Poskytovateľ krátkodobých pôžičiek, Soho, Londýn

9 Úverový trh: dlžníci, veritelia a úrokové miery

9.1 Úvod

  • Bohatí ľudia si dokážu požičať značnú sumu peňazí a takisto peniaze často požičiavajú tým menej majetným.
  • Ľudia si môžu výdavky presunúť v čase prostredníctvom poskytovania a prijímania pôžičiek, investovania a sporenia.
  • Transakcie na úverovom trhu sú motivované vzájomnými výhodami pre dlžníkov a veriteľov. Zároveň však medzi nimi existuje aj konflikt záujmov o výške úroku, obozretnom využívaní požičaných prostriedkov a splatení úveru.
  • Poskytovanie a prijímanie úverov je vzťahom principála a agenta bez vynútiteľnej zmluvy, ktorá by veriteľovi (principálovi) garantovala, že dlžník (agent) úver splatí.
  • Tento problém veritelia často riešia tak, že od dlžníkov požadujú, aby na projekt poskytli určitú sumu z vlastných prostriedkov ako zábezpeku alebo vlastný kapitál.
  • Ľudia s obmedzeným majetkom často zábezpeku alebo vlastný kapitál poskytnúť nedokážu. Preto úver nedostanú vôbec alebo len s vysokými úrokmi.

Trhové mesto Chambar v juhovýchodnom Pakistane slúži ako finančné centrum pre 2 400 roľníkov, ktorí žijú v okolitých dedinách. Na začiatku obdobia výsadby monzúnových plodín v apríli, keď roľníci sejú bavlnu a iné plodiny určené na predaj, investujú počiatočné náklady do hnojív a iných vstupov. Od predaja poslednej úrody uplynuli mesiace, takže na vstupné investície si musia požičať a zaviažu sa, že ich splatia po najbližšej žatve. Ďalší si požičiavajú, aby mali z čoho uhradiť lieky či lekárov.

Cez nablýskané dvere banky JS Bank na ulici Hyderabad však doteraz prešlo len málo roľníkov. Namiesto toho chodia k niektorému z asi šesťdesiatich poskytovateľov pôžičiek.

Ak o pôžičku žiadajú prvýkrát, budúci veriteľ im položí celý rad otázok, bude požadovať referencie od iných roľníkov, ktorých pozná, a vo väčšine prípadov najprv roľníkovi poskytne malý úver na skúšku na posúdenie jeho bonity. Veriteľ okrem toho roľníka pravdepodobne aj navštívi a preskúma stav jeho pôdy, zvierat a vybavenia.1

Veritelia sú obozretní právom. Ak bude mať roľník pre sucho či nedostatok starostlivosti slabú úrodu, veriteľ bude v strate. Na rozdiel od mnohých finančných inštitúcií takíto poskytovatelia pôžičiek zvyčajne nepožadujú, aby roľník založil nejaký majetok alebo predmety, napr. zlaté šperky, ktoré by sa v prípade nesplatenia pôžičky stali vlastníctvom veriteľa.

Ak veriteľ potenciálneho dlžníka považuje za dostatočne spoľahlivého a vierohodného, úver mu ponúkne. Priemerná ročná úroková sadzba v Chambare pri takýchto úveroch dosahuje 78 %. Ak dlžník úver splatí o štyri mesiace (čas, za ktorý plodina narastie a je pripravená na zber), 100 rupií, ktoré si pred vysadením požičal, splatí sumou 126 rupií. Dlžník by v tom však videl šťastie, lebo vie, že viac ako polovicu žiadostí o pôžičku veritelia zamietnu.

A šťastie by mal aj naozaj, teda aspoň v porovnaní s ľuďmi v asi 12 000 km vzdialenom New Yorku, ktorí si berú krátkodobé pôžičky so splatením pri najbližšej výplate. Tieto krátkodobé pôžičky pred výplatou majú ročné úroky na úrovni od 350 % do 650 %, čo je oveľa viac ako maximálna zákonná úroková miera v New Yorku (25 %). V roku 2014 bol syndikát poskytovateľov krátkodobých pôžičiek („payday syndicate“) obvinený z trestného činu úžerníctva prvého stupňa.2

Je vzhľadom na ponúkané úrokové miery podnikanie v poskytovaní úverov v Chambare či krátkodobých pôžičiek v New Yorku výnimočne ziskové? Údaje z Chambaru skôr naznačujú opak. Časť prostriedkov poskytnutých roľníkom si predtým veritelia požičali od komerčných bánk, napr. JS Bank, s priemernými úrokovými sadzbami na úrovni 32 % ročne. Tie pre nich predstavujú náklady. Ďalšie náklady, ktoré sa im odpočítajú zo zisku, sú výdavky na rozsiahle overovanie dlžníkov a výber dlhov.

Aj vďaka obozretným rozhodnutiam poskytovateľov úverov v Chambare je tu nesplatenie úveru pomerne zriedkavé – úver nesplatí menej ako jeden z tridsiatich dlžníkov. Pri komerčných bankách je podiel nesplatených úverov oveľa vyšší – až jedna tretina. Poskytovateľom pôžičiek v Chambare sa darí úspešne sa vyhýbať nesplateným úverom vďaka dôkladnému posudzovaniu dôveryhodnosti klientov.

Nie každý prejde skúškou dôveryhodnosti, ktorú vyžadujú poskytovatelia úverov či krátkodobých pôžičiek – niektorí ľudia úver získať nedokážu, hoci by chceli. A niektorí, ktorým sa to podarí, platia v Chambare aj v New Yorku vyššie úroky ako ostatní.

Dávno predtým, ako existovali zamestnávatelia, zamestnanci a nezamestnaní, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcej kapitole, existovali dlžníci a veritelia. Medzi prvé písomné záznamy patrili práve záznamy o dlhoch. Rozdiely v príjme medzi dlžníkmi – ako sú roľníci v Chambare či ľudia, ktorí si berú krátkodobé pôžičky pred výplatou v New Yorku – a veriteľmi – ako sú poskytovatelia úverov v Chambare či krátkodobých pôžičiek v New Yorku – sú aj dnes dôležitým zdrojom ekonomických nerovností.

V tejto kapitole sa budeme venovať dlžníkom, veriteľom a fungovaniu úverového trhu. Preskúmame výhody plynúce z poskytovania a prijímania úverov a pozrieme sa aj na to, ako môže charakter úverového trhu tieto výhody obmedziť. Pre fungovanie kapitalistickej ekonomiky je podobne ako trh práce potrebný aj úverový trh. Ten sa navyše podobne ako trh práce zásadne líši od trhu s chlebom, jazykovými kurzmi a inými tovarmi a službami z kapitoly 7.

9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo

V bežnom jazyku sa pojmy ako peniaze, bohatstvo či investície neraz používajú pomerne voľne. Často od ľudí počujeme: „Chcem si nájsť prácu za dobré peniaze,“ alebo: „Chcem investovať nejaké peniaze, aby som sa zabezpečil na dôchodok,“ prípadne: „Potrebujem si požičať peniaze, aby som mal z čoho žiť do konca mesiaca.“

Aby sme dokázali porozumieť úverovému trhu, musíme sa naučiť, ako sa tieto pojmy používajú v ekonómii.

Jedným z najproblematickejších pojmov sú pre ekonómov peniaze. Zvyknú ich charakterizovať podľa toho, čo dokážu, a poukazujú na niekoľko funkcií peňazí. Niektoré z týchto funkcií môžu plniť aj iné veci, no všetky súčasne prináležia len peniazom. Bližšie sa im budeme venovať v desiatej kapitole.

V tejto fáze nám však postačí jedna z nich – peniaze sú uchovávateľom hodnoty. Zjednodušenie to znamená, že každý, kto má peniaze, ich môže vymeniť za tovary a služby. Keď ľudia hovoria, že chcú viac peňazí, v skutočnosti chcú viac tovarov a služieb, ktoré si za ne môžu kúpiť.

Platí teda, že:

spotreba (C)
Výdavky na tovary a služby krátkodobej spotreby aj na trvácnejšie tovary, ktoré sa nazývajú predmety dlhodobej spotreby. Pozri aj: predmety dlhodobej spotreby.

-„Chcem si nájsť prácu za dobré peniaze,“ znamená: „Chcem prácu, ktorá mi umožní kúpiť si viac vecí.“ -„Chcem investovať nejaké peniaze, aby som sa zabezpečil na dôchodok,“ znamená: „Chcem časť svojej spotreby tovarov a služieb odložiť na obdobie, keď pôjdem do dôchodku.“ -„Potrebujem si požičať peniaze, aby som mal z čoho žiť do konca mesiaca,“ znamená: „Chcem niektoré výdavky urobiť skôr, aby som si mohol želanú úroveň spotreby udržať do konca mesiaca.“ (V podstate ide o posunutie výdavkov na skoršie obdobie – pôžička totiž znamená, že vyššia spotreba tento mesiac musí nevyhnutne spôsobiť nižšiu spotrebu neskôr.)

Prečo sú tieto parafrázy presnejšie ako pôvodné vyjadrenia? Zameriavajú sa na motiváciu človeka. Vidíme to napríklad na tom, že peniaze samotné v skutočnosti v pôvodných vyjadreniach nezohrávajú žiadnu špeciálnu úlohu. Platí teda, že:

  • “Chcem prácu s dobrými zamestnaneckými výhodami,“ stále znamená: „Chcem prácu, ktorá mi umožní kúpiť si viac vecí.“
  • “Chcem investovať na burze na dôchodok,“ stále znamená: „Chcem časť svojej spotreby tovarov a služieb odložiť na obdobie, keď pôjdem do dôchodku.“
  • „Potrebujem si zvýšiť prečerpanie na účte, aby som mal z čoho žiť do konca mesiaca,“ stále znamená: „Chcem niektoré výdavky urobiť skôr, aby som si mohol želanú úroveň spotreby udržať do konca mesiaca.“
investície (I)
Výdavky na novovyrobený kapitál (stroje a zariadenia) a budovy vrátane nového bývania.
bohatstvo
Zásoba vecí vo vlastníctve či ich hodnota. Zahŕňa trhovú hodnotu domu, auta, pozemkov, budov, strojov alebo iných kapitálových statkov, ktorý môže osoba vlastniť, a všetkých finančných aktív, ako sú bankové vklady, akcie, dlhopisy alebo pôžičky poskytnuté iným osobám. Od majetku sa odpočítavajú dlhy voči iným osobám – napríklad hypotéka v banke.

V tejto kapitole sa ďalej peniazom venovať nebudeme. Najprv sa zameriame priamo na spotrebu a investície v podobe tovarov a služieb a na bohatstvo, ktoré predstavuje potenciálnu kúpnu silu. Potom rozoberieme úlohu poskytovania a prijímania úverov pri presúvaní výdavkov v čase. K definícii a úlohe peňazí sa vrátime v kapitole 10.

Bohatstvo

Bohatstvo, ktorým ako domácnosť disponujete, zodpovedá najvyššej možnej sume výdavkov bez toho, aby ste si vzali úver, po splatení dlhov a prijatí platieb od dlžníkov – napríklad ak by ste predali svoj dom, auto a všetko, čo vlastníte.

príjem
Suma príjmov z práce, dividend, úrokov, nájomného a iných platieb (vrátane transferov od štátu), ktorú dostane ekonomický subjekt po odpočítaní zaplatených daní, meraná za určité časové obdobie, napríklad za rok. Maximálna suma, ktorú môžete spotrebovať a váš majetok sa nezmení. Označuje sa aj ako: disponibilný príjem. Pozri aj: hrubý príjem.
ľudský kapitál
Zásoba vedomostí, zručností, vlastností správania a osobnostných charakteristík, ktoré určujú produktivitu práce alebo pracovné príjmy jednotlivca. Je súčasťou daností jednotlivca. Investície do neho prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a socializácie môžu túto zásobu zvýšiť a takéto investície sú jedným zo zdrojov hospodárskeho rastu. Pozri aj: danosti, produktivita práce.
zárobok
Mzdy, platy a iný príjem z práce.
toková premenná
Veličina meraná za časovú jednotku, napríklad ročný príjem alebo hodinová mzda. Pozri aj: stavová premenná.
stavová premenná
Veličina meraná v istom časovom bode. Jej jednotky nezávisia od času. Pozri aj: toková premenná.
disponibilný príjem
Príjem, ktorý má človek k dispozícii po zaplatení daní a prijatí dávok od štátu.
opotrebenie
Strata hodnoty určitej formy majetku, ku ktorej dochádza buď používaním (opotrebovaním), alebo plynutím času (zastaraním).

Pojem bohatstvo sa niekedy používa aj v širšom zmysle a vtedy zahŕňa nemateriálne či nehmotné aspekty ako vaše zdravie, zručnosti a schopnosť zarobiť príjem (teda váš ľudský kapitál). My však budeme v tejto kapitole používať užšiu definíciu materiálneho bohatstva, lebo sa budeme venovať takým jeho formám, ktoré možno použiť na výdavky na tovary a služby.

Príjem

Príjem je množstvo peňazí, ktoré človek dostáva za určité časové obdobie, či už z trhových zárobkov, aktív, ktoré vlastní, alebo v podobe transferov od štátu.

Keďže sa meria za isté časové obdobie (napríklad za týždeň či rok), ide o tokovú premennú, čo ilustruje aj obrázok 9.1 nižšie. Bohatstvo je stavová premenná, čo znamená, že nemá žiadny časový rozmer. V akomkoľvek časovom bode jednoducho existuje. V tejto kapitole sa budeme venovať len príjmu po zdanení, ktorý sa označuje aj ako disponibilný príjem.

Rozdiel medzi bohatstvom a príjmom môžeme pochopiť napríklad pomocou analógie napĺňania vane na obrázku 9.1. Bohatstvo je množstvo (stav) vody vo vani a príjem zasa voda, ktorá do vane priteká. Prítok vody sa meria v litroch za minútu a stav vody v litroch v konkrétnom čase.

Bohatstvo, príjem, opotrebenie a spotreba: analógia s vaňou.
Celá obrazovka

Obrázok 9.1 Bohatstvo, príjem, opotrebenie a spotreba: analógia s vaňou.

Ako sme videli, bohatstvo môže mať fyzickú podobu, napríklad dom, auto, kancelária či továreň. Hodnota fyzického bohatstva sa používaním či jednoducho plynutím času znižuje. Znižovanie hodnoty stavu bohatstva v čase nazývame opotrebenie. V analógii s vaňou opotrebenie predstavuje množstvo odparenej vody. Príkladom opotrebenia v ekonómii je znižovanie hodnoty auta s najazdenými kilometrami a vekom. Opotrebenie je podobne ako príjem takisto tok (pri aute alebo počítači ho možno vyjadriť napríklad v dolároch za rok), no záporný.

Keď hovoríme o opotrebení, musíme rozlišovať medzi čistým a hrubým príjmom. Hrubý príjem je prítok disponibilného príjmu do vane. Buď sa priráta k bohatstvu, minie na spotrebu, alebo stratí vo forme opotrebenia. Pred pritečením príjmu do vane sa od neho odpočítajú dane a prirátajú transfery od štátu, napr. dôchodok. Čisté zisky z úrokov sú takisto súčasťou prítoku do vane, čo platí aj pre čisté zisky z transferov od ostatných (napr. dary).

príjem očistený o opotrebenie
Disponibilný príjem mínus opotrebenie. Pozri aj: disponibilný príjem, hrubý príjem, opotrebenie.
úspory
Keď sú výdavky na spotrebu nižšie ako čistý príjem, dochádza k úsporám a výška majetku rastie. Pozri aj: bohatstvo.

Príjem očistený o opotrebenie je maximálna suma, ktorú by ste mohli spotrebovať, aby sa vaše bohatstvo nezmenilo.

Spotreba, úspory a investície

Voda z vane aj odteká. Vodu, ktorá prejde cez odtok, nazývame spotreba. Kým príjem bohatstvo zvyšuje, spotreba ho znižuje.

Meraná spotreba zahŕňa výdavky na tovary, ktoré slúžia dlhý čas, ako obrazovky, bicykle či autá. Ak sa služby poskytujú veľmi dlhý čas, ako napríklad v prípade nového bývania, výdavky sa klasifikujú ako investície.

Človek (alebo domácnosť) sporí, ak má nižšiu spotrebu ako čistý príjem, takže bohatstvo sa zvyšuje. Bohatstvo vzniká akumuláciou minulých a súčasných úspor. Sporenie môže mať niekoľko podôb, napríklad ako vklady v banke, vo finančných aktívach (akcie vo firme) či ako vládne dlhopisy. Tie často človek vlastní nepriamo investovaním do dôchodkových fondov. V bežnom jazyku tieto nákupy niekedy označujeme ako investovanie, no v ekonómii investovanie znamená výdavky na kapitálové statky, ktoré slúžia dlhý čas, napríklad zariadenia alebo budovy.

Rozdiel medzi investíciami a nákupom akcií či dlhopisov (niekedy sa nazýva finančným investovaním) si môžeme predstaviť na firme s jedinou majiteľkou. Na konci roka sa majiteľka môže rozhodnúť, čo so svojím čistým príjmom urobí. Časť z neho si vyčlení na výdavky na nadchádzajúci rok a zvyšok si usporí, takže jej bohatstvo sa zvýši.

Z úspor si môže kúpiť finančné aktíva, ktoré poskytujú prostriedky podnikom či vláde, napríklad akcie či dlhopisy. Príkladom využitia úspor na nákup finančných aktív môže byť prispievanie do osobného dôchodkového fondu. Prostriedky by tiež mohla použiť na nákup nových aktív, napr. počítačov, pomocou ktorých by rozšírila svoje podnikanie. Išlo by o investičné výdavky.

Vo výsledku sa teda v tomto príklade bohatstvo majiteľky malej firmy zvýšilo. K zvýšeniu bohatstva došlo kombináciou peňazí (vklady v banke), finančných aktív (dlhopisy, akcie a dôchodkové fondy) a fyzických aktív (počítačové vybavenie do jej firmy).

Poskytovanie a prijímanie úverov

Domácnosti si požičiavajú od bánk, finančných spoločností, poskytovateľov krátkodobých pôžičiek či iných ľudí, aby si mohli kúpiť predmety dlhodobej a krátkodobej spotreby či bývanie. Úvery prijímajú aj podniky a vlády. Keď si domácnosti za svoje úspory kúpia dlhopisy, poskytujú vlastne pôžičku štátu (štátne dlhopisy) alebo firme (korporátne dlhopisy).

Otázka 9.1 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Vaše materiálne bohatstvo je najvyššia suma, ktorú môžete spotrebovať bez toho, aby ste si museli požičať. Zahŕňa hodnotu vášho domu, auta, finančných úspor a ľudský kapitál.
  • Príjem očistený o znehodnotenie je maximálna suma, ktorú by ste mohli spotrebovať, aby sa vaše bohatstvo nezmenilo.
  • V ekonómii investície znamenajú sporenie vo finančných aktívach, napr. akciách a dlhopisoch.
  • Znehodnotenie je strata finančných úspor z dôvodu nepriaznivého vývoja na trhu.
  • Ľudský kapitál, napr. zdravie, zručnosti a schopnosť zarobiť príjem, je nemateriálnym bohatstvom.
  • Príjem očistený o znehodnotenie je tok, ktorý zodpovedá stavu bohatstva, takže ak ho celý spotrebujete, vaše bohatstvo sa nezmení.
  • Hoci v bežnom jazyku sa nákup finančných aktív niekedy označuje ako investícia, v ekonómii investície znamenajú výdavky na kapitálové statky, napr. stroje, vybavenie a bývanie.
  • Znehodnotenie je strata hodnoty v dôsledku opotrebovania či plynutia času.

Otázka 9.2 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Pán Bond má bohatstvo vo výške 500 000 £. Jeho ročný trhový príjem sa rovná 40 000 £, z ktorého zaplatí daň vo výške 30 %. Majetok pána Bonda zahŕňa aj vybavenie, ktoré sa každý rok znehodnotí o 5 000 £. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Disponibilný príjem pána Bonda je 40 000 £.
  • Čistý príjem pána Bonda je 28 000 £.
  • Maximálna suma, ktorú môže pán Bond použiť ako výdavky na spotrebu, je 23 000 £.
  • Ak sa pán Bond rozhodne, že 60 % čistého príjmu minie na spotrebu a zvyšok investuje, výška investície sa bude rovnať 9 200 £.
  • Disponibilný príjem pána Bonda sa rovná jeho trhovému príjmu po zdanení, teda 40 000 £ × 0,7 = 28 000 £.
  • Čistý príjem pána Bonda sa rovná jeho disponibilnému príjmu po odčítaní znehodnotenia, teda 28 000 £– 5 000 £ = 23 000 £.
  • Čistý príjem pána Bonda sa rovná 23 000 £. Ak spotrebuje túto sumu, jeho majetok sa nezmení. Pán Bond však môže spotrebovať aj celý svoj majetok, takže jeho maximálne možné výdavky na spotrebu sú 500 000 £ + 23 000 £ = 523 000 £.
  • Šesťdesiat percent jeho čistého príjmu sa rovná 13 800 £, takže na investície mu zostane 9 200 £.
indiferenčná krivka
Krivka spájajúca body označujúce kombinácie statkov, ktoré človeku prinášajú rovnakú úroveň užitočnosti.
preferencia
Posúdenie pozitív a negatív jednotlivých výsledkov dostupných činností, ktoré tvorí základ rozhodnutia, čo urobíme.
náklady obetovanej príležitosti
Náklady obetovanej príležitosti činnosti A predstavujú ušlý úžitok, ktorý by sme dosiahli, keby sme namiesto toho vykonali inú činnosť B. Hovoríme o nákladoch obetovanej príležitosti, pretože voľbou A sa vzdávate možnosti zvoliť si B. O nákladoch hovoríme preto, že voľba A vás stojí úžitok, ktorý by ste mali, keby ste si vybrali B.

9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas

Poskytovanie a prijímanie úverov vlastne umožňuje spotrebu a produkciu presúvať v čase. Poskytovateľ úverov ponúka farmárom prostriedky na to, aby si mohli kúpiť hnojivá teraz a splatiť ich po dozretí plodín, ak budú mať dobrú úrodu. Človek, ktorý siahne po krátkodobej pôžičke, síce dostane peniaze na konci mesiaca, no jedlo si potrebuje kúpiť teraz. Pomocou pôžičky si časť svojej kúpnej sily prenesie z budúcnosti do súčasnosti.

Poskytovanie a prijímanie úverov si vysvetlíme pomocou množín dostupných kombinácií a indiferenčných kriviek. V kapitole 45 sme sa venovali tomu, ako sa Alexej a Angela rozhodujú medzi protichodnými cieľmi ako voľný čas a známky alebo obilie. Rozhodovali sa medzi možnosťami z množiny dostupných kombinácií na základe svojich preferencií opísaných indiferenčnými krivkami, ktoré zobrazovali, do akej miery si jeden cieľ vážia viac alebo menej ako ten druhý.

V tejto kapitole uvidíme, že rovnaká analýza pomocou množiny dostupných kombinácií a indiferenčných kriviek je užitočná aj pri rozhodovaní o tom, či niečo budeme mať teraz alebo neskôr. V predchádzajúcich kapitolách človek mohol získať viac tovarov, lepšiu známku či viac obilia, ak sa vzdal časti voľného času. V tomto prípade sa môže vzdať určitého množstva tovarov, ktoré by si mohol užiť teraz, a získať tak viac tovarov neskôr. Väčšie množstvo tovarov v súčasnosti sa spája s nákladmi obetovanej príležitosti v podobe menšieho množstva tovarov v budúcnosti.

Poskytovanie a prijímanie úverov nám umožňuje posúvať svoju schopnosť kupovať si tovary a služby v čase. Prijatie úveru nám umožní kúpiť si viac dnes, no v budúcnosti si budeme môcť kúpiť menej.

Pozrime sa na príklad Julie. Môže počítať s tým, že sa jej rodina (dnes aj v budúcnosti) postará o základné potreby. Chcela by však zvýšiť svoju spotrebu v súčasnosti. Možno si chce vziať krátkodobú pôžičku pred výplatou v New Yorku alebo je roľníčkou v Chambare v čase sejby, či možno práve skončila školu a potrebuje financie na obdobie, kým začne pracovať vo svojom prvom zamestnaní.

Julia vie, že v ďalšom období (neskôr), keď dostane výplatu či predá úrodu, bude mať k dispozícii 100 $. Juliina situácia je zobrazená na grafe 9.2. Jednotlivé body na grafe predstavujú konkrétnu kombináciu Juliinej spotreby nad rámec základných potrieb, ktoré jej poskytne rodina, a to teraz (vodorovná os) a neskôr (zvislá os).

Podobné grafy budeme využívať v celej kapitole a často budeme hovoriť o sklone priamok a kriviek na grafoch. Z geometrie si možno pamätáte, že keď čiara klesá zľava doprava, má záporný sklon. Je to logické – aby Julia získala vyšší príjem v súčasnosti (kladná zmena), akceptuje nižší príjem v budúcnosti (záporná zmena).

Keď ekonómovia hovoria o sklone voľby medzi súčasnosťou a budúcnosťou, väčšinou siahnu po zjednodušenom opise a použijú kladnú hodnotu tohto čísla. Vtedy hovoríme o absolútnej hodnote sklonu. Keď budeme o sklone priamky či krivky hovoriť v tejto kapitole, budeme využívať práve absolútne hodnoty, takže pôjde vždy o kladné číslo. Zjednoduší nám to opis voľby, ktorej dlžníci čelia.

Julia si nemôže jednoducho vybrať akúkoľvek kombináciu súčasnej a budúcej spotreby. Za svoju spotrebu nad rámec toho, čo jej poskytne rodina, si musí zaplatiť.

Požičiavanie, úroková miera a množina dostupných kombinácií.
Celá obrazovka

Graf 9.2 Požičiavanie, úroková miera a množina dostupných kombinácií.

Julia nemá nič
: Julia v súčasnosti nemá žiadne peniaze, no vie, že v ďalšom období bude mať 100 $. Na základe toho sa jej súčasná spotreba rovná 0 $ a budúca 100 $. Tento bod označíme ako jej východiskovú hodnotu. Rovná sa tomu, čo má dnes alebo čo dostane v budúcnosti pred akoukoľvek inou interakciou, napr. pôžičkou.
Celá obrazovka

Julia nemá nič

Julia v súčasnosti nemá žiadne peniaze, no vie, že v ďalšom období bude mať 100 $. Na základe toho sa jej súčasná spotreba rovná 0 $ a budúca 100 $. Tento bod označíme ako jej východiskovú hodnotu. Rovná sa tomu, čo má dnes alebo čo dostane v budúcnosti pred akoukoľvek inou interakciou, napr. pôžičkou.

Presun budúceho príjmu do súčasnosti
: Ak predpokladáme, že výška úrokovej miery je 10 %, Julia by si dnes mohla požičať 91 $ a veriteľovi sľúbiť, že mu zaplatí 100 $, ktoré dostane neskôr.
Celá obrazovka

Presun budúceho príjmu do súčasnosti

Ak predpokladáme, že výška úrokovej miery je 10 %, Julia by si dnes mohla požičať 91 $ a veriteľovi sľúbiť, že mu zaplatí 100 $, ktoré dostane neskôr.

Nižšia pôžička
: Pri rovnakej úrokovej miere (10 %) by si mohla požičať 70 $ na spotrebu v súčasnosti a zaplatiť 77 $ na konci roka. V tom prípade by jej ostalo 23 $ na spotrebu v budúcom roku.
Celá obrazovka

Nižšia pôžička

Pri rovnakej úrokovej miere (10 %) by si mohla požičať 70 $ na spotrebu v súčasnosti a zaplatiť 77 $ na konci roka. V tom prípade by jej ostalo 23 $ na spotrebu v budúcom roku.

Ešte nižšia pôžička
: Pri rovnakej úrokovej miere (10 %) by si mohla požičať 30 $ na spotrebu v súčasnosti a zaplatiť 33 $ na konci roka. V tom prípade by jej ostalo 67 $ na spotrebu v budúcom roku.
Celá obrazovka

Ešte nižšia pôžička

Pri rovnakej úrokovej miere (10 %) by si mohla požičať 30 $ na spotrebu v súčasnosti a zaplatiť 33 $ na konci roka. V tom prípade by jej ostalo 67 $ na spotrebu v budúcom roku.

Juliina množina dostupných kombinácií
: Pomocou týchto hypotetických kombinácií pôžičky a splatenia vznikne hranica Juliinej množiny dostupných kombinácií – teda jej hranica dostupných možností. Tá platí pre predpokladanú úrokovú mieru 10 %.
Celá obrazovka

Juliina množina dostupných kombinácií

Pomocou týchto hypotetických kombinácií pôžičky a splatenia vznikne hranica Juliinej množiny dostupných kombinácií – jej hranica dostupných možností. Tá platí pre predpokladanú úrokovú mieru 10 %.

Juliina hranica dostupných možností
: Ak si Julia môže požičať s úrokom 10 % a vychádza zo svojej východiskovej sumy, môže si časť požičať dnes a vybrať si akúkoľvek kombináciu na hranici dostupných možností.
Celá obrazovka

Juliina hranica dostupných možností

Graf 9.2f

Vyššia úroková miera
: Ak by výška úrokovej miery nebola 10 %, ale 78 %, Julia by si mohla požičať najviac 56 $.
Celá obrazovka

Vyššia úroková miera

Ak by výška úrokovej miery nebola 10 %, ale 78 %, Julia by si mohla požičať najviac 56 $.

Množina dostupných kombinácií
: Množinu dostupných kombinácií pri úrokovej sadzbe 78 % predstavuje tmavšia plocha na grafe a množinu dostupných kombinácií pri úrokovej sadzbe 10 % tmavšia spolu so svetlejšou plochou.
Celá obrazovka

Množina dostupných kombinácií

Množinu dostupných kombinácií pri úrokovej sadzbe 78 % predstavuje tmavšia plocha na grafe a množinu dostupných kombinácií pri úrokovej sadzbe 10 % tmavšia spolu so svetlejšou plochou.

Bližší pohľad na požičiavanie

Na grafe 9.2 sa Julia nachádza v bode označenom Juliina východisková suma. Aby mohla aspoň niečo spotrebovať už teraz, uvažuje o pôžičke, ako to vidíme aj na grafe.

úroková miera
Cena za presunutie časti kúpnej sily dopredu v čase. Pozri aj: nominálna úroková miera, reálna úroková miera.

Ak by bola úroková miera 10 %, Julia by si napríklad mohla požičať o niečo menej ako 91 $ a sľúbiť veriteľovi, že mu zaplatí celých 100 $, ktoré dostane neskôr. Celková zaplatená suma 100 $ by zahŕňala istinu (sumu, ktorú si požičala, teda 91 $) a úrok (9 $) pri úrokovej sadzbe r, alebo:

A ak neskôr znamená o rok, tak ročná úroková miera r sa rovná:

Úrokovú mieru môžeme chápať ako cenu za presunutie kúpnej sily na skorší čas.

Pri rovnakej úrokovej miere (10 %) by si mohla požičať 70 $ na spotrebu v súčasnosti a na konci roka zaplatiť 77 $, takže:

V tom prípade by jej ostalo 23 $ na spotrebu v budúcom roku. Ďalšou možnou kombináciou je, že si v súčasnosti požičia a minie len 30 $. Po splatení pôžičky by jej na spotrebu v ďalšom roku ostalo 67 $.

hranica dostupných možností
Krivka tvorená bodmi, ktoré predstavujú maximálne dostupné množstvo jedného statku pri danom množstve iného statku. Pozri aj: množina dostupných kombinácií.

Všetky možné kombinácie jej súčasnej a budúcej spotreby, napr. (91 $, 0 $), (70 $, 23 $) a (30 $ a 67 $), sú bodmi, ktoré tvoria hranicu dostupných možností, ktorú nájdeme na grafe 9.2. Ide o hranicu množiny dostupných kombinácií pri úrokovej sadzbe 10 %.

To, že si Julia môže požičať, znamená, že nemusí nechať spotrebu až na neskoršie obdobie. Môže si požičať už teraz a rozhodnúť sa pre ktorúkoľvek kombináciu na hranici. Čím viac však spotrebuje teraz, tým menej bude môcť spotrebovať neskôr. Pri úrokovej sadzbe r = 10 % predstavujú náklady obetovanej príležitosti utratenia jedného dolára v súčasnosti to, že neskôr bude môcť Julia utratiť o 1.10 = 1 + r dolára menej.

hraničná miera transformácie (MRT)
Ukazovateľ volieb, ktorým človek čelí vo vzťahu k uskutočniteľným možnostiam. Vzhľadom k obmedzeniam (hranici dostupných možností), ktorým človek čelí, predstavuje MRT množstvo statku, ktorého sa musí vzdať, aby mohol získať jednu dodatočnú jednotku iného statku. MRT sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu hranice dostupných možností. Pozri aj: hranica dostupných možností, hraničná miera substitúcie.

Jeden plus úroková miera (1 + r) sa rovná hraničnej miere transformácie tovarov z budúcnosti na súčasnosť, lebo na to, aby sme mali k dispozícii jednu jednotku tovaru dnes, sa musíme vzdať 1 + r jednotky tovaru v budúcnosti. Ide o rovnaký koncept ako v prípade hraničnej miery transformácie statkov, obilia či známok na voľný čas, s ktorou sme sa stretli v kapitolách 4 a 5.

Vyššia úroková miera zvyšuje cenu prenosu kúpnej sily do súčasnosti

Predpokladajme, že úroková miera nebude 10 %, ale že sa bude rovnať priemernej sadzbe, ktorú zaplatia farmári v Chambare, teda 78 %. Pri tejto úrokovej miere si Julia môže požičať najviac 56 $, lebo pri pôžičke 56 $ má úrok výšku 44 $, teda spolu minie celý budúci príjem. Jej hranica dostupných možností sa posunie smerom dovnútra a množina dostupných kombinácií sa zmenší. Keďže sa cena prenesenia kúpnej sily na skorší čas zvýšila, potenciálna spotreba v súčasnosti klesla, podobne ako by sa znížila aj potenciálna spotreba obilia, ak by zdraželo (ak teda obilie nepestujete).

konflikt záujmov
Situácia, ktorá nastane, ak na to, aby jedna strana získala z interakcie viac, sa musí druhej strane dariť menej dobre.

Samozrejme, veriteľ bude mať z vyššej úrokovej miery výhodu (pokiaľ bude pôžička splatená), takže medzi dlžníkom a veriteľom dochádza ku konfliktu záujmov.

Cvičenie 9.1 Juliina hranica dostupných možností

Juliinu hranicu dostupných možností zostrojíme tak, že nájdeme všetky kombinácie súčasnej a budúcej spotreby vzhľadom na jej východiskovú sumu a úrokovú mieru.

  1. Na základe poskytnutých informácií vyplňte tabuľku nižšie. Odpovede zaokrúhlite na najbližší dolár.
  2. Pomocou vyplnenej tabuľky zakreslite graf podobný grafu 9.2 s hranicou dostupných možností, výškou spotreby a zaplatenou sumou.

Bod na hranici dostupných možností Súčasná spotreba Budúca spotreba Zaplatená suma
Výpočet = požičaná suma = budúci príjem − zaplatená suma = budúci príjem − (1 + r) × požičaná suma = budúci príjem − budúca spotreba
Východiskový bod
(0, 100) 0 100 0
Úroková miera = 10 %
(91, 0) 91 100 − (1,1)91 = 0 100
(70, 23)
(30, 67) 30 33
Úroková miera = 78 %
(56, 0) 56 100 − (1,78)56 = 0 100
30
33

9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť

vyrovnanie spotreby
Činnosť jednotlivca, rodiny alebo inej skupiny s cieľom udržať si obvyklú úroveň spotreby. Možnosti zahŕňajú požičiavanie si alebo znižovanie úspor s cieľom kompenzovať negatívne šoky, ako je nezamestnanosť alebo choroba, a zvyšovanie úspor alebo znižovanie dlhu v reakcii na pozitívne šoky, ako je povýšenie alebo dedičstvo.

Ako sa Julia rozhodne vzhľadom na možnosti presunutia spotreby do súčasnosti, ktoré predstavuje množina dostupných kombinácií? Množstvo spotreby, ktorú presunie do súčasnosti, závisí od jej netrpezlivosti. Jej netrpezlivosť môže mať dve príčiny:

  • preferuje vyrovnanú spotrebu namiesto toho, že spotrebuje všetko neskôr a teraz nič, alebo
  • je jednoducho netrpezlivá.

Vyrovnanie spotreby

Prvým dôvodom je, že svoju spotrebu v čase chce vyrovnať, lebo dodatočnú jednotku niečoho si váži viac vtedy, ak ešte nespotrebovala veľa jednotiek daného statku. Vezmime si napríklad jedlo – prvých pár súst bude určite väčším pôžitkom ako tretia porcia za sebou. Ide o základný psychologický fakt, ktorý niekedy nazývame zákonom nasýtenia potrieb.

klesajúce hraničné výnosy zo spotreby
Čím vyššiu spotrebu jednotlivec má, tým viac pre neho klesá hodnota dodatočnej jednotky spotreby. Označuje sa aj ako: klesajúca hraničná užitočnosť.

Všeobecne platí, že hodnota, ktorú jednotlivec pripisuje ďalšej jednotke spotreby v určitom období, sa so zvyšujúcou spotrebou znižuje. Ide o klesajúce hraničné výnosy zo spotreby. S niečím podobným sme sa stretli už aj v kapitole 4 pri Alexejových klesajúcich hraničných výnosoch z voľného času. Ak bola jeho známka konštantná, čím viac voľného času mal, tým menej si vážil každú dodatočnú jednotku v porovnaní so známkou. Tento koncept môžeme aplikovať aj všeobecne na spotrebu. Klesajúce hraničné výnosy implikujú, že preferujeme vyrovnanú spotrebu. V ideálnom prípade by sme sa rozhodli pre spotrebu podobného množstva teraz aj v budúcnosti, ako to vidíme aj na grafe 9.3.

Vyrovnanie spotreby: klesajúce hraničné výnosy zo spotreby.
Celá obrazovka

Graf 9.3 Vyrovnanie spotreby: klesajúce hraničné výnosy zo spotreby.

Juliine možnosti
: Prerušovaná čiara predstavuje kombinácie súčasnej a budúcej spotreby, ktoré si Julia môže vybrať.
Celá obrazovka

Juliine možnosti

Prerušovaná čiara predstavuje kombinácie súčasnej a budúcej spotreby, ktoré si Julia môže vybrať.

Klesajúce hraničné výnosy zo spotreby
: Juliina indiferenčná krivka je v dôsledku klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby v jednotlivých obdobiach ohnutá smerom k začiatku súradnicovej sústavy. Čím viac tovarov má dnes, tým menej si váži dodatočné množstvo v súčasnosti v porovnaní s väčším množstvom v budúcnosti. Sklon indiferenčnej krivky zodpovedá hraničnej miere substitúcie (MRS) medzi súčasnou a budúcou spotrebou.
Celá obrazovka

Klesajúce hraničné výnosy zo spotreby

Juliina indiferenčná krivka je v dôsledku klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby v jednotlivých obdobiach ohnutá smerom k začiatku súradnicovej sústavy. Čím viac tovarov má dnes, tým menej si váži dodatočné množstvo v súčasnosti v porovnaní s väčším množstvom v budúcnosti. Sklon indiferenčnej krivky zodpovedá hraničnej miere substitúcie (MRS) medzi súčasnou a budúcou spotrebou.

Ako sa Julia rozhodne?
: MRS v bode C je vysoká (Juliina indiferenčná krivka je strmá) – Julia má malú spotrebu v súčasnosti a vysokú v budúcnosti, takže klesajúce hraničné výnosy znamenajú, že by časť spotreby chcela presunúť do súčasnosti. MRS v bode E je nízka. Julia má vysokú spotrebu v súčasnosti a nižšiu v budúcnosti, takže z klesajúcich hraničných výnosov vyplýva, že by chcela časť spotreby presunúť do budúcnosti. Vyberie si preto bod medzi C a E.
Celá obrazovka

Ako sa Julia rozhodne?

MRS v bode C je vysoká (Juliina indiferenčná krivka je strmá) – Julia má malú spotrebu v súčasnosti a vysokú v budúcnosti, takže klesajúce hraničné výnosy znamenajú, že by časť spotreby chcela presunúť do súčasnosti. MRS v bode E je nízka. Julia má vysokú spotrebu v súčasnosti a nižšiu v budúcnosti, takže z klesajúcich hraničných výnosov vyplýva, že by chcela časť spotreby presunúť do budúcnosti. Vyberie si preto bod medzi C a E.

MRS klesá
: Vidíme, že MRS postupne pri presune po indiferenčnej krivke z bodu C do bodu E klesá. Sklon je vyšší v bode C ako v bode E.
Celá obrazovka

MRS klesá

Vidíme, že MRS postupne pri presune po indiferenčnej krivke z bodu C do bodu E klesá. Sklon je vyšší v bode C ako v bode E.

Juliin optimálny výber
: Vzhľadom na možnosti medzi C a E sa Julia rozhodne pre bod F, ktorý sa nachádza na najvyššej dosiahnuteľnej indiferenčnej krivke. Preferuje vyrovnanie spotreby dnes a v budúcnosti.
Celá obrazovka

Juliin optimálny výber

Vzhľadom na možnosti medzi C a E sa Julia rozhodne pre bod F, ktorý sa nachádza na najvyššej dosiahnuteľnej indiferenčnej krivke. Preferuje vyrovnanie spotreby dnes a v budúcnosti.

Čistá netrpezlivosť alebo ako veľmi netrpezlivý človek je

Ak Julia vie, že zajtra si môže kúpiť dve jedlá, no dnes nemá žiadne, to, prečo preferuje dať si jedno jedlo dnes a jedno zajtra, môžeme vysvetliť pomocou klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby. Julia by sa rozhodla pre jedlo teraz nie preto, že je netrpezlivá, ale preto, že neočakáva, že bude v budúcnosti hladná. Preferuje vyrovnanie svojej spotreby jedla.

čistá netrpezlivosť
V situácii, keď je danosťou človeka rovnaká suma spotreby v tomto období aj neskôr, by sa táto vlastnosť prejavila tak, že by si cenil dodatočnú jednotku spotreby teraz viac ako dodatočnú jednotku neskôr. Dochádza k nej vtedy, keď je osoba netrpezlivá a chce spotrebovať viac teraz, pretože z dôvodu krátkozrakosti, slabej vôle alebo z iných dôvodov pripisuje spotrebe v budúcnosti menšiu hodnotu. Pozri aj: slabá vôľa.

Súčasnú spotrebu statku však môže preferovať aj z iného dôvodu, ktorým je čistá netrpezlivosť. Človeka môžeme pokladať za netrpezlivého vtedy, ak má pôvodne rovnaké množstvo statku v oboch obdobiach, no viac si cení väčšie množstvo statku teraz než v budúcnosti. Čistá netrpezlivosť má dva dôvody:

  • Krátkozrakosť: Ľudia prežívajú súčasné uspokojenie hladu či inej túžby silnejšie, než si predstavujú rovnaké uspokojenie niekedy v budúcnosti.
  • Obozretnosť: Ľudia vedia, že v budúcnosti tu už nemusia byť, preto pokladajú spotrebovanie statkov v súčasnosti za dobrý nápad.

Videli sme, že Julia, ktorá v budúcnosti zarobí 100 $, si chce vziať pôžičku. Situácia, v ktorej sa nachádza, v nej vzbudzuje silnú túžbu spotrebu vyrovnať tým, že si požičia. Zamyslime sa, ako by vyzerala Juliina indiferenčná krivka prechádzajúca jej východiskovým bodom. Ako je uvedené aj na grafe 9.4, má silnú preferenciu k súčasnej spotrebe.

rezervačná indiferenčná krivka
Krivka spájajúca alokácie (kombinácie), ktoré si človek cení rovnako ako svoju rezervačnú možnosť. Pozri aj: rezervačná možnosť.

Hovoríme o Juliinej rezervačnej indiferenčnej krivke, lebo je zložená zo všetkých bodov, v ktorých by na tom bola Julia rovnako ako vo svojej rezervačnej možnosti, teda pri svojej východiskovej sume bez poskytovania či prijímania úverov. Juliina východisková suma a rezervačné indiferenčné krivky sa podobajú prípadu roľníčky Angely z kapitoly 5. V bode A bez akýchkoľvek výdavkov na súčasnú spotrebu predpokladáme, že Julia má z čoho prežiť.

Juliine indiferenčné krivky
Celá obrazovka

Graf 9.4 Juliine indiferenčné krivky

Na grafe 9.4 vidíme Juliine indiferenčné krivky:

  • jej rezervačnú indiferenčnú krivku: ide o krivku najbližšie k začiatku súradnicovej sústavy;
  • jej rezervačnú indiferenčnú krivku, ak by mala 100 $ teraz: v tomto prípade ide o druhú najvyššiu krivku, pri ktorej sa predpokladá, že už zarobila 100 $;
  • vyššiu indiferenčnú krivku.
netrpezlivosť
Akékoľvek uprednostňovanie presunu spotreby z budúcnosti do súčasnosti. Táto preferencia môže byť odvodená buď z čistej netrpezlivosti, alebo z klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby.
diskontná sadzba
Miera netrpezlivosti osoby: ako veľmi si táto osoba cení dodatočnú jednotku spotreby v súčasnosti v porovnaní s dodatočnou jednotkou spotreby neskôr. Ide o absolútnu hodnotu sklonu indiferenčnej krivky osoby pre spotrebu teraz a spotrebu neskôr mínus jedna. Označuje sa aj ako: subjektívna diskontná sadzba.

V každom bode na grafe môžeme netrpezlivosť človeka zistiť podľa sklonu indiferenčnej krivky. V Juliinom východiskovom bode –100 $ neskôr, nula teraz – ktorý predstavuje bod A, je jej indiferenčná krivka veľmi strmá. Keďže teraz nemá nič, je veľmi netrpezlivá. Znamená to, že by bola ochotná vzdať sa pomerne veľkého množstva spotreby v budúcnosti, aby aspoň nejakú spotrebu získala teraz. Predstavuje to prechod z bodu A do bodu A’.

Diskontnú sadzbu človeka definujeme ako (ekonómovia gréckym písmenom označujú sklon indiferenčnej krivky v absolútnej hodnote mínus jeden). Ide o ukazovateľ netrpezlivosti, teda ako veľmi si Julia váži dodatočnú jednotku spotreby v súčasnosti v porovnaní s dodatočnou jednotkou spotreby v budúcnosti.

Juliina diskontná sadzba vyjadrujúca jej netrpezlivosť závisí od jej túžby vyrovnať svoju spotrebu a takisto od stupňa jej čistej netrpezlivosti. Vysoká diskontná sadzba znamená vysokú úroveň netrpezlivosti.

Na grafe 9.4 si môžeme všimnúť, že ak by Julia mala 100 $ k dispozícii teraz (bod B), bola by oveľa menej netrpezlivá. V bode B je jej indiferenčná krivka veľmi plochá, čo znamená, že by chcela väčšiu spotrebu v budúcnosti a nižšiu v súčasnosti a bola by ochotná vzdať sa jedného dolára v súčasnosti, aj keď by zaň v budúcnosti dostala menej ako dolár.

Nielenže by Julia v bode B (so 100 $ v súčasnosti) bola menej netrpezlivá ako v bode A (vo východiskovej situácii so 100 $ neskôr), bola by na tom aj lepšie. Na grafe 9.4 vidíme, že indiferenčná krivka prechádzajúca bodom B je nad indiferenčnou krivkou prechádzajúcou bodom A. Je to tak preto, že Julia ako človek má určitú úroveň čistej netrpezlivosti.

užitočnosť
Číselný ukazovateľ hodnoty, ktorú človek prikladá výsledku tak, že výsledky s vyššou hodnotou budú uprednostnené pred výsledkami s nižšou hodnotou, ak sú oba uskutočniteľné.

Vidíme to napríklad na tom, že keď je Juliina užitočnosť na rovnakej úrovni ako v prípade, že má 100 $ v budúcnosti, musí byť na rovnakej indiferenčnej krivke, teda tej, ktorá prechádza bodom A. Vidíme, že na tejto rovnakej indiferenčnej krivke v bode B′ je jej spotreba oveľa nižšia ako 100 $. V prípade indiferenčných kriviek na grafe 9.4 si 100 $ neskôr cení rovnako ako polovičnú sumu v súčasnosti (B′ je polovica B).

Otázka 9.3 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 9.3 predstavuje Juliine indiferenčné krivky pre spotrebu v obdobiach 1 (teraz) a 2 (neskôr). Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Sklon indiferenčnej krivky zodpovedá hraničnej miere substitúcie medzi spotrebou v týchto dvoch obdobiach.
  • Hraničné výnosy zo spotreby v období 1 sú vyššie v bode E ako v bode C.
  • Juliina spotreba je v bode C rovnomernejšie rozdelená medzi týmito dvoma obdobiami ako v bode E. Preto uprednostní možnosť spotreby v bode C a nie v bode E.
  • Juliinou najpreferovanejšou možnosťou je spotrebovať presne rovnaké množstvo v oboch obdobiach.
  • Aby sme zostali na rovnakej indiferenčnej krivke, zmenu užitočnosti v dôsledku hraničnej zmeny v súčasnej spotrebe musí presne vykompenzovať zmena v užitočnosti v dôsledku zmeny v budúcej spotrebe.
  • Julia v bode E spotrebuje v súčasnosti viac ako v bode C. V dôsledku klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby je Juliin hraničný výnos zo spotreby v súčasnosti nižší v bode E ako v bode C.
  • Oba body sa nachádzajú na rovnakej indiferenčnej krivke. Preto sú obe možnosti pre ňu rovnocenné.
  • Závisí to od úrokovej miery (sklon hranice dostupných možností sa rovná jeden plus úroková sadzba) a tvaru indiferenčných kriviek. Juliina preferovaná možnosť je možnosť F, pri ktorej spotreba v týchto dvoch obdobiach nemusí byť rovnaká.

9.5 Požičiavanie umožňuje vyrovnanie spotreby jej prenesením do súčasnosti

Koľko si Julia požičia? Odpoveď zistíme, ak skombinujeme grafy 9.2 a 9.3. Podobne ako v ostatných prípadoch množiny dostupných kombinácií a indiferenčných kriviek sa aj Julia chce dostať na čo najvyššiu možnú indiferenčnú krivku, no obmedzuje ju jej hranica dostupných možností. Najvyššia uskutočniteľná indiferenčná krivka pri úroku 10 % bude tá, ktorá sa dotýka hranice dostupných možností, čo predstavuje bod E na grafe 9.5. To znamená, že Julia si požičia toľko, aby platilo:

Vieme, že:

Preto:

Ak odpočítame 1 z každej strany rovnice, dostaneme:

Julia sa v tomto prípade rozhodne požičať si a spotrebovať 56 $ a splatiť 62 $ neskôr a na spotrebu v budúcnosti jej ostane 38 $.

Teraz sa pozrime na to, koľko by si požičala, keby nemusela zaplatiť 10 %, ale 78 %, čo bol priemer medzi roľníkmi v Chambare. Na grafe 9.5 vidíme, že podobne ako predtým bude hľadať dotykový bod medzi novou hranicou dostupných možností pri úrokovej sadzbe 78 % a jednou z indiferenčných kriviek, takže sa rozhodne pre bod G a požičia si oveľa menej. 35 $ bude mať na spotrebu v súčasnosti, spolu s úrokom zaplatí 62 $ a na budúcu spotrebu jej ostane 38 $.

Vyššia cena presunutia spotreby na skorší čas znamená dve veci:

  • Julia je na tom horšie ako pri nižšej úrokovej sadzbe: porovnajme si jej dve indiferenčné krivky (tú, ktorá prechádza bodom E, a tú, ktorá prechádza bodom G).
  • menej si požičia a menej spotrebuje v súčasnosti: 35 $ namiesto 56 $.

V príklade, o ktorom sme hovorili vyššie, sa jej budúca spotreba nezmenila. No v závislosti od tvaru indiferenčných kriviek by mohla byť nižšia alebo vyššia. Pri vyššej úrokovej sadzbe je na tom horšie, takže by to viedlo k zníženiu jej spotreby v budúcnosti. Vyššia úroková sadzba však spôsobuje, že je nákladnejšie spotrebu preniesť do súčasnosti, čo by zasa viedlo k zvýšeniu spotreby v budúcnosti.

Pomocou analýzy na grafe 9.5 sa pozrieme na to, ako sa bude Julia rozhodovať o spotrebe, keď je úroková sadzba 10 % alebo 78 %.

Presúvanie spotreby v čase prostredníctvom požičiavania.
Celá obrazovka

Graf 9.5 Presúvanie spotreby v čase prostredníctvom požičiavania.

Juliina hranica dostupných možností
: Julia sa chce dostať na čo najvyššiu indiferenčnú krivku, no obmedzuje ju jej hranica dostupných možností.
Celá obrazovka

Juliina hranica dostupných možností

Julia sa chce dostať na čo najvyššiu indiferenčnú krivku, no obmedzuje ju jej hranica dostupných možností.

Juliina najlepšia možnosť
: Keď je úroková sadzba 10 %, najvyššia dosiahnuteľná indiferenčná krivka je tá, ktorá sa dotýka hranice dostupných možností v bode E.
Celá obrazovka

Juliina najlepšia možnosť

Keď je úroková sadzba 10 %, najvyššia dosiahnuteľná indiferenčná krivka je tá, ktorá sa dotýka hranice dostupných možností v bode E.

MRS a MRT
: V tomto bode platí, že MRS = MRT.
Celá obrazovka

MRS a MRT

V tomto bode platí, že MRS = MRT.

Rozhodnutie požičať si
: V bode F jej diskontná sadzba  prevyšuje úrokovú mieru r, takže by spotrebu chcela presunúť na skorší čas. Výhody spojené s presunom časti spotreby do súčasnosti () sú teda vyššie ako náklady (r), takže si požičia viac, aby mohla financovať súčasnú spotrebu. Pomocou podobnej argumentácie môžeme vylúčiť všetky body s výnimkou bodu E na hranici dostupných možností.
Celá obrazovka

Rozhodnutie požičať si

V bode F jej diskontná sadzba prevyšuje úrokovú mieru r, takže by spotrebu chcela presunúť na skorší čas. Výhody spojené s presunom časti spotreby do súčasnosti () sú teda vyššie ako náklady (r), takže si požičia viac, aby mohla financovať súčasnú spotrebu. Pomocou podobnej argumentácie môžeme vylúčiť všetky body s výnimkou bodu E na hranici dostupných možností.

Zvýšenie úrokovej miery
: Ak sa zvýši úroková miera, za ktorú si môže požičať, množina dostupných kombinácií sa zníži.
Celá obrazovka

Zvýšenie úrokovej miery

Ak sa zvýši úroková miera, za ktorú si môže požičať, množina dostupných kombinácií sa zníži.

Efekt vyššej úrokovej miery
: Julia urobí najlepšie, ak si požičia menej (35 $ namiesto 56 $), čo predstavuje bod G.
Celá obrazovka

Efekt vyššej úrokovej miery

Julia urobí najlepšie, ak si požičia menej (35 $ namiesto 56 $), čo predstavuje bod G.

Otázka 9.4 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 9.5 predstavuje Juliine možnosti spotreby v obdobiach 1 a 2. V období 1 (teraz) nemá žiadny príjem a v období 2 (neskôr) má príjem 100 $. Aktuálna úroková miera je 10 %. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • V bode F úroková miera presiahne Juliinu diskontnú sadzbu (stupeň netrpezlivosti).
  • V bode E sa vzhľadom na množinu dostupných kombinácií Julia nachádza na najvyššej možnej indiferenčnej krivke.
  • Bod E predstavuje Juliinu optimálnu možnosť, lebo je schopná úplne vyrovnať svoju spotrebu v oboch obdobiach a spotrebovať rovnaké množstvo.
  • Bod G nepredstavuje pre Juliu uskutočniteľnú možnosť.
  • V bode F je sklon indiferenčnej krivky vyšší ako sklon hranice dostupných možností. Preto Juliina diskontná sadzba presahuje úrokovú mieru.
  • Bod E sa nachádza na najvyššej uskutočniteľnej indiferenčnej krivke, akákoľvek vyššia indiferenčná krivka by sa nedotkla hranice dostupných možností.
  • V bode E Julia spotrebuje 56 $ v období 1 a 38 $ v období 2.
  • Bod G sa nachádza v Juliinej množine dostupných kombinácií. Nerozhodne sa preň, lebo to nie je jej optimálna možnosť (nachádza sa na nižšej indiferenčnej krivke).

9.6 Šetrenie či poskytovanie pôžičiek umožňuje vyrovnanie spotreby a jej presun do budúcnosti

Teraz si ako príklad vezmeme Marca, ktorý je takmer vo všetkom identický s Juliou, no čelí zásadne odlišnej situácii. Marco má majetok vo výške 100 $, ale (zatiaľ) nepredpokladá, že bude mať nejaký príjem neskôr.

Identický je najmä v tom, že má rovnaké preferencie o súčasnej a budúcej spotrebe ako Julia. Na grafe 9.4 sme si napríklad ukázali Juliinu hypotetickú indiferenčnú krivku, ak by mala 100 $ teraz. Táto krivka zodpovedá Marcovej rezervačnej indiferenčnej krivke na grafe 9.6.

Marco a Julia majú rovnakú úroveň čistej netrpezlivosti, no čelia veľmi rozdielnym situáciám. Julia chce časť spotreby preniesť do súčasnosti. Marco by všetkých 100 $ mohol utratiť na nákup statkov na súčasnú spotrebu, ale ako sme už zistili, vzhľadom na všetky okolnosti by to asi nebola jeho najlepšia možnosť. Aby mohol svoju spotrebu v čase vyrovnať, jej časť chce presunúť do budúcnosti.

Marcove možnosti vyrovnania spotreby: odloženie si časti bohatsva

Jednou z možností je, že by si časť bohatstva vlastneného v hotovosti odložil do zásuvky, neminul by ju a zostala by mu na neskôr. Predpokladáme, že 100 $ mu nikto neukradne a že si za túto sumu bude môcť kúpiť rovnaké množstvo statkov teraz aj neskôr, lebo nedochádza k žiadnej inflácii (takže sa cenová úroveň v ekonomike nezvyšuje).

Na grafe 9.6 vidíme Marcovu východiskovú pozíciu na vodorovnej osi, lebo 100 $ má k dispozícii teraz. Jeho rezervačná indiferenčná krivka zahŕňa bod so 100 $ na vodorovnej osi.

Pomocou grafu 9.6 si zanalyzujeme Marcovo rozhodovanie. Tmavá čiara predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností, ak si svoe bohatstvo jednoducho odloží v podobe hotovosti do zásuvky, a tmavá plocha predstavuje jeho množinu dostupných kombinácií. Z hranice vidíme, že za každý uložený dolár bude mať Marco dolár k dispozícii aj neskôr. Ak si napríklad do zásuvky odloží 50 $, bude môcť spotrebovať 50 $ zo svojho majetku teraz a 50 $ neskôr. Hraničná miera transformácie (MRT) súčasnej spotreby na budúcu spotrebu sa teda rovná 1.

Vyrovnanie spotreby sporením.
Celá obrazovka

Graf 9.6 Vyrovnanie spotreby sporením.

Marcove preferencie
: Markova rezervačná indiferenčná krivka prechádza jeho východiskovým bodom.
Celá obrazovka

Marcove preferencie

Markova rezervačná indiferenčná krivka prechádza jeho východiskovým bodom.

Marcove preferencie
: Indiferenčné krivky napravo od Marcovej rezervačnej krivky predstavujú vyššiu užitočnosť.
Celá obrazovka

Marcove preferencie

Indiferenčné krivky napravo od Marcovej rezervačnej krivky predstavujú vyššiu užitočnosť.

Marcova hranica dostupných možností
: Ak si časť majetku odloží, čelí voľbe medzi súčasnou a budúcou spotrebou v pomere jedna k jednej.
Celá obrazovka

Marcova hranica dostupných možností

Ak si časť majetku odloží, čelí voľbe medzi súčasnou a budúcou spotrebou v pomere jedna k jednej.

Marcovo rozhodnutie odložiť časť majetku
: Bod H na Marcovej indiferenčnej krivke predstavuje množstvo odloženého majetku, pre ktoré sa rozhodne.
Celá obrazovka

Marcovo rozhodnutie odložiť časť majetku

Bod H na Marcovej indiferenčnej krivke predstavuje množstvo odloženého majetku, pre ktoré sa rozhodne.

Na grafe 9.6 leží časť Marcovej hranice dostupných možností nahor a doprava od jeho rezervačnej indiferenčnej krivky, takže lepšie urobí, ak si časť majetku odloží. Ak by takéto odloženie bolo jeho jedinou možnosťou, určite by časť zo svojho majetku 100 $ uložil.

Na grafe vidíme, že si usporil menej ako polovicu, takže viac spotrebuje v súčasnosti ako v budúcnosti. To znamená, že Marco má podobne ako Julia určitú úroveň čistej netrpezlivosti. Ak by to tak nebolo, usporil by si polovicu východiskovej sumy a mal by rovnakú spotrebu teraz aj v budúcnosti.

Marcove možnosti vyrovnania spotreby: Poskytnutie pôžičky

Marco má však k dispozícii aj lepší plán. Ak by si vedel nájsť spoľahlivého človeka, ktorému by mohol časť svojho majetku požičať, a on by pôžičku určite splatil, bolo by to pre neho výhodnejšie. Ak by sa rozhodol pre túto možnosť a mohol by si byť istý, že dostane (1 + r) za každý požičaný dolár, jeho spotreba v budúcnosti by mohla dosiahnuť 100 × (1 + r) alebo ostatné možnosti pozdĺž jeho novej hranice dostupných možností. Svetlá čiara na grafe 9.7 predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností, ak požičiava s úrokom 20 %. Marco poskytnutím pôžičky zvýšil hraničnú mieru transformácie súčasnej spotreby na budúcu spotrebu. Pri uložení časti majetku bola len 1. Teraz je na úrovni 1,2.

Ako vidíme aj na grafe 9.7, Marcova množina dostupných kombinácií sa rozšírila o možnosti požičiavať peniaze za úroky a nie len hotovosť ukladať (do zásuvky). Každá zmena, ktorá rozšíri množinu dostupných kombinácií tak, že pôvodná množina je podmnožinou novej, nevyhnutne znamená, že človek na tom bude lepšie. Marco môže poskytnutím pôžičky dosiahnuť vyššiu indiferenčnú krivku ako pri odložení hotovosti do zásuvky.

Ako uvidíme aj v kapitole 10, v súčasnej ekonomike existuje niekoľko finančných nástrojov, ktoré môže Marco využiť na posunutie spotreby do budúcnosti prostredníctvom poskytnutia pôžičky. Môže ísť napríklad o termínované vklady alebo dlhopisy vydávané spoločnosťami či štátom. Je však potrebné podotknúť, že výnosy na úrovni 20 % ako na grafe 9.7 sú v posledných rokoch mimoriadne nezvyčajné.

Vyrovnanie spotreby uložením časti majetku alebo poskytnutím pôžičky.
Celá obrazovka

Graf 9.7 Vyrovnanie spotreby uložením časti majetku alebo poskytnutím pôžičky.

Marcovo rozhodnutie poskytnúť pôžičku
: Svetlá čiara predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností, ak požičiava s úrokom 20 %.
Celá obrazovka

Marcovo rozhodnutie poskytnúť pôžičku

Svetlá čiara predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností, ak požičiava s úrokom 20 %.

Efekt rozhodnutia poskytnúť pôžičku
: Marco dokáže dosiahnuť vyššiu indiferenčnú krivku.
Celá obrazovka

Efekt rozhodnutia poskytnúť pôžičku

Marco dokáže dosiahnuť vyššiu indiferenčnú krivku.

Koľko však Marco požičia? Podobne ako Julia sa bude snažiť dosiahnuť najvyššiu uskutočniteľnú indiferenčnú krivku tak, že bude hľadať dotykový bod medzi indiferenčnou krivkou a hranicou dostupných možností. Konkrétne je to bod J, v ktorom má Marco rovnakú MRS medzi súčasnou a budúcou spotrebou a MRT, ktorá predstavuje cenu za presun statkov zo súčasnosti do budúcnosti.

Suma, ktorú Marco požičia, sa v príklade nemení. Môže však byť aj vyššia alebo nižšia. Keď poskytuje pôžičku, je na tom lepšie, takže by to mohlo viesť k tomu, že sa zvýši jeho súčasná spotreba a zníži sa požičané množstvo. Získanie úroku však zvyšuje jeho výnosy z odloženia spotreby, čo by zvýšilo sumu poskytnutej pôžičky a takisto aj jeho budúcu spotrebu. V príklade na grafe predpokladáme, že sa tieto dva efekty vynulujú, takže výška poskytnutej pôžičky a spotreba sa nezmenia.

Cvičenie 9.2 Marcova hranica dostupných možností

Podobne ako v prípade Julie zostrojíme Marcovu hranicu dostupných možností pri uložení časti majetku, resp. poskytnutí pôžičky tak, že nájdeme všetky kombinácie súčasnej a budúcej spotreby vzhľadom na jeho východiskovú sumu a úrokovú mieru.

  1. Na základe poskytnutých informácií vyplňte tabuľku nižšie. Odpovede zaokrúhlite na najbližší dolár.
  2. Pomocou vyplnenej tabuľky zakreslite graf podobný grafu 9.7 s hranicou dostupných možností, výškou spotreby a možnosťami poskytnutia pôžičky.

Bod na hranici dostupných možností Súčasná spotreba Budúca spotreba Uložená alebo požičaná suma (bez úroku)
Výpočet = Súčasný príjem – Uložená alebo požičaná suma = Uložená suma
alebo = Požičaná suma vrátane úroku z pôžičky
or = (1 + r) × Požičaná suma
Východiskový bod
(100, 0) 100 0 0
Uloženie peňazí do zásuvky
91 9 9
50
30
Poskytnutie pôžičky s úrokom 20 %
(56, 53) 56 (1 + 0,2)(100− 56) = 53 44
30
33

 

Otázka 9.5 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 9.7 predstavuje Marcov výber spotreby v obdobiach 1 (teraz) a 2 (neskôr). V období 1 má 100 $ a v období 2 nemá žiadny príjem. Marco má dve možnosti: peniaze, ktoré neutratí v období 1, si môže uložiť, alebo ich môže požičať s úrokom 20 %. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Ak Marco v prípade uloženia časti sumy spotrebuje 68 $ v období 1, v druhom období môže spotrebovať 32 $.
  • Ak Marco v prípade požičania časti sumy spotrebuje 68 $ v období 1, v druhom období môže spotrebovať 35 $.
  • Hraničná miera transformácie je vyššia pri ukladaní ako pri poskytovaní pôžičky.
  • Marco sa v prípade poskytovania pôžičky bude vždy nachádzať na vyššej indiferenčnej krivke ako v prípade ukladania.
  • V prípade uloženia časti sumy sa musí súčet Marcovej spotreby za obe obdobia rovnať 100 $.
  • Požičia 32 $, ktorých hodnota stúpne o 20 % na 38,40 $.
  • MRT sa rovná 1 v prípade ukladania a 1,2 v prípade poskytovania pôžičky.
  • Hranica dostupných možností pri požičiavaní je vyššia ako hranica pri ukladaní, a to pri všetkých kladných možnostiach uloženia.

9.7 Vzájomné výhody a spory o ich rozdelení na úverovom trhu

V pôvodnej situácii by Julia a Marco dostali 100 $, no rozhodujúcu úlohu zohráva čas. Marcov majetok v užšom ponímaní sa v súčasnosti rovná 100 $. Juliin majetok je nula.

Indiferenčné krivky Marca a Julie, a teda ich čistá netrpezlivosť, sú rovnaké. Líšia sa v tom, v akej situácii sa nachádzajú, nie v preferenciách. Marcova rezervačná indiferenčná krivka je vyššie ako Juliina (ďalej od začiatku súradnicovej sústavy), lebo síce má k dispozícii rovnaký majetok, no on ho má teraz a ona neskôr. Julia si požičiava, lebo je na rozdiel od Marca chudobná v súčasnosti, preto je netrpezlivejšia ako on. Svoju spotrebu chce vyrovnať tak, že časť svojej kúpnej sily prenesie do súčasnosti.

Julia a Marco sú na opačných stranách úverového trhu

To, že Marco je v presne opačnej situácii (teda že hľadá spôsoby, ako spotrebu posunúť do budúcnosti), vysvetľuje, prečo môžu z tejto interakcie čerpať výhody obaja – Marco poskytnutím a Julia prijatím pôžičky. Nepredpokladáme, že by si požičiavali priamo jeden od druhého. Skôr poskytujú a prijímajú pôžičky na rovnakom trhu.

Plné čiary na grafe 9.8 predstavujú Juliine možnosti prijatia úveru a Marcove možnosti poskytnutia úveru, pričom v oboch prípadoch ide o ich hranice dostupných možností.

Hranice dostupných možností Marca aj Julie majú sklon (1 + r). Pre Juliu to znamená, že presun 1 $ z budúcnosti do súčasnosti prostredníctvom pôžičky ju bude stáť 1 + r, kým Marco rovnakú sumu 1 + r z presunu 1 $ zo súčasnosti do budúcnosti získa. Čelia rovnakej cene za presun spotreby v čase, no svoju kúpnu silu presúvajú iným smerom.

Pripomíname, že sklon v tejto kapitole bude vždy kladný, aj keď krivka klesá.

Marcova hranica dostupných možností je teda vždy nad Juliinou. Má totiž k dispozícii viac možností ako ona. Keďže sú ich indiferenčné krivky identické, vieme, že Marco dokáže dosiahnuť vyššiu užitočnosť ako Julia.

Na opačných stranách úverového trhu: Zvýšením úrokovej miery sa Marcov blahobyt zvýši a Juliin zníži.
Celá obrazovka

Graf 9.8 Na opačných stranách úverového trhu: Zvýšením úrokovej miery sa Marcov blahobyt zvýši a Juliin zníži.

Juliina hranica dostupných možností
: Tmavočervená čiara predstavuje Juliinu hranicu dostupných možností pri úrokovej miere 20 %.
Celá obrazovka

Juliina hranica dostupných možností

Tmavočervená čiara predstavuje Juliinu hranicu dostupných možností pri úrokovej miere 20 %.

Marcova hranica dostupných možností
: Svetločervená čiara predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností pri úrokovej miere 20 %.
Celá obrazovka

Marcova hranica dostupných možností

Svetločervená čiara predstavuje Marcovu hranicu dostupných možností pri úrokovej miere 20 %.

Efekt zvýšenia úrokovej miery na Juliinu hranicu
: Keď sa úroková miera zvýši na 78 %, Juliina množina dostupných kombinácií sa zmenší.
Celá obrazovka

Efekt zvýšenia úrokovej miery na Juliinu hranicu

Keď sa úroková miera zvýši na 78 %, Juliina množina dostupných kombinácií sa zmenší.

Efekt zvýšenia úrokovej miery na Marcovu hranicu
: Keď sa úroková miera zvýši na 78 %, Marcova množina dostupných kombinácií sa zväčší.
Celá obrazovka

Efekt zvýšenia úrokovej miery na Marcovu hranicu

Keď sa úroková miera zvýši na 78 %, Marcova množina dostupných kombinácií sa zväčší.

Na grafe 9.8 vidíme aj efekt zvýšenia úrokovej miery z r = 0,20 na r = 0,78. Zvýšenie úrokovej miery spôsobí, že obe hranice budú strmšie, no:

  • Marcova hranica dostpuných možností sa posunie smerom von: množina jeho možností sa zväčší.
  • Juliina hranica dostupných možností sa posunie smerom dovnútra: množina jej možností sa zmenší.

Vráťme sa ešte k tomu, ako sa Marco líši od Julie. Majú identické preferencie, ale:

  • Marco začína s bohatstvom a Julia s ničím: Julia má garantované rovnaké bohatstvoneskôr, no práve preto sa s Marcom nachádzajú na opačných koncoch úverového trhu.
  • Práve pre tento rozdiel v situácii môžu obaja čerpať výhody z účasti na úverovom trhu –Julia tým, že si požičia, a Marco tým, že pôžičku poskytne.
  • Marcova hranica dostupných možností je celá nad Juliinou, preto sa dokáže dostať na vyššiu indiferenčnú krivku ako Julia.
  • Keďže cena za presunutie spotreby na skorší čas prostredníctvom pôžičky (teda úroková miera) je rovnaká ako zisk, ktorý dosiahne Marco tým, že svoju spotrebu odloží na neskôr (poskytnutím pôžičky), s Juliou čelia konfliktu záujmov o tom, ako sa vzájomné výhody z výmeny rozdelia.

Reálne a nominálne úrokové miery: pre koho je inflácia výhodná?

reálna úroková miera
Cena za presun časti reálnej kúpnej sily na skoršie časové obdobie. Pozri aj: nominálna úroková miera.

Zatiaľ sme hovorili jednoducho o úrokovej miere. No keď sme ju dávali priamo do súvisu s cenou budúcej spotreby, používali sme to, čo ekonómovia nazývajú reálna úroková miera. Julii totiž záleží na jej strate reálnej kúpnej sily, teda toho, čo si môže kúpiť v budúcnosti po zohľadnení inflácie.

nominálna úroková miera
Cena za presunutie určitej kúpnej sily (v dolároch alebo v inom nominálnom vyjadrení) na skorší čas. Základná úroková miera a úverová sadzba, ktorú uvádzajú komerčné banky, sú príkladmi nominálnych úrokových sadzieb. Pozri aj: reálna úroková miera, úroková miera, Fisherova rovnica.
Fisherova rovnica
Vzťah, ktorý udáva reálnu úrokovú mieru ako rozdiel medzi nominálnou úrokovou mierou a očakávanou infláciou: reálna úroková miera = nominálna úroková miera - očakávaná inflácia.

Reálnu úrokovú mieru ekonómovia stavajú do kontrastu s nominálnou úrokovou mierou, ktorá predstavuje skutočnú mieru úrokov zaplatených pri úveroch. Keď cena tovarov a služieb rastie, teda ak dochádza k pozitívnej inflácii, nominálna úroková miera presahuje reálnu úrokovú mieru.

Aby sme pri analýze poskytovania a prijímania úverov dokázali zohľadniť infláciu, musíme použiť reálnu úrokovú mieru, lebo tá hovorí o tom, koľko tovarov v budúcnosti človek získa za každý tovar, ktorý nespotrebuje v súčasnosti. Fisherova rovnica pomenovaná po Irvingovi Fisherovi (1867 – 1947) zhŕňa vzťah medzi reálnymi a nominálnymi úrokovými mierami a infláciou:

To, či je pre vás inflácia pozitívna alebo negatívna, závisí od toho, na ktorej strane úverového trhu stojíte. Ako sme videli, dlžníčka Julia a veriteľ Marco majú vo vzťahu k reálnej úrokovej miere odlišné záujmy: pre Juliu je výhodné zníženie úrokovej miery, pre Marca zasa jej zvýšenie. Preto majú aj odlišné pohľady na infláciu, lebo ak ceny stúpnu skôr, ako Julia pôžičku splatí, veriteľ ako Marco by si za splatenú sumu mohol kúpiť menej ako v prípade, že by inflácia bola nulová. Pre Juliu je zníženie reálnej úrokovej miery v dôsledku inflácie výhodné, pre Marca nie.

Presnejšie reálna úroková miera meria kúpnu silu splateného úveru za dohodnutú nominálnu úrokovú mieru, pričom berie do úvahy ceny v období splatenia úveru. Aby sme to pochopili lepšie, pozrime sa na situáciu, v ktorej si Julia priamo od Marca požičiava 50 $, pričom musí ďalší rok splatiť 55 $. Nominálna úroková miera sa pri tejto úverovej zmluve medzi nimi rovná 10 %. No ak by ceny budúci rok boli o 6 % vyššie ako tento rok (6 % inflácia), Marco by si nemohol za splatený úver kúpiť o 10 % viac, ako požičal Julii, ale len o 4 % viac. Reálna úroková sadzba je teda 4 %.

Otázka 9.6 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza nominálna úroková miera a ročná miera inflácie (deflátor HDP) v Japonsku v období 1996 – 2015 (Zdroj: Svetová banka).

   1996 – 2000  2001 – 2005  2006 – 2010  2011 – 2015
Úroková miera  1,5 %  1,4 %  1,3 %  1,2 %
Miera inflácie  -1,9 %  -0,9 %  -0,5 %  1,6 %

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Reálna úroková miera v období 1996 – 2000 bola -0,4 %.
  • Reálna úroková miera v Japonsku v tomto období konzistentne rástla.
  • Reálna úroková miera v Japonsku sa počas tohto obdobia zmenila z kladnej na zápornú.
  • Reálna úroková miera klesala rýchlejšie ako nominálna úroková miera.
  • Pomocou Fisherovej rovnice sa reálna úroková miera v rokoch 1996 – 2000 rovnala 1,5 – (-1,9) = 3,4 %.
  • Reálne úrokové miery pre štyri obdobia sú: 3,4 %, 2,3 %, 1,8 % a -0,4 %. Reálna úroková miera v Japonsku teda v tomto období konzistentne klesala.
  • V prvých troch obdobiach bola kladná a v období 2011 – 2015 sa zmenila na zápornú.
  • Pokles reálnej úrokovej miery v jednotlivých rokoch je vyšší ako pokles nominálnej úrokovej miery, lebo zároveň rástla inflácia.

Cvičenie 9.3 Celoživotný príjem

Vezmime si príjem človeka za jeho celý život od odchodu zo školy až do dôchodku. Pomocou javov predstavených v tejto kapitole slovne vysvetlite, ako sa človek počas svojho života môže dostať zo situácie, v akej je Julia, do situácie, v akej je Marco (predpokladajte, že jeho čistá netrpezlivosť sa počas života nemení).

9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť

Podobne ako Julia z nášho modelu, ľudia, ktorí si berú krátkodobé pôžičky v New Yorku, si často za ne kupujú jedlo či oblečenie pre deti. Roľníci v Chambare si takisto často požičiavajú na účel spotreby, napríklad na to, aby mohli zaplatiť za svadbu. No niekedy roľníci z Chambaru aj ľudia s krátkodobými pôžičkami v New Yorku požičané peniaze využijú na investíciu. V prípade pakistanských farmárov by mohlo napríklad ísť o nákup vybavenia, ktoré by zlepšilo úrodu.

zábezpeka
Aktívum, ktoré dlžník dáva do zálohy veriteľovi ako zabezpečenie za úver. Ak dlžník nie je schopný splácať pôžičku tak, ako sľúbil, vlastníkom majetku sa stáva veriteľ.

Teraz predpokladajme, že Julia sa chce stať vodičkou v rámci služby Lyft, no aby tak mohla urobiť, musí na bratovom aute, ktoré bude používať, urobiť nejaké kozmetické úpravy. Toto auto nemôže použiť ako zábezpeku (nie je jej), preto pre ňu môže byť náročné dostať bežný úver. Rozhodne sa teda pre poskytovateľa krátkodobých pôžičiek, ktorý jej stanoví úrok 78 % ako v príklade vyššie. Na grafe 9.9 vidíme Juliinu hranicu dostupných možností vychádzajúcu z pôžičky pri tomto úroku.

Julia má novú možnosť – môže si požičať a požičanú sumu potom rozdeliť medzi súčasnú spotrebu a investíciu. Plánuje to takto:

  • Časť z 56 $, ktoré si môže požičať, investuje do úpravy auta.
  • Čím viac peňazí minie na úpravu auta, tým viac peňazí bude zarábať ako vodička, takže má novú hranicu dostupných možností.

Predpokladajme, že za každý dolár, ktorý Julia utratí na auto, získa budúci rok o 3 $ viac príjmu (miera návratnosti je teda 200 %). Pomocou tejto investície sa dostane na novú prerušovanú hranicu dostupných možností.

Hraničná možnosť, ktorú má k dispozícii, je, že investuje celých 56 $ (takže teraz jej na spotrebu nezostalo nič) a budúci rok bude mať 168 $ (3 × 56). Všetky body na prerušovanej hranici dostupných možností s investíciou sú teraz pre ňu otvorené. Sklon hranice s investíciou je 3, čo predstavuje pomer príjmu v budúcnosti a investovanej sumy. Čím je sklon vyšší, tým lepšie pre Juliu. Tento sklon predstavuje hraničnú mieru transformácie súčasnej spotreby na budúcu spotrebu.

Možnosti človeka (Julie), ktorý začína bez majetku, no môže si požičať a investovať.
Celá obrazovka

Graf 9.9 Možnosti človeka (Julie), ktorý začína bez majetku, no môže si požičať a investovať.

Juliine možnosti
: Môže si požičať za úrokovú mieru 78 % a zároveň sa môže rozhodnúť časť príjmu investovať s 200 % mierou návratnosti. Prerušovaná čiara predstavuje jej hranicu dostupných možností, ak sa rozhodne požičať si a investovať.
Celá obrazovka

Juliine možnosti

Môže si požičať za úrokovú mieru 78 % a zároveň sa môže rozhodnúť čas príjmu investovať s 200 % mierou návratnosti. Prerušovaná čiara predstavuje jej hranicu dostupných možností, ak sa rozhodne požičať si a investovať.

Koľko Julia investuje?
: Použije rovnaké pravidlo ako  v čase rozhodovania sa o výške pôžičky, keď nemala možnosť investovať. Nájde si najvyššiu uskutočniteľnú indiferenčnú krivku tak, že nájde dotykový bod indiferenčnej krivky a hranice dostupných možností, resp. nájde bod, v ktorom sa MRT (sklon hranice dostupných možností) rovná MRS (sklon indiferenčnej krivky), čo je vlastne to isté.
Celá obrazovka

Koľko Julia investuje?

Použije rovnaké pravidlo ako v čase rozhodovania sa o výške pôžičky, keď nemala možnosť investovať. Nájde si najvyššiu uskutočniteľnú indiferenčnú krivku tak, že nájde dotykový bod indiferenčnej krivky a hranice dostupných možností, resp. nájde bod, v ktorom sa MRT (sklon hranice dostupných možností) rovná MRS (sklon indiferenčnej krivky), čo je vlastne to isté.

Juliin optimálny výber
: Týmto postupom Julia dospeje k bodu I na grafe. Ako to pre ňu dopadne? Keďže si požičala maximum (56 $), 21 $ investuje a teraz spotrebuje 35 $. Investícia 21 $ jej neskôr prinesie príjem 63 $.
Celá obrazovka

Juliin optimálny výber

Týmto postupom Julia dospeje k bodu I na grafe. Ako to pre ňu dopadne? Keďže si požičala maximum (56 $), 21 $ investuje a teraz spotrebuje 35 $. Investícia 21 $ jej neskôr prinesie príjem 63 $.

Možnosť investovať zásadne zvýšila Juliin blahobyt. Teraz spotrebuje rovnako veľa ako predtým, keď si mohla iba požičať, konkrétne 35 $. Neskôr však namiesto 38 $ bude môcť spotrebovať 63 $. Investovať bude len vtedy, ak má investičný projekt s mierou návratnosti vyššou ako 78 % – miera návratnosti musí byť vyššia ako úrok za úver, aby sa jej množina dostupných kombinácií zvýšila.

V našom príklade Julia spotrebuje rovnako veľa v možnosti, v ktorej si len požičiava, ako v možnosti, v ktorej si požičiava aj investuje. Jej súčasná spotreba by mohla byť vyššia alebo nižšia ako v príklade bez možnosti investovať. Jedna vec je však istá – ak má možnosť investovať, je na tom lepšie, lebo jej množina dostupných kombinácií je väčšia.

Pozrime sa teda na tri situácie, v ktorých sa môže Julia nachádzať:

  • Vylúčenie z úverového trhu: nedokáže získať žiadny úver. Jej množinu dostupných kombinácií tvorí len jeden bod (A) na grafe 9.9. Mnohí ľudia, ktorí si chcú požičať, no napríklad nedokážu poskytnúť žiadnu zábezpeku, jednoducho nemajú možnosť požičať si za žiadnu úrokovú mieru. Juliin blahobyt v tejto situácii predstavuje jej rezervačná indiferenčná krivka.
  • Prijatie úveru: v tejto možnosti má väčšiu množinu dostupných kombinácií. Patrí do nej bod A, ale aj všetky ostatné body vo vnútri plnej čiary na grafe 9.9, vrátane bodu G, ktorý si vyberie, keď si môže požičať, no nie investovať.
  • Prijatie úveru a investovanie: teraz má možnosť kúpnu silu preniesť v čase na súčasnosť (pomocou úveru) a potom jej časť opäť preniesť do budúcnosti, pričom strojnásobí jej hodnotu (pomocou investovania), vďaka čomu dosiahne bod I.

Otázka 9.7 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na grafe 9.9 vidíme dve Juliine možné hranice dostupných možností. Julia v prvom období (súčasnosť) nemá žiadny príjem a v druhom období (budúcnosť) 100 $. Plná čiara (možnosť 1) predstavuje jej hranicu dostupných možností, ak si požičiava s úrokom 78 %. Prerušovaná čiara zasa predstavuje jej hranicu dostupných možností, ak si požičiava s úrokom 78 % a môže investovať s návratnosťou 200 % (možnosť 2). Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Ak si Julia iba požičiava, je na tom v dôsledku vysokej úrokovej miery horšie ako vo svojom východiskovom bode (bod A).
  • Voľbu spotreby G možno dosiahnuť len v možnosti 1.
  • Ak sa úroková miera pri požičiavaní zvýši na 100 %, ceteris paribus sa hranice dostupných možností stanú strmšími a priesečník so zvislou osou v možnosti 2 bude na úrovni 150 $.
  • Ak sa návratnosť investície zvýši na 250 %, ceteris paribus bude priesečník so zvislou osou v možnosti 2 na úrovni 200 $.
  • Julia sa v bode G nachádza na vyššej indiferenčnej krivke ako vo svojom východiskovom bode. Preto je na tom pri požičiavaní lepšie.
  • Bod G je v množine dostupných kombinácií možností 1 aj 2, takže je možný v oboch prípadoch. Optimálnou voľbou je však len v možnosti 1.
  • Pri úrokovej miere 100 % si Julia môže v prvom období požičať maximálne 50 $, takže jej maximálna spotreba v období 2 je 50 + 2(50) = 150 $.
  • Pri návratnosti 250 % sa Juliina maximálna spotreba v období 2 rovná 56 + 2,5(56) = 196 $.

9.9 Súvahy: aktíva a pasíva

aktívum
Všetko, čo má hodnotu a je vo vlastníctve. Pozri aj: súvaha, pasívum.
pasívum
Všetko, čo má hodnotu a niekto to dlhuje. Pozri aj: súvaha, aktívum.
čistá hodnota
Aktíva mínus pasíva. Pozri aj: súvaha, vlastný kapitál.
nesolventný
Subjekt je nesolventný, ak je hodnota jeho aktív nižšia ako hodnota jeho pasív. Pozri aj: solventný.

Súvaha je zhrnutím toho, čo domácnosť, banka či firma vlastní a čo dlhuje iným. To, čo vlastníte (vrátane toho, čo vám dlžia ostatní), sa označuje ako vaše aktíva a vaše dlhy voči ostatným sa nazývajú vašimi pasívami (ktoré ostatným musíte zaplatiť). Rozdiel medzi aktívami a pasívami je vašou čistou hodnotou. Vzťah medzi aktívami, pasívami a čistou hodnotou ilustruje schéma 9.10.

Ak je hodnota aktív nižšia ako hodnota pasív, čistá hodnota subjektu (domácnosti, firmy či banky) je záporná a daný subjekt je nesolventný.

Súvaha.
Celá obrazovka

Schéma 9.10 Súvaha.

Keď pre prvky rovnice z definície platí, že ľavá strana sa rovná pravej strane, hovoríme o účtovnej identite, resp. jednoducho identite. Súvaha hovorí:

Aby sme pochopili koncepciu čistej hodnoty, pre ktorú sa pravá a ľavá strana z definície rovnajú, môžeme rovnicu otočiť tak, že od oboch strán odpočítame pasíva, takže:

Skladba súvah bánk a nefinančných spoločností sa dosť odlišuje. Na grafe 9.11 vidíme vzťah medzi pasívami a čistou hodnotou v prípade banky Barclays a automobilky Honda. Je evidentné, že banka má v porovnaní s nefinančnou firmou vysoké dlhy.

Pasíva a čistá hodnota (Barclays a Honda).
Celá obrazovka

Graf 9.11 Pasíva a čistá hodnota (Barclays a Honda).

Barclays Bank. 2017. Barclays PLC Annual Report 2017. Honda Motor Co. 2013. Annual Report.

Súvahy nám pomáhajú porozumieť vzťahom medzi domácnosťami a bankami v ekonomike. Bankové vklady tvoria časť typických aktív domácnosti a v súvahách bánk sa objavujú na strane pasív. Ďalším typickým majetkom domácnosti je jej dom. Ak domácnosť nevlastní dom úplne, predstavuje pre ňu pasívum aj aktívum. Pasívom je hypotéka. Tá je zase aktívom banky.

svetová finančná kríza
Začala sa v roku 2007 kolapsom cien nehnuteľností v USA, ktorý viedol k poklesu cien aktív založených na rizikových hypotékach a k všeobecnej neistote v súvislosti so solventnosťou bánk v USA a Európe, ktoré si požičiavali na nákup takýchto aktív. Dôsledky pocítil celý svet, keďže sa prudko obmedzil svetový obchod. Vlády a centrálne banky reagovali agresívnymi stabilizačnými opatreniami.

V kapitole 10 sa vrátime k súvahám domácností a bánk počas svetovej finančnej krízy. Aktíva niektorých domácností mali pri poklese cien domov nižšiu hodnotu ako hypotéka (teda ich pasívum, ktoré na dome dlhovali). Množstvo takýchto domácností prestalo svoje hypotéky splácať.

Mnohým bankám, ktorých súvaha má podobnú štruktúru ako súvaha banky Barclays na grafe 9.11, hrozilo, že ich čistá hodnota zmizne práve v dôsledku poklesu hodnoty ich aktív. Keď čistá hodnota predstavuje malý zlomok veľkosti súvahy, malá percentuálna zmena v hodnote aktív banky môže ich hodnotu znížiť pod nezmenenú hodnotu jej dlhov (pasív). Hypotéky a iné aktíva s nimi súvisiace predstavovali veľkú časť aktív banky. Pokles cien domov a neschopnosť domácností splácať hypotéky viedli k zníženiu aktív bánk a hrozilo, že čistá hodnota jednotlivých bánk klesne pod nulu.

Banky boli nesolventné a neskôr uvidíme, ako štáty zakročili, aby ich zachránili.

Prijímanie a poskytovanie pôžičiek a čistá hodnota

V príklade s vaňou na obrázku 9.1 voda vo vani predstavuje majetok ako nahromadené úspory a rovná sa čistej hodnote. Ako sme videli, čistá hodnota, resp. majetok stúpa s príjmom (prítok do vane) a klesá so spotrebou a opotrebením (odtok).

Váš majetok a čistá hodnota sa však pri poskytnutí alebo prijatí pôžičky nezmenia. Je to tak preto, lebo úver je vo vašej súvahe zároveň aktívom aj pasívom. Ak si peniaze požičiate, dostanete peniaze na účet alebo hotovosť ako aktívum, pričom váš dlh je rovnako veľkým pasívom.

V našom príklade Julia začína bez aktív a pasív a jej čistá hodnota je nula. Na základe očakávaného budúceho príjmu jej však banka požičia 56 $ s úrokovou mierou 10 % (bod E na grafe 9.5). Teraz je jej aktívom 56 $, ktoré má v banke, a jej pasívom je zasa úver, ktorý musí neskôr splatiť. Hodnotu jej úveru v súčasnosti zaznamenáme ako 56 $, lebo toľko dostala za to, že sa zadĺžila (jej pasíva stúpnu na 62 $ až neskôr, keď sa pridá jej úrok). Preto to, že si vzala úver, nemá nijaký vplyv na jej súčasnú čistú hodnotu. Pasíva a aktíva sa rovnajú, takže jej čistá hodnota je stále nula. V tabuľke 9.12 sa to v jej súvahe nachádza pod položkou Teraz (pred spotrebou).

Potom spotrebuje 56 $ – aby sme sa vrátili k našej analógii, toto množstvo vytečie cez odtok. Keďže má stále pasívum vo výške 56 $, jej čistá hodnota klesne na -56 $. Vidíme to v tabuľke 9.12 v súvahe pod položkou Teraz (po spotrebe).

Neskôr na bankový účet dostane príjem 100 $ (prítok do vane). Okrem toho sa pre naakumulovaný úrok jej dlh zvýši na 62 $. Jej čistá hodnota sa teda zmení na 100 $ – 62 $ = 38 $. Opäť predpokladáme, že potom spotrebuje 38 $, pričom jej ostane 62 $ na splatenie dlhu rovnakej výšky. V tom momente jej čistá hodnota opäť klesne na nulu. Príslušné súvahy nájdeme aj v tabuľke 9.12.

Teraz – pred spotrebou

Juliine aktíva Juliine pasíva
Bankové vklady 56 $ Úver 56 $

Čistá hodnota = 56 $ − 56 $ = 0 $

Teraz – po spotrebe

Juliine aktíva Juliine pasíva
Bankové vklady 0 Úver 56 $

Čistá hodnota = −56 $

Neskôr – pred spotrebou

Juliine aktíva Juliine pasíva
Bankové vklady 100 $ Úver 62 $

Čistá hodnota = 100 $ − 62 $ = 38 $

Neskôr – po spotrebe

Juliine aktíva Juliine pasíva
Bankové vklady 62 $ Úver 62 $

Čistá hodnota = 0

Tabuľka 9.12 Juliine súvahy

Otázka 9.8 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Nasledujúci graf predstavuje Juliin výber spotreby v období 1 (teraz) a 2 (neskôr) pri úrokovej miere 78 %. V období 1 nemá žiadny príjem a v období 2 má príjem 100 $. Jej výber spotreby predstavuje bod G. Ktoré z nasledujúcich vyjadrení o Juliinej súvahe sú na základe týchto informácií správne?

Celá obrazovka

Graf 9.13 Juliine možnosti spotreby

  • Aktíva po prijatí úveru, no pred spotrebou v období 1 sa rovnajú 56 $.
  • Čistá hodnota po spotrebe v období 1 je 0 $.
  • Pasíva pred spotrebou v období 2 sa rovnajú 35 $.
  • Aktíva po spotrebe, no pred splatením úveru v období 2 sa rovnajú 62 $.
  • Aktíva po prijatí úveru, no pred spotrebou v období 1 sa rovnajú 35 $.
  • Čistá hodnota po spotrebe v období 1 je –35 $, teda suma, ktorú si požičala.
  • Pasíva pred spotrebou v období 2 sa rovnajú sume 62 $, ktorá sa skladá zo sumy 35 $ požičanej v období 1 plus úrok.
  • Jej príjem v období 2 sa rovná 100 $, z čoho spotrebuje 38 $, takže pred splatením pôžičky jej ostane 62 $.

9.10 Obmedzenia na úverovom trhu: ďalší problém principála a agenta

Poskytovanie úverov je rizikové

Až doteraz sme ignorovali jednu skutočnosť – poskytovanie úverov je pre banku či veriteľa rizikovou aktivitou. Úver sa poskytuje dnes a musí sa splatiť v budúcnosti. Medzi súčasnosťou a budúcnosťou sa však môžu udiať neočakávané udalosti, ktoré dlžník nevie ovplyvniť.

Ak by úrodu v Chambare v Pakistane zničilo zlé počasie alebo choroba, poskytovatelia úverov by svoje peniaze nedostali späť napriek tomu, že roľníci tvrdo pracovali. Zastaranosť zručností, do ktorých ste investovali svoju študentskú pôžičku, je nevyhnutným rizikom, ktoré môže viesť k tomu, že pôžičku nesplatíte.

Čím vyššie je riziko bankrotu z dôvodu neodvratných udalostí, tým vyššiu úrokovú mieru si banka alebo poskytovateľ úveru stanoví. Toto je dôvodom, prečo úroková miera 78 % ako v Chambare nie je vysoko zisková. V úvode sme uviedli ďalšie dva dôvody:

  • samotní poskytovatelia pôžičiek čelia vysokým nákladom na úvery: banka JS im požičiava peniaze, ktoré oni potom požičiavajú farmárom, s 32 % úrokom,
  • poskytovatelia úverov si konkurujú: preto môžu dosiahnuť len obmedzené zisky.

Konflikty záujmov a problémy s informáciami

Veriteľ však môže čeliť ďalším dvom problémom. Keď sa úver poskytuje na investičný projekt, veriteľ si nemôže byť istý, že dlžník vynaloží dostatočné úsilie na to, aby bol projekt úspešný. Nezabúdajme, že ak dlžník do projektu nevložil žiadne svoje peniaze, v prípade neúspechu projektu a nesplatenia úveru o peniaze príde veriteľ, a nie dlžník.

Okrem toho má dlžník o kvalite projektu a jeho šanciach na úspech často viac informácií ako veriteľ.

Tieto problémy následne vznikajú z rozdielu (resp. konfliktu) záujmov medzi dlžníkom a veriteľom a z rozdielu medzi informáciami, ktoré majú dlžník a veriteľ o projektoch a činnosti dlžníka. Tieto problémy si vyžadujú náklady na monitorovanie a presadzovanie splácania úverov, čo zvyšuje úrokové miery.

Ak sa projektu nebude dariť, lebo dlžník doň nevložil dostatočné úsilie alebo to jednoducho nebol dobrý projekt, veriteľ príde o peniaze. Ak by dlžník využíval iba vlastné peniaze, je pravdepodobné, že by bol zodpovednejší alebo by sa na projekt nedal vôbec.

Dlžník sa môže rozhodnúť požičané peniaze využiť na oveľa rizikovejší projekt než ten, o ktorom povedal veriteľovi. Ak by sme si to ilustrovali na extrémnom príklade, mohol by si jednoducho za požičané peniaze kúpiť tikety do lotérie – ak jeden z nich bude výherný, zbohatne, ak nie, veriteľ príde o peniaze.

vzťah principál-agent
Ide o asymetrický vzťah, v ktorom jedna strana (principál) má prospech z určitého konania alebo vlastnosti druhej strany (agenta), o ktorej nemá dostatočné informácie na to, aby ich bolo možné zakotviť do úplnej zmluvy. Pozri aj: neúplná zmluva. Označuje sa aj ako: problém principála a agenta.

Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je problémom principála a agenta, ktorý sa v mnohom podobá vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorému sme sa venovali v predošlej kapitole. Veriteľ je teda principál a dlžník je agent.

Problém principála a agenta medzi dlžníkom a veriteľom je podobný ako problém s peniazmi niekoho iného, ktorému sme sa venovali v kapitole 6. V predchádzajúcom prípade manažérka firmy (agent) rozhodovala o používaní financií od majiteľov firmy (principálov), ktorí však od manažérky nemôžu zmluvne vyžadovať, aby maximalizovala ich majetok a nenasledovala vlastný záujem.

Neúplné zmluvy

V prípade poskytovania a prijímania úverov často nie je možné, aby veriteľ (principál) napísal zmluvu, ktorá zabezpečí, že dlžník (agent) úver splatí. Dôvodom je, že veriteľ nedokáže zmluvne zabezpečiť, aby dlžník použil peniaze obozretne a splatil ich podľa podmienok úveru.

Tabuľka 9.17 porovnáva dva problémy principála a agenta.

Aktéri Konflikt záujmov o Vynútiteľná zmluva pokrýva Zmluva nezahŕňa (alebo je to nevymožiteľné) Výsledky
Trh práce (kapitola 6) Zamestnávateľ
Zamestnanec
Mzdy, práca (kvalita a množstvo) Mzdy, čas, podmienky Práca (kvalita a množstvo), trvanie zamestnania Nedostatočné úsilie; nezamestnanosť
Úverový trh (kapitola 9) Veriteľ
Dlžník
Úroková miera, spôsob vykonania projektu (úsilie, obozretnosť) Úroková miera Úsilie, obozretnosť, splatenie Privysoké riziko, úverové obmedzenia

Tabuľka 9.14 Problémy principála a agenta: úverový trh a trh práce.

Veritelia sa budú snažiť zabezpečiť splatenie úveru prostredníctvom právnych opatrení, no to je často náročnejšie, ak je dlžník chudobný alebo vyhlási bankrot z dôvodu nesolventnosti. V úvode tejto kapitoly sme uviedli príklad metódy na zlepšenie plnenia v prípade splátok úveru na auto. Spoločnosti montujú zariadenia, ktoré zablokujú štartovanie auta, ak splátky neprichádzajú tak, ako majú.

Ak zlyhajú legálne metódy, veritelia môžu využívať aj nelegálne metódy, napr. vyhrážanie sa fyzickým násilím.

Úloha zábezpeky pri úveroch

vlastný kapitál
Vlastná investícia jednotlivca do projektu. V súvahe jednotlivca či firmy sa uvádza ako čistá hodnota. Pozri aj: čistá hodnota.

Jedným zo spôsobov, ako môže veriteľ reagovať na konflikt záujmov na úverovom trhu, je od dlžníka vyžadovať, aby do projektu vložil aj vlastný majetok (nazýva sa vlastný kapitál). Čím viac vlastných peňazí dlžník do projektu vloží, tým bližšie majú jeho záujmy k záujmom veriteľa. Ďalšou bežnou metódou je vyžadovať, aby dlžník vyčlenil majetok, ktorý bude prevedený na veriteľa, ak úver nesplatí (nazýva sa to zábezpeka).

Zábezpeka sa využíva pri úveroch na domy (tzv. hypotékach) a na autá. Pre mnohých ľudí ide o jediný veľký úver, ktorý môžu dostať, a je to tak vďaka zábezpeke – ak úver nebudú vedieť splácať, dom alebo auto dostane veriteľ.

Záložne môžu poslúžiť ako bežný príklad využívania zábezpeky pri poskytovaní a prijímaní drobných pôžičiek, ktoré existujú už tisícročia. Záložne, ktoré dnes nájdeme na obchodných uliciach, dlžníkovi poskytnú úver s dátumom a sumou, ktorú treba splatiť. Dlžník do záložne odovzdá nejaký predmet z vlastného majetku, ktorý mu záložňa pri splatení pôžičky vráti. V záložniach často nájdeme predmety, ktoré možno ľahko predať, napríklad šperky, počítače a inú elektroniku, fotoaparáty či cenné predmety z domácnosti.

Úver so zábezpekou sa nazýva zabezpečený úver, lebo ak zábezpeku (dom či predmet v záložni) možno predať za viac ako dlžnú sumu, veriteľ je v bezpečí. Pri zabezpečených úveroch veriteľ nepodstupuje žiadne riziko.

Vlastný kapitál alebo zábezpeka znižuje konflikt záujmov medzi dlžníkom a veriteľom. Dôvodom je, že keď dlžníkovi ide aj o vlastné peniaze (či už vo forme vlastného kapitálu alebo zábezpeky), platí, že:

  • má väčší záujem na usilovnej práci: bude sa viac snažiť robiť obozretné obchodné rozhodnutia, aby zabezpečil úspech projektu, a
  • veriteľovi to vysiela signál: naznačuje mu to, že dlžník si myslí, že projekt má dostatočnú kvalitu na to, aby bol úspešný.

Obmedzenie prideľovania úverov a nerovnosť

obmedzenie prideľovania úverov
Proces, pri ktorom si osoby s menším majetkom v porovnaní s osobami s väčším majetkom požičiavajú za nevýhodných podmienok.
vylúčený z úverového trhu
Opis jednotlivcov, ktorí si nedokážu požičať za žiadnych podmienok. Pozri aj: úverovo obmedzený.
úverovo obmedzený
Opis jednotlivcov, ktorí si dokážu požičať len za nevýhodných podmienok. Pozri aj: vylúčený z úverového trhu.

Je v tom však háčik. Ak by bol dlžník bohatý, svoj majetok by mohol použiť pri projekte ako zábezpeku alebo vlastný kapitál, alebo by mohol byť na druhej strane trhu a peniaze požičiavať. Dlžníci však často potrebujú úver práve preto, že podobne ako Julia bohatí nie sú. Nie sú teda schopní poskytnúť dostatok vlastného kapitálu či zábezpeky na dostatočné zníženie konfliktu záujmov a tým aj rizika, ktorému veriteľ čelí, a ten im odmietne úver poskytnúť.

Adam Smith mal na mysli obmedzené prideľovanie úverov, keď napísal: „Podľa príslovia peniaze robia peniaze. Keď ich máte čo i len málo, je často ľahké získať ich viac. No získať to málo je mimoriadne náročné.“ Adam Smith. 1776. ‘Of the profits of stock’. In An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations.

Túto skutočnosť nazývame obmedzenie prideľovania úverov – ľudia s nižším majetkom si v porovnaní s bohatšími požičiavajú za nevýhodných podmienok alebo mávajú úver zamietnutý úplne.

Dlžníci, ktorých obmedzený majetok spôsobuje, že nedokážu dostať úver za akýkoľvek úrok, sú vylúčení z úverového trhu. Tí, ktorí si vedia požičať, no len za nevýhodných podmienok, majú obmedzený prístup k úverom. O oboch skupinách sa často hovorí, že majú obmedzený majetok, a tento nedostatok majetku im na úverovom trhu poskytuje len obmedzené možnosti.

Vzťah medzi bohatstvom a úverom je zhrnutý na schéme 9.15.

Majetok, kvalita projektu a úver.
Celá obrazovka

Schéma 9.15 Majetok, kvalita projektu a úver.

Vylúčenie ľudí bez majetku z úverového trhu alebo to, že si môžu požičať len za nevýhodných podmienok, je evidentné na týchto skutočnostiach:

  • Podľa prieskumu finančné inštitúcie zamietli žiadosti o úver jednej z ôsmich amerických rodín: aktíva týchto rodín s obmedzeným prístupom k úverom boli o 63 % nižšie ako v prípade rodín bez obmedzenia. Odradení dlžníci (teda tí, ktorí o úver ani nepožiadali, lebo očakávali, že ich odmietnu) mali ešte nižší majetok ako žiadatelia, ktorých žiadosť bola zamietnutá.
  • Limity na pôžičky cez kreditné karty sa často zvyšujú automaticky: ak sa požičiavanie zvýši ako reakcia na automatickú zmenu v limite, môžeme z toho uzavrieť, že daný človek mal obmedzený prístup k úveru. Autori tejto štúdie naznačujú, že asi dve tretiny amerických rodín môžu mať obmedzený prístup k úverom alebo byť vylúčené z úverového trhu.3
  • Dedičstvo vedie samostatne zárobkovo činné osoby k výraznému navýšeniu ich činnosti: dedičstvo 5 000 £ v roku 1981 (čo dnes predstavuje asi 24 000 $) zdvojnásobilo pravdepodobnosť, že priemerný mladý človek v Británii začal podnikať.
  • Vlastníctvo domu možno použiť ako zábezpeku: 10 % zvýšenie hodnoty aktív v podobe nehnuteľnosti, ktorú možno použiť ako zábezpeku pri úveroch vo Veľkej Británii, zvyšuje počet startupov o 5 %.
  • Ľudia v Amerike s nízkymi aktívami si často berú krátkodobé pôžičky pred výplatou: v štáte Illinois si krátkodobé pôžičky najčastejšie berú ženy okolo veku 35 rokov s nízkym príjmom (ročný príjem 24 104 $), ktoré žijú v prenájme, pričom si požičiavajú 100 $ až 200 $ a zaplatia priemernú ročnú úrokovú mieru na úrovni 486 %.
  • Indickí roľníci s nízkym a stredným príjmom by si mohli výrazne zvýšiť príjem, ak by nečelili úverovým obmedzeniam: nielenže vo všeobecnosti nedostatočne investujú do výrobných aktív, no aktíva, ktoré vlastnia, môžu v čase núdze predať (napr. voly), ale nejde o vysoko ziskové vybavenie (čerpadlá na zavlažovanie), ktoré majú pri opätovnom predaji nízku hodnotu.4

Otázka 9.9 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o probléme principála a agenta sú správne?

  • Problém principála a agenta na úverovom trhu existuje z dôvodu kladnej pravdepodobnosti, že úver principálovi nebude splatený.
  • Problém principála a agenta možno vyriešiť spísaním záväznej zmluvy, aby dlžník vynaložil maximálne úsilie.
  • Jedným z riešení problému principála a agenta na úverových trhoch je, že dlžník poskytne vlastný kapitál.
  • Problém principála a agenta vedie na úverovom trhu k obmedzenému prideľovaniu úverov.
  • Problém principála a agenta na úverovom trhu existuje z dôvodu asymetrických informácií o úsilí dlžníka či kvalite projektu.
  • Problém principála a agenta existuje preto, lebo spísať takúto záväznú zmluvu o maximálnom úsilí nie je možné.
  • Vlastný kapitál znamená, že agent môže v prípade zlyhania projektu prísť o viac, čo znižuje rozdiel v motiváciách principála a agenta.
  • Dochádza k tomu preto, že niektoré inak uskutočniteľné projekty nebudú z dôvodu problému principála a agenta financované. Konkrétne ľudia, ktorí majú nižšie aktíva alebo majetok a nemôžu si dovoliť vložiť do projektu vlastný kapitál či poskytnúť zábezpeku, s väčšou pravdepodobnosťou úver nedostanú práve pre problém principála a agenta.

Cvičenie 9.4 Ako Julia zaplatila za vianočné darčeky

Na prvý sviatok vianočný v roku 2014 v denníku New York Times uverejnili článok s názvom ‘Rise in Loans Linked to Cars is Hurting the Poor’ (Zvýšenie úverov na autá škodí chudobným). Článok si prečítajte a pozrite si aj video No credit, no problem (Žiadny úver, žiadny problém), ktoré je v ňom vložené.

Tu uvádzame dva citáty z tohto článku:

„Veritelia tvrdia, že poskytujú zdroj úveru pre ľudí, ktorí nedokážu získať lacnejšie pôžičky od bánk. Hovoria, že vysoké úrokové miery sú potrebné na vyrovnanie rizika, že dlžníci úvery prestanú splácať.“

„A keďže mnohí dlžníci pôžičku poskytnú na základe ohodnotenia predajnej hodnoty ojazdeného auta a nie ich schopnosti úver splácať, mnohí z nich zistia, že majú problém so splácaním, hneď, ako odídu s peniazmi.“

Pomocou informácií z článku a videa odpovedzte na tieto otázky:

  1. Na čo sa používajú úvery, o ktorých sa píše v článku, a sú zabezpečené (teda so zábezpekou) alebo nezabezpečené (teda bez zábezpeky)? Akú úlohu (ak vôbec nejakú) zohráva zábezpeka?
  2. Závisí výška úroku od majetku dlžníka? Svoj argument ilustrujte pomocou grafu so súčasnou spotrebou na vodorovnej osi a budúcou spotrebou na zvislej osi.
  3. Marcelina Mojica vo videu hovorí, že vyhlásila bankrot (ide o právny postup, ktorý sa používa v prípade nesolventnosti človeka alebo firmy). Pomocou informácií z článku poskytnite dôveryhodné vysvetlenie, prečo k tomu došlo, a použite informácie o aktívach a pasívach na jej súvahe.

Cvičenie 9.5 Mikrofinancie a poskytovanie pôžičiek chudobným

Prečítajte si článok ‘The Microfinance Promise’ (Prísľub mikrofinancií).5

Banka Grameen v Bangladéši poskytuje úvery skupinám ľudí, ktorí spoločne žiadajú o individuálne úvery, pod podmienkou, že úver pre členov skupiny bude v budúcnosti obnovený, ak (ale len vtedy, ak) každý člen splatí úver načas.

  1. Vysvetlite, prečo si myslíte, že takéto podmienky by ovplyvnili rozhodnutie dlžníka, na čo peniaze utratí a ako veľmi usilovne bude pracovať, aby sa uistil, že úver bude schopný splatiť.
  2. Pomocou poznatkov z tejto podkapitoly vysvetlite, ako by metóda požičiavania banky Grameen mohla ovplyvniť obmedzenie prideľovanie úverov a vylúčenie z úverového trhu.
  3. Nájdite dôkazy o tom, či boli mikrofinancie efektívne pri zvyšovaní investícií skupín ľudí, ktoré by normálne boli z úverového trhu vylúčené.

Cvičenie 9.6 Záložne ako zdroj pôžičiek

Ak chcete zistiť viac o záložniach, prečítajte si výrok z článku, ktorý napísali Susan Payne Carter a Paige Marta Skiba. 2012. ‘Pawnshops, Behavioral Economics, and Self-Regulation’. Review of Banking and Financial Law 32 (1): pp. 193-220.

Záložne patria medzi najstaršie zdroje pôžičiek na svete. Záložňa poskytuje pôžičky výmenou za predmety ako šperky, ktoré má záložňa v držbe až do splatenia pôžičky. Záložne zvyčajne využívajú ľudia s nízkym príjmom. V Texase je maximálnou prípustnou úrokovou mierou 20 % za mesiac. Podľa štúdie záložní v Texase je nižšia pravdepodobnosť nesplatenia, ak záložňa prijme predmety s citovou hodnotou, napríklad prstene, než v prípade predmetov s ekvivalentnou predajnou hodnotou, napr. televíznych prijímačov.

V tomto cvičení sa na záložne pozrieme z ekonomického pohľadu.

  1. Zakreslite graf so súčasnou spotrebou na vodorovnej osi a budúcou spotrebou na zvislej osi. Do grafu zakreslite množinu dostupných kombinácií, východiskový bod a indiferenčné krivky a potom pomocou neho vysvetlite, prečo sa niekto môže rozhodnúť využiť záložňu.
  2. Definujte pojem, ktorý sa používa pre predmety, ktoré záložňa uchováva (napr. šperky), a vysvetlite jeho úlohu v podnikaní v záložniach.
  3. Zhodnoťte výrok, že záložne „patria medzi najstaršie zdroje pôžičiek na svete“.
  4. Navrhnite vysvetlenie rozdielnych mier zlyhania v závislosti od typu predmetu v držbe záložne (môže byť pre vás užitočné prečítať si časť S diétou začínam od zajtra v kapitole 13 v knihe The Economy.)

9.11 Nerovnosť: o veriteľoch, dlžníkocha ľuďoch, ktorí sú z úverového trhu vylúčení

Nerovnosti medzi dlžníkmi a veriteľmi (a medzi jednotlivými dlžníkmi navzájom) môžeme analyzovať pomocou rovnakej Lorenzovej krivky a modelu Giniho koeficientu, ktoré sme využívali pri skúmaní nerovnosti medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v kapitole 8 a roľníkmi a majiteľmi pôdy v kapitole 5.

Veritelia a dlžníci na grafe s Lorenzovou krivkou

Pozrime sa na takýto príklad. Ekonomika sa skladá z 90 roľníkov, ktorí si požičiavajú od 10 veriteľov a požičané peniaze využívajú na financovanie výsadby a starostlivosti o rastliny. Úroda sa (v priemere) predá za vyššiu sumu ako pôžička roľníka, takže keď po žatve úrodu predá, za každé požičané a investované euro dostane 1 + R. Ide o roľníkove výnosy.

Po žatve roľníci splatia úver s úrokom i. Aby sme sa mohli sústrediť na model Lorenzovej krivky, budeme v tejto podkapitole zjednodušene predpokladať, že všetky úvery budú splatené a všetci veritelia roľníkom požičiavajú rovnakú sumu za rovnaký úrok. Hlavná myšlienka by zostala nezmenená, aj keby sme zahrnuli pravdepodobnosť, že niektoré úvery dlžníci nesplatia (ako v prípadovej štúdii z Chambaru), no výpočty by boli oveľa komplikovanejšie.

  • Aký je celkový príjem v takejto ekonomike? Keďže každé investované euro prinesie celkové výnosy vo výške 1 + R, každý roľník generuje príjem (výnosy mínus náklady) vo výške R.
  • Ako sa tento príjem rozdelí? Veriteľ získa za každé požičané euro príjem vo výške i, takže dlžník (roľník) dostane zvyšok R − i. Veriteľ teda získa z celkovej produkcie podiel i/R, čo znamená, že dlžník (roľník) dostane to, čo ostane, teda 1 − (i/R).

Ak teda i = 0,10 a R = 0,15, tak podiel veriteľa na celkovom príjme sú dve tretiny, pričom dlžník dostane jednu tretinu.

Nerovnosť v tejto ekonomike predstavuje tmavá plocha, ktorú ohraničuje plná čiara na grafe 9.16. Giniho koeficient sa rovná 0,57.

Vylúčení dlžníci zvyšujú Giniho koeficient

V predchádzajúcich podkapitolách sme si ukázali, prečo niektorí potenciálni dlžníci (tí, ktorí nedokážu poskytnúť zábezpeku alebo nemajú vlastné zdroje na financovanie projektu) môžu byť úplne vylúčení zo získania pôžičky, aj keď by boli ochotní platiť úroky. Ako to ovplyvní Lorenzovu krivku a Giniho koeficient?

Predstavme si, že 40 potenciálnych dlžníkov bude z trhu vylúčených. Keďže si nemôžu požičať, nedostanú žiadny príjem. Pri ostatných roľníkoch sa iR nezmení.

Prerušovaná čiara na grafe 9.16 predstavuje túto novú situáciu. Nový Giniho koeficient je 0,70, čo predstavuje vyššiu nerovnosť v situácii, keď sú chudobní vylúčení z úverového trhu.

Nerovnosť v ekonomike poskytovania a prijímania úverov. Ak si všetci v populácii môžu požičať, Giniho koeficient sa rovná 0,57. Keď bude 40 % potenciálnych dlžníkov vylúčených z úverového trhu, Giniho koeficient bude 0,70.
Celá obrazovka

Graf 9.16 Nerovnosť v ekonomike poskytovania a prijímania úverov. Ak si všetci v populácii môžu požičať, Giniho koeficient sa rovná 0,57. Keď bude 40 % potenciálnych dlžníkov vylúčených z úverového trhu, Giniho koeficient bude 0,70.

Model ekonomiky s veriteľmi a dlžníkmi
: Ekonomika sa skladá z 90 roľníkov, ktorí si požičiavajú od 10 veriteľov. Keďže i = 0,10 a R = 0,15, podiel veriteľov na celkovom príjme sú dve tretiny, pričom dlžníci dostanú jednu tretinu. Giniho koeficient sa rovná 0,57.
Celá obrazovka

Model ekonomiky s veriteľmi a dlžníkmi

Ekonomika sa skladá z 90 roľníkov, ktorí si požičiavajú od 10 veriteľov. Keďže i = 0,10 a R = 0,15, podiel veriteľov na celkovom príjme sú dve tretiny, pričom dlžníci dostanú jednu tretinu. Giniho koeficient sa rovná 0,57.

Niektorí dlžníci sú vylúčení z úverového trhu
: Predpokladajme, že 40 potenciálnych dlžníkov bude vylúčených. Keďže si nemôžu požičať, nezískajú žiadny príjem.
Celá obrazovka

Niektorí dlžníci sú vylúčení z úverového trhu

Predpokladajme, že 40 potenciálnych dlžníkov bude vylúčených. Keďže si nemôžu požičať, nezískajú žiadny príjem.

Nerovnosť sa zvýši
: Keď sú niektorí potenciálni dlžníci vylúčení, Giniho koeficient stúpne na 0,70.
Celá obrazovka

Nerovnosť sa zvýši

Keď sú niektorí potenciálni dlžníci vylúčení, Giniho koeficient stúpne na 0,70.

Otázka 9.10 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

V ekonomike s populáciou 100 ľudí je 80 roľníkov a 20 poskytovateľov pôžičiek. Roľníci peniaze používajú na financovanie výsadby a starostlivosti o svoje plodiny. Miera ziskovosti po žatve je 12,5 % a úrok pri úvere je 10 %. Porovnajte tieto dva prípady:

Prípad A: Všetci roľníci si môžu požičať.

Prípad B: Požičať si môže len 50 roľníkov.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Podiel celkovej produkcie, ktorý dostanú roľníci schopní požičať si, je 25 %.
  • Giniho koeficient v prípade A je 0,5.
  • Giniho koeficient v prípade B je 0,6.
  • V prípade B dochádza k 10 % navýšeniu Giniho koeficientu v porovnaní s prípadom A.
  • Roľníkom zostane 12,5 – 10 = 2,5% z 12,5 % miery ziskovosti. Ide o 2,5/12,5 = 20 % podiel.
  • Giniho koeficient v prípade A je 0,6.
  • Giniho koeficient v prípade B je 0,66.
  • 0,66 je o 10 % viac ako 0,6.

Úverový trh môže poskytnúť vzájomné výhody, no zachováva nerovnosti

Príklad ilustruje jednu z príčin nerovnosti v ekonomike: niektorí ľudia (napr. Marco) môžu pomocou poskytovania pôžičiek dosiahnuť zisk, podobne iní (napr. Bruno v kapitole 5) dokážu dosahovať zisky zamestnávaním iných.

Niekedy sa hovorí, že bohatí poskytujú pôžičky pri podmienkach, ktoré ich robia bohatými, kým chudobní si požičiavajú pri podmienkach, ktoré ich robia chudobnými. Príklad Julie a Marca jasne ukázal, že vnímanie úrokovej miery, ktorá pre Juliu predstavovala náklad a pre Marca zdroj príjmu, závisí od bohatstva človeka. Ľudia s obmedzeným majetkom majú obmedzený prístup k úverom, čo obmedzuje ich schopnosť dosahovať zisk z investičných príležitostí, ktoré sú otvorené pre ľudí s vyšším majetkom.

vzájomné výhody
Výsledok interakcie medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, v ktorej sú na tom všetky strany lepšie, ako by boli bez interakcie (alebo aspoň niektoré strany sú na tom lepšie a žiadna nie je na tom horšie).

Takisto platí, že pri určovaní úrokovej miery, za ktorú si jednotlivec požičiava, má často vyššiu vyjednávaciu silu veriteľ, takže si môže určiť takú sadzbu, ktorá mu umožní získať väčšinu vzájomných výhod z transakcie.

Banky nepatria medzi najpopulárnejšie či najdôveryhodnejšie inštitúcie. V USA napríklad v roku 2016 vyjadrilo vysokú alebo pomerne vysokú dôveru voči armáde až 73 % ľudí, teda presne toľko, koľko desať rokov predtým. Naopak, určitú mieru dôvery voči bankám v roku 2016 vyjadrilo len 27 % opýtaných, pričom pred desiatimi rokmi to bolo 49 %. Prieskumy ukazujú, že verejnosť v Nemecku, Španielsku a mnohých ďalších krajinách nemá o bankách najlepší názor. Platí to najmä od finančnej krízy v roku 2008. V kapitole 10 sa pozrieme na banky ako ekonomických aktérov v modernej ekonomike.

Podobne ako iné firmy generujúce zisk, banky vlastnia bohatí ľudia, ktorí často vykonávajú transakcie za podmienok (úrokové miery, mzdy), ktoré prispievajú k pretrvávaniu nízkeho majetkuk dlžníkov a zamestnancov. Ako sme však videli v prípade Chambaru, ziskovosť poskytovania pôžičiek závisí aj od rozsahu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi. Úroková miera, ktorú si účtujú poskytovatelia úverov v Chambare, by bola ešte vyššia, ak by tu bol podobne ako v mnohých dedinách jediný poskytovateľ pôžičiek.

Podobne ako trh práce aj úverový trh poskytuje príležitosti na vzájomné výhody

No ani tí, ktorí banky nemajú radi, si nemyslia, že chudobnejší by na tom boli lepšie bez nich, podobne ako by na tom neboli lepšie, ak by firmy prestali zamestnávať pracovníkov. Prístup k úverom je v modernej ekonomike nevyhnutný, a to vrátane prístupu chudobnejších k ekonomickým príležitostiam, lebo poskytuje možnosť vzájomných výhod, ku ktorým dochádza, keď ľudia dokážu čerpať výhody z presunu kúpnej sily z jedného časového obdobia na iné, či už prostredníctvom prijímania pôžičky (presunutie do súčasnosti), alebo jej poskytnutia (naopak).

Cvičenie 9.7 Nepopulárne banky

Prečo podľa vás bývajú banky menej populárne ako ostatné firmy generujúce zisk (napr. Honda alebo Microsoft)?

Cvičenie 9.8 Obmedzenia poskytovania úverov

V mnohých krajinách platí legislatíva obmedzujúca výšku úroku, ktorú môže veriteľ pri pôžičke určiť.

  1. Myslíte si, že takéto obmedzenie je dobrý nápad?
  2. Kto má z takejto legislatívy výhody a kto naopak nevýhody?
  3. Aké sú pravdepodobné dlhodobé efekty takýchto zákonov?
  4. Porovnajte tento prístup k pomoci chudobným pri získavaní prístupu k úverom s bankou Grameen v cvičení 9.5.

9.12 Úverový trh a trh práce

Úverový trh a trh práce majú určité spoločné znaky. Na opis oboch používame model principála a agenta.

  • Principáli (zamestnávatelia a veritelia) aj agenti (zamestnanci a dlžníci) môžu čerpať výhody zo vzájomných transakcií: sú však v konflikte záujmov o podmienkach výmeny (mzdy a úsilie, úroková miera a splatenie úveru).
  • Niektorí potenciálni agenti nedokážu transakciu vykonať: ide o nezamestnaných alebo tých, ktorým úver zamietnu.

Tieto dva trhy sú nielenže podobné, dokonca sú navzájom prepojené, lebo úverový trh poskytuje financie, ktoré niektorým ľuďom (no iným nie) umožňujú stať sa na trhu práce zamestnávateľmi. Vidíme to aj na grafe 9.17.

Úverový trh a trh práce určujú vzťahy medzi skupinami ľudí v rôznych východiskových situáciách.
Celá obrazovka

Schéma 9.17 Úverový trh a trh práce určujú vzťahy medzi skupinami ľudí v rôznych východiskových situáciách.

Model ekonomiky
: Predstavme si ekonomiku s bohatými ľuďmi a zamestnancami.
Celá obrazovka

Model ekonomiky

Predstavme si ekonomiku s bohatými ľuďmi a zamestnancami.

Vylúčení z úverového trhu
: Ľudia bez majetku (zábezpeky) alebo s nedostatočným majetkom sú z úverového trhu vylúčení.
Celá obrazovka

Vylúčení z úverového trhu

Ľudia bez majetku (zábezpeky) alebo s nedostatočným majetkom sú z úverového trhu vylúčení.

Bohatí ľudia a úspešní dlžníci
: Títo ľudia si vedia kúpiť kapitálové statky, aby sa stali zamestnávateľmi.
Celá obrazovka

Bohatí ľudia a úspešní dlžníci

Títo ľudia si vedia kúpiť kapitálové statky, aby sa stali zamestnávateľmi.

Ľudia, ktorí nie sú bohatí
: Títo ľudia sú zamestnancami alebo sú nezamestnaní.
Celá obrazovka

Ľudia, ktorí nie sú bohatí

Títo ľudia sú zamestnancami alebo sú nezamestnaní.

Zamestnávatelia na trhu práce zamestnávajú zamestnancov
: Výnimku tvoria nezamestnaní.
Celá obrazovka

Zamestnávatelia na trhu práce zamestnávajú zamestnancov

Výnimku tvoria nezamestnaní.

Začnime v ľavom hornom rohu na grafe 9.17. Bohatí ľudia môžu svoj majetok použiť na nákup kapitálových statkov a stať sa tak zamestnávateľmi a zároveň môžu iným poskytovať úvery. Medzi menej bohatými sa nájdu nejakí úspešní dlžníci, ktorí sa tiež môžu stať zamestnávateľmi. Ľudia s ešte nižším majetkom si nedokážu požičať (sú vylúčení z úverového trhu alebo si môžu požičať len vtedy, ak poskytnú svoj dom ako zábezpeku pri hypotéke) a musia si hľadať prácu ako zamestnanci. Zamestnávatelia si potom najímajú zamestnancov spomedzi menej bohatých, pričom niektorí z nich ostanú nezamestnaní (v dôsledku fungovania trhu práce, ktorému sme sa venovali v kapitole 8).

Vodorovné šípky (poskytnutie pôžičky a najatie si zamestnancov) predstavujú vzťah principála a agenta. Veritelia a zamestnávatelia sú na grafe 9.17 principálmi. Ich spoločná oranžová farba naznačuje, že sú si podobní. Agenti (úspešní dlžníci a zamestnanci) sú označení zelenou, aby sme ich vedeli odlíšiť od neúspešných agentov (vylúčení z úverového trhu a nezamestnaní), ktorí majú fialovú farbu. Určite sa nechcete ocitnúť vo fialových rámčekoch. No aj ak ste agentom a máte dostatočné šťastie, že sa dostanete do jedného zo zelených rámčekov, principál vás jednoducho môže vrátiť do fialového rámčeka tým, že sa s vami odmietne baviť. Preto majú veritelia a zamestnávatelia nad dlžníkmi a zamestnancami určitú moc.

Graf 9.17 nám pomáha pochopiť, prečo sa z niektorých ľudí stanú principáli (napr. zamestnávatelia), kým iní zastávajú úlohu agentov (zamestnancov). Ak je človek bohatý, môže byť veriteľom aj zamestnávateľom. Nepochybne je na vyjadrení, že postavenie ľudí v ekonomickom systéme závisí od toho, do akej rodiny sa narodia, kus pravdy. V niektorých minulých ekonomikách to platilo doslova. Postavenie otroka sa napríklad dedilo z rodičov na deti zo zákona.

Ak si túto tému chcete preštudovať podrobnejšie, môžete si o nej prečítať v kapitole 19 v knihe The Economy, ktorá sa celá venuje príčinám a efektom ekonomickej nerovnosti.

K niečomu podobnému môže dochádzať na miestach, kde sa dedí z rodičov na deti majetok. Deti zamestnancov (ktoré zdedia nízky majetok) sa stanú novou generáciou pracovníkov s vyššou pravdepodobnosťou ako deti zamestnávateľov. Deti bohatých rodičov v USA majú v dospelosti väčšinou tiež vysoký príjem.

9.13 Záver

Vysvetlili sme si, ako úverové trhy podobne ako trhy práce určujú vzťahy medzi skupinami ľudí s rôznou úrovňou bohatstva. Začali sme tým, že sme si vysvetlili rozdiel medzi bohatstvom (stavom nahromadených úspor) a príjmom (tokom ovplyvneným priamymi daňami a transfermi). Bohatstvo môže zahŕňať peniaze, finančné aktíva a fyzický majetok. Širšie vymedzenie bohatstva zahŕňa aj ľudský kapitál, ktorý sa pokladá za aktívum prispievajúce k vyšším zárobkom z práce.

Pomocou množiny dostupných kombinácií a indiferenčných kriviek z nášho súboru nástrojov obmedzeného výberu sme vyvinuli model poskytovania a prijímania pôžičiek, aby sme vedeli preskúmať, ako si ľudia rozdelia spotrebu do rôznych časových období.

Obmedzenie Preferencie
Hranica dostupných možností – súčasná a budúca spotreba nesmú prekročiť súčasný a budúci príjem človeka.

Sklon hranice dostupých možností určuje úroková miera r, ktorá ovplyvňuje náklady obetovanej príležitosti pri súčasnej spotrebe. Hraničná miera transformácie (MRT) sa rovná (1 + r), čo znamená, že človek sa za jednu dodatočnú jednotku spotreby dnes musí vzdať (1 + r) jednotiek spotreby v budúcnosti.
Indiferenčné krivky spájajú všetky kombinácie súčasnej a budúcej spotreby s rovnakou úrovňou užitočnosti.

Sklon indiferenčných kriviek určuje diskontná sadzba , ktorá odzrkadľuje preferenciu vyrovnania spotreby (v danom období dochádza ku klesajúcim hraničným výnosom zo spotreby) a čistú netrpezlivosť (či už z dôvodu krátkozrakosti, alebo obozretnosti). MRS sa rovná (1 + ).
$$\text{Najlepšia voľba: MRT = MRS} \\\\ (1 + r) = (1+\rho) \\\\ r=\rho$$

Rozličné situácie, v ktorých sa nachádzajú veritelia a dlžníci, umožňujú pri interakciách na úverovom trhu dosiahnutie vzájomných výhod, no dochádza aj ku konfliktu záujmov o tom, ako sa tieto výhody rozdelia. Vyšší úrok rozširuje množinu dostupných kombinácií veriteľa, zatiaľ čo dlžníkovi ju zmenšuje. Veriteľ zo splatenia úveru čerpá výhody, kým pre dlžníka predstavuje náklad.

Tieto konflikty záujmov spolu so skutočnosťou, že splatenie nemožno zaručiť vynútiteľnou zmluvou, nás motivujú k tomu, aby sme túto situáciu modelovali ako vzťah principála a agenta, v ktorom je úverová zmluva neúplná: nedokáže totiž vynútiť obozretné využívanie financií a splatenie úveru.

Ak dlžník použije aj časť svojho vlastného majetku (napríklad ako vlastný kapitál v projekte alebo zábezpeku na úver), znamená to, že bude mať menšiu motiváciu peniaze zneužiť (napríklad podstupovaním mimoriadneho rizika) a väčšiu motiváciu pracovať na úspechu projektu. Ľudia s obmedzeným bohatstvom však nemusia mať prístup k úverom, lebo nedokážu poskytnúť vlastný kapitál alebo zábezpeku, alebo si môžu požičať len za vysoké úrokové miery. Takéto obmedzenie prideľovania úverov môže udržiavať nerovnosti, lebo obmedzuje schopnosť menej bohatých profitovať z investičných príležitostí, ktoré majú k dispozícii ľudia s väčším majetkom.

9.14 Praktické úlohy z ekonómie: Domácnosti vylúčené z úverového trhu v rozvíjajúcej sa krajine

V podkapitolách 9.109.11 sme načrtli problém principála a agenta na úverových trhoch, ktorý spôsobuje, že niektoré domácnosti majú obmedzený prístup k úverom alebo sú vylúčené z úverového trhu úplne.

V empirickom projekte 9 v Praktických úlohách z ekonómie využijeme údaje z prieskumu z rozvíjajúcej sa krajiny (Etiópie) na identifikáciu domácností, ktoré čelia úverovým obmedzeniam, a pozrieme sa na to, ako sa podmienky úverov menia s charakteristikami domácnosti.

Otvorte si empirický projekt 9 v Praktických úlohách z ekonómie, kde na tejto úlohe môžete pracovať.

Čo sa naučíte

V tomto projekte sa naučíte:

  • pomocou údajov z prieskumuv identifikovať, ktoré domácnosti majú obmedzený prístup k úverom alebo sú vylúčené z úverového trhu,
  • vytvárať umelé (dummy) premenné a
  • vysvetliť, prečo predstavuje výberové skreslenie dôležitý problém.

9.15 Literatúra

  1. Irfan Aleem. 1990. ‘Imperfect information, screening, and the costs of informal lending: A study of a rural credit market in Pakistan’The World Bank Economic Review 4 (3): pp. 329–49.  

  2. Jessica Silver-Greenberg. 2014. ‘New York prosecutors charge payday loan firms with usury’. DealBook. Updated 11 August 2014. 

  3. David Gross and Nicholas Souleles. 2002. ‘Do liquidity constraints and interest rates matter for consumer behavior? Evidence from credit card data’. The Quarterly Journal of Economics 117 (1) (February): pp. 149–85. 

  4. Samuel Bowles. 2006. Microeconomics: Behavior, Institutions, and Evolution (The Roundtable Series in Behavioral Economics). Princeton, NJ: Princeton University Press.  

  5. Jonathan Morduch. 1999. ‘The Microfinance Promise’Journal of Economic Literature 37 (4) (December): pp. 1569–1614.