Šičky v Chuaj-pej vo východnej Číne

8 Trh práce a trh tovarov a služieb: nezamestnanosť a nerovnosť

8.1 Úvod

  • Model, ktorý spája trh práce s trhom tovarov a služieb, nám pomáha pochopiť, ako sa v ekonomike ako celku určuje nezamestnanosť a nerovnosť.
  • Fungovanie trhu práce sa pomerne výrazne odlišuje od trhu s chlebom, ktorému sme sa venovali v predchádzajúcej kapitole. Firmy si totiž nemôžu priamo kúpiť prácu zamestnancov, môžu si len prenajať ich čas.
  • V moderných ekonomikách väčšine trhov produktov (na rozdiel od trhu s chlebom) dominujú veľké firmy, ktoré čelia klesajúcej krivke dopytu. Nazývame ich monopolistickými konkurentmi, lebo môžu určovať ceny, za ktoré sa ich tovar predá, a stanovujú ich tak, aby maximalizovali svoj zisk.
  • Výsledkom postupu stanovovania miezd vo všetkých firmách v ekonomike je mzdová krivka, ktorá pri jednotlivých mierach nezamestnanosti ukazuje najnižšiu mzdu, ktorá zamestnancov motivuje k práci.
  • Výsledkom postupu stanovovania cien vo všetkých firmách je cenová krivka predstavujúca úroveň reálnej mzdy, ktorá zodpovedá úrovni produktivity a rozsahu hospodárskej súťaže na trhoch tovarov a služieb.
  • Mzdová krivka a cenová krivka spoločne určujú výšku štruktúrnej nezamestnanosti v ekonomike.
  • Úroveň štruktúrnej nezamestnanosti možno ovplyvniť pomocou verejných politík, ktoré menia produktivitu práce, rozsah hospodárskej súťaže, ktorej čelia firmy na trhoch tovarov a služieb, rozsah a charakter odborov a pracovného práva a výšku podpory v nezamestnanosti.
  • Zmeny vo fungovaní trhu práce a produktov ovplyvňujú rozdelenie príjmu merané Lorenzovou krivkou a Giniho koeficientom.
  • Model celej ekonomiky, teda trhu práce a trhu produktov spoločne, nám pomáha vysvetliť, ako rastúca monopolná sila firiem v ekonomike USA prispela k zvyšujúcej sa nerovnosti.

Pre Douga Greya nebolo baníctvo prácou, ale životným štýlom. Bol montérom, ktorý ovládal obrovské žeriavy v baniach v Severnom teritóriu v Austrálii. V 90. rokoch pomáhal s výstavbou jednej z najväčších zinkových baní na svete v okolí rieky MacArthur, kde si jeho syn Rob našiel svoju prvú prácu. „Nakoniec som na nákladiakoch vozil rudu,“ spomínal si Rob, „bola to skvelá príležitosť.“

Vtedy sa zdalo, že Rob sa narodil v správnom čase. Na trh práce vstúpil na začiatku celosvetového rozmachu prírodných zdrojov poháňaného dopytom z rýchlo rastúcej ekonomiky Číny. Rob žil určitý čas v Thajsku, kde mal veľmi nízke životné náklady. Do práce v Borroloole zvykol cestovať letecky. Obojsmerná cesta merala 10 000 km.

V čase, keď Rob začal pracovať, starší člen rodiny Greyovcov Doug prijal prácu v bani na železnú rudu Pilbara v Západnej Austrálii, za ktorú dostával približne dvojnásobok vtedajšieho priemerného príjmu austrálskej rodiny v tom čase. Otec aj syn si odkladali pomerne vysoké úspory.

V roku 2015 bol však rozmach prírodných zdrojov len dávnou spomienkou a ceny rudy a zinku prudko klesali. Rob a jeho kolegovia baníci sa začali obávať. „Všetci vedeli, že ekonomický pokles a ceny komodít predstavujú problém. Stále sme na to podvedome mysleli.“ Ich vysnívaná ekonomika sa nemohla udržať. „Bolo… jasné, že prichádza koniec,“ povedal Doug.

A naozaj nastal. Koncom roka 2015 dostal Rob zlé správy: „V druhý deň dovolenky mi zavolal generálny riaditeľ a povedal: ‚Ďakujeme za vašu prácu, vážime si ju, no musíme vás prepustiť.‘“ O prácu prišiel aj jeho otec.

Riadenie nákladných vozidiel s rudou je Robovou vášňou a stále dúfa, že sa raz za volant vráti. Jeho nádej sa však nenaplní – aspoň nie v bani Pilbara, kde kedysi pracoval jeho otec. Ťažobná spoločnosť vzhľadom na kolaps dopytu znížila výrobu a takisto sa snažila drasticky znížiť náklady. Súčasťou procesu bolo, že všade, kde to bolo možné, spoločnosť nahradila ľudskú prácu strojmi. Za volantom obrovských robotických nákladiakov na rudu v bani Pilbara nesedí nikto. „Riadia“ ich absolventi univerzity pomocou joystickov v 1 200 km vzdialenom Perthe.

Rozmach a úpadok ekonomického bohatstva rodiny Greyovcov predstavuje príklad fungovania trhu práce v ťažobnom a stavebnom priemysle v Západnej Austrálii a Severnom teritóriu. Na grafe 8.1 vidíme, že ich príbeh vôbec nie je výnimočný. Vzostup cien rudy (na grafe hore) spôsobil, že ťažba bola vysoko zisková, čo viedlo k silnému dopytu po práci, ktorý nakoniec vyčerpal zásobu nezamestnaných montérov a vodičov nákladných vozidiel. Ťažobné spoločnosti nemali na výber a pracovníkom museli platiť mimoriadne vysoké mzdy – a kým trval ťažobný boom, spoločnosti dosahovali vysoké zisky.

Pokles v cenách komodít sa začal v polovici roka 2011 a nezamestnanosť začala stúpať. Zdroj šťastia Roba Greya narodeného v tom správnom čase vyschol.

Reálny týždenný príjem mužov v Západnej Austrálii (os na ľavej strane), svetová cena železnej rudy a miera nezamestnanosti v Austrálii (os na pravej strane), roky 1989 až 2015.
Celá obrazovka

Graf 8.1 Reálny týždenný príjem mužov v Západnej Austrálii (os na ľavej strane), svetová cena železnej rudy a miera nezamestnanosti v Austrálii (os na pravej strane), roky 1989 až 2015.

Australian Bureau of Statistics and International Monetary Fund. Poznámka: Miery nezamestnanosti sú upravené o sezónnosť.

Týždenný príjem
: Na grafe vidíme reálny týždenný príjem mužov v Západnej Austrálii spolu so svetovou cenou železnej rudy na hornej časti grafu a mieru nezamestnanosti v Austrálii v dolnej časti grafu. Keď sa miera nezamestnanosti začala od roku 1994 znižovať, reálne mzdy začali rýchlo rásť.
Celá obrazovka

Týždenný príjem

Na grafe vidíme reálny týždenný príjem mužov v Západnej Austrálii spolu so svetovou cenou železnej rudy na hornej časti grafu a mieru nezamestnanosti v Austrálii v dolnej časti grafu. Keď sa miera nezamestnanosti začala od roku 1994 znižovať, reálne mzdy začali rýchlo rásť.

Australian Bureau of Statistics and International Monetary Fund. Poznámka: Miery nezamestnanosti sú upravené o sezónnosť.

Rast sa spomalil, nezamestnanosť sa zvýšila
: Po vrchole v cenách železnej rudy začala rásť miera nezamestnanosti a zvyšovanie reálnych miezd sa spomalilo.
Celá obrazovka

Rast sa spomalil, nezamestnanosť sa zvýšila

Po vrchole v cenách železnej rudy začala rásť miera nezamestnanosti a zvyšovanie reálnych miezd sa spomalilo.

Australian Bureau of Statistics and International Monetary Fund. Poznámka: Miery nezamestnanosti sú upravené o sezónnosť.

Z udalostí na austrálskom trhu práce sme zistili, že mzdy s klesajúcou nezamestnanosťou rastú. Zo šiestej kapitoly vieme, že v prípade nízkej nezamestnanosti v ekonomike musia firmy nastaviť vyššie mzdy, aby zabezpečili, že zamestnanci budú pracovať usilovne a kvalitne. A z rovnakej kapitoly vieme aj to, že prácu si vždy bude hľadať viac ľudí, než je voľných pracovných miest. Preto máme nedobrovoľne nezamestnaných.

Model, ktorý zostrojíme v tejto kapitole, nám pomôže vysvetliť, prečo sa z dlhodobého hľadiska miery nezamestnanosti medzi krajinami líšia. Vezmime si napríklad dva veľké európske štáty, Nemecko a Španielsko. V mnohých ohľadoch sú tieto krajiny podobné. Obe sú členskými štátmi Európskej únie, ktorá umožňuje bezhraničný obchod, a firmy so sídlom v týchto dvoch krajinách vstupujú do hospodárskej súťaže na svetových trhoch za rovnakých podmienok. Majú prístup k rovnakým robotickým technológiám a ostatným inováciám, ktoré znižujú potrebné množstvo práce.

Zdá sa, že obe krajiny sú rovnako zraniteľné vo vzťahu k dvom potenciálnym „zabijakom práce“ vo vysokopríjmových krajinách na začiatku 21. storočia, konkrétne k automatizácii a ku globalizácii. Aj napriek tomu bola v období medzi rokmi 1960 a 2018 priemerná miera nezamestnanosti v Nemecku 5,5 %, pričom v Španielsku dosahovala viac než dvojnásobnú hodnotu (13,8 %).

Porovnanie Španielska a Nemecka upriamuje pozornosť na rôzne spôsoby fungovania trhov práce a produktov v rôznych krajinách. Model ekonomiky ako celku, ktorý si predstavíme v tejto kapitole, pomáha vysvetliť tieto rozdiely a ich vplyv na rôzne výsledky v oblasti nezamestnanosti a nerovnosti. Tieto informácie môžu následne poslúžiť ako základ účinných opatrení na zaručenie vysokých miezd a zamestnanosti a obmedzenie nerovností.

8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť

nezamestnanosť
Situácia, keď osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, nie je zamestnaná.
populácia v produktívnom veku
Štatistická skupina, ktorá v mnohých krajinách predstavuje všetkých ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.
pracovná sila
Počet ľudí v populácii v produktívnom veku, ktorí pracujú alebo chcú pracovať mimo domácnosti. Sú buď zamestnaní (vrátane živnostníkov), alebo nezamestnaní. Pozri aj: miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, miera participácie.
neaktívna populácia
Ľudia v produktívnom veku, ktorí nie sú zamestnaní ani si aktívne nehľadajú platenú prácu. Napríklad osoby pracujúce v domácnosti, ktoré vychovávajú deti, sa nepovažujú za pracovnú silu, preto sú klasifikované v tejto skupine.
miera participácie
Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku. Pozri aj: pracovná sila, populácia v produktívnom veku.

Čo presne máme na mysli, keď hovoríme, že miera nezamestnanosti bola 13,8 % v Španielsku a 5,5 % v Nemecku? Čo presne znamená nezamestnanosť?

Podľa štandardnej definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO) za nezamestnaných označujeme ľudí, ktorí:

  • počas referenčného obdobia (zvyčajne 4 týždne) nemali prácu, teda boli bez plateného zamestnania a ani nevykonávali samostatnú zárobkovú činnosť,
  • boli k dispozícii na prácu a
  • hľadali si prácu, teda urobili za dané obdobie konkrétne kroky na to, aby si našli platené zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť.
populácia v produktívnom veku
Štatistická skupina, ktorá v mnohých krajinách predstavuje všetkých ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.

Schéma 8.2 poskytuje prehľad trhu práce a toho, ako jednotlivé komponenty spolu súvisia. Začíname na ľavej strane s celou populáciou. Ďalší rámček uvádza populáciu v produktívnom veku. Ide o celkovú populáciu s výnimkou detí a seniorov nad 64 rokov. Tá sa následne delí na dve časti: pracovnú silu a ľudí, ktorí nie sú jej súčasťou (nazývame ich neaktívnou populáciou). Ľudia, ktorí nepatria do pracovnej sily, nie sú zamestnaní, ani si aktívne nehľadajú prácu, napríklad ľudia, ktorí nie sú schopní pracovať z dôvodu choroby či zdravotného postihnutia, študenti alebo rodičia, ktorí doma vychovávajú deti. Za zamestnaných či nezamestnaných môžeme považovať len členov pracovnej sily.

Trh práce.
Celá obrazovka

Schéma 8.2 Trh práce.

Existuje niekoľko štatistických údajov, ktoré sú užitočné pri hodnotení výkonnosti trhu práce v určitej krajine a pri porovnávaní trhov práce rôznych krajín. Štatistické údaje závisia od relatívnych veľkostí rámčekov na schéme 8.2.

Miera participácie

miera participácie
Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku. Pozri aj: pracovná sila, populácia v produktívnom veku.

Prvým z nich je miera participácie, ktorá vyjadruje, aký podiel populácie v produktívnom veku je súčasťou pracovnej sily. Počíta sa nasledovne:

Miera nezamestnanosti

miera nezamestnanosti
Pomer počtu nezamestnaných k celkovej pracovnej sile. (Všimnite si, že miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti sa spolu nerovnajú 100 %, pretože majú rôzne menovatele.) Pozri aj: pracovná sila, miera zamestnanosti.
miera zamestnanosti
Podiel počtu zamestnaných a populácie v produktívnom veku. Pozri aj: populácia v produktívnom veku.

Ďalším údajom je najčastejšie uvádzaný ukazovateľ trhu práce, konkrétne miera nezamestnanosti. Predstavuje podiel nezamestnaných na pracovnej sile. Počíta sa nasledovne:

Miera zamestnanosti

Nakoniec sa dostávame k miere zamestnanosti, ktorá predstavuje podiel populácie v produktívnom veku, ktorá má platenú prácu alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Počíta sa nasledovne:

Je dôležité podotknúť, že menovateľ (ukazovateľ v spodnej časti zlomku) sa pri miere nezamestnanosti a zamestnanosti líši. Preto sa dve krajiny s rovnakou mierou nezamestnanosti môžu líšiť v miere zamestnanosti, ak je miera participácie v jednej krajine vysoká a v druhej nízka.

Porovnávanie trhov práce

V tabuľke 8.3 sa uvádzajú informácie o trhoch práce v štyroch krajinách (Austrália, Nemecko, Nórsko a Španielsko) medzi rokmi 2000 and 2016 a vzájomný vzťah jednotlivých ukazovateľov trhu práce.

Je z nej evidentné, že štruktúra trhu práce sa v jednotlivých krajinách zásadne líši. Vidíme, že nórsky trh práce za posledných sedemnásť rokov fungoval lepšie ako španielsky trh práce. Nórsko malo oveľa vyššiu mieru zamestnanosti a oveľa nižšiu mieru nezamestnanosti. Nórsko malo takisto vyššiu mieru participácie, ktorá reflektuje aj vyšší podiel žien na trhu práce.

   Austrália  Nemecko  Nórsko  Španielsko
Počet osôb v miliónoch        
Populácia v produktívnom veku  17,2  69,6  3,5  37,6
Pracovná sila  11,1  41,0  2,5  21,6
Ľudia mimo pracovnej sily (neaktívni)  6,1  28,5  1,0  16,0
Zamestnaní  10,5  38,0  2,4  18,1
Nezamestnaní  0,6  3,1  0,1  3,5
Miery (%)        
Miera participácie  11,1/17,2
= 65 %
 41,0/69,6
= 59 %
 2,5/3,5
= 71 %
 21,6/37,6
= 58 %
Miera zamestnanosti  10,5/17,2
= 61 %
 38,0/69,6
= 55 %
 2,4/3,5
= 69 %
 18,1/37,6
= 48 %
Miera nezamestnanosti  0,6/11,1
= 6 %
 3,1/41,0
= 7 %
 0,1/2,5
= 4 %
 3,5/21,6
= 16 %

Tabuľka 8.3 Štatistické údaje pre trhy práce v Austrálii, Nemecku, Nórsku a Španielsku (priemery za roky 2000 – 2016).

International Labour Organization. 2018. ILOSTAT Database.

Nórsko a Španielsko ilustrujú dva bežné prípady. Nórsko je ekonomikou s nízkou nezamestnanosťou a vysokou zamestnanosťou (je to podobné aj v iných škandinávskych krajinách – vo Švédsku, v Dánsku a vo Fínsku – a z tabuľky sa Nórsku najviac podobá Austrália). Španielsko je krajina s vysokou nezamestnanosťou a nízkou zamestnanosťou (ďalšími príkladmi sú ostatné juhoeurópske krajiny ako Portugalsko, Taliansko a Grécko). Sú možné však aj iné kombinácie – miera participácie v Nemecku je nízka podobne ako v Španielsku, no miery nezamestnanosti a zamestnanosti má oveľa lepšie.

Cvičenie 8.1 v Exceli: Zamestnanosť, nezamestnanosť a participácia na trhu práce

  1. Navštívte stránku ILO a pomocou databázy ILOSTAT vypočítajte priemernú mieru zamestnanosti, nezamestnanosti a participácie za obdobie rokov 2000 – 2016 za dve vybrané ekonomiky.
  2. Pomocou vhodných grafov zobrazte tieto štatistické údaje za krajiny z tabuľky 8.3 a tie, ktoré ste si vybrali. Na základe grafov vysvetlite, v čom sa tieto údaje podobajú a v čom líšia.
  3. Po preštudovaní tejto kapitoly pomocou modelu trhu práce navrhnite možné dôvody rozdielov v mierach nezamestnanosti v týchto krajinách. Pravdepodobne si budete musieť nájsť viac informácií o trhoch práce vo vašich vybraných krajinách.

Otázka 8.1 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Miera účasti = zamestnaní ÷ pracovná sila.
  • Miera nezamestnanosti = nezamestnaní ÷ populácia v produktívnom veku.
  • Miera zamestnanosti = zamestnaní ÷ populácia v produktívnom veku.
  • Miera zamestnanosti + miera nezamestnanosti = 1.
  • Miera účasti = pracovná sila ÷ populácia v produktívnom veku.
  • Miera nezamestnanosti = nezamestnaní ÷ pracovná sila.
  • Ide o definíciu miery zamestnanosti.
  • Miera nezamestnanosti = nezamestnaní ÷ pracovná sila a miera zamestnanosti = zamestnaní ÷ populácia v produktívnom veku. Ich súčet sa nerovná 1, lebo v menovateli majú odlišnú hodnotu.

8.3 Trh práce, trh produktov a agregátna ekonomika: Model WS/PS

Aby sme zistili, prečo bola miera nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska v niektorých krajinách (ako Španielsko) oveľa vyššia ako v iných (ako Nemecko), vytvoríme si model pre celú ekonomiku. Označuje sa ako model agregátnej ekonomiky, resp. makroekonomiky. Ekonómovia pojmom agregátny (teda celý) označujú skutočnosti alebo premenné, ktoré sa týkajú celej ekonomiky, akými boli aj štatistické údaje o trhu práce z predchádzajúcej podkapitoly.

Rovnaký model použijeme aj v podkapitole 8.9 a pomocou neho si ukážeme, čo sa stane, keď sa monopolná sila firiem časom zmení. K takejto zmene napríklad došlo za posledných 30 rokov vďaka rastu trhovej sily veľkých firiem v technologickom sektore.

Aktéri na trhu práce zahŕňajú zamestnancov, majiteľov a manažérov jednotlivých firiem. V rámci vedenia firmy existujú dvaja hlavní aktéri: oddelenie ľudských zdrojov stanovuje výšku miezd a kontroluje, ako zamestnanci pracujú. Na druhej strane, marketingové oddelenie má za úlohu stanovovať ceny, ktoré maximalizujú zisky firmy.

Aktérov v modeli sme nazvali práve takto a predstavujeme si ich ako dve samostatné oddelenia, lebo nám to pomáha objasniť dve rôzne rozhodnutia, ktoré sa pri prevádzke firmy prijímajú. V skutočnosti oddelenie ľudských zdrojov a marketingové oddelenie tieto rozhodnutia ovplyvňujú, no neprijímajú ich.

Model agregátnej ekonomiky sa skladá z dvoch častí:

  • trhu práce: na ňom sa pozornosť sústreďuje na vzťah medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a na spôsob stanovovania miezd zo strany oddelenia ľudských zdrojov;
  • trhu produktov: na ňom sa zasa pozornosť sústreďuje na vzťah medzi firmami a ich zákazníkmi a spôsob stanovovania cien zo strany marketingového oddelenia.

Ak spojíme obe časti pre všetky firmy, dostaneme model agregátnej ekonomiky.

  • Z trhu práce získame mzdovú krivku (wage-setting curve*, WS): uvádza, akú výšku reálnej mzdy by oddelenie ľudských zdrojov chcelo platiť pri jednotlivých úrovniach zamestnanosti.
  • Z trhu produktov získame cenovú krivku (price-setting curve, PS): tá predstavuje reálnu mzdu, ktorá je výsledkom rozhodnutí marketingového oddelenia o výške ceny.

Priesečník týchto dvoch kriviek predstavuje úroveň zamestnanosti (a nezamestnanosti) a reálnej mzdy, pri ktorej sú rozhodnutia oboch oddelení konzistentné. Ide o rovnováhu celej ekonomiky. Túto situáciu môžeme chápať tak, že sú v nej spokojné obe oddelenia – marketing aj ľudské zdroje – vo všetkých firmách.

model WS/PS
Model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd (WS) a cien (PS). Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štruktúrnu nezamestnanosť a reálnu mzdu. Pozri aj: mzdová krivka, cenová krivka, štruktúrna nezamestnanosť.

Tieto dve krivky, teda mzdovú a cenovú, vrátane súvisiacej argumentácie nazývame modelom agregátnej ekonomiky. Budeme ho označovať ako model WS/PS.

8.4 Trh práce a mzdová krivka (firmy a pracovníci)

Začali sme s trhom práce a tým, že austrálskym baníkom Robovi Greyovi s otcom sa darilo, kým bola ekonomika v rozmachu. Zarábali vysoké mzdy a nemuseli sa veľmi báť nezamestnanosti. No keď sa ekonomika dostala do horšej situácie, dariť sa prestalo aj im.

Ich príbeh sme všeobecnejšie zachytili na grafe 8.4, kde vodorovná os predstavuje podiel populácie v produktívnom veku a stúpa až k hodnote 1. Na zvislej osi je reálna mzda za celú ekonomiku.

  • Pracovnú silu predstavuje zvislá čiara celkom vpravo: jej hodnota je nižšia ako 1 v závislosti od miery participácie na trhu práce.
  • Neaktívni pracovníci sú zobrazení vpravo od krivky pracovnej sily.
  • Mieru zamestnanosti predstavuje zvislá čiara vľavo od pracovnej sily a zobrazuje podiel populácie, ktorý skutočne pracuje.
  • Miera nezamestnanosti je podiel tých ľudí z pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnaní: ide teda o pracovníkov medzi krivkou miery zamestnanosti a krivkou pracovnej sily.
mzdová krivka
Krivka, ktorá vzniká z rozhodnutí firiem o výške mzdy na trhu práce a predstavuje reálnu mzdu potrebnú pri každej úrovni zamestnanosti v ekonomike na to, aby mali pracovníci motiváciu pracovať usilovne a kvalitne.

Rastúcu krivku na grafe nazývame mzdová krivka. Mzdová krivka za celú ekonomiku vychádza zo zamestnávateľovho rozhodnutia o výške mzdy a rozhodnutí zamestnanca o vynaloženom úsilí v ekonomike, ktorá sa skladá z mnohých firiem, podobne ako ekonomika, ktorú sme si opísali v modeli z kapitoly 6.

Prejdeme si analýzu na grafe 8.4, na ktorom nájdeme vysvetlenie rastúcej mzdovej krivky. Zameriame sa na dve konkrétne miery nezamestnanosti — 5 % a 12 % — ale na týchto dvoch číslach nie je nič nezvyčajné, slúžia len ako príklad.

Mzdová krivka: pracovná disciplína a nezamestnanosť v ekonomike ako celku.
Celá obrazovka

Graf 8.4 Mzdová krivka: pracovná disciplína a nezamestnanosť v ekonomike ako celku.

Mzdová krivka
: Túto rastúcu krivku nazývame mzdová krivka.
Celá obrazovka

Mzdová krivka

Túto rastúcu krivku nazývame mzdová krivka.

Mzda, ktorú firmy stanovia pri vysokej nezamestnanosti
: Pri pomerne vysokej miere nezamestnanosti (vybrali sme 12 %) v ekonomike je rezervačná mzda zamestnanca nízka a za pomerne nízku odmenu vynaloží vysoké úsilie. Preto sa firma rozhodne pre nízku mzdu.
Celá obrazovka

Mzda, ktorú firmy stanovia pri vysokej nezamestnanosti

Pri pomerne vysokej miere nezamestnanosti (vybrali sme 12 %) v ekonomike je rezervačná mzda zamestnanca nízka a za pomerne nízku odmenu vynaloží vysoké úsilie. Preto sa firma rozhodne pre nízku mzdu.

Mzda, ktorú firmy stanovia pri nízkej nezamestnanosti
: Pri pomerne nízkej miere nezamestnanosti (v tomto prípade 5 %) je rezervačná mzda zamestnanca vysoká a v práci nevynaloží dostatočné úsilie, ak nebude dostávať vysokú odmenu. Preto sa firma rozhodne pre vyššiu mzdu.
Celá obrazovka

Mzda, ktorú firmy stanovia pri nízkej nezamestnanosti

Pri pomerne nízkej miere nezamestnanosti (v tomto prípade 5 %) je rezervačná mzda zamestnanca vysoká a v práci nevynaloží dostatočné úsilie, ak nebude dostávať vysokú odmenu. Preto sa firma rozhodne pre vyššiu mzdu.

Zamestnanosť, nezamestnanosť a ľudia mimo pracovnej sily
: Prerušovaná modrá čiara celkom vpravo predstavuje celú populáciu v produktívnom veku, ktorá sa delí na zamestnaných, nezamestnaných a tých, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily.
Celá obrazovka

Zamestnanosť, nezamestnanosť a ľudia mimo pracovnej sily

Prerušovaná modrá čiara celkom vpravo predstavuje celú populáciu v produktívnom veku, ktorá sa delí na zamestnaných, nezamestnaných a tých, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily.

pracovníkova funkcia najlepšej reakcie (na mzdy)
Množstvo práce, pre ktoré sa pracovník rozhodne v rámci svojej najlepšej reakcie na každú mzdu, ktorú mu zamestnávateľ môže ponúknuť. Označuje sa aj ako: krivka najlepšej reakcie.

Graf 8.5 spája graf 8.4 (mzdovú krivku pre celú ekonomiku) a graf 6.7 (teda ako firma stanovuje výšku mzdy). Horná časť grafu 8.5 predstavuje pracovníkovu krivku najlepšej reakcie pri miere nezamestnanosti s hodnotou 12 % a 5 %. Rovnakú analýzu by sme mohli použiť aj pri akejkoľvek inej vybranej miere nezamestnanosti.

Ako sme videli aj v kapitole 6, vyššia miera nezamestnanosti znižuje výšku rezervačnej mzdy, lebo pracovník čelí v prípade straty práce dlhšiemu obdobiu nezamestnanosti. Oslabuje to vyjednávaciu silu zamestnanca a krivku najlepšej reakcie posúva doľava. Rezervačnú mzdu pri 12 % miere nezamestnanosti predstavuje bod F. Voľbu zamestnávateľa, pri ktorej maximalizuje svoj zisk, predstavuje bod A s nízkou mzdou (wL).

Odvodenie mzdovej krivky: rôzne miery nezamestnanosti v ekonomike.
Celá obrazovka

Graf 8.5 Odvodenie mzdovej krivky: rôzne miery nezamestnanosti v ekonomike.

V spodnej časti grafu sme na mzdovú krivku zakreslili bod A. Prerušovaná čiara od 12 % miery nezamestnanosti hovorí, že mzda je stanovená na úrovni wL. Predpokladáme, že veľkosť pracovnej sily sa nemení, a vodorovná os uvádza počet zamestnaných pracovníkov N. So zvyšujúcou sa zamestnanosťou smerom doprava klesá miera nezamestnanosti.

Pomocou rovnakej argumentácie nájdeme aj mzdu maximalizujúcu zisk pri 5 % nezamestnanosti. Rezervačná mzda aj mzda stanovená zamestnávateľom sú vyššie, čo predstavuje aj bod B. Dostaneme sa tak k druhému bodu na mzdovej krivke v spodnej časti grafu.

Keď budú Rob a Doug Greyovci písať svoju biografiu, bod B označia za zlatý vek – ide o obdobie na začiatku tohto storočia, keď Rob žil v Thajsku a lietal do práce v Borroloole, a jeho otec riadil obrovské žeriavy v bani Pilbara. Bod A predstavuje stratený raj po skončení rozmachu nerastov.

model pracovnej disciplíny
Model, ktorý vysvetľuje, ako zamestnávatelia stanovujú mzdy tak, aby zamestnanci dostávali ekonomickú rentu (tzv. zamestnaneckú rentu), ktorá motivuje pracovníkov tvrdo pracovať, aby sa vyhli prepusteniu zo zamestnania. Pozri aj: zamestnanecká renta, efektívnostné mzdy.

Mzdovú krivku sme si odvodili ako súčasť modelu pracovnej disciplíny, ktorý bol zostrojený s cieľom ilustrovať interakcie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri určovaní výšky miezd a úrovne pracovného nasadenia. Rovnaký model použijeme aj na opis vládnych opatrení na úpravu úrovne nezamestnanosti v celej ekonomike. Ďalej sa v tejto kapitole pozrieme na to, ako dokážu odbory ovplyvniť postup stanovovania miezd, a tak zmeniť fungovanie trhu práce.

Reálne a nominálne mzdy

reálna mzda
Nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Pozri aj: nominálna mzda.
index spotrebiteľských cien (CPI)
Miera všeobecnej úrovne cien, ktoré musia spotrebitelia platiť za tovary a služby, vrátane spotrebných daní.

Keď zamestnávateľ stanoví výšku mzdy, je vyjadrená nominálne, teda napríklad v eurách, dolároch či pesos. Pracovníkom však záleží na tom, čo si za mzdu môžu kúpiť. Zaujíma ich reálna mzda, ktorú možno vyjadriť ako w = W/P, pričom P predstavuje cenovú úroveň v ekonomike. Cenová úroveň sa vyjadruje ako súčet cien tovarov a služieb v typickom koši tovarov, ktoré pracovník spotrebuje. Príkladom cenovej úrovne je index spotrebiteľských cien (CPI). V rámci interakcií medzi zamestnávateľom a zamestnancom pri určovaní miezd sme použili reálnu mzdu w, lebo práve reálna mzda pracovníka motivuje k usilovnej práci.

Mzdová krivka pre ekonomiku USA

Graf 8.6 zobrazuje mzdovú krivku odhadnutú na základe údajov z USA. Vodorovná os na grafe 8.6 explicitne zobrazuje mieru nezamestnanosti, ktorá zľava doprava klesá. Na zvislej osi je zachytená reálna mzda vyjadrená v reálnych ročných príjmoch. Použitím údajov o mierach nezamestnanosti a mzdách v lokálnych oblastiach dokážu ekonómovia odhadnúť a zakresliť mzdovú krivku pre danú ekonomiku.

Mzdové krivky boli odhadnuté pre mnohé ekonomiky. Postup zostavovania takýchto odhadov opisujú vo svojom článku ‘The Wage Curve’ David Blanchflower a Andrew Oswald.

Mzdová krivka odhadnutá pre ekonomiku USA (1979 – 2013).
Celá obrazovka

Graf 8.6 Mzdová krivka odhadnutá pre ekonomiku USA (1979 – 2013).

Odhadol Stephen Machin (UCL, 2015) na základe mikroúdajov zistených v prieskume Current Population Survey za rotujúce skupiny obyvateľov (outgoing rotation groups) za roky 1979 až 2013.

Zjednodušený model

Problém motivácie pracovníka a mzdovú krivku môžeme zjednodušiť tak, že budeme počítať len s dvoma úrovňami úsilia:

  • prácou: teda poskytnutím úrovne úsilia, ktoré je podľa majiteľov a manažérov firmy dostatočné, a
  • ulievaním sa: teda nevynakladaním žiadneho úsilia.

Bude to užitočné neskôr, lebo nám to umožní považovať úroveň úsilia za danú, pričom mzdy sa budú stanovovať tak, aby dosiahli konkrétny výsledok.

V tomto prípade pracovníka chápeme podobne ako stroj – má len jednu rýchlosť a môže byť zapnutý alebo vypnutý. Ako vidíme aj na grafe 8.7, mzdová krivka predstavuje hranicu medzi dvoma plochami. Na tejto krivke a nad ňou sa nachádzajú všetky kombinácie reálnej mzdy a úrovne zamestnanosti, pri ktorých zamestnanci pracujú, a pod ňou zasa kombinácie, pri ktorých nepracujú.

Mzdová krivka: úroveň mzdy potrebná na to, aby zamestnanci pracovali a neulievali sa.
Celá obrazovka

Graf 8.7 Mzdová krivka: úroveň mzdy potrebná na to, aby zamestnanci pracovali a neulievali sa.

Odteraz budeme v modeli používať toto zjednodušenie, teda zamestnanci buď pracujú, alebo sa ulievajú.

Aké faktory spôsobia posun mzdovej krivky?

zamestnanecká renta
Ekonomická renta, ktorú získa pracovník, keď čistá hodnota jeho zamestnania prevyšuje čistú hodnotu ďalšej najlepšej alternatívy (teda nezamestnanosti). Označuje sa aj ako: náklady na stratu zamestnania.

Čo určuje výšku mzdovej krivky? V šiestej kapitole sme sa venovali determinantom nákladov na stratu zamestnania. Pri akejkoľvek miere nezamestnanosti platí, že zmena v jednom z prvkov zvyšujúcich zamestnaneckú rentu pracovníka posúva mzdovú krivku nadol, podobne ako je uvedené aj v tabuľke 8.8.

Ak je napríklad z dôvodu nižšej podpory v nezamestnanosti nákladnejšie prísť o zamestnanie, zamestnanecká renta je vyššia a firma môže stanoviť nižšiu mzdu a pracovník aj tak bude pracovať a nebude sa ulievať. Ďalším príkladom je nárast pracovnej sily. Ak si prácu hľadá viac ľudí, pracovník môže očakávať, že po strate zamestnania bude bez práce dlhšie. Dôsledkom toho je zvýšenie renty, ktorú pracovník zo súčasného zamestnania dostane a mzdová krivka sa posúva nadol.

Nová technológia, ktorá umožňuje jednoduchšie monitorovanie ulievajúcich sa pracovníkov (napr. používanie GPS v kamiónoch, ktoré neustále monitoruje ich pozíciu), spôsobí, že rozpoznávanie ulievania je menej nákladné. Firma preto môže stanoviť nižšiu mzdu a pracovník bude pracovať a nie sa ulievať. Mzdová krivka sa posunie nižšie.

Cvičenie 8.2 Posuny mzdovej krivky

  1. Vráťte sa ku kapitole 6 a stručne vysvetlite posuny mzdovej krivky pre každý riadok v tabuľke 8.8 pomocou diagramu, ktorý predstavuje funkciu najlepšej reakcie a mzdovú krivku. Pre druhý a tretí riadok uveďte príklad z reálneho pracoviska.
  2. Vysvetlite, prečo nárast miery nezamestnanosti spôsobuje posun funkcie najlepšej reakcie, no nie mzdovej krivky.
Zmena  Posun mzdovej krivky
Zníženie podpory v nezamestnanosti  Dole
Zvýšenie spoločenskej stigmy spojenej s nezamestnanosťou  Dole
Pokles zápornej užitočnosti z práce  Dole

Tabuľka 8.8 Posuny mzdovej krivky.

 

Otázka 8.2 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na grafe 8.5 je zobrazená mzdová krivka a jej odvodenie pomocou funkcie najlepšej reakcie zamestnancov a izokost úsilia pre zamestnávateľov.

Na základe tohto grafu platí, že:

  • zníženie podpory v nezamestnanosti by krivku najlepšej reakcie posunulo doľava a mzdová krivka by sa posunula hore.
  • ak by sa predĺžilo očakávané obdobie nezamestnanosti, krivka najlepšej reakcie by sa posunula doprava a mzdová krivka by sa posunula hore.
  • v krajine, kde sa s nezamestnanosťou spája vysoká stigma, je mzdová krivka nižšie.
  • náhle zníženie populácie v produktívnom veku (napríklad z dôvodu odchodu generácie babyboomu do dôchodku) by mzdovú krivku posunulo nadol.
  • Zníženie podpory v nezamestnanosti by krivku najlepšej reakcie posunulo doľava. To by však znamenalo, že rovnovážna mzda sa pri konkrétnej miere nezamestnanosti zníži a mzdová krivka by sa preto posunula nahor.
  • Predĺženie očakávaného obdobia nezamestnanosti by krivku najlepšej reakcie posunulo doľava a mzdová krivka by sa posunula dole.
  • Ak sa s nezamestnanosťou spája vysoká stigma, funkcie najlepšej reakcie pracovníkov by sa posunuli doľava. Dôsledkom je zníženie rovnovážnej mzdy pri danej miere nezamestnanosti, čo vedie k posunu mzdovej krivky nadol.
  • Keď sa rovnováha medzi uchádzačmi o zamestnanie a voľnými pracovnými miestami posunie v prospech pracovníkov, funkcia najlepšej reakcie sa posunie doprava, v dôsledku čoho sa mzdová krivka posunie nahor.

8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci)

cenová krivka
Krivka, ktorá vyplýva z cenových rozhodnutí firiem na trhoch s tovarmi a službami (trh výrobkov) a udáva reálnu mzdu vyplácanú, keď si firmy zvolia cenu maximalizujúcu zisk.

Na určenie úrovne zamestnanosti v modeli samotná mzdová krivka nestačí – ekonomika by sa mohla nachádzať v ktorejkoľvek kombinácii zamestnanosti a reálnej mzdy na tejto krivke. Na určenie zamestnanosti potrebujeme do modelu zahrnúť aj trh tovarov a služieb, teda trh produktov a ďalšiu krivku, konkrétne cenovú krivku.

Svoj názov získala podľa toho, že uvádza reálnu mzdu, ktorá je výsledkom rozhodnutia marketingového oddelenia firmy o cene jej produktov, ktorá maximalizuje zisk. Spôsob určovania cenovej krivky si vysvetlíme neskôr. Najprv sa však pozrieme na to, ako nám spojenie trhu práce a trhu produktov na mzdovej a cenovej krivke poskytne informácie, ktoré potrebujeme na určenie výšky mzdy a úrovne zamestnanosti v ekonomike.

Tieto dve krivky sa pretínajú v bode s reálnou mzdou a úrovňou zamestnanosti (a teda príslušnou mierou nezamestnanosti), ktoré si ekonomika dokáže udržať. Ide o rovnováhu na trhu práce a trhu produktov, lebo:

  • ak sa ekonomika nachádza na mzdovej krivke, pracovníci sa nebudú ulievať: pri tejto miere nezamestnanosti ide o reálnu mzdu, pri ktorej pracovníci poskytnú adekvátne úsilie a môže prebiehať výroba;
  • ak sa ekonomika nachádza na cenovej krivke, firmy vzhľadom na svoje náklady a cenovú maržu stanovujú cenu maximalizujúcu zisk: výsledkom takéhoto rozhodnutia je reálna mzda zobrazená na cenovej krivke.

Keď sa ekonomika nachádza na priesečníku mzdovej a cenovej krivky, zamestnanci vynaložia adekvátne úsilie a firmy sú ochotné zamestnať daný počet pracovníkov. Firmy totiž vzhľadom na dopyt po ich produkcii a náklady stanovujú cenu maximalizujúcu zisk.

štruktúrna nezamestnanosť
Úroveň nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe modelu trhu práce a produktov.

Túto situáciu označujeme ako štruktúrna nezamestnanosť, lebo ide o rovnovážnu mieru nezamestnanosti určenú týmito dvoma krivkami, ktoré predstavujú štruktúru ekonomiky – stanovovanie cien firmami na trhu produktov maximalizujúce zisk a stanovovanie miezd firmami na trhoch práce, ktoré takisto maximalizuje zisk. Štruktúrnu nezamestnanosť ovplyvňujú posuny v mzdovej a cenovej krivke. Iný typ nezamestnanosti, nazývaný cyklická nezamestnanosť, sa líši v rôznych fázach hospodárskeho cyklu (tejto téme sa budeme venovať na konci tejto kapitoly).

Určovanie cien a reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny: numerický príklad

Aby sme porozumeli hlavnej myšlienke, na ktorej je reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny založená, najprv si predstavíme ekonomiku zloženú len z jedinej firmy.

  • Zamestnáva množstvo pracovníkov a platí im nominálnu mzdu W: jej výšku stanovuje firma podľa vysvetlenia v predchádzajúcej podkapitole a v kapitole 6.
  • Svoj produkt predáva za cenu P: tú takisto stanovuje firma a tento proces je opísaný v kapitole 7.

Reálna mzda, ktorú pracovníci dostanú, sa bude rovnať W/P. V našom veľmi jednoduchom modeli predstavuje cena určená firmou cenovú úroveň v ekonomike. Tá nám hovorí, koľko jednotiek produkcie si človek môže kúpiť za hodinovú mzdu.

Zamyslime sa nad tým, ako majitelia firmy stanovia cenu, za ktorú budú predávať svoj produkt. Ich argumentáciu možno nájsť v kapitole 7 a je zobrazená aj na grafe 8.9. Majitelia firmy si vzhľadom na svoje náklady vrátane mzdy, ktorú platia pracovníkom, a krivku dopytu po ich produktoch vyberú bod na krivke dopytu, ktorý sa nachádza na najvyššej krivke rovnakého zisku, teda bod A s cenou PA.

Vzhľadom na mzdu W, ktorú firma platí, táto cena určí reálnu mzdu. Reálnu mzdu na cenovej krivke teda predstavuje W/PA. Všimnite si, že ak by sa firma rozhodla pre vyššiu cenu PB, dosiahla by nižší zisk (čo predstavuje nižšia krivka rovnakého zisku) a reálna mzda by tiež bola nižšia (pri konštantnom W a vyššom P je reálna mzda nižšia). Ak by sa rozhodla pre bod C a cenu PC, zisky by tiež boli nižšie, no reálna mzda by bola v tomto prípade vyššia.

Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny je reálna mzda, ktorá je výsledkom stanovenia ceny firmou na úrovni maximalizujúcej zisk.

Firma stanoví cenu P maximalizujúcu zisk. Vzhľadom na nominálnu mzdu W vďaka tomu dostaneme reálnu mzdu na cenovej krivke, konkrétne W/P.
Celá obrazovka

Graf 8.9 Firma stanoví cenu P maximalizujúcu zisk. Vzhľadom na nominálnu mzdu W vďaka tomu dostaneme reálnu mzdu na cenovej krivke, konkrétne W/P.

hraničné náklady
Prírastok celkových nákladov spojených s výrobou jednej dodatočnej jednotky produkcie.
zisková prirážka
Rozdiel medzi cenou a hraničnými nákladmi.
cenová elasticita dopytu
Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na 1 % zvýšenie ceny. Elasticitu vyjadrujeme ako kladné číslo. Ak je elasticita vyššia ako 1, dopyt je elastický, ak je nižšia ako 1, je neelastický.
cenová marža
Cena mínus hraničné náklady vydelené cenou. Je nepriamo úmerná elasticite dopytu po tomto tovare.

Pri cene maximalizujúcej zisk, teda v bode, kde sa krivka rovnakého zisku dotýka krivky dopytu, je cena nad úrovňou hraničných nákladov firmy. Pripomíname, že v prípade, v ktorom sú priemerné (alebo jednotkové) náklady konštantné, sú krivky priemerných a hraničných nákladov totožné. Tento rozdiel nazývame ziskovou prirážkou, ktorú firma získa za každú predanú jednotku produkcie.

Veľkosť ziskovej prirážky závisí od rozsahu hospodárskej súťaže na trhu s produktom firmy, ktorú meriame elasticitou dopytu. Ak je dopyt elastickejší, krivka dopytu je plochejšia. Ako sme videli aj v kapitole 7, znamená to, že firma má viac blízkych konkurentov a jej zisková prirážka je nízka.

Keď ziskovú prirážku (vyjadrenú v dolároch) vydelíme cenou (v dolároch), dostaneme cenovú maržu μ (číslo od 0 po 1), ktorú si firma vyberie pri stanovenej cene. Práve táto cenová marža predstavuje akýsi sumár podmienok hospodárskej súťaže v ekonomike (nižšia cenová marža znamená konkurenčnejšie podmienky).

Odvodenie reálnej mzdy vychádzajúcej z určenej ceny: numerický príklad

Na odvodenie reálnej mzdy vychádzajúcej z určenej ceny využijeme tri informácie o ekonomike. Nominálna hodinová mzda vydelená hodinovou produktivitou vyjadruje priemerné (alebo jednotkové) náklady firmy na produkciu. Tretím prvkom je cenová marža, ktorá odráža podmienky hospodárskej súťaže v ekonomike, ako bolo uvedené aj v kapitole 7. Dokonca aj v našom modeli ekonomiky s jednou firmou je na firmu vyvíjaný konkurenčný tlak z dvoch zdrojov. Prvým je ohrozenie novými start-upmi a druhým ohrozenie tovarmi a službami vyrobenými v zahraničí a spotrebovanými domácnosťami v národnom hospodárstve.

Na základe týchto informácií a pred zakreslením grafu môžeme urobiť jednoduchý výpočet, aby sme zistili skutočnú hodnotu reálnej mzdy, ktorá vychádza z určovania cien na trhu produktov.

produktivita práce
Celková produkcia vydelená počtom hodín alebo iným meradlom vynaloženej práce.
priemerný produkt
Celková produkcia vydelená určitým vstupom, napríklad na pracovníka (vydelená počtom pracovníkov) alebo na pracovníka za hodinu (celková produkcia vydelená celkovým počtom hodín vynaloženej práce).

V našom príklade je mzda 15 $ za hodinu. Hodinová produktivita práce je 2 – to znamená, že pracovník za hodinu vyrobí dve jednotky produkcie – a predpokladáme, že s vyrobeným množstvom sa produktivita nemení. Ide o priemerný produkt práce λ (lambda). Vydelením hodinovej mzdy hodinovou produktivitou zistíme, že hraničné (a priemerné) výrobné náklady, resp. jednotkové náklady, sa rovnajú 15 $/2 = 7,50 $.

Cenová marža označovaná mí (μ) je 0,25, resp. 25 %. Viac informácií o tom, že elasticita dopytu sa v tomto prípade rovná 4, teda 1 % zvýšenie ceny by viedlo k 4 % poklesu dopytovaného množstva, nájdete v rámčeku Zistite viac.

Vzhľadom na tieto informácie znamená maximalizácia zisku (teda keď sa krivka rovnakého zisku dotýka krivky dopytu), že:

,

pričom MC predstavuje hraničné náklady firmy (matematické vysvetlenie nájdete v rámčeku Zistite viac na konci tejto podkapitoly).

Ak túto rovnicu aplikujeme na náš príklad, získame 0,25 = (P − 7,50)/P, z čoho vieme vypočítať, že firma stanoví cenu na úrovni 10 $. Ak sa na to pozrieme opačne, tak pri cene 10 $ a hraničných nákladoch 7,50 $ si môžeme potvrdiť, že cenová marža je 0,25, resp. 25 %.

Pomocou týchto informácií dokážeme vypočítať reálnu mzdu v ekonomike, ktorá vychádza z toho, že firma stanoví cenu tak, aby maximalizovala svoj zisk:

Všimnite si, že reálna mzda je v jednotkách produkcie, nie v dolároch. Hovorí, koľko jednotiek produkcie si pracovníci za hodinovú mzdu môžu kúpiť. Číslo predstavuje reálnu mzdu vychádzajúcu z určenej ceny.

Reálnu mzdu vychádzajúcu z určenej ceny možno vyjadriť takto:

Ak použijeme čísla z nášho príkladu, reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny sa rovná:

Produkcia na pracovníka za jednu hodinu (2 jednotky) sa rozdelí tak, že 1,5 jednotky dostanú zamestnanci ako reálnu mzdu a 0,5 jednotky majitelia ako zisk. Majitelia teda dostanú štvrtinu produkcie na pracovníka a pracovníci tri štvrtiny.

Platí teda, že:

Táto rovnica ukazuje, že v dôsledku určovania cien firmami s cieľom získať cenovú maržu μ sa produkcia na pracovníka v ekonomike rozdelí tak, že časť dostanú pracovníci ako mzdu (1 – μ) a druhú časť majitelia ako zisk (μ).

Určovanie cien a reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny na grafoch

Na grafe 8.5 sme si ukázali, ako odvodiť mzdovú krivku pre celú ekonomiku z hry medzi pracovníkom a zamestnancom pri rôznych mierach nezamestnanosti v celej ekonomike.

V tejto podkapitole sa budeme venovať paralelnej analýze na odvodenie cenovej krivky pre celú ekonomiku na základe správania sa firmy pri stanovovaní ceny, ktorá sa snaží maximalizovať svoje zisky, a to pre rôzne úrovne dopytu po produkcii v celej ekonomike.

Aby sme zaručili jednoduchosť modelu, budeme naďalej predpokladať, že ekonomiku tvorí jediná firma a jej jediným vstupom je práca.

Teraz sa pozrieme na to, ako si pomocou grafu odvodíme cenovú krivku s použitím rovnakého číselného príkladu.

Na grafe 8.10 vidíme, ako sú na grafe ilustrované vstupy (nominálna mzda, jednotkové náklady a cenová marža) a výstupy (cena a množstvo) v rámci problému maximalizácie zisku firmy.

Firma stanoví cenu maximalizujúcu zisk v bode A.
Celá obrazovka

Graf 8.10 Firma stanoví cenu maximalizujúcu zisk v bode A.

Ďalej si na grafe so zamestnanosťou na vodorovnej a reálnou mzdou na zvislej osi ukážeme kombináciu reálnej mzdy a zamestnanosti, ktorá zodpovedá bodu A na grafe 8.10. Aby sme vyrobené množstvo (60 miliónov) dokázali prepočítať na počet zamestnaných pracovníkov, budeme brať do úvahy pracovný deň sdĺžkou 7 hodín. Vzhľadom na hodinovú produktivitu práce, s ktorou sme počítali (2 jednotky na pracovníka za hodinu, ktoré predstavuje prerušovaná čiara v spodnej časti grafu 8.11), vyrobí každý pracovník 14 jednotiek. Na výrobu 60 miliónov jednotiek je teda potrebných 4,3 milióna pracovníkov. Vidíme to na vodorovnej osi v spodnej časti grafu.

Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny v bode A.
Celá obrazovka

Graf 8.11 Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny v bode A.

Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny v bode A je 1,5 jednotky, ako sme už vypočítali vyššie, a je zobrazená v spodnej časti grafu. Charakteristikou tohto modelu je, že bez ohľadu na úroveň produkcie a zamestnanosti sa zisková prirážka rovná 0,5. To znamená, že reálna mzda vychádzajúca z ceny sa s úrovňou zamestnanosti nemení, preto vodorovnú čiaru na úrovni W/P = 1,5 v spodnej časti grafu 8.11 označíme ako reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny (cenová krivka). Priblížime si to na príklade.

Rôzne body na cenovej krivke: efekty zvýšenia dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike

Na grafe 8.12 vidíme výslednú reálnu mzdu vychádzajúcu z rozhodnutia firmy o cene, ak dochádza k nárastu dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike. Aby sme príklad čo najviac zjednodušili, budeme naďalej predpokladať, že v ekonomike je len jedna firma. Poučenia z tohto modelu však možno aplikovať na prípady z reálneho sveta, kde je veľké množstvo firiem, pričom každá čelí klesajúcej krivke dopytu po svojom diferencovanom produkte. Vtedy namiesto jedinej ceny P v menovateli reálnej mzdy W/P si každá firma stanoví vlastnú cenu pomocou rovnakej metódy tak, aby maximalizovala svoje zisky. Celková cenová úroveň v ekonomike je potom výsledkom rozhodnutí všetkých firiem.

Zvýšenie dopytu po tovaroch a službách v ekonomike posúva krivku dopytu doprava. Predpokladáme, že dopyt sa pri každej cene zvýši o konštantný násobok. To znamená, že krivka dopytu sa otáča okolo bodu, v ktorom pretína zvislú os (pozri graf 8.12). Keď sa krivka dopytu takýmto spôsobom posunie, v cenovej marži pri danej cene nedôjde k žiadnej zmene. To znamená, že firma stanoví rovnakú cenu maximalizujúcu zisk vždy, keď sa takto krivka dopytu posunie.

V príklade sa krivka dopytu posúva o 1,05-násobok. To znamená, že pri danej cene je množstvo o 5 % vyššie. Vyrábané množstvo sa teda zvýši o 5 % zo 60 na 63 miliónov jednotiek.

Cenová krivka: efekty zvýšenia dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike.
Celá obrazovka

Graf 8.12 Cenová krivka: efekty zvýšenia dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike.

Nový výsledok maximalizujúci zisk je bod D na grafe 8.12. Zamestnanosť tiež narástla o 5 % zo 4,3 na 4,5 milióna pracovníkov.

Ak budeme meniť dopyt za celú ekonomiku, dokážeme získať viac bodov ako A a D, a tak potvrdiť, že krivka reálnej mzdy vychádzajúcej z určenej ceny je v skutočnosti rovná čiara.

To, čo nazývame cenová krivka, v skutočnosti nie je krivka. Je to skôr jedno číslo, ktoré predstavuje hodnotu reálnej mzdy, ktorá zodpovedá cenovej marži, ak všetky firmy určujú ceny tak, aby maximalizovali svoje zisky. V našom príklade sa rovná 1,5.

Ak si to zhrnieme, pomocou našich predpokladov, že produktivita ani cenová marža sa s úrovňou zamestnanosti nemenia, hodnota reálnej mzdy vychádzajúcej z určenej ceny je teda konštantná a na grafe 8.12 je zobrazená ako rovná čiara.

Aké faktory spôsobia posun cenovej krivky hore alebo dole?

Z grafu a rovnice však vidíme, že reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny sa zvýši, ak sa zvýši produktivita alebo zníži cenová marža. Aké mechanizmy to však spôsobia?

Vyššia produktivita práce

Ak sa produktivita v našom príklade zvýši z dvoch na štyri jednotky produkcie za hodinu, tak platí:

Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny sa zvýši z 1,5 na 3.

nominálna mzda
Skutočná suma prijatá ako platba za prácu v určitej mene. Označuje sa aj ako: peňažná mzda. Pozri aj: reálna mzda.

Ak sa na to pozrieme podrobnejšie, uvidíme, že zvýšenie produktivity znížilo hraničné náklady firmy na polovicu (teda na 3,75 $). Firma s cieľom zachovať cenovú maržu na úrovni 25 % (lebo predpokladáme, že konkurenčné podmienky sú nezmenené) zníži cenu na 5 $, teda na polovicu. Nominálna mzda je stále 15 $ za hodinu, takže reálna mzda sa zdvojnásobila na 3 $.

Mechanizmus, vďaka ktorému vyššia produktivita zvyšuje reálnu mzdu vychádzajúcu z určenej ceny, možno zhrnúť nasledovne: vyššia produktivita znižuje náklady a firmy znižujú ceny. Výsledkom je vyššia reálna mzda.

Vyššia konkurencia vedúca k nižšej cenovej marži

Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny sa zvýši, ak sa krivka dopytu stane elastickejšou, teda ak sa cenová marža v ekonomike v dôsledku intenzívnejšej konkurencie zníži. Dáva to zmysel, lebo v silnejšej konkurencii bude podiel zisku nižší a reálne mzdy sa zvýšia.

Predpokladajme, že sa cenová marža zníži z 0,25 na 0,2. V tomto prípade platí:

Reálna mzda sa teda zvýši z 1,5 na 1,6.

Mechanizmus, v rámci ktorého nižšia cenová marža zvýši reálnu mzdu vychádzajúcu z určenej ceny, je nasledovný: nižšia cenová marža zníži cenu, ktorú firma môže stanoviť, z dôvodu intenzívnejšej konkurencie. Výsledkom je vyššia reálna mzda.

Čo ak sa zvýši nominálna mzda?

Čo sa stane s reálnou mzdou vychádzajúcou z určenej ceny, ak sa zvýši nominálna mzda? Predpokladajme, že hodinová mzda sa zvýši z 15 $ na 16 $. Hraničné náklady sa zvýšia zo 7,50 $ na 8,00 $. Platí teda, že:

Reálna mzda sa teda rovná:

Odpoveď znie, že pri navýšení nominálnej mzdy sa s reálnou mzdou na cenovej krivke nič nestane. Dôvodom je, že s cieľom maximalizovať zisk firmy zvýšia ceny, aby cenová marža ostala rovnaká (zisková prirážka vydelená cenou), čo znamená, že ceny sa zvýšia proporčne k mzdám.

Zhrnutie

Teraz si zhrnieme faktory, ktoré určujú výšku cenovej krivky. V ďalších častiach kapitoly sa pozrieme na to, ako túto situáciu môžu ovplyvniť opatrenia vlády.

  • Produktivita práce: pri každej cenovej marži určuje reálnu mzdu na cenovej krivke úroveň produktivity práce, teda koľko toho pracovník vyrobí za hodinu. Čím vyššia je produktivita práce (resp. priemerný produkt práce označovaný lambda, λ), tým vyššia je reálna mzda, ktorá zodpovedá danej cenovej marži. Na grafe 8.12 spôsobí vyššia produktivita práce posun prerušovanej čiary nahor a ak sa nezmení cenová marža, cenová krivka sa tiež posunie vyššie, čo zvýši reálnu mzdu.

Vyššia produktivita teda spôsobí posun cenovej krivky nahor. Podiely sa nezmenia – reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny sa zvýši.

  • Hospodárska súťaž: z predchádzajúcej kapitoly vieme, že intenzita hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia, určuje, do akej miery môžu profitovať z ceny presahujúcej ich náklady, teda z cenovej marže. Čím intenzívnejšia je hospodárska súťaž, tým nižšia je cenová marža. To vedie k nižším cenám v celej ekonomike, čo spôsobuje vyššie reálne mzdy a posun cenovej krivky nahor.

Vyššia hospodárska súťaž na trhoch s tovarmi a službami posúva cenovú krivku vyššie. Pracovníci dostanú vyšší podiel, takže reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny je vyššia.

Rôzne faktory vplývajúce na cenovú krivku sme zhrnuli na grafe 8.13.

Faktory ovplyvňujúce cenovú krivku.
Celá obrazovka

Graf 8.13 Faktory ovplyvňujúce cenovú krivku.

cenová elasticita dopytu
Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na 1 % zvýšenie ceny. Elasticitu vyjadrujeme ako kladné číslo. Ak je elasticita vyššia ako 1, dopyt je elastický, ak je nižšia ako 1, je neelastický.

Zistite viac Výška cenovej marže vybraná firmou

Dokážeme nájsť vzorec, ktorý ukazuje, že cenová marža je vysoká vtedy, keď je nízka elasticita dopytu.

Firma maximalizuje svoje zisky, ak stanoví cenu, pri ktorej sa sklon krivky rovnakého zisku rovná sklonu krivku dopytu. Zároveň vieme, že sklon krivky dopytu súvisí s cenovou elasticitou dopytu:

Vzorec môžeme upraviť nasledovne:

Okrem toho z podkapitoly 7.5 vieme, že:

Keď sa tieto dva skony rovnajú, platí:

Úpravou vzorca dostaneme:

Ľavá strana vyjadruje ziskovú prirážku ako podiel z ceny, ktorý nazývame cenová marža. Platí teda:

Cenová marža firmy je nepriamo úmerná elasticite dopytu.

Preto:

Ak v príklade platí, že μ = 0,25 (elasticita sa rovná 4) and Mc = 7,50 $, môžeme vypočítať cenu:

Otázka 8.3 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Predpokladajme, že nominálna mzda W = 10 $, cenová marža μ = 0,5 a hraničné náklady = 5 $. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií a textu v podkapitole označiť za správne?

  • Elasticita dopytu sa rovná 4.
  • Hraničné náklady sa rovnajú cene.
  • Reálna mzda (W/P) je 1.
  • Priemerná produktivita (λ) je 2.
  • Elasticita dopytu je prevrátenou hodnotou cenovej marže, takže 1 / 0,5 = 2.
  • Hraničné náklady sa rovnajú polovici ceny (MC = (1 − 0,5)P).
  • Cena P sa rovná 10 $ a nominálna mzda má rovnakú výšku, takže reálna mzda je 1.
  • Reálna mzda sa rovná λ(1 − μ), teda 1 = λ(1 − 0.5), takže λ = 2.

Otázka 8.4 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Predpokladajme, že nominálna mzda W = 20 $, cenová marža μ = 0,4, hraničné náklady sú 15 $, a množstvo produkcie, pri ktorom firma maximalizuje svoj zisk, je Q = 50. Predpokladáme, že firma nemá žiadne fixné náklady. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií a textu v podkapitole označiť za správne?

  • Reálna mzda (W/P) je 1,25 $.
  • Pri daných hraničných nákladoch sa bod (Q, P) = (100, 20) nachádza na tej istej krivke rovnakého zisku ako bod maximalizujúci zisk firmy (pri Q = 50).
  • Priemerná produktivita (λ) je 0,75.
  • Zisky za odpracovanú hodinu, μλ, sa rovnajú 8/15 (0,533).
  • Cena P je 25 $, takže reálna mzda W/P sa rovná 0,8.
  • Cena P je 25 $, takže zisky firmy sa rovnajú (P − MC) × Q = (25 − 15) × 50 = 500 $. V bode (Q, P) = (100, 20) sa zisk tiež rovná 500 $.
  • Priemerná produktivita (λ) je 4/3 (= 1,33).
  • μ je 0,4 a λ je 4/3, takže μλ = 0,4 × 4/3 = 8/15.

8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike

Keď spojíme mzdovú a cenovú krivku, dostaneme makroekonomický model, z ktorého môžeme priamo určiť reálnu mzdu a úroveň štruktúrnej nezamestnanosti.

Nashova rovnováha
Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu.

Pýtame sa, aká bude rovnováha v ekonomike zobrazenej na týchto dvoch krivkách. Pripomíname, že Nashova rovnováha je situácia, v ktorej by žiadny z aktérov vzhľadom na konanie ostatných nechcel zmeniť svoje vlastné konanie.

Kto sú títo aktéri? Pripomíname, že firma má dve oddelenia: marketing a ľudské zdroje, pričom obe fungujú pod vedením majiteľov firmy alebo ich vrcholových manažérov. Oddelenie ľudských zdrojov vie, aká je pri určitej úrovni nezamestnanosti minimálna výška reálnej mzdy, ktorá zaručí, že pracovníci budú pracovať. Marketing zasa vie, aká by vzhľadom na krivku dopytu, ktorej firma čelí, mala byť cena predávaných tovarov, aby firma maximalizovala svoje zisky.

Keď hovoríme, že v Nashovej rovnováhe by žiadny z aktérov vzhľadom na ostatných nechcel zmeniť svoje konanie, máme na mysli činnosť oddelenia marketingu a ľudských zdrojov pri stanovovaní ceny a nominálnej mzdy.

Ich interakcia je zhrnutá v tabuľke 8.14.

Oddelenie  … pozná  … a na základe toho stanoví
Ľudské zdroje  Ceny a mzdy ostatných firiem a mieru nezamestnanosti v ekonomike  nominálnu mzdu firmy W
Marketing  Všetky informácie vyššie a krivku dopytu firmy  Cenu produkcie P

Tabuľka 8.14 Dve oddelenia, ktoré v každej firme určujú mzdu a cenu, ktoré firma stanoví.

Môže na tom byť niekto lepšie? Predstavuje priesečník týchto dvoch kriviek Nashovu rovnováhu?

Ak chceme určiť rovnováhu tejto ekonomiky, musíme sa spýtať, či na tom niekto môže byť lepšie. V ľavej časti grafu 8.15 sa pýtame, či na tom môže byť lepšie oddelenie ľudských zdrojov. Vidíme, že pri všetkých kombináciách mzdy a zamestnanosti pod mzdovou krivkou toto oddelenie bije na poplach – nikto nepracuje, musíme zvýšiť mzdy. Nad mzdovou krivkou bijú na poplach z iného dôvodu – firma vyhadzuje peniaze do vzduchu, lebo platí priveľa.

V pravej časti grafu sa pýtame, či na tom môže byť lepšie marketing. Vidíme, že pri akejkoľvek kombinácii mzdy a zamestnanosti nad cenovou krivkou môže firma stanoviť cenu vyššie a tak si zvýšiť zisky. Pod touto krivkou je marketingové oddelenie na nohách, lebo firma prichádza o zákazníkov a mala by znížiť cenu.

Môže byť na tom niekto lepšie? Oddelenie ľudských zdrojov a marketingu vo firme.
Celá obrazovka

Graf 8.15 Môže byť na tom niekto lepšie? Oddelenie ľudských zdrojov a marketingu vo firme.

Nashova rovnováha v ekonomike

Keď mzdovú krivku prenesieme na cenovú krivku v pravej časti grafu 8.15, získame obraz makroekonomiky zobrazený na grafe 8.16.

Rovnováha v ekonomike: štruktúrna nezamestnanosť v bode X.
Celá obrazovka

Graf 8.16 Rovnováha v ekonomike: štruktúrna nezamestnanosť v bode X.

podnet
Ekonomická odmena alebo trest, ktoré ovplyvňujú prínosy a náklady alternatívnych spôsobov konania.
rovnovážna nezamestnanosť
Počet ľudí bez práce, ktorí si prácu hľadajú, čo predstavuje priesečník mzdovej a cenovej krivky. Ide o Nashovu rovnováhu trhu práce a trhu výrobkov, keď ani zamestnávatelia, ani pracovníci nedokážu zmenou svojho správania dosiahnuť lepšie výsledky. Pozri aj: nedobrovoľná nezamestnanosť, štruktúrna nezamestnanosť, mzdová krivka, cenová krivka, model WS/PS, miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu.
nedobrovoľná nezamestnanosť
Človek, ktorý si hľadá prácu a je ochotný prijať prácu za mzdu, ktorá je bežná pre ľudí s jeho úrovňou zručností a skúseností, ale zamestnanie si nájsť nedokáže, je nedobrovoľne nezamestnaný.
štruktúrna nezamestnanosť
Úroveň nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe modelu trhu práce a produktov.

Rovnováha v ekonomike je bod, v ktorom sa mzdová a cenová krivka pretne, čo na grafe predstavuje bod X.

  • Pracovníci pracujú: nič ich nepodnecuje k tomu, aby sa ulievali. Ak by požadovali vyšší plat, zamestnávateľ by to odmietol, alebo by ich vymenil.
  • Oddelenie ľudských zdrojov mzdu nechce zmeniť: pracovníci sú motivovaní a zároveň má na nich firma najnižšie možné náklady.
  • Marketing je spokojný: ceny boli stanovené na úrovni, pri ktorej sa maximalizuje zisk firmy.

A čo nezamestnaní, ktorí sú vo všetkom rovnakí ako zamestnaní okrem toho, že nemajú prácu? V tejto situácii sú iste nešťastní. Tí, ktorí si nevedia nájsť prácu, by ju radšej mali, ale v tejto situácii si ju jednoducho nájsť nevedia. Ani vtedy, ak budú ochotní pracovať za menej ako ostatní. Nezamestnanosť v rovnovážnom bode na trhu práce a trhu produktov v ekonomike – rovnovážna nezamestnanosť – je nedobrovoľná nezamestnanosť, ktorá sa označuje aj ako štruktúrna nezamestnanosť.

Ide o Nashovu rovnováhu, lebo všetci aktéri robia vzhľadom na konanie ostatných to najlepšie, čo vedia (dokonca aj nešťastní nezamestnaní).

Otázka 8.5 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o výsledku X z grafu 8.16 sú správne?

  • Keď sú už pracovníci zamestnaní, sú na tom lepšie, ak v práci nebudú vynakladať žiadne úsilie.
  • Mzdu, ktorú ponúkajú firmy, predstavuje dotykový bod medzi ich izokostou a krivkou funkcie najlepšej reakcie pracovníkov pre úsilie.
  • Nezamestnaní si môžu nájsť prácu, ak navrhnú, že budú pracovať za nižšiu ako rovnovážnu mzdu.
  • Nad cenovou krivkou sa môže oddeleniu marketingu dariť lepšie, ak zvýši ceny.
  • V bode X sa zamestnanci nachádzajú na svojej funkcii najlepšej reakcie pre úsilie. To znamená, že vynakladanie úsilia je ich najlepšou stratégiou. Zabezpečuje to kladná zamestnanecká renta.
  • Bod X sa nachádza na mzdovej krivke, ktorú určuje dotykový bod medzi izokostou firmy a krivkou funkcie najlepšej reakcie pracovníkov pre úsilie.
  • Zamestnávatelia vedia, že ak si nezamestnaní nájdu prácu za nižšiu mzdu, budú sa ulievať. Nezamestnaným preto za nižšiu mzdu prácu neponúknu.
  • Nad cenovou krivkou je cenová marža príliš nízka, takže firma si môže zvýšiť zisky zvýšením cien.

Otázka 8.6 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 8.16 predstavuje model agregátnej ekonomiky. Predpokladajme, že dôjde k poklesu hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia. Ktoré z uvedených tvrdení o vplyve poklesu hospodárskej súťaže sú správne?

  • Cenová krivka sa posunie vyššie.
  • Mzdová krivka sa posunie nižšie.
  • Rovnovážna reálna mzda klesne.
  • Miera nezamestnanosti klesne.
  • Nižšia hospodárska súťaž naznačuje vyššiu cenovú maržu. To vedie k poklesu podielu z produkcie, ktorú získajú pracovníci, čo znižuje ich reálnu mzdu. Cenová krivka sa teda posunie nižšie.
  • Mzdovú krivku určuje ponuka práce. Preto táto zmena na ňu nemá žiadny vplyv.
  • Nižšia konkurencia vedie k nižšej cenovej krivke, pričom mzdová krivka sa nezmení. Rovnováha (priesečník týchto dvoch kriviek) sa preto posunie smerom nadol a doľava, čo naznačuje pokles reálnej mzdy a nárast nezamestnanosti.
  • Keď sa cenová krivka posunie nadol, priesečník kriviek sa posunie nižšie po mzdovej krivke smerom k vyššej nezamestnanosti.

8.7 Nezamestnanosť ako vlastnosť rovnováhy

Teraz si ukážeme, prečo bude v rovnováhe agregátnej ekonomiky vždy existovať štruktúrna nezamestnanosť.

nadmerná ponuka
Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene ponuka výrobku prevyšuje dopyt po ňom. Pozri aj: nadmerný dopyt.

Nezamestnanosť znamená, že sú ľudia, ktorí si hľadajú prácu, no nevedia si ju nájsť. Môžeme to označiť aj za nadmernú ponuku na trhu práce, takže dopyt po práci je pri danej mzde nižší ako počet pracovníkov, ktorí sú za túto mzdu ochotní pracovať. Ľudia, ktorí si nevedia nájsť prácu, sú nedobrovoľne nezamestnaní. Aby sme pochopili, prečo v rovnovážnom stave (teda v bode, kde sa pretína mzdová a cenová krivka) bude vždy určitá nezamestnanosť, porovnáme si mzdovú krivku s krivkou ponuky práce. Uvidíme, že mzdová krivka vždy leží vľavo od krivky ponuky práce – pri akejkoľvek reálnej mzde sa medzera medzi úrovňou zamestnanosti na mzdovej krivke a na krivke ponuky práce rovná nedobrovoľnej nezamestnanosti.

substitučný efekt
Ide napríklad o efekt na rozhodnutie o spotrebe statku, ktorý je spôsobený len zmenami ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti, vzhľadom na novú úroveň užitočnosti.
dôchodkový efekt
Napríklad vplyv na výber spotreby tovaru, ktorý by mala zmena príjmu, ak by nedošlo k zmene ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti.

V našom modeli predpokladáme, že vyššie mzdy v ekonomike ako celku nespôsobia, že viac ľudí bude chcieť odpracovať väčší počet hodín. Pri vyšších mzdách si niektorí ľudia hľadajú (a nájdu) prácu s dlhším pracovným časom, iní zasa s kratším pracovným časom. V prvom prípade hovoríme o substitučnom efekte zvýšenia mzdy a v druhom prípade o dôchodkovom efekte. Tieto efekty sme si predstavili v podkapitole 4.9. Pre zjednodušenie budeme pri zakresľovaní zvislej krivky ponuky práce predpokladať, že tieto dva efekty sa navzájom vynulujú. To však nie je dôležité. Model by nebol odlišný ani v prípade, že vyššie mzdy by viedli k tomu, že si prácu bude hľadať viac, resp. menej ľudí. Potvrdzujú to aj rôzne tvary krivky ponuky práce na grafe 8.16.

Prečo v rovnovážnom stave vždy dochádza k určitej nedobrovoľnej nezamestnanosti?

  • Ak by nebola žiadna nezamestnanosť: náklady na stratu zamestnania by boli nulové (nulová zamestnanecká renta), lebo pracovník, ktorý by prišiel o prácu, by si okamžite dokázal nájsť novú za rovnakú mzdu.
  • Určitá úroveň nezamestnanosti je teda potrebná: znamená totiž, že zamestnávateľ dokáže motivovať pracovníkov, aby v práci vynakladali úsilie, ktoré je pre výrobu nevyhnutné.
  • Mzdová krivka preto vždy leží naľavo od krivky ponuky práce.
  • Z toho vyplýva, že v akomkoľvek rovnovážnom stave, kde sa pretína mzdová krivka s cenovou krivkou, musia byť aj nezamestnaní.

Cvičenie 8.3 Naozaj ide o Nashovu rovnováhu?

V tomto modeli sa nezamestnaní v ničom nelíšia od zamestnaných (okrem toho, že majú smolu). Predstavte si, že ste zamestnávateľ a jeden z nezamestnaných vás osloví a prisľúbi vám, že bude pracovať s rovnakým úsilím ako vaši súčasní pracovníci, no za o niečo nižšiu mzdu.

  1. Aká by bola vaša reakcia?
  2. Pomôže vaša odpoveď vysvetliť, prečo musí v Nashovej rovnováhe existovať nezamestnanosť?

Otázka 8.7 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Predpokladajme, že sa reálna mzda zvýši. Ktoré z uvedených tvrdení o ponuke práce pracovníka je správne?

  • Dôchodkový efekt znamená, že pracovník zvýši svoju ponuku práce.
  • Substitučný efekt znamená, že pracovník zvýši svoju spotrebu voľného času.
  • Dôchodkový a substitučný efekt sa vždy navzájom posilňujú, čo vedie k vyššej ponuke práce.
  • Pri vysokých mzdách dôchodkový efekt dominuje nad substitučným efektom, čo vedie k nižšej ponuke práce.
  • Keď sa zvýši reálna mzda, pracovník sa cíti bohatší. To by ho motivovalo pracovať menej, takže dôchodkový efekt je záporný.
  • Reálna mzda je cena spotreby voľného času. Preto platí, že keď sa mzda zvýši, voľný čas v porovnaní so spotrebou statkov (ktoré si človek zo mzdy kúpi) zdražie. Pracovník by preto spotrebu voľného času substituoval za spotrebu statkov, čo by naznačovalo menej voľného času a vyššiu ponuku práce.
  • Dôchodkový efekt a substitučný efekt vždy pôsobia proti sebe, čo vedie k vyššej ponuke práce za nižšie mzdy a k nižšej ponuke práce za vyššie mzdy.
  • Záporný dôchodkový efekt a kladný substitučný efekt vždy pôsobia proti sebe. Pri vysokých mzdách prvý efekt viac než preváži nad druhým, čo znamená, že pracovník zníži svoju ponuku práce (lebo už zarába dosť).

8.8 Prečo bola nezamestnanosť v Španielsku vyššia ako v Nemecku?

Na začiatku tejto kapitoly sme porovnávali mieru nezamestnanosti v Nemecku a Španielsku. Na grafe 8.17 sa nezamestnanosť v týchto dvoch krajinách porovnáva podrobnejšie za obdobie od roku 1960 do roku 2018. Pomocou modelu mzdovej a cenovej krivky zostrojeného v tejto kapitole môžeme navrhnúť vysvetlenie veľkého rozdielu v miere nezamestnanosti v týchto dvoch veľkých európskych krajinách.

Nezamestnanosť v Španielsku a Nemecku (1960 – 2019).
Celá obrazovka

Graf 8.17 Nezamestnanosť v Španielsku a Nemecku (1960 – 2019).

Údaje za roky 1960 – 2004: David R. Howell, Dean Baker, Andrew Glyn, and John Schmitt. 2007. ‘Are Protective Labor Market Institutions at the Root of Unemployment? A Critical Review of the Evidence’Capitalism and Society 2 (1) (January). Údaje za roky 2005 – 2019: OECD. 2021. OECD Statistics.

Model upriamuje našu pozornosť na pozíciu mzdovej a cenovej krivky. Bod, v ktorom sa pretnú, predstavuje zamestnanosť v Nashovej rovnováhe. Rozdiely v priemernej miere nezamestnanosti počas dlhých desaťročí v Nemecku a Španielsku naznačujú, že štruktúrna nezamestnanosť sa v týchto dvoch krajinách musí líšiť.

Tabuľka 8.18 sumarizuje súhrnné údaje, aby sme vedeli lepšie vysvetliť porovnanie medzi Nemeckom a Španielskom.

   Miera nezamestnanosti (%)  Štedrosť podpory v nezamestnanosti (%)  Otvorenosť ekonomiky voči globálnej konkurencii (% HDP)  Produktivita práce v spracovateľskom priemysle ($, v cenách roku 2005)
Nemecko  6,8  26,9  71,0  43,3
Španielsko  15,4  31,9  65,1  30,6

Tabuľka 8.18 Determinanty štruktúrnej nezamestnanosti v Španielsku a Nemecku (1976 – 2011).

Údaje za roky 1976 – 2004: David R. Howell, Dean Baker, Andrew Glyn, and John Schmitt. 2007. ‘Are Protective Labor Market Institutions at the Root of Unemployment? A Critical Review of the Evidence’Capitalism and Society 2 (1) (January). Údaje za roky 2005 – 2011: OECD. 2015. OECD Statistics.

Poznámka: Štedrosť podpory v nezamestnanosti sa uvádza ako hrubá miera náhrady v podpore v nezamestnanosti. Otvorenosť ekonomiky voči globálnej konkurencii sa rovná súčtu exportu a importu vyjadreného ako podiel HDP. Produktivita práce sa rovná hrubej pridanej hodnote za hodinu práce v spracovateľskom priemysle vyjadrenej v amerických dolároch v cenách roku 2005. Uvedené údaje sú priemerom za obdobie rokov 1976 – 2011.

Štruktúrnu mieru nezamestnanosti v modeli (teda nezamestnanosť v Nashovej rovnováhe) zvyšujú faktory, ktoré posúvajú mzdovú krivku smerom nahor, a znižujú faktory, ktoré posúvajú cenovú krivku smerom nadol.

Pri porovnaní týchto dvoch krajín vidíme, že Španielsko má štedrejšiu podporu v nezamestnanosti. Ceteris paribus vyššia podpora v nezamestnanosti posúva mzdovú krivku v Španielsku v porovnaní s Nemeckom nahor.

Dôležitosť predpokladu ceteris paribus uvidíme aj v ďalšej časti tejto kapitoly. Existujú totiž krajiny s oveľa štedrejšou podporou v nezamestnanosti, ktoré majú zároveň oveľa nižšiu štruktúrnu nezamestnanosť. V týchto krajinách totiž podpora nebola len štedrá. Bola navrhnutá tak, aby nezamestnaným pomohla rýchlo si znovu nájsť zamestnanie. V Španielsku to však neplatilo.

Keď sa pozrieme na cenovú krivku, z modelu vieme, že ak firmy čelia silnejšiemu konkurenčnému tlaku, táto krivka sa posunie smerom nahor. V tabuľke 8.18 sme ako údaj pre konkurenčný tlak použili otvorenosť ekonomiky voči medzinárodnému obchodu, ktorú sme vypočítali pomocou údajov za roky 1976 až 2011 ako súčet exportu a importu vydelený HDP. Podľa tohto ukazovateľa je nemecká ekonomika oveľa otvorenejšia voči konkurencii ako španielska ekonomika. Ceteris paribus táto skutočnosť posúva cenovú krivku v Nemecku v porovnaní so Španielskom smerom nahor.

Údaje v poslednom stĺpci tabuľky predstavujú rozdiel v produkcii za osobohodinu medzi týmito dvoma ekonomikami. Ako ukazovateľ používame hodinovú produktivitu práce v spracovateľskom priemysle, lebo tam sa pravdepodobne produktivita práce meria lepšie ako v iných sektoroch ekonomiky. Z tohto pohľadu je produktivita práce v Nemecku o 60 % vyššia ako v Španielsku. Ceteris paribus táto skutočnosť posúva cenovú krivku v Nemecku v porovnaní so Španielskom smerom nahor.

Na grafe 8.19 vidíme, ako možno tieto rozdiely zakresliť do modelu. Štruktúrna nezamestnanosť Španielska v bode X je vyššia ako štruktúrna nezamestnanosť Nemecka v bode Y, čo je dôsledkom vyššej mzdovej krivky a nižšej cenovej krivky. Uvedený model predpovedá, že v Nemecku je reálna mzda vyššia ako v Španielsku.

Porovnanie štruktúrnej nezamestnanosti v Španielsku a v Nemecku pomocou modelu.
Celá obrazovka

Graf 8.19 Porovnanie štruktúrnej nezamestnanosti v Španielsku a v Nemecku pomocou modelu.

8.9 Klesajúca hospodárska súťaž a zvyšujúca sa nerovnosť v USA

Firmy sa od 80. rokov 20. storočia stali v porovnaní so zákazníkmi silnejšími. Pomocou modelu trhu práce a trhu produktov sa pozrieme na to, ako tento jav zvyšuje ekonomickú nerovnosť. Pokles v miere hospodárskej súťaže na trhoch produktov a služieb, ceteris paribus, vedie k vyššej štruktúrnej nezamestnanosti a vyššiemu podielu ziskov na celkových príjmoch. Obe zmeny zvyšujú nerovnosti medzi domácnosťami.

Nedávny výskum odhaľuje zvyšovanie cenovej marže v USA a mnohých ďalších krajinách. Na grafe 8.20 za USA vidíme, že priemerná cenová marža od polovice 60. rokov do roku 1980 klesala. Nasledovalo prudké zvyšovanie do roku 2000 a potom po desaťročí stability došlo po svetovej finančnej kríze k opätovnému rastu. Dnes je priemerná cenová marža v porovnaní s rokom 1980 viac než dvojnásobná.

Odhadovaná priemerná cenová marža vo firmách v USA (1955 – 2016).
Celá obrazovka

Graf 8.20 Odhadovaná priemerná cenová marža vo firmách v USA (1955 – 2016).

Jan De Loecker, Jan Eeckhout, and Gabriel Unger. 2018. The Rise of Market Power and the Macroeconomic Implications. NBER Working Paper.

Poznámka: Cenovú maržu uvádzame ako 1 mínus prevrátená hodnota ukazovateľa použitého v zdrojových údajoch.

ekonomický zisk
Príjmy firmy mínus jej celkové náklady (vrátane alternatívnych nákladov kapitálu).

V rovnakom období sa zvyšoval aj podiel príjmu v ekonomike, ktorý tvorí ekonomický zisk majiteľov firiem, čo vidíme v prípade USA na grafe 8.21.

Podiel ekonomických ziskov na príjme v USA (1984 – 2014).
Celá obrazovka

Graf 8.21 Podiel ekonomických ziskov na príjme v USA (1984 – 2014).

Simcha Barkai 2020. Declining Labor and Capital Shares. The Journal of Finance Volume 75 Issue 5: 2421-2463; Barkai, S., & Benzell, S. G. 70 years of US corporate profits. Working Paper.

Poznámka: Pri odhadovaní podielu zisku v ekonomike USA autor delí príjmy na tri časti. Jedným je podiel práce. Zvyšok tvoria zisky, ktoré sa ďalej delia na ďalšie dva podiely. Podiel kapitálu predstavuje náklady obetovanej príležitosti kapitálu ako podiel príjmu. Zvyšok tvorí časť, ktorú označujeme ako podiel zisku, a predstavuje podiel ekonomických ziskov na príjme.

Vypočujte si ekonóma Johna Van Reenena, ako hovorí o vzniku superfiriem a problémoch, ktoré predstavujú pre tvorcov politík, ktorí sa snažia v ekonomike udržať či obnoviť hospodársku súťaž.

Výskum trendov cenových marží a podielu ziskov na príjmoch svedčí o ústrednej úlohe klesajúcej hospodárskej súťaže na trhoch s produktmi a službami. Tento vývoj naznačuje, že v ekonomike USA (a niektorých ďalších krajín) už dlhší čas dochádza k zmenám v rovnováhe moci, ktorá sa od zákazníkov dostáva do rúk majiteľov firiem.

Na grafe 8.22 vidíme zvyšujúcu sa nerovnosť v trhovom príjme medzi domácnosťami v USA (teda pred zaplatením daní a prijatím transferov) v období rokov 1970 až 2015.

Giniho koeficient trhového príjmu v USA (1970 – 2019).
Celá obrazovka

Graf 8.22 Giniho koeficient trhového príjmu v USA (1970 – 2019).

Rastúci trend v nerovnosti medzi americkými domácnosťami od roku 1980 vyjadrený Giniho koeficientom je jednoznačný. V ďalšej podkapitole uvidíme, že model trhu práce a trhu produktov predpovedá, že pokles v hospodárskej súťaži na trhu s produktmi vedie k zvýšeniu nerovnosti vyjadrenej Giniho koeficientom. V podkapitole 8.12 sa vrátime k ekonomickej výkonnosti USA.

8.10 Model trhu práce, trhu tovarov a služieb a nerovnosť: použitie Lorenzovej krivky a Giniho koeficientu

Ako sme uviedli, model agregátnej ekonomiky neurčuje len úroveň zamestnanosti, nezamestnanosti a mzdovú sadzbu, ale aj rozdelenie produkcie v ekonomike medzi pracovníkov (zamestnaných a nezamestnaných) a zamestnávateľov. Preto ide aj o model rozdelenia príjmu v jednoduchej ekonomike, v ktorej je práca jediným vstupom a spoločnosť sa skladá z dvoch tried – zamestnávateľov, ktorí sú majiteľmi firiem, a pracovníkov, pričom niektorí z nich sú nezamestnaní.

Rozdelenie príjmu a Nashova rovnováha

Lorenzova krivka
Grafické zobrazenie nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v bohatstve či príjme. Jednotlivci sa zoradia vo vzostupnom poradí podľa toho, aké množstvo danej veličiny vlastnia, a kumulatívny podiel celku sa zakreslí vzhľadom ku kumulatívnemu podielu populácie. Pri absolútnej rovnosti príjmov by krivka mala napríklad podobu rovnej čiary so sklonom jeden. Nerovnosť vyjadruje skutočnosť, do akej miery sa krivka odchyľuje od čiary absolútnej rovnosti. Pozri aj: Giniho koeficient.
Giniho koeficient
Miera nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v príjme alebo majetku, ktorá sa vyjadruje na rozsahu od nuly (ak nerovnosť neexistuje) po jednotku (ak všetko dostane jeden človek).

Podobne ako v piatej kapitole môžeme pre ekonomiku v tomto modeli zostrojiť Lorenzovu krivku a vypočítať Giniho koeficient. Vráťte sa k 5. kapitole a pripomeňte si, ako na to.

Rozdelenie príjmu v rovnovážnom stave trhu práce a trhu tovarov a služieb.
Celá obrazovka

Graf 8.23 Rozdelenie príjmu v rovnovážnom stave trhu práce a trhu tovarov a služieb.

V ľavej časti grafu 8.23 vidíme ekonomiku s osemdesiatimi identickými zamestnancami desiatich identických firiem. Navyše tu je desať nezamestnaných. Každá firma má jedného majiteľa. Ekonomika je v rovnováhe v bode A, v ktorom výška reálnej mzdy dostatočne motivuje pracovníkov k práci a zároveň je v súlade s cenovou maržou firmy nad rámec nákladov, pri ktorej maximalizuje svoj zisk.

V pravej časti grafu vidíme Lorenzovu krivku príjmu v tejto ekonomike. V danej ekonomike nie je žiadna podpora v nezamestnanosti, takže nezamestnaní nedostanú žiadny príjem a Lorenzova krivka (plná modrá čiara) sa začína na vodorovnej osi napravo od ľavého rohu. Cenová krivka v ľavej časti grafu naznačuje, že z celkovej produkcie získajú pracovníci 60 % podiel a zvyšok dostanú zamestnávatelia. V pravej časti grafu to predstavuje druhý ohyb v Lorenzovej krivke, kde vidíme, že najchudobnejších 90 ľudí v populácii (teda 10 nezamestnaných a 80 zamestnancov na vodorovnej osi) získa 60 % celkovej produkcie (na zvislej osi). Veľkosť farebnej plochy predstavuje rozsah nerovnosti a Giniho koeficient sa rovná 0,36.

Lorenzova krivka sa skladá z troch častí a začína sa v bode (0, 0) a končí v bode (1, 1). Prvý ohyb v krivke nastane, keď spočítame všetkých nezamestnaných.

Druhý ohyb je v bode so súradnicami (podiel celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, podiel celkovej produkcie vyplatený ako reálne mzdy). Podiel produkcie vyplatený ako mzdy nazývame podiel miezd na celkovom príjme s a rovná sa:

Kedy sa nerovnosť zvýši?

Farebná plocha na grafe, a teda aj nerovnosť vyjadrená Giniho koeficientom, sa zväčší, ak:

  • je bez práce väčší podiel pracovníkov (vysoká miera nezamestnanosti): prvý ohyb sa posunie doprava;
  • klesne reálna mzda (resp. sa zvýši cenová marža) a nič iné sa nezmení: druhý ohyb sa posunie nadol;
  • zvýši sa produktivita a nič iné sa nezmení (nezvýšia sa reálne mzdy): to znamená, že sa zvýši cenová marža, takže druhý ohyb sa opäť posunie nadol.

Vyššia hospodárska súťaž na trhu tovarov a služieb, nižšia nerovnosť

Čo dokáže v rovnovážnom stave zmeniť úroveň zamestnanosti a rozdelenie príjmu medzi zisky a mzdy? Prejdime si analýzu na grafe 8.24 a uvidíme, čo by sa stalo, keby sa zvýšila miera hospodárskej súťaže, ktorej čelia firmy, napríklad v dôsledku poklesu bariér, ktoré firmám z iných krajín zabraňujú konkurovať na trhoch tejto ekonomiky.

Vplyv zvýšenia miery hospodárskej súťaže, ktorej čelia firmy:: cenová krivka sa posúva nahor a nerovnosť klesá.
Celá obrazovka

Graf 8.24 Vplyv zvýšenia miery hospodárskej súťaže, ktorej čelia firmy: cenová krivka sa posúva nahor a nerovnosť klesá.

Pôvodný rovnovážny bod
: Začneme pri rovnováhe v bode A s Giniho koeficientom na úrovni 0,36. Predpokladajme, že miera hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia, sa zvýši.
Celá obrazovka

Pôvodný rovnovážny bod

Začneme pri rovnováhe v bode A s Giniho koeficientom na úrovni 0,36. Predpokladajme, že miera hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia, sa zvýši.

Nový rovnovážny bod
: Cenová marža, ktorú si účtujú firmy na trhu, sa zníži, takže cenová krivka bude vyššie. Nová rovnováha sa dosiahne v bode B.
Celá obrazovka

Nový rovnovážny bod

Cenová marža, ktorú si účtujú firmy na trhu tovarov a služieb, sa zníži, takže cenová krivka bude vyššie. Nová rovnováha sa dosiahne v bode B.

Nový nižší Giniho koeficient
: V novom rovnovážnom bode je vyššia mzda a vyššia miera nezamestnanosti. Silnejšia hospodárska súťaž znamená, že firmy majú slabšiu trhovú silu – podiel ziskov na príjme sa zníži a podiel miezd sa zvýši. Nerovnosť klesne: nový Giniho koeficient je 0,19.
Celá obrazovka

Nový nižší Giniho koeficient

V novom rovnovážnom bode je vyššia mzda a vyššia miera nezamestnanosti. Silnejšia hospodárska súťaž znamená, že firmy majú slabšiu trhovú silu – podiel ziskov na príjme sa zníži a podiel miezd sa zvýši. Nerovnosť klesne: nový Giniho koeficient je 0,19.

Zníži sa cenová marža a výsledkom bude, že reálna mzda, ktorú predstavuje cenová krivka, sa zvýši, čo povedie k novému rovnovážnemu bodu B s vyššou mzdou a vyššou mierou zamestnanosti. Podiel ziskov na produkcii klesne a podiel miedz stúpne, čím sa znížia nerovnosti.

Otázka 8.8 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 8.23 predstavuje Lorenzovu krivku, ktorá sa spája s konkrétnou rovnováhou na trhu práce. V populácii 100 ľudí je 10 firiem, pričom každá má jedného majiteľa, 80 zamestnaných pracovníkov a 10 nezamestnaných pracovníkov. Zamestnaní pracovníci dostanú 60 % celkového príjmu ako mzdy. Giniho koeficient sa rovná 0,36. V ktorom z uvedených prípadov by sa Giniho koeficient zvýšil, ak by sa ostatné faktory nezmenili?

  • Zvýšenie miery nezamestnanosti.
  • Zvýšenie reálnej mzdy.
  • Zvýšenie produktivity pracovníkov, pričom reálna mzda sa nezmení.
  • Nárast miery hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia.
  • Zvýšenie miery nezamestnanosti by prvý ohyb v Lorenzovej krivke posunulo smerom doprava. Krivka sa v dôsledku toho posunie nižšie, čo zvýši Giniho koeficient.
  • Zvýšenie reálnej mzdy by druhý ohyb v Lorenzovej krivke posunulo smerom nahor. Krivka sa v dôsledku toho posunie vyššie, čo zníži Giniho koeficient.
  • Táto zmena naznačuje navýšenie cenovej marže, resp. pokles v podiele miezd na celkovom príjme. To druhý ohyb na Lorenzovej krivke posunie smerom dolu, čo zvýši Giniho koeficient.
  • Zvýšenie miery hospodárskej súťaže by zvýšilo cenovú krivku v modeli trhu práce, čo by viedlo k vyššej zamestnanosti a vyššiemu podielu miezd. To by prvý ohyb v Lorenzovej krivke posunulo doľava a druhý ohyb nahor, čo by Giniho koeficient znížilo.

8.11 Odbory: vyjednané mzdy a efekt hlasu odborov

odbory
Organizácia pozostávajúca prevažne zo zamestnancov, ktorej hlavnou činnosťou je vyjednávanie mzdových taríf a pracovných podmienok pre jej členov.

Model agregátnej ekonomiky, ktorý sme si zatiaľ predstavili, obsahoval firmy a jednotlivých pracovníkov. V mnohých krajinách fungovanie trhu práce výrazne ovplyvňujú odbory.1 Odbory (resp. odborové zväzy) sú organizácia, ktorá môže zastupovať záujmy skupiny pracovníkov v rokovaniach so zamestnávateľmi o témach ako výška mzdy, pracovné podmienky či pracovná doba. Výsledná zmluva sa uzatvára medzi firmou alebo organizáciou zastupujúcou zamestnávateľov a odbormi.2

Ako vidíme na grafe 8.25, podiel pracovnej sily zamestnanej v rámci kolektívnych zmlúv vyrokovaných odborovými zväzmi sa v rôznych krajinách do veľkej miery líši. Vo Francúzsku a v niektorých severoeurópskych krajinách sú to takmer všetci pracovníci, a v USA a Južnej Kórei takmer žiadni.

Podiel zamestnancov, ktorých mzdy sa riadia kolektívnymi zmluvami (obdobie po roku 2010).
Celá obrazovka

Graf 8.25 Podiel zamestnancov, ktorých mzdy sa riadia kolektívnymi zmluvami (obdobie po roku 2010).

Jelle Visser. 2015. ‘ICTWSS Data base. version 6.0’. Amsterdam: Amsterdam Institute for Advanced Labour Studies AIAS. Updated October 2015.

Odbory a vyrokovaná mzdová krivka

V prípade, že sú pracovníci združení v odboroch, mzdu neurčuje oddelenie ľudských zdrojov, ale stanoví sa v procese kolektívneho vyjednávania medzi odbormi zastupujúcimi pracovníkov a oddelením ľudských zdrojov vo firme. Mzda musí mať vždy minimálne výšku zodpovedajúcu mzdovej krivke pre príslušnú úroveň nezamestnanosti, no vyrokovaná mzda môže byť aj nad touto krivkou.

Hrozba štrajku

Dôvodom je, že prepustenie pracovníka zamestnávateľom už nie je jediný možný spôsob uplatnenia moci. Odbory môžu pohroziť, že „prepustia“ zamestnávateľa (aspoň na určitý čas) vstupom do štrajku, teda tým, že nebudú vykonávať prácu pre firmu.

Firma preto musí súhlasiť so mzdou, ktorá zabezpečí, že pracovníci vykonajú prácu potrebnú na výrobu tovarov a služieb, od ktorých závisia zisky firmy. Na to sú potrebné dve veci:

  • keď pracovníci prídu do práce, poskytnú dostatočné úsilie: toto určuje mzdová krivka,
  • pracovníci prídu do práce pracovať a nie štrajkovať: toto určuje vyrokovaná mzdová krivka.

Môžeme si predstaviť vyjednávaciu krivku, ktorá leží nad mzdovou krivkou a predstavuje mzdu, ktorá vzíde z procesu vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľom.

Relatívna vyjednávacia sila odborov a zamestnávateľa určuje, ako vysoko nad mzdovou krivkou bude táto vyrokovaná krivka ležať. Sila odborov závisí od ich schopnosti odmietnuť firme poskytnúť prácu, takže ich vyjednávacia sila bude vyššia, ak dokáže zabezpečiť, že počas štrajku firme neponúknu svoje služby žiadni iní pracovníci.

Tieto a iné determinanty vyjednávacej sily závisia od zákonov a spoločenských noriem, ktoré v ekonomike platia. V mnohých krajinách sa napríklad považuje uchádzanie sa o zamestnanie vo firme, ktorej pracovníci štrajkujú, za vážne porušenie spoločenských noriem medzi pracovníkmi.

Vplyv odborov si predstavíme na tom, ako by fungoval trh práce, keby mzdu neurčoval zamestnávateľ a zamestnanci by na ňu nereagovali individuálne, ale tento proces by prebiehal ako na schéme 8.26.

Mzdu určia odbory Zamestnávateľ informuje pracovníkov, že ak nebudú dostatočne pracovať, vyústi to do ukončenia pracovného pomeru Zamestnanci reagujú na mzdu a možnosť prepustenia tým, ako usilovne sa rozhodnú pracovať

Schéma 8.26 Ak výšku mzdy určujú odbory.

V tomto prípade už zamestnávateľ neurčuje mzdu, pri ktorej maximalizuje svoje zisky (dotykový bod izokosty úsilia a krivky najlepšej reakcie v bode A na grafe 8.27). Pomocou analýzy na grafe 8.27 sa pozrieme, čo sa stane, keď výšku mzdy určujú odbory a nie firma. Dôsledky pre štruktúrnu nezamestnanosť v ekonomike sú uvedené na grafe 8.28.

Ak mzdu vo firme stanovujú odbory a nie zamestnávateľ.
Celá obrazovka

Graf 8.27 Ak mzdu vo firme stanovujú odbory a nie zamestnávateľ.

V bode A zamestnávateľ stanoví mzdu, ktorá maximalizuje jeho zisky, a to v dotykovom bode izokosty a krivky najlepšej reakcie.
Celá obrazovka

V bode A zamestnávateľ stanoví mzdu, ktorá maximalizuje jeho zisky, a to v dotykovom bode izokosty a krivky najlepšej reakcie.

Teraz stanovia výšku mzdy odbory
: Ak výšku mzdy určia odbory, bude vyššia ako mzda preferovaná zamestnávateľom, pričom pracovníci zároveň poskytnú vyššiu úroveň úsilia.
Celá obrazovka

Teraz stanovia výšku mzdy odbory

Ak výšku mzdy určia odbory, bude vyššia ako mzda preferovaná zamestnávateľom, pričom pracovníci zároveň poskytnú vyššiu úroveň úsilia.

Vyššie úsilie, no nižšie zisky
: Zisky však budú nižšie (čo naznačuje plochejšia izokosta prechádzajúca bodom C).
Celá obrazovka

Vyššie úsilie, no nižšie zisky

Zisky však budú nižšie (čo naznačuje plochejšia izokosta prechádzajúca bodom C).

Ako vidíme na grafe 8.27, mzda bude vyššia ako tá, ktorú preferuje zamestnávateľ. Zamestnanci budú pracovať usilovnejšie, no mzdy sa zvýšia o viac ako produktivita, takže firmy za každý dolár vynaložený na mzdy získajú nižšiu úroveň úsilia. Z toho vyplýva, že zisky budú nižšie ako bez odborov, teda budú na plochejšej izokoste prechádzajúcej bodom C.

Keď graf 8.27 prenesieme do modelu trhu práce a trhu produktov na grafe 8.28, uvidíme, že vyrokovaná mzdová krivka leží nad predošlou mzdovou krivkou. Keď sa pozrieme na rovnováhu, pri ktorej sa vyrokovaná mzdová krivka pretína s cenovou krivkou, výška reálnej mzdy sa nezmení, no úroveň zamestnanosti je nižšia.

Vyrokovaná mzdová krivka, keď mzdu stanovujú odbory.
Celá obrazovka

Graf 8.28 Vyrokovaná mzdová krivka, keď mzdu stanovujú odbory.

Odbory v modeli a v reálnych údajoch

Paradoxne sa na základe modelu zdá, že úspech odborov pri rokovaní by bol pre pracovníkov negatívny, lebo reálna mzda sa nezmení, no viac ľudí bude nezamestnaných. Ak sa však pozrieme na údaje o pokrytí vyjednávania odbormi a nezamestnanosti na grafe 8.29, nezdá sa, že v krajinách, kde odbory a kolektívne vyjednávanie zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní výšky mzdy, je nezamestnanosť vyššia.

V Rakúsku, kde takmer všetci zamestnanci podliehajú kolektívnemu vyjednávaniu odborov o výške mzdy, majú nižšiu mieru nezamestnanosti (priemer za roky 2000 – 2014) ako v USA, kde kolektívnym zmluvám podlieha menej ako jedna pätina pracovníkov. Miera nezamestnanosti bola mimoriadne vysoká v Španielsku aj v Poľsku, no členstvo v odboroch bolo v Španielsku veľmi vysoké a v Poľsku veľmi nízke.

Pokrytie kolektívneho vyjednávania o mzdách a nezamestnanosť v OECD.
Celá obrazovka

Graf 8.29 Pokrytie kolektívneho vyjednávania o mzdách a nezamestnanosť v OECD.

Jelle Visser. 2015. ‘ICTWSS Data base. version 5.0’. Amsterdam: Amsterdam Institute for Advanced Labour Studies AIAS. Updated October 2015.

To, že odbory dokážu mzdovú krivku vytlačiť na novú vyrokovanú pozíciu, teda nemusí byť všetko.

Silné odbory sa môžu rozhodnúť pre zdržanlivosť

Vysvetlením môže byť, že silný odborový zväz sa môže rozhodnúť mzdu nezvýšiť, aj keby na to mal moc. Je to tak preto, že aj mimoriadne silné odbory môžu stanoviť len výšku mzdy, no nedokážu ovplyvniť, koľko ľudí firma zamestná. Privysoká mzda môže vyvíjať na zisky taký tlak, že firma bude nútená skončiť alebo znížiť počet zamestnancov.

Preto sa odbory môžu rozhodnúť nevyužiť svoju vyjednávaciu silu. Ak ich rozhodnutia o výške mzdy pokrývajú významnú časť ekonomiky, budú zohľadňovať aj vplyv svojho rozhodnutia na mzdy a zamestnanosť pracovníkov v celej ekonomike.

Efekt hlasu odborov

Odbory sa líšia aj v iných ohľadoch.

Predpokladajme, že v priebehu času sa medzi zamestnávateľom a odborovým zväzom vyvinie konštruktívny pracovný vzťah – vzniknuté problémy napríklad môžu riešiť spôsobom, ktorý bude výhodný pre zamestnancov aj majiteľov. Zamestnanci môžu rešpektovanie odborov zamestnávateľom a jeho ochotu dosiahnuť kompromis o výške mzdy považovať za znak jeho dobrej vôle.

Zamestnanci môžu vo výsledku cítiť s firmou väčšiu spolupatričnosť a úsilie považovať za nižšiu záťaž než predtým, čo spôsobí posun ich krivky najlepšej reakcie nahor (graf 8.30).

Výsledok vyššej vyjednávacej sily pracovníkov a ich opätovanie priateľského prístupu spoločnosti k pracovníkom vidíme na bode D na grafe 8.30. Mzda je rovnaká ako v predchádzajúcom prípade, ale keďže pracovníci vynakladajú vyššie úsilie, zisky firmy sú vyššie. Všimnime si, že v uvedenom príklade je na tom firma stále horšie než bez odborov.

Na novej krivke najlepšej reakcie samozrejme existuje aj výsledok pre firmu stanovujúcu mzdu, ktorý je ešte lepší ako bod D – v bode, kde sa tejto krivky dotýka izokosta (nie je na grafe zobrazená). Tento výsledok však nie je uskutočniteľný. Pracovníci bez vyjednávania o mzdách a podmienkach zaručených odbormi pri určovaní výšky mzdy nevynaložia vyššie úsilie.

Mzdu vo firme stanovujú odbory a zamestnanci oplatia zamestnávateľovi jeho dobrú vôľu.
Celá obrazovka

Graf 8.30 Mzdu vo firme stanovujú odbory a zamestnanci oplatia zamestnávateľovi jeho dobrú vôľu.

V bode A zamestnávateľ stanoví mzdu, ktorá maximalizuje jeho zisky, a to v dotykovom bode izokosty a funkcie najlepšej reakcie.
Celá obrazovka

V bode A zamestnávateľ stanoví mzdu, ktorá maximalizuje jeho zisky, a to v dotykovom bode izokosty a funkcie najlepšej reakcie.

Zamestnávateľ rešpektuje odbory
: Ak zamestnanci rešpektovanie odborov zamestnávateľom a jeho ochotu dosiahnuť kompromis o výške mzdy chápu ako znak jeho dobrej vôle, krivka najlepšej reakcie sa posunie smerom nahor.
Celá obrazovka

Zamestnávateľ rešpektuje odbory

Ak zamestnanci rešpektovanie odborov zamestnávateľom a jeho ochotu dosiahnuť kompromis o výške mzdy chápu ako znak jeho dobrej vôle, krivka najlepšej reakcie sa posunie smerom nahor.

Efekt priateľského prístupu k pracovníkom
: Výsledok vyššej vyjednávacej sily pracovníkov a ich opätovanie priateľského prístupu spoločnosti k pracovníkom vidíme na bode D.
Celá obrazovka

Efekt priateľského prístupu k pracovníkom

Výsledok vyššej vyjednávacej sily pracovníkov a ich opätovanie priateľského prístupu spoločnosti k pracovníkom vidíme na bode D.

Odbory môžu zvýšiť alebo znížiť štruktúrnu nezamestnanosť

Predstavili sme si dva efekty existencie odborových zväzov, ktoré si teraz môžeme uviesť na grafe so mzdovou a s cenovou krivkou:

  • odbory prinútia firmu zaplatiť mzdu, ktorá je vyššia ako minimum, ktoré motivuje zamestnancov pracovať: vyrokovaná krivka sa vždy nachádza nad mzdovou krivkou,
  • odbory umožnia, aby boli pri prijímaní rozhodnutí vypočuté hlasy zamestnancov: to môže znížiť zápornú užitočnosť úsilia a tým aj znížiť najnižšie mzdy potrebné na motiváciu pracovníkov k efektívnej práci.
efekt hlasu odborov
Pozitívny vplyv na pracovné úsilie (a tým aj produktivitu práce) má pocit členov odborov, že majú vplyv na riadenie podniku.

Tieto dva efekty sú uvedené na grafe 8.31. V grafe vidíme, že v prípade existencie odborov (bod Y) je rovnovážna úroveň zamestnanosti vyššia a nezamestnanosť nižšia ako bez nich (bod X). Dôvodom je, že druhý efekt (nazývaný efekt hlasu odborov), ktorý mzdovú krivku posúva smerom nadol, bol vyšší ako efekt vyjednávania, ktorý mzdovú krivku posúva smerom nahor.

Vyrokovaná mzdová krivka a rovnováha pri efekte hlasu odborov.
Celá obrazovka

Graf 8.31 Vyrokovaná mzdová krivka a rovnováha pri efekte hlasu odborov.

Výsledok však mohol byť aj opačný. Efekt vyrokovanej mzdy mohol byť vyšší ako efekt hlasu odborov. Vtedy by efektom odborov bolo zvýšenie štruktúrnej nezamestnanosti.

Práve preto v údajoch na grafe 8.29 nevidíme žiadnu jasnú koreláciu (pozitívnu ani negatívnu) medzi rozsahom kolektívnych zmlúv a mierou nezamestnanosti.

Odbory okrem toho môžu ovplyvniť priemernú produktivitu práce, čo spôsobí posun cenovej krivky. Ak odbory podporujú spoluprácu s vedením pri riešení výrobných problémov, priemerný produkt a cenová krivka narastú (čo vedie k vyšším mzdám a nižšej nezamestnanosti). Ak odbory vzdorujú zlepšeniam produktivity, napríklad zavedeniu nových strojov či zmenám v pracovných pravidlách, tak to bude mať presne opačný efekt.

Otázka 8.9 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 8.27 predstavuje efekt určovania miezd odbormi. Aký záver môžeme z tohto grafu vyvodiť?

  • V porovnaní s bodom A je úsilie za hodinu v bode C vyššie, preto sú vyššie aj zisky firmy.
  • Výsledná vyrokovaná mzdová krivka sa bude nachádzať nad mzdovou krivkou bez odborov.
  • Efektom silných odborov je vždy zvýšenie nezamestnanosti.
  • Aj v prípade určovania mzdy odbormi firma stále stanoví mzdu, pri ktorej maximalizuje svoje zisky.
  • Izokosta prechádzajúca bodom C je plochšia ako izokosta prechádzajúca bodom A. To znamená, že firma získa od pracovníkov za každý dolár zaplatený v mzdách menej úsilia. Preto je zisk firmy v bode C nižší.
  • Ako dôsledok efektu odborov musia zamestnanci dostávať vyššiu mzdu, aby pracovali usilovne, než v prípade bez odborov. To posúva mzdovú krivku vyššie.
  • Ak zamestnanci konajú recipročne (napríklad ak majú nižšiu zápornú užitočnosť úsilia) a nedochádza k „efektu hlasu odborov“, má to vplyv na posunutie mzdovej krivky nadol. Ak tento posun viac než vykompenzuje efekt vyjednávania o cene, ktorý mzdovú krivku posúva vyššie, tak sa celková nezamestnanosť zníži.
  • Na rozdiel od bodu A firma v bode C nevyrába na úrovni dotykového bodu medzi izokostou a krivkou najlepšej reakcie. Preto už nestanovuje mzdu na úrovni maximalizujúcej zisk.

Otázka 8.10 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o odborových zväzoch a vyjednávaní o cene sú správne?

  • Odborový zväz môže stanoviť úroveň mzdy aj zamestnanosti.
  • Vyrokovaná krivka sa môže nachádzať nad alebo pod mzdovou krivkou.
  • Odbory sa môžu rozhodnúť nevyužiť svoju vyjednávaciu silu.
  • Vyjednávacia sila odborov pramení z ich schopnosti ukončiť činnosť firiem.
  • Odbory nemôžu určiť, koľko ľudí firma zamestná.
  • Odbory by nežiadali o mzdu na úrovni nižšej, ako je úroveň maximalizujúca zisky. Vyrokovaná krivka sa teda vždy nachádza nad mzdovou krivkou.
  • Požadovanie privysokej mzdy môže vyvíjať na zisky taký tlak, že firma bude nútená skončiť alebo znížiť počet zamestnancov. Preto sa odbory môžu rozhodnúť nevyužiť svoju vyjednávaciu silu.
  • Ukončenie činnosti firmy pracovníkom nepomôže. Vyjednávacia sila odborov vychádza z toho, že môžu pohroziť, že „prepustia“ zamestnávateľa (aspoň na určitý čas) vstupom do štrajku (teda nebudú vykonávať prácu pre firmu).

8.12 Zvýšenie cenovej marže a podielu zisku na príjmoch, slabšie odbory a rastúca nerovnosť

Údaje o zvyšovaní cenových marží a podielu zisku na príjmoch v USA od roku 1980 v podkapitole 8.9 naznačujú, že rozsah hospodárskej súťaže, ktorej firmy čelia, sa znížil. V modeli WS/PS to predstavuje posun cenovej krivky smerom nadol. Nová rovnováha sa dosiahne v bode B na grafe 8.32. Model predpovedá, že pokles miery hospodárskej súťaže a výsledný posun cenovej krivky nadol spôsobí nárast nerovnosti, a to z dvoch dôvodov:

  • vyššia cenová marža znamená vyšší podiel zisku na príjmoch: v modeli, do ktorého vstupujú len náklady na prácu, sa cenová marža rovná podielu zisku na príjmoch. Všimnime si novú nižšiu cenovú krivku na grafe 8.32 a pokles v podiele miezd z 0,76 na 0,60.
  • nezamestnanosť v rovnováhe je vyššia: v modeli ekonomiky so 100 ľuďmi počet nezamestnaných narastie zo 7 na 10.

V ekonomike USA však k predpovedanému nárastu nezamestnanosti v bode B nedošlo. Ak sa niečo zvýšilo, bola to zamestnanosť, čo možno vysvetliť poklesom sily odborov v USA počas tohto obdobia, takže mzdová krivka sa presunula nižšie.

Miera hustoty pokrytia odbormi predstavujúca podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborov, klesla z 20,1 % v roku 1983 na 10,5 % v roku 2018. Dôsledkom bolo, že pre zamestnávateľov bolo ľahšie (menej nákladné) prepustiť pracovníkov, ktorých prácu považovali za nedostatočnú. To by zvýšilo pravdepodobnosť prepustenia pracovníka, ak by v práci nestíhal pracovať dostatočne rýchlo. V predchádzajúcej podkapitole sme si uviedli, že to môže zachytiť aj posun mzdovej krivky smerom nadol (graf 8.23). V rovnakom období došlo aj k iným zmenám na trhu práce vrátane vzniku gig ekonomiky opísanej v podkapitole 6.14, ktoré znížili rezervačnú mzdu pracovníkov a tiež prispeli k posunu mzdovej krivky smerom nadol.

V analýze na grafe 8.32 vidíme, ako kombinácia rastúcej monopolnej sily a slabšej vyjednávacej pozície pracovníkov môže viesť k uskutočneniu predpovede z modelu o zvýšení nerovnosti bez zvýšenia nezamestnanosti. Aj v príklade na grafe (bod C) je nezamestnanosť nižšia ako v pôvodnej situácii v bode A.

Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – nová rovnováha.
Celá obrazovka

Graf 8.32 Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – nová rovnováha.

Počiatočná situácia
: Ekonomika sa nachádza v bode A, pričom podiel miezd je 0,76 a miera nezamestnanosti 7 %.
Celá obrazovka

Počiatočná situácia

Ekonomika sa nachádza v bode A, pričom podiel miezd je 0,76 a miera nezamestnanosti 7 %.

V dôsledku poklesu úrovne hospodárskej súťaže sa cenová krivka posunie nadol. Podiel miezd klesne na 0,6 a miera nezamestnanosti sa zvýši na 10 % (bod B).
Celá obrazovka

V dôsledku poklesu úrovne hospodárskej súťaže sa cenová krivka posunie nadol. Podiel miezd klesne na 0,6 a miera nezamestnanosti sa zvýši na 10 % (bod B).

V dôsledku slabšej vyjednávacej sily pracovníkov sa mzdová krivka takisto posunie nadol. V závislosti od toho, o koľko sa mzdová krivka posunie, môže v porovnaní s pôvodnou situáciou nezamestnanosť klesnúť, ako to vidíme aj v bode C.
Celá obrazovka

V dôsledku slabšej vyjednávacej sily pracovníkov sa mzdová krivka takisto posunie nadol. V závislosti od toho, o koľko sa mzdová krivka posunie, môže v porovnaní s pôvodnou situáciou nezamestnanosť klesnúť, ako to vidíme aj v bode C.

Pomocou podkapitoly 8.10 môžeme uviesť implikácie pre nerovnosť spôsobenú zvýšením monopolnej sily v kombinácii s oslabením odborov a vznikom gig ekonomiky (graf 8.33).

V uvedenom príklade vplyv zvýšenia podielu zisku, ktorý posúva Lorenzovu krivku ďalej od krivky absolútnej rovnosti, prevažuje nad vplyvom poklesu nezamestnanosti, ktorý znižuje nerovnosť.

Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – vyššia nerovnosť v novej rovnováhe.
Celá obrazovka

Graf 8.33 Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – vyššia nerovnosť v novej rovnováhe.

Lorenzova krivka v pôvodnej a novej rovnováhe
: Prerušovaná čiara predstavuje Lorenzovu krivku v pôvodnej rovnováhe a plná čiara v novej rovnováhe.
Celá obrazovka

Lorenzova krivka v pôvodnej a novej rovnováhe

Prerušovaná čiara predstavuje Lorenzovu krivku v pôvodnej rovnováhe a plná čiara v novej rovnováhe.

Pokles podielu miezd
: Pokles v podiele miezd zvýšil nerovnosť, čo vidíme na modrej ploche.
Celá obrazovka

Pokles podielu miezd

Pokles v podiele miezd zvýšil nerovnosť, čo vidíme na modrej ploche.

Pokles nezamestnanosti
: Zvýšenie zamestnanosti (v porovnaní s novou rovnováhou) spôsobilo pokles nerovnosti, čo vidíme na červenej ploche. Modrá plocha je však väčšia, takže čistým efektom je zvýšenie nerovnosti.
Celá obrazovka

Pokles nezamestnanosti

Zvýšenie zamestnanosti (v porovnaní s novou rovnováhou) spôsobilo pokles nerovnosti, čo vidíme na červenej ploche. Modrá plocha je však väčšia, takže čistým efektom je zvýšenie nerovnosti.

Spojenie modelu (grafy 8.32 a 8.33) a údajov o cenových maržách a podieloch zisku na grafoch 8.208.21 v podkapitole 8.8 podporuje hypotézu, že klesajúca hospodárska súťaž na trhoch tovarov a služieb v USA je jedným z dôvodov zvyšujúcej sa nerovnosti medzi domácnosťami, ako to vidíme aj na Giniho koeficiente na grafe 8.22. Trendy na týchto grafoch sú podobné, no určitý vplyv môžu mať aj iné faktory.

Ďalšie dva dôležité faktory ovplyvňujúce nerovnosť v trhových príjmoch domácností sú automatizáciačínsky šok. Ľudia v určitých profesiách sa stali obeťami vývoja nových technológií, ktoré nahrádzajú rutinné pracovné činnosti. Okrem toho prehrali aj pracovníci v určitých odvetviach, ktoré čelia konkurencii výrobkov dovážaných z Číny. V tejto krajine došlo k mimoriadne rýchlej industrializácii a stala sa veľkým dodávateľom výrobkov spracovateľského priemyslu, napr. nábytku a hračiek.

8.13 Politiky trhu práce na riešenie nezamestnanosti a nerovnosti

Ciele politík trhu práce zvyčajne zahŕňajú znižovanie štruktúrnej nezamestnanosti a zvyšovanie miezd (hlavne tých najchudobnejších). Politiky, ktoré cenovú krivku posúvajú smerom nahor, znižujú štruktúrnu nezamestnanosť a zvyšujú reálnu mzdu. Ako sme videli v podkapitole 8.10, oba tieto výsledky znižujú nerovnosť.

Vzdelávanie a odborná príprava

Predpokladajme, že sa zvýši kvalita vzdelania a odbornej prípravy budúcich zamestnancov, čo zvýši produktivitu práce. Aký vplyv bude mať toto zvýšenie produktivity na reálne mzdy a rovnovážnu zamestnanosť?

Cenová marža, ktorú si firma pri určovaní ceny vyberie, aby maximalizovala svoje zisky, závisí od miery hospodárskej súťaže, ktorej čelí, takže zvýšenie produktivity ju neovplyvní.

Táto cenová marža určuje rozdelenie ziskov firmy medzi zamestnancov a majiteľov a takisto sa nezmenila – mzdy stále predstavujú rovnaký podiel z tržieb. Keďže produkcia firmy na pracovníka stúpla, musia stúpnuť aj reálne mzdy a cenová krivka.

Výsledkom zlepšenia vzdelania a odbornej prípravy je teda pokles štruktúrnej nezamestnanosti a zvýšenie reálnej mzdy.

Subvencia na mzdy

Opatrenie, ktoré sa presadzovalo ako nástroj na zvýšenie zamestnanosti, je subvencia vyplatená firme ako podiel z miezd, ktoré vypláca pracovníkom. Predpokladajme napríklad, že firma pracovníkovi za hodinu práce vyplatí mzdu 40 $, no na 10 % z tejto sumy, teda 4 $ dostane subvenciu od vlády. Čisté mzdové náklady firmy sa teda rovnajú 36 $.

Ako to ovplyvní cenovú krivku? Náklady firmy sa znížili, no cenová marža firmy, ktorú použije na určenie ceny, sa rovnako ako predtým nezmení, takže firma cenu zníži, aby obnovila pôvodnú cenovú maržu. Keď to urobia všetky firmy, ceny tovarov, ktoré pracovník spotrebuje, klesnú a reálne mzdy sa zvýšia. Výsledným efektom je opäť posun cenovej krivky nahor.

subvencia na mzdy
Štátna platba buď firmám, alebo zamestnancom s cieľom zvýšiť mzdy, ktoré dostávajú pracovníci, alebo znížiť mzdové náklady, ktoré platia firmy, s cieľom zvýšiť počet zamestnancov a ich príjmy.

Výsledkom opatrenia, v rámci ktorého sa vyplácajú subvencie na mzdy, je teda pokles štruktúrnej nezamestnanosti a zvýšenie reálnej mzdy.

Platenie za politiky trhu práce

Hodnotenie celkového vplyvu týchto opatrení by malo zohľadniť, z akých zdrojov boli vzdelávanie, odborná príprava a subvencie na mzdy financované, no aby sme model mohli predstaviť zjednodušene, predpokladáme, že potrebné finančné prostriedky bolo možné získať bez vplyvu na trh práce alebo tovarov a služieb.

8.14 Politiky trhu práce: posun Nashovej rovnováhy

V tretej kapitole sme zistili, že mnohé dôležité ekonomické opatrenia nedokáže vláda jednoducho presadiť. Keď sa vláda rozhodla zvýšiť daňovú sadzbu, aby zvýšila príjmy na programy, ktoré zlepšujú životné príležitosti pre znevýhodnené deti, nezohľadnila skutočnosť, že tým zvýšila motiváciu firiem snažiť sa o daňové úniky.

Dva príklady dôležitých, no ťažko vynucovaných ekonomických činností sú investovanie a usilovná práca. Vlády nemajú informácie alebo zákonnú právomoc nariadiť bohatým občanom, aby investovali svoje finančné prostriedky do nových budov, výskumu a vybavenia (možno len s výnimkou výnimočného stavu, akým môže byť vojna). Vláda tiež nemôže nariadiť pracovníkom, aby pracovali usilovne a kvalitne.

Na príklade návrhu zavedenia podpory v nezamestnanosti si vysvetlíme, prečo to tvorcov politík môže obmedzovať. Cieľom opatrenia je zlepšiť životnú úroveň nezamestnaných bez zvýšenia miery nezamestnanosti. Predpokladáme, že vláda zmení priority výdavkov tak, aby mohla podporu v nezamestnanosti financovať.

Nezamýšľané dôsledky

V prvom rade musíme identifikovať Nashovu rovnováhu v pôvodnej situácii pred zavedením opatrenia. Na grafe 8.34 sa ekonomika nachádza v bode označenom N, v ktorom sa pretína mzdová a cenová krivka. Ide o Nashovu rovnováhu, lebo pracovník (zamestnaný alebo nezamestnaný) a ani firma by na tom nemohli byť lepšie, ak by stanovili inú výšku mzdy či cenu, ponúkli prácu za inú mzdu alebo zamestnali iný počet pracovníkov.

Najprv sa pomocou grafu 8.34 pozrieme na krátkodobý vplyv opatrenia.

  • Pôvodná rovnováha bez podpory v nezamestnanosti: bez podpory v nezamestnanosti je Nashova rovnováha v bode N.
  • Voličom sa podarí vynútiť si podporu v nezamestnanosti: pracovníci – zamestnaní aj nezamestnaní – si zvolia takú vládu, ktorá toto nové opatrenie prijme. Pracovníci budú podporu dostávať, ak sú nezamestnaní.
  • Podpora spôsobí zvýšenie rezervačnej možnosti zamestnaných pracovníkov: z krátkodobého hľadiska to spôsobí posun mzdovej krivky nahor, takže na to, aby pracovníci pracovali usilovne a kvalitne, im budú zamestnávatelia musieť platiť viac. Predstavuje to bod C.

Opatrenie dosiahlo zamýšľaný efekt – nezamestnaní dostávajú vyšší príjem. Okrem toho stúpli aj mzdy zamestnaných pracovníkov, čo je zdanlivo neočakávaným výsledkom opatrenia. Tento nezamýšľaný efekt, teda zvýšenie miezd, ekonomiku vychýli z pôvodnej Nashovej rovnováhy. Pozrieme sa aj na to, ako sa dlhodobé efekty môžu líšiť od krátkodobých.

Pomocou analýzy na grafe 8.34 si prejdeme model a uvidíme, ako na opatrenie reagujú jednotliví aktéri.

Krátkodobé a dlhodobé efekty zavedenia podpory v nezamestnanosti.
Celá obrazovka

Graf 8.34 Krátkodobé a dlhodobé efekty zavedenia podpory v nezamestnanosti.

Súčasný stav
: Nashova rovnováha je v bode N. Nová vláda zavedie podporu v nezamestnanosti, ktorú dostanú nezamestnaní pracovníci.
Celá obrazovka

Súčasný stav

Nashova rovnováha je v bode N. Nová vláda zavedie podporu v nezamestnanosti, ktorú dostanú nezamestnaní pracovníci.

Nezamýšľané dôsledky
: Táto zmena zvýši rezervačnú možnosť zamestnaných pracovníkov, takže na to, aby pracovníci pracovali usilovne a kvalitne, im budú zamestnávatelia musieť platiť viac. Predstavuje to bod C.
Celá obrazovka

Nezamýšľané dôsledky

Táto zmena zvýši rezervačnú možnosť zamestnaných pracovníkov, takže na to, aby pracovníci pracovali usilovne a kvalitne, im budú zamestnávatelia musieť platiť viac. Predstavuje to bod C.

Výsledok
: Nová Nashova rovnováha je v bode N′ s vyššou nezamestnanosťou.
Celá obrazovka

Výsledok

Nová Nashova rovnováha je v bode N′ s vyššou nezamestnanosťou.

Vplyv opatrenia môžeme zhrnúť nasledovne:

  • krátkodobým dôsledkom je posun mzdovej krivky nahor: nezamestnaní dostanú vyššiu podporu a zamestnaní vyššiu mzdu (bod C);
  • dlhodobým dôsledkom je vyššia štruktúrna nezamestnanosť: z dlhodobého hľadiska sa dosiahne nová Nashova rovnováha. Ekonomika sa nachádza v bode N′. Cieľ opatrenia sa podarilo naplniť – nezamestnaní dostávajú vyšší príjem. Zamestnaných je však menej pracovníkov, čo úmyslom nebolo.

Podpora v nezamestnanosti v modeli a v reálnych údajoch

Pohľad na údaje nás môže prekvapiť – krajiny so štedrejšou podporou v nezamestnanosti totiž v priemere nemajú vyššiu mieru nezamestnanosti. Na grafe 8.35 napríklad vidíme, že Švédsko má pomerne vysokú podporu v nezamestnanosti a pomerne nízku úroveň nezamestnanosti. A ešte viac to platí v Nórsku, Dánsku a Holandsku.

Výška podpory v nezamestnanosti a miera nezamestnanosti v OECD (2001 – 2021).
Celá obrazovka

Graf 8.35 Výška podpory v nezamestnanosti a miera nezamestnanosti v OECD (2001 – 2021).

OECD (2021). OECD Statistics.

Podpora v nezamestnanosti, odbory a stanovovanie miezd vo Švédsku

Údaje teda naznačujú, že krajinám sa podarilo dosiahnuť Nashovu rovnováhu odlišnú od N a N′. Na grafe 8.36 vidíme možnú príčinu. Existuje aj tretia Nashova rovnováha v bode N″, kde sa nová, vyššia cenová krivka pretína s poreformnou mzdovou krivkou.

Spojenie zavedenia podpory v nezamestnanosti so solidárnou mzdovou politikou s cieľom zvýšiť produktivitu v ekonomike.
Celá obrazovka

Graf 8.36 Spojenie zavedenia podpory v nezamestnanosti so solidárnou mzdovou politikou s cieľom zvýšiť produktivitu v ekonomike.

Švédsky prístup má pôvod v solidárnej mzdovej politike, ktorú v roku 1951 navrhli Gösta Rehn a Rudolph Meidner, dvaja ekonómovia z výskumného inštitútu Konfederácie odborových zväzov vo Švédsku.

Argumentovali, že pracovníci a zamestnávatelia majú spoločný záujem na rýchlom raste produktivity a že pracovníci by mohli dostávať vyššie mzdy bez toho, aby boli znížené zisky firmy, ak by väčšiu časť produkcie v ekonomike vyrábali firmy s vysokou a nie s nízkou produktivitou.

V našom videu Ekonóm v akcii John Van Reenen pomocou hry kriketu vysvetľuje, ako priemernú produktivitu v ekonomike ovplyvňuje prežívanie firiem s nízkou produktivitou.

Solidárnu mzdovú politiku vo Švédsku tvorili tri prepojené opatrenia.

  • Rovnaká mzda za rovnakú prácu: To znamená, že mzda za jednotlivé typy práce sa určila na celoštátnej úrovni prostredníctvom vyjednávania medzi združeniami zamestnávateľov a odbormi. Dôsledkom bolo zníženie mzdových rozdielov medzi pracovníkmi, ktorí vykonávali podobnú prácu. Firmy s nižšou produktivitou dokázali prežiť vďaka tomu, že podobným pracovníkom platili nižšie mzdy ako ostatné firmy. Po zavedení nového opatrenia nedokázali tieto firmy vyrokovanú mzdu zaplatiť a zároveň zostať v zisku, takže museli ukončiť činnosť v danom odvetví. Firmy s vyššou produktivitou prežili a prevzali podiel na trhu od skrachovaných firiem.
  • Podpora v nezamestnanosti: bola štedrá, no vyplácala sa len pomerne krátko.
  • Aktívne politiky trhu práce: príspevky na rekvalifikáciu a presťahovanie pomohli prepusteným pracovníkom nájsť si novú prácu.

Solidárna mzdová politika firmy s nízkou produktivitou z trhu vytlačila. Zvyšné firmy mali vyššiu produktivitu, a preto si mohli udržať svoje ziskové prirážky aj pri nižších cenách, čo cenovú krivku posunulo smerom nahor. Príspevky na rekvalifikáciu a presťahovanie zabezpečili, že tieto firmy s vysokou produktivitou mali prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile, čo im umožnilo ešte viac znížiť náklady a ceny.

Na grafe 8.36 vidíme, ako táto kombinácia opatrení priniesla novú rovnováhu s vyššími reálnymi mzdami v bode N″ a bez zvýšenia nezamestnanosti v bode N′.

Otázka 8.11 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na základe grafu 8.36 určte, ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé.

  • Posun mzdovej krivky nahor by spôsobil zvýšenie reálnych miezd.
  • Opatrenia, ktoré posúvajú mzdovú krivku bez toho, aby zmenili aj cenovú krivku, nedokážu v rovnovážnom stave zvýšiť reálne mzdy.
  • Solidárna mzdová politika zvyšuje mzdy, lebo spôsobuje skrachovanie firiem s nižšou produktivitou.
  • Zvýšenie podpory v nezamestnanosti (bez mzdovej politiky založenej na solidarite) spôsobilo zhoršenie situácie všetkých pracovníkov.
  • Reálne mzdy by zostali na rovnakej úrovni ako pred zavedením opatrenia a zamestnanosť by sa znížila.
  • Cenová krivka je vodorovná. Preto platí, že ak sa neposunie hore alebo dole, v akejkoľvek rovnováhe budú reálne mzdy na rovnakej úrovni.
  • Zavedenie štandardnej mzdy za prácu prostredníctvom celonárodných vyjednávaní o mzdách viedlo k tomu, že firmy s produktivitou nižšou ako nová vyrokovaná mzda ukončili svoju činnosť v danom odvetví.
  • Podpora v nezamestnanosti ponúka hodnotné poistenie pre pracovníkov, ktorí by mohli prísť o prácu. Hoci je očividné, že pracovníkom sa darí horšie, lebo sa znížila zamestnanosť, stále pre nich môže byť opatrenie celkovo výhodnejšie.

8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom

Veľkú časť tejto kapitoly sme sa venovali trhu práce, a to z dvoch dôvodov:

  • je dôležitý pre spoločnosť: ak trh práce funguje dobre, ekonomika lepšie slúži našim záujmom,
  • nefunguje ako trh založený na prijímaní ceny: je dôležité poznať rozdiely, aby sme chápali, ako funguje ekonomika ako celok.

Tieto rozdiely môžeme preskúmať porovnaním trhu s chlebom, pomocou ktorého sme si v predchádzajúcej kapitole vysvetlili model konkurenčnej rovnováhy príjemcov cien, s trhom s baristami (pre čitateľov, ktorí nepoznajú kaviarne inšpirované Talianskom, ide o ľudí, ktorí pripravujú kávové nápoje z espressa).

Prijímanie a určovanie ceny

Vráťme sa k rovnováhe na trhu s chlebom. Pre spotrebiteľov chleba a ani pre pekárne, ktoré ho predávajú, nebolo výhodné ponúknuť, že zaplatia alebo stanovia inú cenu ako tú, ktorá prevládala v ostatných transakciách na trhu. Kupujúci aj predávajúci boli v rovnováhe príjemcami cien.

  • Pre žiadneho kupujúceho (chleba) by nebolo výhodné, ak by ponúkol, že zaplatí menej ako prevládajúcu cenu: Žiadna pekáreň by s predajom za takú cenu nesúhlasila.
  • Pre žiadneho kupujúceho by nebolo výhodné, ak by ponúkol, že zaplatí viac, než je bežná cena: v podstate by peniaze vyhadzoval von oknom. Kupujúci na trhu s chlebom sú príjemcami cien, lebo chcú chlieb kúpiť za čo najnižšiu možnú cenu.
  • Pre žiadneho predávajúceho (pekáreň) by nebolo výhodné, ak by stanovil vyššiu cenu: nemal by žiadnych zákazníkov.
  • Pre žiadneho predávajúceho by nebolo výhodné ponúkať nižšiu cenu: v podstate by peniaze vyhadzoval von oknom. Predávajúci môžu mať pri súčasnej cene toľko zákazníkov, koľko chcú.

Teraz si predstavme kupujúceho na trhu práce. Ide o zamestnávateľa, ktorý si kupuje zamestnancov čas. Cenu predstavuje mzda. Zamestnávateľ, ktorý koná ako kupujúci chleba, by zamestnancovi ponúkol najnižšiu mzdu, ktorú by bol daný človek ochotný akceptovať za to, že prácu prijme. Táto najnižšia možná mzda je rezervačná mzda.

Zo šiestej kapitoly však vieme, že ak by zamestnávateľ takto postupoval, bol by sklamaný. Pracovník, ktorý dostáva svoju rezervačnú mzdu, sa neobáva straty zamestnania, takže by nemal veľkú motiváciu pracovať usilovne. Vysvetlili sme si, že zamestnávatelia postupujú inak. Mzdu stanovujú tak, aby dosiahli rovnováhu medzi mzdovými nákladmi a pozitívnym efektom vyššej mzdy na motiváciu zamestnanca pracovať.

Úplné a neúplné zmluvy

Na trhu s chlebom sa zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim týka chleba – ak si kúpite chlieb, dostanete to, čo chcete. Ide o úplnú zmluvu – nezabúdajme, že zmluva nemusí mať písomnú podobu a ani nemusí byť podpísaná na to, aby bola vynútiteľná – ak vo vrecku s nápisom čerstvý chlieb po príchode domov nájdete týždňový bochník, bude vám pri vrátení ako dôkaz postačovať príjmový doklad.

neúplná zmluva
Zmluva, v ktorej nie sú vynútiteľným spôsobom špecifikované všetky aspekty výmeny, ktoré ovplyvňujú záujmy strán výmeny (alebo iných osôb, ktorých sa výmena týka).

Naopak, na trhu práce sa pracovná zmluva zvyčajne týka pracovného času zamestnanca a nie samotnej práce. Pre produkciu firmy a jej zisky je nevyhnutná práve zamestnancova práca, preto ide v tomto prípade o neúplnú zmluvu – niečo, na čom záleží jednej zo zmluvných strán, nie je v zmluve zachytené.

Znamená to, že na rozdiel od trhu s chlebom kupujúci na trhu práce nevyhadzuje peniaze, takpovediac, von oknom, ak zamestnancovi zaplatí viac, ako je potrebné na kúpu jeho času. Práve tak totiž zamestnávatelia dosiahnu to, čo potrebujú (prácu), a dokážu generovať zisky. A keďže zamestnávatelia rozhodujú o tom, akú mzdu pracovníkom ponúknu, sú určovateľmi miezd a nie prijímateľmi cien. Preto model konkurenčnej rovnováhy prijímateľov cien zo siedmej kapitoly na trhu práce nefunguje.

Paretova efektívnosť a nevyužité spoločné výhody

Pareto efektívny
Alokácia, ktorá sa vyznačuje tým, že neexistuje iná technicky uskutočniteľná alokácia, pri ktorej by na tom aspoň jeden človek bol lepšie a nikto by na tom nebol horšie.
väzňova dilema
Hra, pri ktorej sú odmeny pri rovnováhe dominantných stratégií pre jednotlivých hráčov, ale aj v súčte nižšie ako v prípade, keď by dominantnú stratégiu nepoužil ani jeden z hráčov.
hra verejné statky
Podobne ako pri hre väzňova dilema s viac ako dvoma osobami, dominantnou stratégiou je na verejný statok neprispievať.

V tretej kapitole sme si predstavili mnoho situácií, v ktorých Nashova rovnováha istej spoločenskej interakcie nie je Pareto efektívna. Príkladom môže byť väzňova dilemahra verejné statky.

  • Nashovu rovnováhu používame, lebo nám pomáha predpovedať, k akým výsledkom povedie interakcia medzi ľuďmi.
  • Používame aj Paretovu efektívnosť. Tá nám zasa pomáha posúdiť, či existuje iný výsledok, ktorý by bol pre všetky strany interakcie lepší (alebo minimálne rovnocenný).

V modeli trhu s chlebom v kapitole 7 neboli v konkurenčnej rovnováhe (v bode, kde sa pretínajú krivky ponuky a dopytu) žiadne nevyužité príležitosti vzájomných výhod. Nebolo možné, aby bol na tom jeden z kupujúcich či predávajúcich lepšie bez toho, aby si aspoň jeden z nich nepohoršil. Preto bol uvedený výsledok Pareto efektívny.

Pre trh práce to však neplatí. Súťaž medzi mnohými kupujúcimi (teda firmami hľadajúcimi zamestnancov) a predávajúcimi (teda ľuďmi, ktorí si hľadajú prácu) vedie k rovnovážnemu výsledku – mzde w* a úrovni zamestnanosti N* – ktorý nie je Pareto efektívny. Znamená to, že existuje iný výsledok (iná kombinácia mzdy a úrovne zamestnanosti, ktorá je z pohľadu dostupných zdrojov a technológií uskutočniteľná), ktorý by preferovali zamestnávatelia aj zamestnanci.

Aký to má dôvod? Predstavme si, že sa nachádzame v rovnováhe trhu práce a trhu produktov (priesečník mzdovej krivky a cenovej krivky pri w* a N*), a jeden z nezamestnaných pracovníkov (ktorý je identický so zamestnanými) príde k zamestnávateľovi a povie mu: „No tak. Budem pracovať rovnako usilovne ako ostatní zamestnanci, no stačí mi o niečo nižší plat.“

Zamestnávateľ si pomyslí: „Ak mu zaplatím o niečo nižšiu mzdu a bude pracovať rovnako usilovne ako ostatní, tak sa mi zvýši zisk.“

Pre nezamestnaného takisto znamená získanie práce obrovské zlepšenie. Teraz bude dostávať zamestnaneckú rentu, ktorá predstavuje to, o koľko lepšie je pre človeka pracovať než byť nezamestnaný. Takáto dohoda je dobrá aj pre neho, a to aj napriek tomu, že bude dostávať o niečo nižšiu zamestnaneckú rentu ako ostatní pracovníci (lebo jeho mzda je o niečo nižšia).

Na tomto príklade vidíme, že existuje aj iný technologicky uskutočniteľný výsledok (teda zamestnať N* + 1 pracovníkov za mzdu w* pre N* z nich a w* mínus niečo pre posledného najatého pracovníka), ktorý by bol lepší aj pre nezamestnaného pracovníka, aj pre zamestnávateľa. Preto je výsledok (N*, w*) Pareto neefektívny.

Prečo zamestnávateľ neprijme pracovníka, ktorý je pripravený prijať nižšiu mzdu?

Ak je to teda tak, prečo zamestnávateľ tohto nezamestnaného neprijme do práce?

Odpoveď znie, že hoci je takáto dohoda technologicky uskutočniteľná, z ekonomického hľadiska nie je možná. Zamestnávateľ si totiž nemá ako vynútiť sľub nezamestnaného, že bude pracovať rovnako usilovne ako ostatní výmenou za o niečo nižšiu mzdu. Ako sme už spomínali, w* na mzdovej krivke predstavuje * minimum*, ktoré firma môže rovnakým pracovníkom zaplatiť, aby zabezpečila, že budú pracovať a nie sa ulievať.

Problém preto súvisí so základnou charakteristikou vzťahu medzi firmou a zamestnancami – zmluva je neúplná, lebo nedokáže zabezpečiť, že pracovník poskytne danú úroveň úsilia. Nashova rovnováha na trhu práce je Pareto neefektívna.

Politika a sociológia trhov

Trh s chlebom a trh s baristami sa odlišujú ešte v ďalšej veci. Pekár pravdepodobne nepozná meno človeka, ktorý si od neho kupuje chlieb, a ani o ňom nevie nič iné okrem toho, že za chlieb ponúka tú správnu cenu. Kupujúcemu pravdepodobne na pekárovi záleží rovnako málo, s výnimkou toho, že mu bude chlieb chutiť.

Teraz si vezmime baristu. Aká je šanca, že nepozná meno svojho priameho nadriadeného? A naopak?

pracovnoprávny vzťah
Vzájomný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v ktorom zamestnávateľ určuje pracovný čas a iné pracovné podmienky a mzdu, riadi činnosť zamestnanca a môže ukončiť jeho pracovný pomer a zamestnanec sa rozhoduje, ako tvrdo bude pracovať a či dá výpoveď. Úroveň úsilia zamestnanca alebo jeho rozhodnutie zostať vo firme určujú rozhodnutia oboch strán – ovplyvňuje ich výkon moci zo strany zamestnávateľa a spoločenské normy oboch strán.

Prečo sa tieto dva prípady takto líšia? Trh s chlebom sa vyznačuje jednorazovými interakciami medzi neznámymi, kým trh práce je vlastne prebiehajúcou interakciou medzi ľuďmi, ktorí poznajú svoje mená a záleží im na tom, aký ten druhý človek je. Hovoríme o pracovnoprávnom vzťahu.

Baristovmu nadriadenému záleží na tom, aký barista je, lebo jeho osobnosť, lojálnosť k značke a rešpekt k spoločenským normám (napríklad úprimnosť alebo usilovná práca) ovplyvňujú kvalitu a množstvo úsilia, ktoré do práce vkladá. Človeka, ktorý si chlieb kupuje, tieto vlastnosti pekára nezaujímajú, lebo záleží na kvalite produktu (ktorú možno ľahko určiť) a veľmi jednoducho si dokáže nájsť inú pekáreň, ak zistí, že mu chlieb nechutí.

Ďalším veľkým rozdielom je, že nadriadený riadi činnosť baristu – ako sa má obliekať, kedy má prísť do práce a že sa v práci nemá ulievať. Očakáva pri tom, že barista jeho pokyny splní. Keďže barista dostáva zamestnaneckú rentu, o ktorú by prišiel, ak by ho nadriadený prepustil, nadriadený má nad ním určitú moc a môže ho prinútiť robiť veci, ktoré by bez hrozby prepustenia možno nerobil.

Pre trh s chlebom to však neplatí. Ak sa kupujúci sťažuje na oblečenie pekára, ten ho vyzve, aby išiel nakupovať inam. Rozdielom je, že na trhu s chlebom nedostáva rentu ani kupujúci, ani predávajúci. Pre oboch z transakcie plynú výhody, ktoré sú v podstate identické s druhou najlepšou alternatívou. Obaja môžu z interakcie odísť (predať inému zákazníkovi alebo nakúpiť u iného pekára) v podstate bez nákladov, takže ani jeden nemá nad tým druhým žiadnu moc.

Medzi trhom s chlebom a s baristami sú určité rozdiely – ekonomické, politické a sociologické. Práve to je jeden z dôvodov, prečo model trhu s chlebom s kupujúcimi a predávajúcimi, ktorí sú prijímateľmi cien, a s rovnováhou vyčisťujúcou trh neplatí pre trh práce. Tieto rozdiely sú zhrnuté v tabuľke 8.37.

Trh  Chlieb: Trh vyčisťujúca rovnováha prijímateľov cien  Baristi: Stanovovanie cien zamestnávateľmi a rovnovážna nezamestnanosť
Kupujúci  Jednotliví spotrebitelia  Firmy (zamestnávatelia)
Predávajúci  Firmy (kaviarne)  Jednotliví pracovníci
Čo sa predáva? Bochník chleba  Pracovníkov čas
Čo chce kupujúci? Bochník chleba  Úsilie zamestnanca v práci, nie pracovníkov čas
Konkurencia medzi predávajúcimi? Áno: Pri predaji chleba si navzájom konkurujú mnohé pekárne. Áno: Je veľa existujúcich či nádejných baristov, ktorí chcú predať svoj čas a konkurujú si pri tom.
Je zmluva úplná? Áno: Ak vrecko označené nápisom chlieb tento produkt neobsahuje, vrátia vám peniaze. Nie: Zisky firmy závisia od pracovníkovho úsilia za hodinu/týždeň/mesiac, ktoré nie je zakotvené v zmluve.
Sú kupujúci prijímateľmi cien? Áno: Jednotliví kupujúci nemôžu vyjednať nižšiu cenu, než sú ochotní zaplatiť ostatní (a viac by zaplatiť nechceli). Nie: Kupujúci (firma) stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval svoje náklady na prácu pracovníka. Nie je pre neho výhodné ponúknuť najnižšiu mzdu, pri ktorej by pracovník (predávajúci) prácu prijal.
Dochádza v rovnováhe k nadmernej ponuke alebo dopytu? Nie: Trh sa vyčistí. Predaj prebieha za najnižšiu cenu, ktorú by bol predávajúci ochotný prijať. Áno: Firmy s cieľom maximalizovať svoje zisky ponúkajú vyššiu mzdu, než je pracovníkova rezervačná mzda (minimálna cena, ktorú by predávajúci prijal).

Tabuľka 8.37 Rozdiely medzi trhom práce a konkurenčnými trhmi produktov (s prijímaním ceny).

Otázka 8.12 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Zmluvy sú úplné na konkurenčných trhoch produktov aj na trhoch práce.
  • Na konkurenčných trhoch produktov sú kupujúci prijímateľmi cien, kým na trhoch práce sú kupujúci zamestnanosti (teda firmy) určovateľmi cien.
  • Na konkurenčnom trhu produktov kupujúci ani predávajúci nedostávajú žiadnu ekonomickú rentu. Naopak, predávajúci na trhoch práce ekonomickú rentu dostávajú.
  • Spoločenské normy neovplyvňujú výsledky na trhoch produktov ani na trhoch práce.
  • Ak to, čo si na konkurenčnom trhu produktov kúpite, nezodpovedá tomu, čo predávajúci o produkte tvrdí, môžete sa s ním súdiť a tak zabezpečiť, že zmluva bude splnená. Na trhu práce sa zmluva týka pracovného času zamestnanca a nie samotnej práce (resp. úsilia), preto je neúplná.
  • Jednotliví kupujúci na konkurenčnom trhu produktov nemôžu vyjednávať o nižšej cene, než sú ostatní ochotní zaplatiť. Preto sú prijímateľmi cien. Na trhu práce kupujúci (firma) stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval svoje náklady na prácu pracovníka. Pre firmy by nebolo výhodné ponúknuť najnižšiu mzdu, pri ktorej by pracovník (predávajúci) prácu prijal. Firmy sú teda určovateľmi cien.
  • Druhou najlepšou alternatívou kupujúceho na konkurenčnom trhu produktov je nakúpiť v inej predajni a druhou najlepšou alternatívou predávajúceho je produkt predať inému zákazníkovi. Ani jedna zo strán na tom v prípade nevykonania transakcie nie je horšie, preto ani jedna strana nedostáva ekonomickú rentu. Naopak, na trhu práce sú na tom predávajúci (teda zamestnanci) vo svojej alternatívnej možnosti nezamestnanosti horšie. Dostávajú teda zamestnaneckú rentu.
  • Na trhoch produktov sa zmluvy vymáhajú v prípade potreby na súdoch a nie na základe noriem. Na druhej strane, na trhoch práce ovplyvňujú produktivitu zamestnanca v práci rôzne faktory, napríklad pracovná etika či rešpekt voči zamestnávateľovi.

8.16 Štruktúrna a cyklická nezamestnanosť: úloha dopytu

Vráťme sa ku grafu 8.17. V miere nezamestnanosti dochádza v porovnaní s dlhodobým priemerom k výrazným zmenám (oveľa výraznejšie v prípade Španielska než Nemecka). Zdá sa nepravdepodobné, že miera nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe v našom modeli za Španielsko by sa od konca 90. rokov a v rámci prvých piatich rokov tohto storočia prudko znížila a potom o päť rokov neskôr opäť poskočila nahor. Zdá sa, že údaje o nezamestnanosti ovplyvňuje viac faktorov než len tie, ktoré sú zahrnuté v našom modeli.

Spomeňme ďalší príklad. Na začiatku tejto kapitoly sme si prečítali o otcovi a synovi, ktorí pracovali v austrálskom ťažobnom priemysle (Doug a Rob Greyovci). Rozmach a následný pokles v ich živote reflektoval zmeny v ekonomických podmienkach v celej austrálskej ekonomike. Rozmach ťažby nerastných surovín spôsobil rozsiahlu výstavbu ťažobných zariadení v Západnej Austrálii, Queenslande a Severnom teritóriu. Keď sa výstavba prebiehajúcich projektov chýlila ku koncu, globálne ceny železnej rudy sa prepadli a výsledkom bolo, že práce v nových baniach, prístavoch a spracovateľských závodoch sa nezačali. Na grafe 8.1 vidíme, že po výraznom poklese globálnych cien železnej rudy začala stúpať nezamestnanosť.

Dopyt sa mení a spôsobuje cyklickú nezamestnanosť

Nezamestnanosť sa zvýšila, lebo dopyt po práci v ťažobnom priemysle a súvisiacich službách sa znížil. A okrem toho, že klesol dopyt po nerastných surovinách, klesol aj dopyt po tovaroch a službách, ktoré by si rodina Greyovcov a iné podobné rodiny kúpili, keby si udržali prácu. Viedlo to k poklesu dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike a s tým aj odvodeného dopytu po práci. Pojem odvodený dopyt po práci sa používa na zdôraznenie toho, že dopyt firiem po práci závisí od dopytu po ich tovaroch a službách.

cyklická nezamestnanosť
Zvýšenie nezamestnanosti nad rovnovážnu nezamestnanosť spôsobené poklesom agregátneho dopytu v súvislosti s hospodárskym cyklom. Označuje sa aj ako: nezamestnanosť z nedostatočného dopytu. Pozri aj: rovnovážna nezamestnanosť.

Agregátny dopyt je súčtom dopytu po všetkých tovaroch a službách vyrobených v ekonomike, ktorý pochádza od spotrebiteľov, firiem, vlády a kupujúcich v iných krajinách. Zvýšenie nezamestnanosti spôsobené poklesom agregátneho dopytu nazývame nezamestnanosťou z nedostatočného dopytu alebo cyklickou nezamestnanosťou.

Pozorovaná nezamestnanosť je súčtom cyklickej nezamestnanosti a miery nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe na trhu práce a trhu produktov, v ktorej sa pretínajú mzdová a cenová krivka (teda štruktúrnej nezamestnanosti):

Keďže pozorovaná nezamestnanosť môže klesnúť pod rovnovážnu úroveň, ako tomu bolo aj počas rozmachu ťažby nerastov v Austrálii, ktorý spôsobil, že rodine Greyovcov sa darilo, môže sa cyklická nezamestnanosť rovnať aj zápornému číslu.

Cyklická a štruktúrna nezamestnanosť

Ako táto cyklická nezamestnanosť vstupuje do nášho modelu ekonomiky a ako súvisí so štruktúrnou nezamestnanosťou?

Pomocou analýzy na grafe 8.38 si môžeme porovnať nezamestnanosť pri Nashovej rovnováhe (bod X) s nezamestnanosťou spôsobenou nízkym agregátnym dopytom (bod B).

Nezamestnaná osoba v bode X je nezamestnaná nedobrovoľne – bola by totiž ochotná prijať prácu za reálnu mzdu, ktorú predstavuje priesečník mzdovej a cenovej krivky.

Nezamestnaný v bode V je takisto nezamestnaný nedobrovoľne. Tento človek by prijal prácu aj za nižšiu mzdu ako tú, ktorej zodpovedá bod B, a zároveň by bol ochotný pracovať usilovne.

Rovnovážna (štruktúrna) nezamestnanosť a nezamestnanosť z nedostatočného dopytu (cyklická).
Celá obrazovka

Graf 8.38 Rovnovážna (štruktúrna) nezamestnanosť a nezamestnanosť z nedostatočného dopytu (cyklická).

Bod X
: V bode X nezamestnanosť zodpovedá rovnováhe na trhu práce. Ak niekto v bode X príde o prácu, nie je mu jedno, či bude zamestnaný alebo nezamestnaný, lebo musí znášať náklady na stratu zamestnania.
Celá obrazovka

Bod X

V bode X nezamestnanosť zodpovedá rovnováhe na trhu práce. Ak niekto v bode X príde o prácu, nie je mu jedno, či bude zamestnaný alebo nezamestnaný, lebo musí znášať náklady na stratu zamestnania.

Bod B
: V bode B si hľadajú prácu ďalší ľudia, ktorí sú takisto nedobrovoľne nezamestnaní. Dodatočná nezamestnanosť v bode B je spôsobená nízkym agregátnym dopytom a nazývame ju nezamestnanosť z nedostatočného dopytu alebo cyklická nezamestnanosť. Títo nezamestnaní by boli ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu, ak nebude nižšia ako mzda na mzdovej krivke. Ale bez toho, aby sa zvýšil dopyt po produkcii, firmy takéto pracovné miesta neponúknu.
Celá obrazovka

Bod B

V bode B si hľadajú prácu ďalší ľudia, ktorí sú takisto nedobrovoľne nezamestnaní. Dodatočná nezamestnanosť v bode B je spôsobená nízkym agregátnym dopytom a nazývame ju nezamestnanosť z nedostatočného dopytu alebo cyklická nezamestnanosť. Títo nezamestnaní by boli ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu, ak nebude nižšia ako mzda na mzdovej krivke. Ale bez toho, aby sa zvýšil dopyt po produkcii, firmy takéto pracovné miesta neponúknu.

Nashova rovnováha
: Celková nedobrovoľná nezamestnanosť v bode B sa rovná súčtu cyklickej a štruktúrnej nezamestnanosti.
Celá obrazovka

Nashova rovnováha

Celková nedobrovoľná nezamestnanosť v bode B sa rovná súčtu cyklickej a štruktúrnej nezamestnanosti.

Viac o používaní modelu WS/PS na pochopenie hospodárskych cyklov, inflácie a nezamestnanosti nájdete v kapitolách 13 – 17 v knihe The Economy od tímu CORE a v publikácii Macroeconomics: Institutions, Instability and the Financial System od Wendy Carlinovej a Davida Soskicea.

Otázka 8.13 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Vráťme sa ku grafu 8.38. Zamestnanosť v bode B označme NB, zamestnanosť v bode X NX a celkovú ponuku práce NL. Ktoré z uvedených tvrdení o grafe 8.38 sú správne?

  • Nezamestnanosť z nedostatočného dopytu v bode B sa rovná NLNB.
  • Dopyt firmy po práci je NX v bode X a NB v bode B.
  • NLNXNLNB predstavujú úrovne nedobrovoľnej nezamestnanosti v bode X a B.
  • Rovnovážna úroveň nezamestnanosti sa rovná NLNB.
  • Nezamestnanosť z nedostatočného dopytu sa rovná zvýšeniu nezamestnanosti spôsobenému poklesom agregátneho dopytu, teda NXNB.
  • Dopyt firmy po práci závisí od dopytu po jej tovaroch a službách. V bode X sa rovná NX a v bode B NB.
  • Pre bod B aj X platí, že nezamestnaní pracovníci nie sú nezamestnaní dobrovoľne.
  • Rovnovážna úroveň nezamestnanosti sa rovná NLNX. Akákoľvek vyššia hodnota nezamestnanosti je nezamestnanosťou z nedostatočného dopytu (cyklickou nezamestnanosťou).

8.17 Záver

model WS/PS
Model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd (WS) a cien (PS). Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štruktúrnu nezamestnanosť a reálnu mzdu. Pozri aj: mzdová krivka, cenová krivka, štruktúrna nezamestnanosť.

Model agregátnej ekonomiky predstavený v tejto kapitole (model WS/PS) spája štyri rozhodnutia:

  • rozhodnutie pracovníkov, ako usilovne budú pracovať,
  • rozhodnutie majiteľov firiem prostredníctvom oddelenia ľudských zdrojov, aké mzdy budú pracovníkom vyplácať,
  • rozhodnutie majiteľov firiem prostredníctvom marketingového oddelenia, aké ceny budú účtovať za svoje produkty, a
  • rozhodnutie zákazníkov, koľko produktov si kúpia.

Vzťahy medzi týmito štyrmi aktérmi a ich štyri rozhodnutia sú zhrnuté na schéme 8.39.

Hoci firma prostredníctvom oddelenia ľudských zdrojov a oddelenia marketingu prijíma rozhodnutia nezávisle, sú zosúladené cez osobu majiteľa firmy, ktorý každému oddeleniu prikáže prijímať také rozhodnutia, ktoré maximalizujú jeho zisk. Podobne platí, že zákazníci a zamestnanci môžu byť tí istí ľudia, alebo môžu byť členmi tej istej rodiny, ktorú spája túžba po dobrom živote podľa svojich predstáv.

Model WS/PS: aktéri a ich rozhodnutia.
Celá obrazovka

Schéma 8.39 Model WS/PS: aktéri a ich rozhodnutia.

reálna mzda
Nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Pozri aj: nominálna mzda.
štruktúrna nezamestnanosť
Úroveň nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe modelu trhu práce a produktov.
Nashova rovnováha
Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu.

Model WS/PS všetky tieto štyri rozhodnutia skúma pod jedným mikroskopom a pýta sa, ako ekonomika funguje vzhľadom na ich interakcie. Identifikuje úroveň reálnych miezdštruktúrnej nezamestnanosti, ktoré sú v súlade s rozhodnutiami, ktoré samostatne prijali jednotliví aktéri, teda s Nashovou rovnováhou v modeli.

Mzdová krivka sa posunie nižšie v týchto prípadoch:

  • podpora v nezamestnanosti sa zníži,
  • záporná užitočnosť práce sa zníži,
  • spoločenská stigma nezamestnanosti sa zvýši,
  • technológie spôsobia pokles nákladov na monitorovanie úsilia pracovníka.

Cenová krivka sa posunie nižšie v týchto prípadoch:

  • zníži sa produktivita práce,
  • zvýši sa cenová marža v dôsledku nižšej miery hospodárskej súťaže na trhoch.
odbory
Organizácia pozostávajúca prevažne zo zamestnancov, ktorej hlavnou činnosťou je vyjednávanie mzdových taríf a pracovných podmienok pre jej členov.

Odbory môžu mať rôzne efekty v závislosti od veľkosti, vyjednávacej sily a správania:

  • efekt vyrokovanej mzdy: to, ako ďaleko leží vyrokovaná mzdová krivka nad krivkou, ktorú stanovil zamestnávateľ, závisí od relatívnej vyjednávacej sily odborov, ktorú ovplyvňujú aj zákony a spoločenské normy,
  • efekt hlasu odborov: opätovanie opatrení priateľských k pracovníkom, ktoré znižujú zápornú užitočnosť úsilia, posúva krivku najlepšej reakcie, lebo pracovníci vynakladajú viac úsilia,
  • efekt produktivity práce: vytváraním kultúry spolupráce s vedením a podporou zlepšení produktivity môžu odbory posunúť cenovú krivku.
Lorenzova krivka
Grafické zobrazenie nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v bohatstve či príjme. Jednotlivci sa zoradia vo vzostupnom poradí podľa toho, aké množstvo danej veličiny vlastnia, a kumulatívny podiel celku sa zakreslí vzhľadom ku kumulatívnemu podielu populácie. Pri absolútnej rovnosti príjmov by krivka mala napríklad podobu rovnej čiary so sklonom jeden. Nerovnosť vyjadruje skutočnosť, do akej miery sa krivka odchyľuje od čiary absolútnej rovnosti. Pozri aj: Giniho koeficient.
Giniho koeficient
Miera nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v príjme alebo majetku, ktorá sa vyjadruje na rozsahu od nuly (ak nerovnosť neexistuje) po jednotku (ak všetko dostane jeden človek).

Model agregátnej ekonomiky nám umožňuje zmapovať efekt zmien v produktivite práce, rozsahu hospodárskej súťaže a inštitúciách, ktorými sa riadi vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, nie len na mzdy a zamestnanosť, ale aj na stupeň nerovnosti v celej ekonomike pomocou Lorenzovej krivkyGiniho koeficientu.

8.18 Praktické úlohy z ekonómie: meranie nepeňažných nákladov nezamestnanosti

V podkapitole 8.7 sme si vysvetlili, prečo bude pri rovnováhe trhu práce vždy nedobrovoľná nezamestnanosť – aby sa poskytla zamestnanecká renta, ktorá motivuje zamestnaných pracovníkov. Zamestnanecká renta zohľadňuje peňažné aj nepeňažné náklady a výnosy, ako spoločenské postavenie plynúce zo zamestnania. Na druhej strane, nezamestnanosť môže byť psychologicky aj finančne náročná, lebo sa spája so stresom hľadania novej práce, ale aj spoločenskými normami a očakávaniami o práci.

V empirickom projekte 8 v Praktických úlohách z ekonómie budeme merať zápornú užitočnosť nezamestnanosti pomocou subjektívneho blahobytu a zistíme, či je možné vysvetliť rozdiely v blahobyte zamestnaných a nezamestnaných v európskych krajinách pomocou spoločenských noriem.

Otvorte si empirický projekt 8 v Praktických úlohách z ekonómie, kde na tejto úlohe môžete pracovať.

Čo sa naučíte

V tomto projekte sa naučíte:

  • pracovať s pomerne veľkými súbormi údajov,
  • rozpoznávať a opravovať pozorovania v súboroch údajov,
  • prekódovať premenné, aby sa ľahšie analyzovali,
  • počítať percentily pre čiastkové súbory údajov,
  • počítať intervaly spoľahlivosti pre rozdiely v priemeroch medzi skupinami.

8.19 Literatúra

  • Carlin, Wendy, and David Soskice. 2015. Macroeconomics: Institutions, Instability, and the Financial System. New York, NY: Oxford University Press.
  • Freeman, Sunny. 2015. ‘What Canada can learn from Sweden’s unionized retail workers’. Huffington Post Canada Business. Updated 19 March 2015.
  • Hirsch, Barry T. 2008. ‘Sluggish institutions in a dynamic world: Can unions and industrial competition coexist?’ Journal of Economic Perspectives 22 (1) (February): pp. 153–76.
  • The CORE team. The Economy. New York, NY: Oxford University Press.
  1. Sunny Freeman. 2015. ‘What Canada can learn from Sweden’s unionized retail workers’Huffington Post Canada Business. Updated 19 March 2015. 

  2. Barry T. Hirsch. 2008. ‘Sluggish institutions in a dynamic world: Can unions and industrial competition coexist?’ Journal of Economic Perspectives 22 (1) (February): pp. 153–76.