie najvyššiu odmenu, a človek, ktorý prispel najviac, zasa najnižšiu.

V experimente hráč mohol zaplatiť jeden dolár za to, aby niekomu udelil pokutu tri doláre. Bolo teda možné potrestať jedného z („bohatých“) čiernych pasažierov a znížiť ich príjem o oveľa vyššiu sumu, než človek zaplatil za možnosť udeliť trest. Výsledkom by bolo zníženie nerovnosti medzi hráčmi.

homo economicus
Latinský výraz pre človeka ekonomického označujúci postavu, ktorá koná na základe amorálneho nasledovania vlastného záujmu.
spoločenská norma
Nepísané pravidlo, ktoré pozná väčšina členov spoločnosti a týka sa toho, čo by ľudia v určitej situácii, keď ich konanie ovplyvňuje ostatných, mali urobiť.

Keď sa ekonómovia nezhodujú Homo economicus a odpoveď na otázku: Sú ľudia výlučne sebeckí?

Ekonómovia, ale aj všetci ostatní už celé stáročia diskutujú o tom, či sa ľudia riadia výlučne vlastným záujmom, alebo niekedy radi pomôžu iným, aj keď ich to niečo stojí. Homo economicus (človek ekonomický) je prezývka, ktorou sa označuje sebecká a vypočítavá postava z učebníc ekonómie. Majú ekonómovia pravdu, keď za jediného aktéra v ekonomike považujú práve typ homo economicus?

Adam Smith v knihe, v ktorej po prvý raz použil výraz neviditeľná ruka, jasne uviedol, že podľa neho ľudia nie sú homo economicus: „Bez ohľadu na to, za akého sebeckého človeka považujeme, očividne sú v jeho charaktere určité zásady, pre ktoré sa zaujíma o šťastie iných a ich spokojnosť je pre neho dôležitá, hoci z nej okrem potešenia, že ju vidí, nič nemá.“ (The Theory of Moral Sentiments, 1759)

Väčšina ekonómov, ktorí prišli po Smithovi, s ním nesúhlasila. Zakladateľ modernej ekonómie Francis Edgeworth to veľmi jasne vyjadril v roku 1881 vo svojej knihe Matematická psychika: „Prvou zásadou ekonómie je, že každý aktér sa riadi výlučne vlastným záujmom.“9

Každý z nás sa už stretol s láskavosťou a statočnosťou od iných v situáciách, kedy nebola takmer žiadna šanca, že za to získajú odmenu, a dokonca sme sa takto už určite zachovali aj my sami. Preto pre ekonómov vyvstáva otázka: mala by byť nesebeckosť, ktorá je nepochybne v takomto konaní prítomná, súčasťou nášho premýšľania o správaní?

Niektorí tvrdia, že nie. V mnohých prípadoch môžeme zdanlivo šľachetné konanie chápať skôr ako pokus získať si u ostatných dobrú povesť, z ktorej bude mať človek neskôr výhody.

Možno sú pomoc ostatným či dodržiavanie spoločenských noriem jednoducho motivované dlhodobým vlastným záujmom. Esejista H. L. Mencken sa k tomu vyjadril takto: „… svedomie je vnútorný hlas, ktorý nás upozorňuje, že nás možno niekto vidí.“10 Od 90. rokov 20. storočia ekonómovia v snahe vyriešiť túto diskusiu pomocou empirických poznatkov vykonali na celom svete stovky experimentov, v ktorých sledovali správanie ľudí (študentov, farmárov, lovcov veľrýb, skladníkov a generálnych riaditeľov) pri rozhodovaní sa o tom, či sa podelia, a použili pri tom ekonomické hry.

Pri takýchto experimentoch sa takmer vždy stretneme aj s konaním vo vlastnom záujme. Zistíme však aj to, že ľudia sú ochotní pomáhať iným, aj keď ich to niečo stojí, odvďačiť sa za láskavosť, aj keby ich odmeny boli vyššie bez toho, či vykonávať iné skutky, ktoré sú v rozpore s vlastným záujmom.

V mnohých experimentoch tvorí homo economicus menšinu. Platí to dokonca aj vtedy, ak suma, o ktorú sa človek delí (alebo si ju necháva pre seba), dosahuje výšku niekoľkodňového platu.

Je táto debata uzavretá? Mnohí ekonómovia sú presvedčení, že áno. Okrem typuhomo economicus teraz berú do úvahy ľudí, ktorí sú niekedy altruistami, niekedy majú averziu voči nerovnosti a inokedy sa zas riadia zásadou vzájomnosti. Tvrdia, že predpoklad nasledovania vlastného záujmu platí v mnohých ekonomických situáciách, napríklad pri nákupe alebo využívaní technológií na maximalizáciu ziskov firiem. V mnohých iných situáciách však neobstojí, napríklad pri platení daní alebo usilovnej práci pre svojho zamestnávateľa.

Otázka 2.9 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Vráťme sa k experimentu s verejnými statkami bez trestov. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe informácií z obrázka 2.9a označiť za správne?

  • Dôkazy naznačujú, že ak má hra len jedno kolo, zabezpečí sa vysoká úroveň príspevkov.
  • Výsledky dokazujú, že účastníci sú čisto sebeckí.
  • Nenaplnené očakávanie vzájomnosti môže byť dôvodom, prečo výška príspevkov v nasledujúcich kolách klesala.
  • Ak sa hra opakuje, účastníci sú v neskorších kolách altruistickejší.
  • Z obrázka sa tento záver nedá vyvodiť. Skutočnosť, že účastníci vedia o tom, že hra má desať kôl, môže byť dôvodom vysokých príspevkov v prvom kole. Náhly pokles vo výške príspevkov v poslednom kole na mnohých miestach (napr. v Kodani, Bonne či St. Gallen) môže byť zasa spôsobený vedomím, že ide o posledné kolo.
  • Ak by boli účastníci úplne sebeckí, ich dominantnou stratégiou by bolo v žiadnom kole neprispieť.
  • Môže ísť o dôvod znižujúcich sa príspevkov. Tí, ktorí prispeli nadpriemernou sumou, môžu neposkytnutím príspevku potrestať za porušenie spoločenskej normy, podľa ktorej sa má prispieť, tých, ktorí prispeli málo.
  • Príspevky sa postupom kôl znižujú. Ak by boli účastníci postupne stále altruistickejší, očakávali by sme, že sa príspevky budú zvyšovať.

Otázka 2.10 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktorá z odpovedí vyjadruje rozdiel medzi altruizmom a vzájomnosťou?

  • Predpokladajme, že máte na výber dve možnosti: a) vy a iná osoba dostanete po 500 dolárov alebo b) druhá osoba dostane 1 000 dolárov a vy dostanete 510 dolárov. Rozhodnete sa pre možnosť b). Z vášho rozhodnutia môžeme vyvodiť záver, že máte altruistické preferencie, ale pravdepodobne nemáte preferencie, ktoré vychádzajú z averzie voči nerovnosti.
  • Altruizmus podporuje pomoc ostatným, vzájomnosť však môže viesť aj k túžbe iným poškodiť.
  • Pomoc spájaná s altruizmom je bezpodmienečná, kým správanie sa jednotlivca, ktorý koná na základe princípu vzájomnosti, je podmienené tým, ako hodnotí konanie ostatných.
  • Vzájomnosť je forma averzie voči nerovnosti a altruizmus nie.
  • Je pravda, že pravdepodobne nemáte preferencie, ktoré vychádzajú z averzie voči nerovnosti, ale nedokážeme určiť, či máte alebo nemáte altruistické preferencie, lebo v možnosti b) ste na tom lepšie aj vy.
  • Altruizmus znamená ochotu pomáhať iným aj na svoj vlastný úkor, kým vzájomnosť môže znamenať aj niekomu ublížiť, ak on ublížil vám alebo porušil spoločenskú normu.
  • Na rozdiel od altruizmu sa vzájomnosť vyznačuje tým, že konáte podľa toho, ako podľa vás s vami zaobchádzali ostatní.
  • O averziu voči nerovnosti nejde ani v prípade vzájomnosti, ani v prípade altruizmu.

2.11 Predpovedanie ekonomických výsledkov: Nashova rovnováha

V hrách, ktoré sme analyzovali doteraz, sa mohli hráči rozhodnúť pre najlepšiu možnosť (teda dosiahnuť najvyššiu odmenu) bez ohľadu na to, čo urobia iní hráči. Každý hráč mal dominantnú stratégiu, a preto bola v každej hre jedna rovnováha dominantných stratégií. Platilo to pre hru neviditeľná ruka trhu, väzňovu dilemu a aj hru verejné statky.

Často to však tak nemusí byť. Spomenuli sme si už aj situáciu, v ktorej to rozhodne neplatí – šoférovanie vpravo alebo vľavo. Ak ostatní jazdia vpravo, našou najlepšou reakciou bude tiež jazdiť vpravo. Ak jazdia vľavo, našou najlepšou reakciou je tiež jazdiť vľavo. Aby sme dokázali predpovedať, ako hra dopadne, aj keď v nej neexistuje rovnováha dominantných stratégií, musíme si o teórii hier povedať viac.

Nashova rovnováha
Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu.

Ak v Spojených štátoch všetci jazdia vpravo, ide o rovnováhu, lebo nikto by vzhľadom na stratégie ostatných tú svoju nechcel zmeniť. Ak každý používa svoju najlepšiu reakciu vo vzťahu k stratégiám ostatných, pri teórii hier hovoríme o Nashovej rovnováhe (NE).

V Japonsku je však Nashovou rovnováhou jazdiť vľavo. „Hra“ šoférovanie má teda dve Nashove rovnováhy.

Mnohé ekonomické interakcie nemajú rovnováhy dominantných stratégií, no ak sa dá nájsť Nashova rovnováha, dokážeme na základe nej predpovedať výsledok. Môžeme očakávať, že všetci hráči budú robiť to najlepšie, čo vedia, vo vzťahu k stratégiám ostatných.

Aj pri jednoduchých ekonomických problémoch môže existovať viac než jedna Nashova rovnováha (podobne ako v hre šoférovanie). Predpokladajme, že keď sa Anil a Bala rozhodujú, aké plodiny budú pestovať, ich odmeny dosahujú hodnoty uvedené na obrázku 2.11. Odlišujú sa od hry neviditeľná ruka trhu. Ak sa obaja rozhodnú pestovať rovnakú plodinu, cena sa výrazne zníži , takže je pre nich lepšie, ak sa špecializujú. A to dokonca aj vtedy, ak budú pestovať plodinu, pre ktorú majú horšie podmienky. Dve rovnováhy v tejto hre nájdete, ak budete postupovať podľa krokov na obrázku 2.11.

Problém deľby práce s viac než jednou Nashovou rovnováhou.
Celá obrazovka

Obrázok 2.11 Problém deľby práce s viac než jednou Nashovou rovnováhou.

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje ryžu
: Ak si Bala vyberie ryžu, Anilovou najlepšou reakciou je rozhodnúť sa pre maniok. Zapíšeme si bodku do bunky dolu vľavo.
Celá obrazovka

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje ryžu

Ak si Bala vyberie ryžu, Anilovou najlepšou reakciou je rozhodnúť sa pre maniok. Zapíšeme si bodku do bunky dolu vľavo.

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje maniok
: Ak si Bala vyberie maniok, Anilovou najlepšou reakciou je rozhodnúť sa pre ryžu. Zapíšeme si bodku do bunky hore vpravo. Všimnite si, že Anil nemá dominantnú stratégiu.
Celá obrazovka

Anilova najlepšia reakcia, ak Bala pestuje maniok

Ak si Bala vyberie maniok, Anilovou najlepšou reakciou je rozhodnúť sa pre ryžu. Zapíšeme si bodku do bunky hore vpravo. Všimnite si, že Anil nemá dominantnú stratégiu.

Balove najlepšie reakcie
: Ak sa Anil rozhodne pre ryžu, Balovou najlepšou reakciou je maniok, a ak sa Anil rozhodne pre maniok, Bala by si mal vybrať ryžu. Balove najlepšie reakcie znázorňuje krúžok. Ani on nemá dominantnú stratégiu.
Celá obrazovka

Balove najlepšie reakcie

Ak sa Anil rozhodne pre ryžu, Balovou najlepšou reakciou je maniok, a ak sa Anil rozhodne pre maniok, Bala by si mal vybrať ryžu. Balove najlepšie reakcie znázorňuje krúžok. Ani on nemá dominantnú stratégiu.

Kombinácia (maniok, ryža) tvorí Nashovu rovnováhu
: Ak sa Anil rozhodne pre maniok a Bala si vyberie ryžu, obaja používajú svoju najlepšiu reakciu (bodka a krúžok sú v rovnakej bunke). V takomto prípade hovoríme o Nashovej rovnováhe.
Celá obrazovka

Kombinácia (maniok, ryža) tvorí Nashovu rovnováhu

Ak sa Anil rozhodne pre maniok a Bala si vyberie ryžu, obaja používajú svoju najlepšiu reakciu (bodka a krúžok sú v rovnakej bunke). V takomto prípade hovoríme o Nashovej rovnováhe.

Kombinácia (ryža, maniok) je tiež Nashovej rovnováhe
: Anil a Bala využívajú svoju najlepšiu reakciu aj vtedy, ak sa Anil rozhodne pre ryžu a Bala si vyberie maniok. Tiež ide o Nashovu rovnováhu, ale odmeny dosahujú vyššiu úroveň v predchádzajúcom prípade.
Celá obrazovka

Kombinácia (ryža, maniok) je tiež Nashovej rovnováhe

Anil a Bala využívajú svoju najlepšiu reakciu aj vtedy, ak sa Anil rozhodne pre ryžu a Bala si vyberie maniok. Tiež ide o Nashovu rovnováhu, ale odmeny dosahujú vyššiu úroveň v predchádzajúcom prípade.

Je potrebné uviesť, že rovnováha dominantných stratégií ako v prípade väzňovej dilemy či hry neviditeľná ruka trhu je mimoriadne jednoduchou Nashovou rovnováhou, lebo:

  • najlepšia reakcia hráčov nezávisí od toho, čo urobí druhý hráč: na rozdiel od obrázka. 2.11, bodky sú vždy v rovnakom riadku a krúžky v rovnakom stĺpci;
  • existuje len jedna rovnováha.

Otázka 2.11 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o Nashovej rovnováhe sú správne?

  • Odchýliť sa od Nashovej rovnováhy nie je v záujme žiadneho z hráčov.
  • V prípade Nashovej rovnováhy všetci hráči použijú svoju najlepšiu reakciu vo vzťahu k stratégiám ostatných hráčov.
  • Nashova rovnováha je rovnováhou dominantných stratégií.
  • Rovnováha dominantných stratégií je Nashovou rovnováhou.
  • Každý hráč sa rozhodol pre svoju najlepšiu reakciu vo vzťahu k stratégiám ostatných hráčov, takže nemá motiváciu zmeniť ju.
  • Ide o definíciu pojmu Nashova rovnováha.
  • V prípade Nashovej rovnováhy všetci hráči použijú svoju najlepšiu reakciu vo vzťahu k stratégiám ostatných hráčov. Nemusí ísť nevyhnutne o ich dominantnú stratégiu (v niektorých prípadoch dominantná stratégia ani nemusí existovať). Nashova rovnováha teda nemusí byť rovnováhou dominantných stratégií.
  • Dominantná stratégia je najlepšou reakciou vo vzťahu k všetkým stratégiám ostatných hráčov. Rovnováha dominantných stratégií teda musí byť Nashovou rovnováhou.

2.12 Ktorú Nashovu rovnováhu si vybrať, ak existujú viaceré? Konflikty záujmov a vyjednávanie

Doteraz sme si uviedli príklady, v ktorých dokázali hráči dosiahnuť výsledok, ktorý je dobrý pre všetkých, a to aj napriek tomu, že hráči konali samostatne:

  • Neviditeľná ruka: Anil a Bala si vyberali plodiny na základe vlastného záujmu. Dopestované plodiny predávali na dedinskom trhu, čo viedlo k obojstranne výhodnej deľbe práce. Každý sa špecializoval na plodinu, na ktorú mal lepšie podmienky, a výsledkom bolo, že dosiahli vyššie príjmy, než v prípade, že by nevstúpili do interakcie prostredníctvom trhu.
  • Opakovaná väzňova dilema: v hre boj proti škodcom existuje dlhodobý vzťah. Anil a Bala sa preto môžu rozhodnúť nepoužiť Terminátor, lebo vedia, k akým stratám by to v budúcnosti poviedlo, ak by sa nerozhodli pre užitočný hmyz. -Hra verejné statky: ochota hráčov potrestať ostatných viedla v mnohých krajinách k trvalo vysokej úrovni spolupráce v experimente, a to aj bez potreby uzatvárania dohôd.

V iných prípadoch, napríklad pri jednorazovej väzňovej dileme, sme si mohli všimnúť, že samostatné konanie viedlo k nešťastnému výsledku. V týchto prípadoch by hráči boli úspešnejší, ak by mali možnosť dohodnúť sa.

Vyjednávanie ako riešenie problémov

Ľudia sa často pokúšajú dohodnúť prostredníctvom vyjednávania a vyriešiť tak svoje ekonomické a spoločenské problémy. Medzinárodné rokovania napríklad pomohli dosiahnuť dohodu na už spomínanom Montrealskom protokole, vďaka ktorému sa krajiny zaviazali prestať používať chlórfluórované uhľovodíky, a tým zabrániť ich škodlivým dôsledkom (ničenie ozónovej vrstvy).

Rokovania však nemusia vždy uspieť. Dôvodom niekedy môže byť konflikt záujmov v tom, ako si jednotliví aktéri rozdelia spoločné prínosy spolupráce. Úspech Montrealského protokolu v znižovaní využívania chlórfluórovaných uhľovodíkov stojí v kontraste s relatívnym neúspechom Kjótskeho protokolu a samitu o zmene klímy v Kodani z roku 2009. Dôvody sčasti vychádzajú z vedeckých poznatkov. Technológie, ktoré mali nahradiť chlórfluórované uhľovodíky, boli veľmi dobre rozvinuté. Výhody pre veľké priemyselné krajiny ako Spojené štáty presahovali náklady oveľa presvedčivejšie a v oveľa väčšej miere, než pri emisiách skleníkových plynov. Jedným zo sporných bodov pri rokovaní o dohode na samite v Kodani v roku 2009 bolo, ako sa prerozdelia náklady a prínosy obmedzenia emisií medzi rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny. Rozličné výsledky v týchto dvoch príkladoch dokážeme vysvetliť pomocou nástrojov teórie hier.

V situáciách s dvomi Nashovými rovnováhami nás zaujíma odpoveď na dve otázky:

  • Ktorá z rovnováh sa podľa našich predpokladov vyskytne v realite?
  • Existuje konflikt záujmov, lebo jedna z rovnováh je pre niektorých hráčov lepšia, no pre ostatných nie?

Otázka, či sa v určitej krajine bude jazdiť vpravo alebo vľavo, predstavuje hru s dvomi Nashovými rovnováhami – buď budú všetci jazdiť vľavo alebo vpravo. Výber konkrétnej možnosti nepredstavuje konflikt, ak sa všetci, ktorí idú oproti vám, rozhodli pre tú istú možnosť. Nedá sa povedať, že jazdenie vľavo je pre niekoho konkrétneho alebo pre ľudstvo ako celok výhodnejšie než jazdenie vpravo.

Pri hre deľba práce z obrázka. 2.11 je však jasné, že Anil aj Bala uprednostnia tú Nashovu rovnováhu, v ktorej sa Anil rozhodne pre maniok a Bala pre ryžu (obaja sa špecializujú na pestovanie tej plodiny, pre ktorú majú najlepšie podmienky).

Môžeme teda povedať, že by sme od Anila a Balu očakávali, že si prácu rozdelia „správnym“ spôsobom? Nie celkom. Pripomíname, že predpokladáme, že rozhodnutia prijímajú nezávisle od seba bez akejkoľvek koordinácie. Predstavme si, že Balov otec bol veľmi dobrý v pestovaní manioku (na rozdiel od syna). Bala by teda na príslušnej pôde aj naďalej pestoval maniok, a to aj napriek tomu, že by bola vhodnejšia na pestovanie ryže. Anil vie, že ak Bala pestuje maniok, jeho najlepšou reakciou je ryža, takže sa pre ňu aj rozhodne. Bala by potom nemal dôvod začať pestovať plodinu, na ktorú má lepšie podmienky, teda ryžu.

Z uvedeného príkladu môžeme zistiť dôležitý poznatok. Ak existuje viac než jedna Nashova rovnováha a ľudia sa rozhodujú nezávisle od seba, ekonomika sa môže „zaseknúť“ na takej Nashovej rovnováhe, pri ktorej sú na tom všetci hráči horšie. V ďalších častiach knihy si vysvetlíme, že pomocou tohto modelu dokážeme vysvetliť rôzne javy, napríklad keď sa ekonomika zasekne v situácii s nízkou úrovňou investícií a vysokou nezamestnanosťou.

Nashova rovnováha
Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu.

Veľkí ekonómovia John Nash

John Nash John Nash (1928 – 2015) obhájil svoju dizertačnú prácu na Princetonskej univerzite vo veku 21 rokov. Mala len 27 strán, ale teóriu hier (ktorá vtedy bola málo známou oblasťou ekonómie) posunula tak výrazne, že to viedlo k zásadnej zmene tejto disciplíny. Poskytol odpoveď na otázku, aké konanie možno očakávať od ľudí, ak vstupujú do interakcie strategicky. Jeho odpoveď dnes poznáme ako Nashovu rovnováhu. Ide o taký súbor stratégií jednotlivých hráčov, pri ktorom by v prípade ich zverejnenia žiadny hráč svoje rozhodnutie neľutoval. Ak sa teda hráči rozhodnú pre stratégiu, ktorá je v súlade s Nashovou rovnováhou, nikto by jednostrannou zmenou stratégie nič nezískal.

V ekonómii asi neexistuje oblasť, do ktorej by rozvoj teórie hier zásadne nezasiahol. A tento rozvoj by bez myšlienky Nashovej rovnováhy nebol možný. Je pozoruhodné, že toto nebol Nashov jediný prelomový prínos do ekonómie. Mimoriadne originálny príspevok sa mu podarilo priniesť aj v oblasti teórie vyjednávania. Stal sa priekopníkom aj v iných oblastiach matematiky a bola mu udelená aj prestížna Abelova cena.

Nash si navyše za svoju prácu vyslúžil aj podiel na Nobelovej cene. Roger Myerson, ekonóm a ďalší držiteľ tejto ceny, o Nashovej rovnováhe povedal, že ide o „jeden z najdôležitejších prínosov v celej histórii ekonomického myslenia“.

Pôvodne sa chcel Nash podobne ako jeho otec stať elektrotechnikom. Študoval matematiku na Carnegieho technickom inštitúte (dnes Univerzita Carnegieho–Mellonových). Výberový predmet medzinárodná ekonómia v ňom podnietil záujem o strategické interakcie, ktorý viedol až k jeho prelomovým poznatkom.11

Väčšinu svojho života Nash trpel duševnou chorobou, ktorá si vyžadovala hospitalizáciu. Od roku 1959 sa vyrovnával so schizofréniou, ktorá mu spôsobovala halucinácie. Po období, ktoré sám označil za „25 rokov čiastočne pomýleného zmýšľania“’, pokračoval vo výučbe a výskume na Princetonskej univerzite. Príbeh o jeho poznatkoch a chorobe nám približuje kniha A Beautiful Mind (ktorá bola aj sfilmovaná v hlavnej úlohe s Russellom Crowom).

Konflikty záujmov, pri ktorých dôjde k rovnováhe

Doteraz sa naši hráči museli vyhnúť tomu, aby sa nezasekli na rovnováhe, ktorá je horšia pre oboch (resp. všetkých) hráčov. Ak dokážu spolupracovať a nájsť spôsob, ako dosiahnuť iný výsledok lepší pre všetkých, všetci na tom získajú.

Hráči však riešia aj iné problémy. Ak je v hre viac než jedna rovnováha, konflikt záujmov vzniká, ak sú pre jednotlivých hráčov v hre najlepšie odlišné Nashove rovnováhy. Dosiahnutie jednej z týchto rovnováh je výhodné pre všetkých, líšia sa však v tom, kto pri nich získa najviac.

Predstavme si zaľúbený pár. Každý má iný materinský jazyk a jazyk toho druhého ovláda len na veľmi základnej úrovni. Ktorý z partnerov sa naučí materinský jazyk toho druhého? V tejto situácii sú dve Nashove rovnováhy. Buď môžu obaja hovoriť po grécky alebo obaja po nemecky. Obe možnosti sú lepšie, ako keby sa nikto nenaučil jazyk toho druhého. Zároveň sa však líšia v tom, kto ktorú uprednostní.

Na tomto príklade vidíme jeden z kľúčových poznatkov ekonómie – ak ľudia vstúpia do interakcie, dosiahnu väčšie výhody v porovnaní s tým, čo by mali, keby konali samostatne. Zároveň sa však budú musieť vyrovnať s konfliktom, kto bude mať väčšie výhody.

Predstaviť si to môžeme na príklade Astrid a Bettiny, dvoch softvérových inžinierok, ktoré spolupracujú na platenom projekte. V prvom rade sa musia rozhodnúť, či budú kód písať v Jave alebo C++ (predstavme si, že oba programovacie jazyky sú rovnako vhodné a že je možné projekt naprogramovať čiastočne v jednom a čiastočne v druhom, no to by ich prácu spomalilo).

Astrid chce kód písať v Jave, lebo programovanie v tomto jazyku jej ide lepšie. Ide síce o spoločný projekt s Bettinou, no plat Astrid sčasti závisí od toho, koľko riadkov kódu napíše ona. Bettina nanešťastie z toho istého dôvodu uprednostňuje C++. Tieto dve stratégie si teda nazvime Java a C++.

Opis interakcie medzi nimi sa nachádza na obrázku 2.12a a ich odmeny na obrázku 2.12b.

Interakcie pri výbere programovacieho jazyka.
Celá obrazovka

Obrázok 2.12a Interakcie pri výbere programovacieho jazyka.

Z obrázka. 2.12a sa môžeme dozvedieť tri veci:

  • obe kolegyne budú na tom lepšie, ak budú pracovať v tom istom jazyku,
  • Astrid bude mať výhodu, ak si vyberú Javu, a Bettina naopak a
  • celková odmena je vyššia, ak si vyberú C++.

Ako by sme predpovedali výsledok tejto hry?

Odmeny (v tisícoch dolárov za dokončenie projektu) podľa výberu programovacieho jazyka.
Celá obrazovka

Obrázok 2.12b Odmeny (v tisícoch dolárov za dokončenie projektu) podľa výberu programovacieho jazyka.

Ak použijeme metódu bodiek a krúžkov, zistíme, že najlepšou reakciou oboch hráčok je rozhodnúť sa pre rovnaký jazyk ako kolegyňa. V tejto hre teda existujú dve Nashove rovnováhy. V jednej sa obe rozhodnú pre Javu a v druhej pre C++.

Dokážeme povedať, ktorá z týchto dvoch rovnováh je pravdepodobnejšia? Astrid samozrejme preferuje, aby sa obe rozhodli pre Javu, a Bettina zasa C++. S informáciami, ktoré o možnej interakcii máme, nedokážeme výsledok predpovedať.

V reálnych spoločenských interakciách môže výsledok závisieť napríklad od toho, ktorá z nich:

  • má väčšiu moc: ak je napríklad Astrid Bettinina šéfka, pravdepodobne použijú Javu;
  • začala na projekte pracovať ako prvá: ak Bettina časť projektu naprogramovala ešte predtým, než sa súčasťou tímu stala jej kolegyňa Astrid, pravdepodobne budú pokračovať v C++.

Cvičenie 2.6 Konflikt medzi Astrid a Bettinou

Predpovedajte pravdepodobný výsledok hry pre tieto scenáre:

  1. Astrid sa môže ako prvá záväzne rozhodnúť pre jeden z programovacích jazykov (podobne, ako sa prvý hráč v hre ultimátum záväzne rozhoduje pre ponuku skôr, než druhý hráč odpovie).
  2. Astrid a Bettina sa môžu dohodnúť na tom, ktorý jazyk použijú a aký obnos peňazí jedna z nich zaplatí druhej.
  3. Spolupracujú už roky a v minulosti v rámci spoločných projektov používali Javu.

Otázka 2.12 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Anthony rád chodí do opery a Becky rada sleduje futbal. Na obrázku 2.13 sa nachádza tabuľka odmien podľa vybranej činnosti.

Ak sa napríklad Anthony rozhodne pre operu a Becky pre futbal, príslušná činnosť má hodnotu 10 libier pre Anthonyho a 20 libier pre Becky. Predpokladáme, že každý si môže vybrať len jednu činnosť. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

Opera alebo futbal?
Celá obrazovka

Obrázok 2.13 Opera alebo futbal?

  • Existujú dve Nashove rovnováhy: (opera, opera) a (futbal, futbal).
  • Ak Anthony ponúkne Becky 20 libier za to, že s ním pôjde na operu, je možné, že výsledkom hry bude (opera, opera).
  • Ak Anthony ponúkne Becky 50 libier za to, že s ním pôjde na operu, výsledkom hry bude určite (opera, opera).
  • Ak Anthony oznámi, že si vyberie operu, a bude sa toho aj držať, tak výsledkom bude (opera, opera).
  • Ak si Anthony vyberie operu, Becky bude na tom lepšie, ak si vyberie futbal. Možnosť (opera, opera) preto nie je Nashovou rovnováhou.
  • Pri možnosti (opera, opera) sa v tomto prípade odmeny zmenia na (60, 30). Z tejto možnosti sa teda stáva Nashova rovnováha a je možné, že si ju vyberú. Druhou Nashovou rovnováhou však zostane aj možnosť (futbal, futbal), preto bez predchádzajúcej dohody neexistuje istota, že sa rozhodnú pre možnosť (opera, opera).
  • Pri možnosti (opera, opera) sa v tomto prípade odmeny zmenia na (30, 60). Z tejto možnosti sa teda stáva Nashova rovnováha. Druhou Nashovou rovnováhou však zostane aj možnosť (futbal, futbal), preto bez predchádzajúcej dohody neexistuje istota, že sa rozhodnú pre možnosť (opera, opera).
  • Aj keď Anthony oznámi, že pôjde do opery, a tohto rozhodnutia sa bude držať, Beckinou najlepšou reakciou je vybrať si futbal. Možnosť (opera, opera) si teda nikdy nevyberú.

2.13 Konflikty záujmov a globálny problém zmeny klímy

Konflikty medzi krajinami môžeme namodelovať podobne ako odlišné preferencie Astrid a Bettiny o kódovacom jazyku. Uvedieme si príklad, no najprv sa pozrime na jeho kontext.

„Vedecké dôkazy vyvracajú akékoľvek pochybnosti o tom, že zmena klímy predstavuje veľmi vážne globálne riziká a vyžaduje si okamžitú globálnu reakciu.“

Túto otvorenú vetu nájdeme v úvode zhrnutia Sternovej správy o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien z roku 2006. Britský minister financií poveril skupinu ekonómov na čele s Nicholasom Sternom, bývalým hlavným ekonómom Svetovej banky a dnes už lordom, aby posúdili dôkazy o zmene klímy a snažili sa pochopiť jej hospodárske dôsledky. V Sternovej správe sa uvádza, že výhody rýchleho zásahu na spomalenie zmeny klímy prevážia nad nákladmi spojenými so zanedbaním tohto problému.

Nedôjde však k tomu, ak jednotlivci, podniky a vlády budú pokračovať v tom, čo Stern označil ako „bežná činnosť“ (business as usual), teda bezohľadnom a nezodpovednom konaní voči budúcim generáciám.

Vlády jednotlivých štátov sa nezhodujú na opatreniach, ktoré by sa mali prijať. Mnohé krajiny rozvinutého sveta tlačia na prísnu globálnu kontrolu uhlíkových emisií, kým iné týmto opatreniam vzdorujú.

Tento problém si môžeme predstaviť ako hru medzi dvoma krajinami, Čínou a Spojenými štátmi. Krajiny budeme v tejto hre považovať za jednotlivcov. Pomocou tejto hry chceme ukázať, že v závislosti od jej štruktúry a cieľov účastníkov sa môžu výsledky výrazne líšiť.

Každá z krajín má pri riešení globálnych uhlíkových emisií dve možné stratégie: obmedzenie (teda prijať opatrenia na zníženie množstva emisií, napríklad zdanením využívania fosílnych palív) alebo bežnú činnosť. Bežná činnosť je stratégia, pri ktorej sa opatrenia na zníženie množstva emisií neprijmú.

Na obrázku 2.14a nájdeme výsledky (hore) a hypotetické odmeny (dole) v rozmedzí od najlepších cez dobré a zlé až po najhoršie. Takúto stupnicu nazývame ordinárna, lebo záleží len na poradí, teda či jeden prvok je lepší ako druhý, a nie na tom, o koľko je lepší.

Hra klimatická zmena: výsledky dvoch stratégií, obmedzenia alebo bežnej činnosti.
Celá obrazovka

Obrázok 2.14a Hra klimatická zmena: výsledky dvoch stratégií, obmedzenia alebo bežnej činnosti.

Krajiny dosiahnu najhorší výsledok, ak budú obe pokračovať v bežnej činnosti. Vzniká tak riziko vyhynutia človeka (a mnohých iných druhov). Pre každú z krajín je najlepšie pokračovať v bežnej činnosti a nechať druhú krajinu rozhodnúť sa pre obmedzenie. Jediným spôsobom, ako zásadne zmierniť klimatickú krízu, je však obmedzenie emisií oboma krajinami.

Hra jastrab a holubica

hra jastrab a holubica
Hra, v ktorej dochádza ku konfliktu (keď sa stretnú jastraby), deleniu sa (keď sa stretnú holubice) alebo zhabaniu (keď jastrab stretne holubicu).

Na obrázku 2.14a vidíme hru s názvom hra jastrab a holubica. V tejto hre sú k dispozícii dve stratégie – správať sa agresívne ako jastrab alebo sa správať pokojne a podeliť sa ako holubica. Preto v našej klimatickej verzii hry jastrab a holubica holubice emisie obmedzujú a jastraby pokračujú v bežnej činnosti. Konflikt záujmov v tejto hre je založený na tom, že každej z krajín sa bude dariť lepšie, ak si vyberie stratégiu jastraba a druhá krajina si vyberie stratégiu holubice.

Jeden možný súbor číselných odmien v tejto hre je uvedený na obrázku 2.14b (dole). Hru si spoločne prejdeme a pokúsime sa predpovedať výsledok.

Hra jastrab a holubica a zmena klímy: odmeny zo stratégie obmedzenia alebo bežnej činnosti.
Celá obrazovka

Obrázok 2.14b Hra jastrab a holubica a zmena klímy: odmeny zo stratégie obmedzenia alebo bežnej činnosti.

Najskôr sa bližšie pozrime na Čínu, hráča v riadku. Ak sa Spojené štáty rozhodnú pre obmedzenie, najlepšou reakciou Číny je pokračovať v bežnej činnosti – bodku si teda umiestnime do bunky dolu vľavo. Ak sa Spojené štáty rozhodnú pokračovať v bežnej činnosti, Čína si zo strachu, že ľudia vyhynú, vyberie obmedzenie emisií – bodku si teda umiestnime do bunky hore vpravo. Vidíme, že Čína nemá dominantnú stratégiu. Výber najlepšej možnosti pre Čínu závisí od toho, čo urobia Spojené štáty.

Keď sa pozrieme na maticu odmien, vidíme, že hra je symetrická. To isté totiž platí aj pre Spojené štáty. Ak sa Čína rozhodne emisie obmedziť, Spojené štáty budú pokračovať v bežnej činnosti, a ak v bežnej činnosti bude pokračovať Čína, Spojené štáty sa rozhodnú pre obmedzenie (podobne ako Čína v predchádzajúcom príklade, keď sa obávala katastrofických dôsledkov zmeny klímy pre celú planétu). Krúžky teda umiestnime do buniek dolu vľavo a hore vpravo.

Opäť sa stretávame so spoločenskou dilemou. V tomto prípade sa však od väzňovej dilemy a hry verejné statky líši, lebo:

  • ani jedna krajina nemá dominantnú stratégiu a
  • existujú dve Nashove rovnováhy, ktoré sa líšia v tom, ktorá krajina bude znášať náklady na obmedzenie emisií.

Príklad hry jastrab a holubica: vo filme z roku 1984 s názvom Nechajte nás lietať (Footloose) sa dvaja stredoškoláci rozhodnú podstúpiť výzvu. Majú ísť proti sebe traktormi, aby zistili, ktorému prasknú nervy ako prvému.

Hra jastrab a holubica (niekedy sa nazýva aj hra na kura):

  • sa podobá hre o programovacích jazykoch medzi Astrid a Bettinou, pri ktorej existovalo viac než jedna Nashova rovnováha a hráčky riešili konflikt v tom, ktoré z rovnováh preferujú, a
  • zároveň sa od nej odlišuje v tom, že v hre jastrab a holubica sú dve Nashove rovnováhy založené na tom, že každý hráč použije inú stratégiu (jeden sa rozhodne pre obmedzenie a druhý pre bežnú činnosť), kým pri hre s programovaním v oboch Nashových rovnováhach použili obe hráčky rovnakú stratégiu (buď C++ alebo Javu).

Použitie hry jastrab a holubica pri opatreniach v oblasti klímy

Ako by podľa vás hra jastrab a holubica vyzerala v skutočnosti?

Ak by sa prvá krajina mohla záväzne rozhodnúť pre bežnú činnosť tak, aby si druhá krajina mohla byť istá, že nebude uvažovať nad žiadnou inou stratégiou, druhá krajina by si vybrala obmedzenie (obmedzenie je najlepšou reakciou na bežnú činnosť, aby nedošlo ku katastrofe). To isté však platí aj pre druhú krajinu.

Je jasné, že rokovania budú náročné, lebo každá krajina by bola radšej, ak by vedúcu úlohu v obmedzení uhlíkových emisií prevzala tá druhá. Medzi skutočnými krajinami (nie hypotetickými hráčmi v našej hre) je situácia samozrejme oveľa komplikovanejšia. Do rokovaní sa totiž zapájajú takmer všetky krajiny sveta. Odmeny však v prípade týchto rozličných hráčov môžu vyzerať odlišne. V roku 2015 napríklad Čína vyprodukovala 30 % z celkových emisií uhlíka na svete. Na druhom mieste sa umiestnili USA s polovičnou hodnotou a potom nasledovala India. Ak si však tieto údaje prepočítame na počet obyvateľov, Čína vyprodukovala menej než polovicu emisií USA a India menej než osminu.

Hra predstavuje myšlienku, že nikto nechce, aby došlo ku katastrofálnej zmene klímy, no všetky krajiny vyčkávajú, či sa ako prví do riešenia pustia ostatní.

Táto hra má okrem toho ešte jeden dôležitý aspekt. Ak čísla v matici odmien berieme ako výhody spojené s jednotlivými výsledkami pre obyvateľov oboch krajín (celkové výhody oboch krajín teda možno sčítať), tak vidíme, že najlepší výsledok pre svet ako celok je, ak sa obe krajiny rozhodnú pre obmedzenie (celkové výplaty = 20). Potom nasledujú dve Nashove rovnováhy, v ktorých sa jedna krajina zvezie na opatreniach druhej krajiny na obmedzenie emisií (16), a najhorší výsledok je, ak obe krajiny budú pokračovať v bežnej činnosti.

Využitie verejnej politiky na zmenu hry

Ako by sme mohli vyriešiť spoločenskú dilemu opatrení v oblasti zmeny klímy zachytenú v hre?

Mohli by štáty sveta jednoducho dohodnúť a zakázať alebo zásadne obmedziť emisie, ktoré sú zodpovedné za klimatickú krízu? Ak áno, malo by to za následok zmenu hry a dostupných stratégií, lebo pokračovanie v bežnej činnosti by bolo nelegálne. Ale kto by vynucoval dodržiavanie takejto legislatívy? Neexistuje žiadna celosvetová vláda, ktorá by mohla štát porušujúci tento zákon predviesť pred súd (a uväzniť hlavu štátu).

Ak chceme vyriešiť spoločenskú dilemu spojenú so zmenou klímy, obmedzenie emisií musí byť v záujme každej zainteresovanej strany. Vezmime si rovnováhu z dolného ľavého rohu (Čína pokračuje v bežnej činnosti, USA emisie obmedzuje). Ak by Čína mala za obmedzenie emisií vyššiu odmenu, keď emisie obmedzuje aj USA, rovnováhou by sa mohla stať možnosť (obmedzenie, obmedzenie).

Podľa mnohých vedcov, ktorí sa zaoberajú zmenou klímy, a znepokojených občanov je cieľom globálnej environmentálnej politiky zmeniť hru tak, aby možnosť (obmedzenie, obmedzenie) predstavovala Nashovu rovnováhu. Mohlo by sa to podariť dosiahnuť pomocou niekoľkých mechanizmov a s pomocou opatrení:

  • Udržateľný životný štýl spotrebiteľov: výsledkom obáv o blahobyt budúcich generácií by mohlo byť to, že ľudia začnú uprednostňovať životný štýl, v ktorom budú využívať menej tovarov a služieb, ktoré poškodzujú životné prostredie. Vďaka tomu by opatrenia na obmedzenie emisií boli menej nákladné a stratégia pokračovania v bežnej činnosti by bola menej žiaduca.
  • Vlády by mohli podnecovať inovácie a rozširovanie čistejších technológií: napríklad to môžu urobiť prostredníctvom zvýšenia cien tovarov a služieb, ktoré sú spojené s uhlíkovými či inými emisiami, čo by viedlo k nižšiemu záujmu o ich používanie. V rámci tohto procesu by používanie týchto technológií zlacnelo, čo by viedlo k zníženiu nákladov na obmedzenie emisií. Obnoviteľné zdroje energie sa napríklad výrazne zlacnili. V niektorých regiónoch ide dokonca o najlacnejšiu možnosť výroby energie, takže obmedzenie emisií už nie je drahšie ako bežná činnosť. Konanie vo vlastnom záujme tak povedie k zníženiu emisií uhlíka.
  • *Zmena v normách: občania, mimovládne organizácie a vlády môžu podporovať normu ochrany klímy a sankcionovať alebo kritizovať krajiny, ktoré na zastavenie zmeny klímy nerobia nič. To by tiež viedlo k zníženiu atraktivity bežnej činnosti.
  • Krajiny si môžu náklady na obmedzenie emisií rozdeliť spravodlivejšie: je to možné napríklad vtedy, ak je pre niektorú krajinu obmedzenie emisií príliš drahé a nemôže si to dovoliť a namiesto toho pomôže inej krajine, v ktorej je obmedzenie emisií lacnejšie. Príkladom môžu byť platby krajinám v Amazonskej nížine za ochranu dažďového pralesa.

Po intenzívnych rokovaniach v nadväznosti na neúspešné rozhovory a nezáväznú dohodu z Kodane z roku 2009 sa vlády všetkých krajín nakoniec zaviazali k znižovaniu emisií počas konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Paríži v decembri 2015 s cieľom udržať globálnu teplotu na úrovni 2 °C nad úrovňou z predpriemyselných čias. Takmer všetky krajiny predložili aj vlastné plány na zníženie emisií.

Samozrejme neexistuje spôsob, ako vynútiť dodržiavanie Parížskej dohody. A hoci predložené plány zatiaľ nespĺňajú uvedený cieľ stabilizácie teploty, Parížska dohoda sa vníma ako dôležitý krok správnym smerom. Jej cieľom je:

  • umožniť hráčom lepšie pochopiť náklady na obmedzenie emisií,
  • podporiť hospodárske subjekty v inováciách na ďalšie zníženie nákladov,
  • posilniť normy, ktoré znižujú atraktivitu pokračovania v bežnej činnosti a
  • posilniť dôveru a podnietiť delenie sa o náklady na obmedzenie emisií, ako aj podporiť ambicióznejšie rokovania v budúcnosti.

2.14 Ekonomika a ekonómia

Spoločenským dilemám sa vzhľadom na jednu zásadnú skutočnosť ľudskej existencie nedá predísť. Sme totiž spoločenské tvory. Každý deň vstupujeme do priamych a nepriamych interakcií s tisíckami ľudí. Predstavme si jednu vec, ktorú sme si dnes mohli kúpiť, napríklad šálku kávy. Vytvorme si mentálnu mapu všetkých ľudí, toho, kde sa nachádzajú, aké majú povolania a aký podiel majú na tom, že sa káva dostala až tam, kde sme si ju kúpili. Naša spoločenská povaha nám prináša obrovské výhody v priateľstvách, rodinách, výmenách tovarov a služieb, znalostiach a iných interakciách, na ktorých sa zúčastňujeme. Život pustovníka by bol v porovnaní s tým o mnohé ochudobnený. Život človeka v izolácii by bol z praktického hľadiska nemožný.

Paul Seabright v predslove a prvej kapitole svojej histórie ekonomického života vysvetľuje: „Homo sapiens je jediný živočích, ktorý vykonáva komplikované delenie úloh (známe aj ako deľba práce) medzi geneticky nepríbuznými členmi toho istého druhu.“ Paul Seabright. 2010. The Company of Strangers: A Natural History of Economic Life (Revised Edition). Princeton, NJ: Princeton University Press.

Spoločenská povaha človeka však predstavuje aj obrovskú výzvu. Ako dokážeme naše interakcie zorganizovať tak, že výsledky budú prijateľné, či dokonca (podľa nášho vlastného hodnotenia) dobré?

Hoci z interakcií s ostatnými plynú obrovské spoločné výhody, riešime medzi sebou aj zásadné konflikty v tom, ako sa o tieto výhody podelíme.

Podľa mnohých ľudí je žiaduca taká spoločnosť, ktorá rieši nevyhnutné spoločenské dilemy, ktorým čelíme, a výhody a náklady spojené s našimi spoločenskými interakciami rozdeľuje spravodlivo. Ekonómia zohráva pri plnení týchto cieľov dôležitú úlohu.

ekonómia
Veda, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia ovplyvňujú prírodné prostredie a seba navzájom pri zabezpečovaní živobytia a ako sa toto pôsobenie mení v čase.

Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia pri zabezpečovaní svojho živobytia ovplyvňujú životné prostredie a seba navzájom a ako sa toto pôsobenie mení v čase. Venuje sa teda týmto otázkam:

  • ako získavame veci, ktoré potrebujeme k životu: veci ako potraviny, oblečenie, strechu nad hlavou či voľný čas;
  • akým spôsobom navzájom vstupujeme do interakcií: buď ako kupujúci a predávajúci, zamestnanci a zamestnávatelia, znečisťovatelia a obete zmeny klímy, občania a verejní činitelia, rodičia, deti a iní členovia rodiny;
  • akým spôsobom vstupujeme do interakcie so životným prostredím: od dýchania až po ťažbu surovín zo zeme;
  • ako sa tieto aspekty menia v čase.

Na obrázku 1.19 sme si ukázali, že ekonomika je súčasťou spoločnosti, ktorá je zasa súčasťou biosféry. Obrázok 2.15 nám ukazuje pozíciu firiem a rodín v ekonomike. Okrem toho na ňom nájdeme aj pohyby, ku ktorým dochádza v ekonomike a medzi ekonomikou a biosférou. Firmy spájajú prácu so stavbami a vybavením a vyrábajú tovary a služby, ktoré využívajú domácnosti a iné firmy. Ekonomika domácností a firiem je závislá od zdravej biosféry a stabilného fyzického prostredia.

Model ekonomiky: domácnosti a firmy.
Celá obrazovka

Obrázok 2.15 Model ekonomiky: domácnosti a firmy.

Výroba tovarov a služieb prebieha aj v domácnostiach, ale na rozdiel od firiem domácnosti svoju produkciu nemôžu predávať na trhu.

Okrem výroby tovarov a služieb domácnosti produkujú aj ľudí – budúcu generáciu pracovnej sily. Práca rodičov, opatrovateľov a ostatných sa spája so stavbami (napr. vaším domovom) a vybavením (napr. rúrou, ktorú doma máte) a vedie k rozmnožovaniu a výchove budúcej pracovnej sily, ktorá bude pracovať vo firmách, a ľudí, ktorí budú pracovať v budúcich domácnostiach a rozširovať ich.

Toto všetko sa deje ako súčasť biologického a fyzického systému, v ktorom firmy a domácnosti využívajú svoje životné prostredie a zdroje od fosílnych palív alebo obnoviteľnej energie až po vzduch, ktorý dýchame. Domácnosti a firmy v rámci tohto procesu pretvárajú prírodu, lebo využívajú jej zdroje a vyrábajú veci, ktoré do prírody zasahujú. Jedným z najdôležitejších súčasných zásahov sú skleníkové plyny, ktoré majú na svedomí problémy so zmenou klímy.

Ľudia sa vždy spoliehali sa svoje životné prostredie, teda na fyzické prostredie a biosféru, ktorá je súborom všetkých podôb života na Zemi, a čerpali z neho zdroje, ktoré potrebovali pre svoj život a živobytie. Životné prostredie poskytuje veci nevyhnutné pre život ako vzduch, vodu a potravu. Okrem toho poskytuje aj suroviny, ktoré využívame na výrobu iných tovarov, napr. drevo, kovy a ropu.

2.15 Záver

Naše hospodárstvo tvoria milióny priamych a nepriamych interakcií medzi ľuďmi. Tieto spoločenské interakcie poskytujú príležitosti na spoločné zisky, no často vznikajú konflikty o tom, ako by sa tieto zisky mali rozdeliť.

Nasledovanie vlastného záujmu jednotlivcov môže viesť k spoločensky prospešným výsledkom. Ale okrem takýchto situácií, v ktorých zasahuje neviditeľná ruka, existujú aj interakcie ako väzňova dilema či tragédia spoločne využívaných statkov, v ktorých sa ľuďom darí lepšie, ak spolupracujú, než keď konajú samostatne. K takýmto spoločenským dilemám dochádza, keď ľudia neberú do úvahy, aký vplyv bude mať ich konanie na ostatných. Tento vplyv nazývame externalita alebo externý vplyv.

Okrem toho vedú aj k problému čierneho pasažiera, v ktorom ľudia čerpajú výhody z toho, keď ostatní prispejú k verejnému statku alebo inému spoločnému projektubez toho, aby oni sami prispeli.

Aby sme pochopili, ako sa niekedy môžu spoločenské dilemy riešiť, pozreli sme sa na behaviorálne experimenty, ktoré odhaľujú preferencie motivujúce ľudí k ich konaniu. Zistili sme, že okrem vlastného záujmu, ktorý predstavuje homo economicus, ovplyvňujú naše správanie aj spoločenské preferencie (napr. altruizmus, vzájomnosť a averzia voči nerovnosti) a spoločenské normy.

Pomocou teórie hier sme preskúmali strategické interakcie medzi ľuďmi, ktorých konanie spoločne určuje výsledok. V hre sú určení hráči, ich možné stratégie, informácie, ktoré majú k dispozícii, a možné odmeny. Charakteristika hry navyše zahŕňa, či ide o jednorazovú alebo opakovanú hru. Možné výsledky si môžeme zapísať do matice odmien, v ktorej každý zápis predstavuje výsledok hypotetickej situácie, v ktorej sa hráči rozhodli pre určité konanie. Metóda bodiek a krúžkov nám môže pomôcť predpovedať pravdepodobné výsledky hry.

Analýzu hier nám uľahčili koncepcie ako najlepšia reakcia a dominantná stratégia. Zistili sme, že môže existovať niekoľko Nashových rovnováh a že rovnováha dominantných stratégií je mimoriadne jednoduchým príkladom Nashovej rovnováhy. Konflikty záujmov vznikajú, ak hráči uprednostňujú rozličné rovnováhy, a ekonomika sa môže „zaseknúť“ v Nashovej rovnováhe, v ktorej sú na tom všetci hráči horšie.

Druhy hier (a príslušné príklady), ktoré sme v tejto kapitole preskúmali, sú:

Hra Príklad Charakteristika
Neviditeľná ruka trhu Špecializácia v plodinách (Anil a Bala) Jedno NE; neexistuje alternatíva, ktorá by bola pre oboch hráčov lepšia.
Väzňova dilema Boj proti škodcom (Anil a Bala) Jediné NE, ktoré je pre oboch horšie než iná možná alternatíva
Verejné statky Projekt zavlažovania (Kim a farmári) Jediné NE, ktoré je pre všetkých horšie než iná možná alternatíva
Koordinácia Špecializácia v plodinách (Anil a Bala) Dve NE; jedno z nich je pre oboch lepšie
Koordinácia/konflikt Programovací jazyk (Astrid a Bettina) Dve nesymetrické NE; jedno je lepšie pre Astrid a druhé pre Bettinu
Jastrab a holubica Zmena klímy (Čína a USA) Dve nesymetrické NE; jedno je výhodnejšie pre Čínu a druhé pre USA

Problémy, ktorým sme sa venovali v tejto kapitole, nám pomohli ekonómiu vymedziť ako vedu, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia pri zabezpečovaní živobytia ovplyvňujú životné prostredie a seba navzájom. Pochopenie týchto interakcií nám môže pomôcť vytvoriť opatrenia, ktoré povedú k želaným výsledkom v spoločnosti a podporia blahobyt ľudí.

2.16 Praktické úlohy z ekonómie: zber a analýza údajov z experimentov

V druhej kapitole sme sa venovali tomu, ako sa dajú experimenty použiť na preskúmanie možného správania ľudí v konkrétnych situáciách. Síce nedokážeme stopercentne predpovedať, ako sa ľudia zachovajú v skutočnosti, experimenty v kontrolovanom prostredí nám však umožnia izolovať vplyv určitej zmeny a identifikovať konkrétne dôvody pozorovaného správania. Ak by sme všetky podmienky zachovali a zmenili len jednu z nich, môžeme si byť o niečo istejší, že prípadné pozorované odchýlky spôsobila práve táto zmena.

Najprv sa naučíme viac o zbere údajov z experimentu tak, že si zahráme hru verejné statky a získame vlastné údaje. Potom sa pozrieme na spôsoby opisu a analýzy experimentálnych údajov z obrázkov. 2.9a a 2.9b, aby sme dokázali odpovedať na tieto výskumné otázky:

  1. Aký vplyv mala zmena podmienok (možnosť trestu) na správanie (priemerná výška príspevku)?
  2. Sú rozdiely v správaní „dostatočne veľké“ na to, aby sme ich mohli pripísať zmene v podmienkach a nie náhode?

Otvorte si empirický projekt č. 2 v Praktických úlohách z ekonómie, kde na tejto úlohe môžete pracovať.

Čo sa naučíte

V tomto projekte sa naučíte:

  • zbierať údaje z experimentu a zadávať ich do Excelu,
  • používať súhrnné ukazovatele ako priemer a štandardná odchýlka a čiarové a stĺpcové grafy na opis a porovnanie údajov,
  • počítať a interpretovať p-hodnotu a
  • posudzovať užitočnosť experimentov pri určovaní kauzality a obmedzenia takýchto experimentov.

2.17 Literatúra

  • Aesop. ‘Belling the Cat’. In Fables, retold by Joseph Jacobs. XVII, (1). The Harvard Classics. New York: P. F. Collier & Son, 1909–14; Bartleby.com. 2001.
  • Camerer, Colin, and Ernst Fehr. 2004. ‘Measuring Social Norms and Preferences Using Experimental Games: A Guide for Social Scientists’. In Foundations of Human Sociality: Economic Experiments and Ethnographic Evidence from Fifteen Small-Scale Societies, edited by Joseph Henrich, Robert Boyd, Samuel Bowles, Colin Camerer, and Herbert Gintis. Oxford: Oxford University Press.
  • Edgeworth, Francis Ysidro. 2003. Mathematical Psychics and Further Papers on Political Economy. Oxford: Oxford University Press.
  • Falk, Armin, and James J. Heckman. 2009. ‘Lab Experiments Are a Major Source of Knowledge in the Social Sciences’. Science 326 (5952): pp. 535–538.
  • Hardin, Garrett. 1968. ‘The Tragedy of the Commons’. Science 162 (3859): pp. 1243–48.
  • Henrich, Joseph, Richard McElreath, Abigail Barr, Jean Ensminger, Clark Barrett, Alexander Bolyanatz, Juan Camilo Cardenas, Michael Gurven, Edwins Gwako, Natalie Henrich, Carolyn Lesorogol, Frank Marlowe, David Tracer, and John Ziker. 2006. ‘Costly Punishment Across Human Societies’. Science 312 (5781): pp. 1767–70.
  • Levitt, Steven D., and John A. List. 2007. ‘What Do Laboratory Experiments Measuring Social Preferences Reveal About the Real World?’. Journal of Economic Perspectives 21 (2): pp. 153–74.
  • Mencken, H. L. 2006. A Little Book in C Major. New York, NY: Kessinger Publishing.
  • Nasar, Sylvia. 2011. A Beautiful Mind: The Life of Mathematical Genius and Nobel Laureate John Nash. New York, NY: Simon & Schuster.
  • Ostrom, Elinor. 2000. ‘Collective Action and the Evolution of Social Norms’. Journal of Economic Perspectives 14 (3): pp. 137–58.
  • Ostrom, Elinor. 2008. ‘The Challenge of Common-Pool Resources’. Environment: Science and Policy for Sustainable Development 50 (4): pp. 8–21.
  • Seabright, Paul. 2010. The Company of Strangers: A Natural History of Economic Life (Revised Edition). Princeton, NJ: Princeton University Press. 
  1. Garrett Hardin. 1968. ‘The Tragedy of the Commons’Science 162 (3859): pp. 1243–1248. 

  2. Elinor Ostrom. 2008. ‘The Challenge of Common-Pool Resources’Environment: Science and Policy for Sustainable Development 50 (4): pp. 8–21. 

  3. Aesop. ‘Belling the Cat’. In Fables, retold by Joseph Jacobs. XVII, (1). The Harvard Classics. New York: P. F. Collier & Son, 1909–14; Bartleby.com. 2001. 

  4. Elinor Ostrom. 2000. ‘Collective Action and the Evolution of Social Norms’Journal of Economic Perspectives 14 (3): pp. 137–58. 

  5. Colin Camerer and Ernst Fehr. 2004. ‘Measuring Social Norms and Preferences Using Experimental Games: A Guide for Social Scientists’. In Foundations of Human Sociality: Economic Experiments and Ethnographic Evidence from Fifteen Small-Scale Societies, edited by Joseph Henrich, Robert Boyd, Samuel Bowles, Colin Camerer, and Herbert Gintis. Oxford: Oxford University Press.  

  6. Armin Falk and James J. Heckman. 2009. ‘Lab Experiments Are a Major Source of Knowledge in the Social Sciences’. Science 326 (5952): pp. 535–38. 

  7. Joseph Henrich, Richard McElreath, Abigail Barr, Jean Ensminger, Clark Barrett, Alexander Bolyanatz, Juan Camilo Cardenas, Michael Gurven, Edwins Gwako, Natalie Henrich, Carolyn Lesorogol, Frank Marlowe, David Tracer, and John Ziker. 2006. ‘Costly Punishment Across Human Societies’. Science 312 (5781): pp. 1767–70. 

  8. Steven D. Levitt and John A. List. 2007. ‘What Do Laboratory Experiments Measuring Social Preferences Reveal About the Real World?’. Journal of Economic Perspectives 21 (2): pp. 153–74. 

  9. Francis Ysidro Edgeworth. 2003. Mathematical Psychics and Further Papers on Political Economy. Oxford: Oxford University Press. 

  10. H. L. Mencken. 2006. A Little Book in C Major. New York, NY: Kessinger Publishing.  

  11. Sylvia Nasar. 2011. A Beautiful Mind: The Life of Mathematical Genius and Nobel Laureate John Nash. New York, NY: Simon & Schuster.