Opustené rozostavané stavby, Keshcarrigan, Írsko, 2012

10 Banky, peniaze, bývanie a finančné aktíva”

10.1 Úvod

  • Peniaze sú prostriedok výmeny, ktorý sa skladá z bankoviek a bankových vkladov či iných predmetov, ktoré možno použiť na kúpu tovarov a služieb. Akceptujú sa ako spôsob platby, lebo na rovnaký účel ich môžu použiť aj ostatní.
  • Komerčné banky sú firmy, ktoré poskytujú finančné služby vrátane krátkodobých finančných investícií (napríklad úroky na sporiacom účte) a dlhodobých úverov (hypotéky na nákup bývania).
  • Keď banky poskytujú úvery, vytvárajú peniaze v podobe bankových vkladov.
  • Centrálna banka krajiny požičiava komerčným bankám za tzv. základnú úrokovú mieru, ktorá je dôležitým nástrojom centrálnej banky na reguláciu množstva výdavkov v ekonomike ako celku.
  • Funguje to, lebo úroková miera stanovená centrálnou bankou ovplyvňuje úrokové miery, za ktoré komerčné banky poskytujú úvery firmám a domácnostiam, čo následne ovplyvňuje dopyt po bývaní, autách či iných tovaroch dlhodobej spotreby.
  • Bývanie a finančné aktíva sa líšia od ostatných tovarov a služieb – neceníme si ich len pre služby, ktoré nám poskytujú (napríklad miesto na bývanie), ale aj preto, že ich hodnota sa v budúcnosti môže zvýšiť.
  • Cena aktíva závisí od jeho očakávanej návratnosti, rizikovosti a toho, do akej miery si ľudia cenia istotu a neradi podstupujú riziko.
  • V cenách aktív môžu vznikať bubliny, a to vtedy, ak zvyšovanie cien motivuje ľudí kupovať si väčšie množstvo daného aktíva, lebo očakávajú ďalšie zvyšovanie jeho ceny, čo následne zvýšenie ceny aj spôsobí.
  • Štáty niekedy zachránia banky, ktoré zlyhajú (zvyčajne to odôvodňujú potrebou zamedziť kolapsu finančného systému), preto banky často podnikajú nadmerne rizikové kroky. Vedia totiž, že časť negatívnych dôsledkov ich rizikového počínania preplatia daňoví poplatníci.
  • Dôveru a spoločenské normy, od ktorých závisí množstvo transakcií na finančných trhoch, nemožno garantovať vynútiteľnými zmluvami či spoliehaním sa na to, že hospodárska súťaž zlých hráčov vytlačí.

V írskom denníku Irish Independent sa 4. mája 1970 objavil oznam s názvom Zatváranie bánk. Písalo sa v ňom:

V dôsledku štrajku Združenia írskych bankových úradníkov… sú tieto banky bohužiaľ nútené oznámiť uzavretie všetkých pobočiek v Írskej republike… až do odvolania.

Banky v Írsku sa opätovne otvorili až 18. novembra, teda o šesť a pol mesiaca neskôr.

Spadlo Írsko z pomyselného finančného útesu? Na všeobecné počudovanie írska ekonomika neskolabovala, ale pokračovala v nastolenom raste. Vysvetlenie sa často zhŕňa do dvoch slov – írske krčmy. Ekonóm Andrew Graham navštívil Írsko počas bankového štrajku a to, čo videl, ho naozaj fascinovalo:

Keďže každý v dedine chodil do krčmy a majiteľ všetkých poznal, dohodli sa na prijímaní odložených platieb v podobe šekov, ktoré by banka v blízkej budúcnosti určite nepreplatila. Čoskoro začali krčmári vymieňať odložené platby rôznych ľudí a stali sa tak finančnými prostredníkmi. Niektoré krčmy však v dôsledku zlých rozhodnutí utrpeli straty. Ďalšiu skúsenosť som získal, keď som zaplatil šekom vydaným anglickou bankou. Po návrate do Anglicka som zo zvedavosti zavolal do banky (vtedy ste mohli v banke kontaktovať zamestnanca, ktorého ste poznali), kde mi povedali, že šek bol v poriadku vyplatený, ale na zadnej strane bolo niekoľko podpisov. To znamená, že šek putoval od jednej osoby k druhej, presne ako peniaze.1

Uzavretie írskych bánk nám poskytlo živý príklad definície peňazí – môže to byť čokoľvek, čo sa akceptuje ako spôsob platby. V tom čase predstavovali bankovky a mince asi jednu tretinu peňazí v írskej ekonomike, pričom zvyšné dve tretiny boli uložené v podobe bankových vkladov. Vo väčšine transakcií sa využívali šeky, no tento spôsob platby si vyžadoval, aby sa banky uistili, že ľudia budú mať dostatok zdrojov na pokrytie papierových platieb.

Vo funkčnom bankovom systéme sa šek preplatí na konci dňa a banka pripíše príslušnú sumu na bežný účet predajne. Ak človek, ktorý šek použije, nemá dostatok prostriedkov na pokrytie sumy, banka šek zamietne a majiteľ obchodu okamžite vie, že musí požadovať iný spôsob platby. Preto sa ľudia vo všeobecnosti vyhýbajú vypisovaniu nekrytých šekov.

Kreditné a debetné karty sa vtedy ešte veľmi nepoužívali. Dnešné debetné karty overujú aktuálny stav vášho účtu a okamžite z neho strhnú príslušnú sumu. Ak dostanete úver na kúpu auta, banka vám sumu pripíše na bežný účet a vy následne predajcovi áut za auto zaplatíte pomocou šeku, debetnej karty alebo bankovým prevodom. Takto vyzerajú peniaze v modernej ekonomike.

Čo sa stane, ak banky zatvoria dvere a všetci vedia, že šeky nebudú zamietnuté ani vtedy, ak človek, ktorý šek vypísal, nemá žiadne peniaze? Bude niekto šeky vôbec akceptovať? Prečo jednoducho pri kúpe auta nevypísať šek, keď na bežnom účte či v rámci schváleného prečerpania nemáte dostatok peňazí? Ak by sme takto začali rozmýšľať, človeku, ktorý nám za tovary či služby ponúka šek, by sme neverili. Trvali by sme na platbe v hotovosti. V obehu však nie je dostatok hotovosti na to, aby sme z nej mohli financovať všetky transakcie, ktoré ľudia potrebujú vykonať. Všetci by sa museli obmedziť a ekonomika by utrpela.

Ako sa Írsku podarilo vyhnúť sa takémuto osudu? Videli sme, že to bolo vďaka krčmám. Šeky ľudia akceptovali pri platbách ako peniaze, lebo o dôveru sa starali majitelia krčiem. Krčmári strávili celé hodiny rozhovormi so svojimi zákazníkmi. Od ľudí, ktorých pokladali za dôveryhodných, boli pripravení ako platbu akceptovať šeky, i keď si ich v bankovom systéme nemohli nechať preplatiť. Počas polročného obdobia zatvorených bánk jednotlivci a podniky vydali šeky v hodnote okolo 5 miliárd £, ktoré neboli spracované bankami. Určite pomohlo, že v Írsku vtedy pripadala jedna krčma na 190 dospelých. S pomocou majiteľov krčiem a obchodov, ktorí svojich zákazníkov poznali, mohli šeky fungovať ako peniaze. K peniazom v bankách nebolo možné sa dostať, no írski občania vytvorili nové peniaze v dostatočnom množstve na to, aby ekonomika rástla aj počas uzavretia bánk.2 3

Írski krčmári ani poskytovatelia pôžičiek z trhového mesta Chambar z kapitoly 9 by si neuvedomovali, že takýmto požičiavaním vytvárajú peniaze. Takisto by nevedeli, že vlastne poskytujú službu nevyhnutnú pre fungovanie príslušnej ekonomiky.

obchodná známka
Logo, názov alebo registrovaný dizajn, ktorý je zvyčajne spojený s právom vylúčiť iné osoby z jeho používania na identifikáciu svojich výrobkov.
patent
Právo výhradného vlastníctva myšlienky alebo vynálezu, ktoré má vopred určené trvanie. Počas tohto obdobia majiteľovi v podstate umožňuje mať na predmet patentu monopol a byť jeho výhradným používateľom.
banka
Firma, ktorá v procese poskytovania úverov vytvára peniaze vo forme bankových vkladov.
bankové peniaze
Peniaze vo forme bankových vkladov vytvárané komerčnými bankami, keď poskytujú úvery firmám a domácnostiam.
nominálna úroková miera
Cena za presunutie určitej kúpnej sily (v dolároch alebo v inom nominálnom vyjadrení) na skorší čas. Základná úroková miera a úverová sadzba, ktorú uvádzajú komerčné banky, sú príkladmi nominálnych úrokových sadzieb. Pozri aj: reálna úroková miera, úroková miera, Fisherova rovnica.

10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém

V analógii s vaňou v kapitole 9 predstavuje množstvo vody vo vani bohatstvo domácnosti. Bohatstvo však nie je homogénne ako voda. Môže mať množstvo podôb a môže ísť o finančné a nefinančné aktíva. Peniaze, akcie a dlhopisy sú finančné aktíva. Nefinančné aktíva zahŕňajú bývanie, autá, duševné vlastníctvo (napríklad obchodné známky alebo patenty) či umelecké diela.

V nasledujúcich podkapitolách si predstavíme hlavných aktérov a trhy, na ktorých sa s aktívami obchoduje a tvoria súčasť modelu finančného systému.

Aktéri

Hlavnými aktérmi vo finančnom systéme sú komerčné banky (odteraz ich budeme označovať len ako banky), centrálna banka, dôchodkové fondy a iné finančné inštitúcie. Domácnosti a nebankové firmy sú takisto súčasťou finančného systému, a to pri nákupe, predaji, poskytovaní a prijímaní pôžičiek, sporení, investovaní či iných formách interakcie s bankami a centrálnou bankou.

nominálna úroková miera
Cena za presunutie určitej kúpnej sily (v dolároch alebo v inom nominálnom vyjadrení) na skorší čas. Základná úroková miera a úverová sadzba, ktorú uvádzajú komerčné banky, sú príkladmi nominálnych úrokových sadzieb. Pozri aj: reálna úroková miera, úroková miera, Fisherova rovnica.

Banky sú zvyčajne v súkromnom vlastníctve a podobne ako ostatné firmy sa snažia dosiahnuť zisk. Na rozdiel od iných firiem zisk dosahujú poskytovaním pôžičiek, čím vytvárajú peniaze, ktoré nazývame bankové peniaze. Banky si stanovia úrok. Ide o úrokovú mieru – nominálnu úrokovú mieru – ktorú musia dlžníci pri úvere zaplatiť. Spôsob fungovania bánk v modernej ekonomike si vysvetlíme v nasledujúcich troch podkapitolách.

menová báza
Hotovosť domácností, firiem a bánk a zostatky komerčných bánk na ich účtoch v centrálnej banke, známe ako rezervy.
základná úroková miera
Úroková sadzba stanovená centrálnou bankou, ktorá sa vzťahuje na banky, ktoré si požičiavajú menovú bázu navzájom a od centrálnej banky. Označuje sa aj ako: oficiálna úroková miera. Pozri aj: reálna úroková miera, nominálna úroková miera.

Uvidíme, že banky používajú na transakcie s inými bankami odlišný typ peňazí, ktorý sa nazýva menová báza. Jediným poskytovateľom menovej bázy je centrálna banka. To centrálnej banke umožňuje stanoviť cenu za požičanie menovej bázy, ktorú nazývame základná úroková miera, a podobne ako v prípade úrokov pri úvere ide o nominálnu úrokovú mieru.

Dôchodkové fondy spravujú príspevky zamestnancov a zamestnávateľov, nakupujú za ne finančné aktíva a vyplácajú prispievateľom po odchode do penzie dôchodok.

Ostatné finančné inštitúcie zahŕňajú poisťovne, investičné banky, poskytovateľov krátkodobých pôžičiek či špecializované úverové inštitúcie, akými sú napríklad poskytovatelia hypoték na realitnom trhu.

Trhy

Trhy s aktívami zahŕňajú peňažný trh, akciový trh, realitný trh a ostatné finančné trhy.

Centrálna banka a komerčné banky poskytujú pôžičky sebe navzájom a aj iným finančným inštitúciám na peňažnom trhu.

Viac informácií o fungovaní sekundárneho obchodovania na akciovom trhu a stanovovaní cien akcií prostredníctvom nepretržitej dvojitej aukcie nájdete v podkapitole 11.6 v knihe The Economy.

Spoločnosti na akciovom trhu poskytujú prvotné verejné ponuky akcií (IPO). V rámci IPO sa akcie spoločnosti po prvý raz predávajú verejnosti. Potom sa s nimi obchoduje na burze, čo sa nazýva sekundárne obchodovanie.

Realitný trh zohráva v ekonomike dôležitú úlohu. Domy predstavujú hlavnú formu bohatstva domácností (s výnimkou veľmi bohatých). Domácnosti si na kúpu domu berú dlhodobé úvery od bánk či špecializovaných poskytovateľov hypoték.

Existuje však aj množstvo iných finančných trhov, napríklad so štátnymi či korporátnymi dlhopismi, derivátmi a inými finančnými aktívami.

Finančné aktíva

Peniaze sú finančným aktívom a budeme sa im venovať v ďalšej podkapitole.

Štát či firma si peniaze môžu požičať predajom dlhopisov. Emitent dlhopisu prisľúbi držiteľovi dlhopisu, že mu vyplatí určitú sumu podľa presne stanoveného harmonogramu. Predaj dlhopisu je ekvivalentom pôžičky, lebo emitent získa hotovosť v súčasnosti a sľúbi, že ju splatí v budúcnosti. Naopak, nákupca dlhopisu je poskytovateľ pôžičky alebo sporiteľ, lebo v súčasnosti sa hotovosti vzdá a očakáva, že mu bude splatená v budúcnosti. Štáty aj firmy si požičiavajú vydávaním dlhopisov. Domácnosti si dlhopisy nakupujú ako formu sporenia, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom dôchodkových fondov. Hoci dlhopisy poskytujú firmám možnosť požičať si, odlišujú sa od bankových úverov, lebo je možné ich kupovať a predávať v rámci sekundárneho obchodovania na trhu s dlhopismi. Viac o dlhopisoch a oceňovaní aktív si môžete prečítať v dvoch rámčekoch Zistite viac na konci tejto podkapitoly.

Akcie sú súčasťou aktív firmy, s ktorými je možné obchodovať na akciovom trhu. Majiteľ akcie má právo získať podiel zo zisku firmy (keď sa vyplácajú dividendy) a čerpať výhody z toho, keď sa aktíva firmy zhodnotia.

Ako sme sa dozvedeli v kapitole 9, ľudia s nestálym príjmom chcú svoju spotrebu vyrovnať, čo môžu čiastočne dosiahnuť sporením. To, či si bude domácnosť sporiť pomocou sporiaceho účtu alebo nákupom dlhopisov či akcií, ovplyvňuje aj jej postoj k podstupovaniu rizika. Uvidíme, že akcie ponúkajú pri sporení vyššiu potenciálnu návratnosť. Ich cena však stúpa a klesá, takže existuje riziko, že hodnota samotného aktíva klesne. Kompromis, ktorému čelia domácnosti pri rozhodovaní sa o type vlastnených aktív, si vysvetlíme v podkapitole 10.8. V podkapitolách 10.9 a 10.11 sa zasa pozrieme na to, prečo môže byť vlastníctvo akcií či iných finančných aktív (s výnimkou dlhopisov) rizikové.

Zistite viac Súčasná hodnota (PV) a cena aktíva

Aktíva ako akcie spoločností či dlhopisy zvyčajne predstavujú zdroj budúceho príjmu. Keďže takéto aktíva možno kupovať a predávať, musíme sa pýtať, na koľko si ceníme tok budúcich platieb. Odpoveď na otázku nám poskytne súčasná hodnota (PV) očakávaného budúceho príjmu.

Aby sme tento výpočet dokázali zrealizovať, musíme predpokladať, že ľudia vstupujúci na trh s cieľom nakúpiť alebo predať aktíva majú schopnosť sporiť a požičať si za určitú úrokovú mieru. Predstavme si, že úrok v prípade poskytnutia či prijatia úveru je na úrovni 6 % a zároveň dostaneme ponuku finančnej zmluvy, ktorá hovorí, že o rok nám bude vyplatených 100 €. Táto zmluva predstavuje aktívum. Koľko by sme zaň boli ochotní dnes zaplatiť?

Za zmluvu by sme dnes určite nezaplatili 100 €, lebo ak by sme mali túto sumu k dispozícii, mohli by sme ju vložiť do banky a o rok dostať naspäť 106 €, čo by bolo výhodnejšie ako nákup aktíva.

Čo ak by nám ho však ponúkli za 90 €? V takom prípade ho budeme chcieť odkúpiť. Od banky by sme si totiž dnes mohli požičať 90 € s úrokom 6 % a o rok splatiť 95,40 €. Z aktíva by sme dostali 100 €, takže by sme dosiahli zisk 4,60 €.

Pri rovnovážnej cene, resp. súčasnej hodnote (PV) tejto zmluvy by boli pre nás obe možnosti – zmluvu odkúpiť alebo neodkúpiť – rovnocenné. Súčasná hodnota sa musí rovnať sume, z ktorej by sme o rok po dnešnom uložení do banky získali 100 €. Pri úrokovej miere 6 % sa táto suma rovná:

Hovoríme, že budúcoročný príjem je diskontovaný úrokovou mierou – kladná úroková miera spôsobuje, že má nižšiu hodnotu ako súčasný príjem.

To isté platí aj pre dlhšie časové obdobia v budúcnosti, pri ktorých zohľadňujeme zložené úrokové miery. Ak dostaneme 100 € o t rokov, tak dnes majú pre nás hodnotu:

Súčasná hodnota týchto platieb samozrejme závisí od ich výšky. Závisí však aj od úrokovej miery – ak sa úroková miera zvýši, PV sa zníži, lebo budúce platby sa diskontujú (teda sa znižuje ich PV) výraznejšie. Takisto je jednoduché vzorec súčasnej hodnoty upraviť tak, aby bral do úvahy rôzne úrokové miery v roku 1, 2 atď.

Čistá súčasná hodnota (NPV)

Táto logika platí pre všetky aktíva, ktoré poskytujú budúci príjem. Ak firma zvažuje určitú investíciu, musí si porovnať náklady na investíciu so súčasnou hodnotou budúcich ziskov, ktoré z nej očakáva. V tomto kontexte berieme do úvahy čistú súčasnú hodnotu (NPV), ktorá zohľadňuje náklady na investíciu aj očakávané zisky. Ak sú náklady rovné c a súčasná hodnota očakávaných ziskov je PV, NPV investície sa rovná:

Ak je NPV kladná, tak sa investícia oplatí, lebo očakávané zisky majú vyššiu cenu ako náklady (a naopak).

Otázka 10.1 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Ak je výška úrokovej miery pri zloženom úrokovaní 5 %, tak súčasná hodnota 100 £ o dva roky sa rovná 90,91 £.
  • Ak zaplatíte 96 £ za investíciu, z ktorej o rok dostanete 100 £ a úroková miera je 5 %, tak vaša čistá súčasná hodnota sa rovná 0,76 £.
  • Ak je výška úrokovej miery pri zloženom úrokovaní 5 %, tak sa súčasná hodnota vyplatenia 100 £ na konci každého roka počas doby dvoch rokov rovná 185,94 £.
  • Dnes má 95 £ rovnakú hodnotu ako 100 £ o rok, ak je úroková miera na úrovni 5 %.
  • Súčasná hodnota sa rovná .
  • Súčasná hodnota 100 £ o rok pri úrokovej miere 5 % sa rovná . Ak predstavuje náklady na investíciu, čistá súčasná hodnota sa rovná , teda v tomto prípade 95,24 £ – 96 £ = –0,76 £ (čistá súčasná hodnota je teda záporná).
  • Súčasná hodnota sa rovná .
  • Súčasná hodnota 100 £ o rok pri úrokovej miere 5 % sa rovná . Rovnakú hodnotu ako 100 £ o rok teda dnes má 95,24 £.

Zistite viac Ceny dlhopisov a výnosy

Pripomeňme si, že dlhopis je finančným aktívom:

  • Emisia či predaj dlhopisu je ekvivalentom pôžičky.
  • Kupec dlhopisu je veriteľom alebo sporiteľom.
  • Štáty aj firmy si požičiavajú vydávaním dlhopisov.
  • Domácnosti si dlhopisy kupujú ako formu sporenia.

Čo držitelia dlhopisov získajú? Dlhopisy sú zvyčajne vydané na vopred určený čas, ktorý nazývame splatnosťou dlhopisu. Poskytujú dva druhy platieb: menovitú hodnotu F, ktorá predstavuje sumu zaplatenú v čase splatnosti dlhopisu, a fixnú platbu za každé obdobie až do splatnosti (napríklad každý rok alebo tri mesiace). V minulosti mali dlhopisy fyzickú papierovú podobu a po vyplatení jednej z fixných platieb sa z dlhopisu oddelil kupón. Preto fixné platby nazývame kupóny a označujeme ich C.

Ako sme videli aj pri výpočte PV, suma, ktorú je veriteľ ochotný za dlhopis zaplatiť, sa rovná jeho súčasnej hodnote, a tá sa zasa odvíja od menovitej hodnoty dlhopisu, kupónových platieb a úrokovej miery. Nikto si dlhopis nekúpi za vyššiu sumu, ako je jeho súčasná hodnota, lebo v tom prípade by bolo výhodnejšie peniaze uložiť do banky. Nikto dlhopis nepredá za nižšiu sumu, ako je jeho súčasná hodnota, lebo v tom prípade by bolo výhodnejšie peniaze si od banky požičať. Platí teda:

Pri dlhopise so splatnosťou T rokov zas platí:

Dôležitou charakteristikou dlhopisu je jeho výnos. Ide o implikovanú mieru návratnosti, ktorú kupujúci získa za svoje peniaze, keď si dlhopis kúpi za trhovú hodnotu. Výnos vypočítame pomocou rovnice podobne ako v prípade PV. Výnos y je riešením tejto rovnice:

Ak úroková miera podľa našich predpokladov zostane konštantná, výnos sa bude rovnať úrokovej miere. V realite si však nemôžeme byť istí, ako sa budú úrokové miery v čase meniť. Pri dlhopise však poznáme jeho cenu, kupónové platby aj jeho menovitú hodnotu, takže výnos dokážeme vypočítať kedykoľvek. Nákup dlhopisu s výnosom y je ekvivalentom sporenia s garantovanou konštantnou úrokovou mierou i = y.

arbitráž
Nakupovanie tovaru za nízku cenu na jednom trhu s cieľom predať ho za vyššiu cenu na inom trhu. Obchodníci zapojení do arbitráže využívajú rozdiel v cene toho istého tovaru medzi dvoma krajinami alebo regiónmi. Pokiaľ sú obchodné náklady nižšie ako cenový rozdiel, dosahujú zisk. Pozri aj: cenový rozdiel.

Keďže sporiteľ (veriteľ) sa môže rozhodnúť, či si kúpi štátny dlhopis, požičia peniaze na peňažnom trhu alebo ich uloží na bankový účet, výnos zo štátneho dlhopisu sa bude približovať k úrokovej miere na peňažnom trhu (a ten sa určuje na základe úrokovej miery stanovenej centrálnou bankou). Ak by to tak nebolo, obchodujúci by peniaze rýchlo presúvali z jedného aktíva do druhého, až kým by sa miery návratnosti nevyrovnali. Takúto stratégiu nazývame arbitráž.

Uveďme si číselný príklad: štátny dlhopis s menovitou hodnotou 100 €, ročným kupónom 5 € a splatnosťou 4 roky. Nominálna úroková miera na peňažnom trhu je na úrovni 3 %. Použijeme ju na diskontovanie platieb, ktoré dostaneme.

Cenu dlhopisu sa teda rovná:

Za tento dlhopis by sme dnes boli ochotní zaplatiť maximálne 107,43 €, aj keď o štyri roky poskytne výnos vo výške 120 €. Výnos sa rovná úrokovej miere 3 %. Ak centrálna banka zvýši základnú úrokovú mieru, spôsobí to pokles trhovej ceny dlhopisu, čo zasa zvýši výnos v súlade s úrokovou mierou.

Otázka 10.2 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o dlhopise sú správne?

  • Menovitá hodnota dlhopisu je suma, ktorú zaň zaplatíte.
  • Kupón je osvedčenie, ktoré dostanete, keď si dlhopis kúpite.
  • Ak je cena dlhopisu s menovitou hodnotou 100 £, ročným kupónom 4 £ a ročnou splatnosťou 100,97 £, tak výnos dlhopisu sa rovná 4 %.
  • V prípade nominálnej úrokovej miery 3 % cena dlhopisu s menovitou hodnotou 100 £, ročným kupónom s hodnotou 5 £ a dvojročnou splatnosťou bude 103,83 £.
  • Menovitá hodnota je suma (istina), ktorú kupujúci dostane pri splatnosti dlhopisu.
  • Kupón je (zvyčajne) fixná platba, ktorú kupujúci dostáva pravidelne (napríklad každý rok alebo polrok).
  • Výnos dlhopisu je , pričom platí, že . Ak vypočítame , dostaneme: alebo 3 %.
  • Cena sa rovná .

10.3 Peniaze a banky

Aby peniaze mohli vykonávať svoju funkciu, takmer všetci musia veriť, že ak od niekoho za tovary a služby peniaze prijmú, budú ich môcť použiť na kúpu niečoho iného. Inak povedané, musia veriť, že peniaze ako platbu prijmú aj iní. Túto dôveru väčšinou poskytujú štáty a banky. Ako príklad obrovského významu dôvery pre bankovníctvo môže poslúžiť aj slovo kredit, ktoré pochádza z latinského credere, teda veriť, dôverovať.

peniaze
Peniaze uľahčujú výmenu (sú tzv. prostriedkom výmeny) a pozostávajú z bankoviek a bankových vkladov alebo z čohokoľvek iného, čo sa dá použiť na nákup tovaru a služieb a čo je všeobecne akceptované ostatnými ako platidlo, pretože ostatní ho môžu použiť na rovnaký účel. Posledná časť vety je dôležitá, lebo odlišuje výmenu pomocou peňazí od barterovej výmeny, pri ktorej sa tovar vymieňa priamo bez výmeny peňazí.

Na príklade zavretých írskych bánk sme si ukázali, že ak medzi domácnosťami a podnikmi panuje dostatočná dôvera, peniaze môžu fungovať aj bez nich. Krčmári a predajne prijímali platby aj vo forme šekov, hoci vedeli, že banky šek v dohľadnej dobe nevyplatia. Ako konflikt v bankách pokračoval, šek predložený v krčme či obchode sa spoliehal na stále dlhšiu reťaz nevyplatených šekov, ktoré dostal človek či podnik predkladajúci šek. Niektoré šeky sa medzi ľuďmi vymenili mnohokrát. Na zadnej strane ich potvrdil majiteľ krčmy či obchodu, podobne ako v prípade bankoviek.

Peniaze

Peniaze sa v ekonomike využívajú na transakcie, teda nákup a predaj. Keď za lístok na vlak zaplatíte mobilom prepojeným s vaším účtom, bezkartovým prevodom či debetnou kartou, železničná spoločnosť platbu dostane z vkladov vo vašej banke. Existuje množstvo spôsobov, ako prevod medzi vami a predajcom uskutočniť, no peniaze samotné majú podobu bankových vkladov. Zaplatiť môžete aj v hotovosti. Hlavnými formami peňazí v súčasných ekonomikách sú hotovosť a bankové vklady.

V barterovej ekonomike môžeme napríklad vymeniť jablká za hrušky, lebo máme o hrušky záujem a nie preto, že ich chceme použiť na zaplatenie nájmu. Peniaze umožňujú viac výmen, lebo nie je ťažké nájsť človeka, ktorý si rád naše peniaze vezme (výmenou za niečo iné). Platenie množstvom jabĺk by mohlo byť problematickejšie. Preto barter v takmer všetkých moderných ekonomikách zohráva len veľmi okrajovú úlohu.4

Peniaze umožňujú presúvanie kúpnej sily medzi ľuďmi, aby si mohli vymieňať tovary a služby dokonca aj vtedy, ak platba prebehne neskôr (napríklad vybratím šeku či splatením prostriedkov na kreditnej karte alebo obchodných úverov). Aby teda peniaze mohli plniť svoj účel, je nevyhnutná dôvera.

Čo robia peniaze?

Niektoré funkcie peňazí plnia aj iné predmety, no len peniaze ich vykonávajú všetky (i keď ani peniaze ich nemusia vykonávať rovnako dobre vždy a všade).

Tieto funkcie sú:

  1. Prostriedok výmeny Peniaze môžeme použiť ako platbu za tovary a služby. Aby boli peniaze skutočným prostriedkom výmeny, musia byť deliteľné, ideálne na dostatočne malé jednotky, aby boli možné aj nákupy v najnižšej hodnote.
  2. Uchovávateľ hodnoty Peniaze môžeme vlastniť ako prostriedok uloženia budúcej spotreby tovarov a služieb.
  3. Zúčtovacia jednotka Ďalšou možno menej výraznou, no rovnako dôležitou funkciou je, že peniaze používame ako meradlo hodnoty vecí, ktoré vlastníme alebo si chceme kúpiť.

Jedným z dôvodov nejasného používania pojmu peniaze je skutočnosť, že ľudia v rôznych časoch používali na plnenie týchto funkcií rôzne veci.

Ak sa pozrieme do dostatočne vzdialenej minulosti, do obdobia pred priemyselnou revolúciou, zistíme, že väčšina ľudí vo väčšine krajín poznala iba jednu formu peňazí, tzv. komoditné peniaze. Vybranou komoditou boli často (i keď rozhodne nie vždy) drahé kovy, najčastejšie zlato či striebro, ktoré majú určitú vnútornú hodnotu (možno ich totiž v zásade použiť aj na iné účely, napríklad ako šperky či zlaté zuby).

Komoditné peniaze však neplnili tri uvedené funkcie celkom ideálne a práve pochopenie ich obmedzení nám pomôže vysvetliť vznik bánk.

Ak si niekto kupuje chlieb a chce zaň zaplatiť zlatou mincou, môže mať veľký problém dostať výdavok, preto takéto peniaze neobstoja v skúške deliteľnosti. Funkciu komoditných peňazí ako uchovávateľa hodnoty znižovalo riziko krádeže (zlato sa dalo ukradnúť oveľa jednoduchšie ako napríklad domy či dobytok). V hodnote zlata a striebra však vždy dochádzalo k zásadným fluktuáciám podľa toho, na čom ľuďom záležalo (spotreba tovarov a služieb), čím sa znižovala užitočnosť takýchto peňazí ako uchovávateľa hodnoty a zúčtovacej jednotky.

Dôsledkom bolo, že aj v období širokého používania komoditných peňazí existovali aj iné alternatívy, ktoré spĺňali aspoň niektoré funkcie peňazí. Postupne sa tieto alternatívy vyvinuli tak, že nakoniec (takmer) úplne komoditné peniaze nahradili.

Peniaze v modernej ekonomike sú dlžobnými úpismi

Tieto nové formy peňazí a komoditné peniaze majú spoločnú základnú charakteristiku, a síce, že ich iní ľudia akceptujú ako platidlo. Bez ohľadu na to, či ide o bankové vklady či menu, nové formy majú spoločný znak, ktorý sa líši od komoditných peňazí – vznikajú vtedy, keď banka alebo centrálna banka ako súčasť vlády vytvoria finančné záväzky.

Finančný záväzok je vlastne dlžobný úpis. Aby sme pochopili fungovanie peňazí na základe dlžobných úpisov a nie komodity ako zlato, pripomeňme si štrajk v bankách v Írsku. Šeky boli v obehu ako peniaze a používali sa ako platidlo. Na zadnej strane ich potvrdili majitelia krčiem. Práve šeky boli predmetom vymieňania dlžobných úpisov za tovary a služby.

Peniaze založené na dlžobných úpisoch nie sú ničím novým. Jeden zo známych príkladov má niekoľko storočí a pochádza zo vzdialeného ostrova Yap v Tichom oceáne. Ako sa môžeme dočítať v článku „The Island of Stone Money“ (Ostrov kamenných peňazí), aj keď obrovské kamenné „mince“ padli cez palubu na dno mora, presúvanie kúpnej sily výmenou za tovary a služby medzi rôznymi ľuďmi pokračovalo. Viac o kameňoch z ostrova Yap a ich využívaní ako peňazí sa môžete dozvedieť vo videu  Federálnej rezervnej banky Atlanty:

Dnešné peniaze naozaj dlžobnými úpismi, resp. peniazmi založenými na záväzku. Aby sme sa vyjadrili presnejšie, ak niekomu dlžíme nejakú formu záväzkových peňazí, je to preto, že komerčná alebo centrálna banka dlží príslušnú sumu nám a niekto iný akceptuje ako spôsob platby presun celého tohto dlhu alebo jeho časti prostredníctvom elektronického prevodu či meny.

Dokonca aj v ére komoditných peňazí často viedol strach z krádeže bohatých ľudí k tomu, aby si zlato uložili u zlatníka. Zlatníci následne vystavili tzv. zmenky, ktoré boli otvoreným záväzkom zlato kedykoľvek vrátiť. Postupne sa tieto dlžobné úpisy vyvinuli na prvý prototyp bankoviek, ktoré boli záväzkom zlatníka. Ak si človek s uloženým zlatom chcel niečo kúpiť, zlato si nemusel vyberať. Ako platbu mohol použiť priamo zmenky, teda zlatníkove záväzky. Postupom času sa takéto praktiky vyvinuli a vznikol moderný systém bankovníctva.

Peniaze na bankových účtoch: dlžobné úpisy komerčných bánk

súvaha
Záznam o aktívach, pasívach a čistej hodnote ekonomického subjektu, ako je domácnosť, banka, firma alebo vláda.

V súčasnosti sú takmer vo všetkých krajinách všetky podoby peňazí založené na záväzkoch. O čie záväzky však ide? Najčastejšie o záväzky bánk. Ak máte na svojom bežnom účte 1 000 $, znamená to, že banka vám týchto 1 000 $ dlhuje. Vo vašej súvahe, ktorej sme sa venovali v podkapitole 9.9, by bankové vklady figurovali ako aktíva. V súvahe banky naopak ako pasíva.

Peniaze ako mince a bankovky: dlžobné úpisy centrálnych bánk

Ďalšou inštitúciou, ktorá vydáva záväzky nazývané peniaze, je štát. Bankovky a mince oficiálne predstavujú záväzok centrálnej banky, no takmer vo všetkých krajinách centrálna banka podlieha vláde, takže záväzky vydáva v jej mene.

Paul Krugman porovnáva kryptomeny ako bitcoin s komoditnými peniazmi a fiat peniazmi a pýta sa, aké problémy kryptomeny riešia..

V minulosti boli bankovky a mince vydávané centrálnou bankou zameniteľné za zlato, presne ako zmenky od zlatníka. V moderných menových systémoch už meny nie sú kryté zlatom a nazývajú sa fiat menami. Centrálna banka urobí prísľub, že si splatí dlh vytlačený na bankovke, a to slovami: „Sľubujem, že držiteľovi na požiadanie vyplatím sumu dvadsať libier“ (podpísané hlavným pokladníkom v mene guvernéra Bank of England). Ekvivalentný nápis nájdeme aj na amerických dolárových bankovkách: „Táto bankovka je zákonným platidlom za všetky dlhy, verejné aj súkromné.“ Tie podpisuje pokladník USA. Eurobankovky podpisuje prezident Európskej centrálnej banky. Ak sa napríklad zmení podoba bankovky, centrálna banka staré bankovky vymení za nové. Dôvera voči fiat mene čiastočne pramení zo záväzku štátu prijímať ju pri platbe daní.

Cvičenie 10.1 Peniaze a ich úloha v ekonomike

Pomocou nižšie uvedených zdrojov napíšte 400-slovné vysvetlenie, ako sa ekonómovia môžu od antropológov naučiť o tom, čo sú peniaze a aké majú funkcie. Váš text by mal pripomínať sekciu Ako ekonómovia skúmajú údaje z predošlých kapitol.

  • poznámka vyššie o kameňoch z ostrova Yap
  • William Henry Furness. 1910. Chapter 7 ‘Money and currency’. The Island of Stone Money, Uap of the Carolines.
  • Felix Martin. 2013. ‘Chapter 1’. Money: the Unauthorised Biography. Bodley Head.

Hľadáte otázky 10.1 a 10.2? Nájdete ich v rámčekoch Zistite viac o súčasnej hodnote a cene aktívcenách dlhopisov a výnosoch z nich. Ak ste ale tieto rámčeky preskočili, otázky vypĺňať nemusíte.

Otázka 10.3 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o peniazoch sú správne?

  • Peniaze umožňujú presun kúpnej sily medzi spotrebiteľmi.
  • V ekonómii peniaze označujú mince a bankovky v obehu.
  • Ak jablká vymením za hrušky, tak jablká možno považovať za peniaze.
  • Aby peniaze mohli fungovať, musia existovať banky.
  • Peniaze umožňujú presúvanie kúpnej sily medzi ľuďmi, aby si mohli vymieňať tovary a služby dokonca aj vtedy, ak platba prebehne neskôr (napríklad vybratím šeku či splatením prostriedkov na kreditnej karte alebo obchodných úverov).
  • Peniaze sú prostriedkom výmeny a zahŕňajú bankovky, šeky, bankové vklady či čokoľvek iné, čo možno použiť ako platidlo. Akceptujú sa, lebo ich na rovnaký účel môžu použiť aj ostatní.
  • Pri výmene jabĺk za hrušky ide o barter. Jablká nie sú peniaze, lebo ich nemožno použiť v iných transakciách, napríklad na zaplatenie nájmu. Hotovosť alebo šeky sú peniazmi, lebo ich ako platidlo môžu použiť aj ostatní.
  • Aby peniaze fungovali, takmer všetci musia veriť, že ich ostatní budú akceptovať ako platbu. O túto dôveru sa zvyčajne starajú banky. Ekonomika v Írsku však v roku 1970 šesť a pol mesiaca dokázala fungovať aj tak, že ako peniaze sa používali šeky, aj keď ich v tom čase v bankovom systéme nebolo možné vyplatiť, lebo banky boli zatvorené.

10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí

Ziskovosť poskytovania pôžičiek medzi ich poskytovateľmi v Chambare či New Yorku (z kapitoly 9) závisí od:

  • nákladov, za ktoré si požičiavajú oni,
  • miery zlyhania úverov, ktoré poskytli a
  • úrokovej miery, ktorú stanovia.

Uvedené body nám poslúžia ako východisko pri analyzovaní podnikania bánk.

Banky pri poskytovaní platobných služieb a úverov vytvárajú peniaze

Banka je firma, ktorá vytvára zisk svojou činnosťou poskytovania a prijímania úverov. Podmienky, za ktorých banky poskytujú úvery domácnostiam a firmám, sa líšia od podmienok, za ktorých si požičiavajú ony. Úrok, ktorý platia z vkladov, je nižší, ako úrok, ktorý si účtujú pri poskytovaní úverov, a práve tento rozdiel či marža je zdrojom ich ziskov.

Aby sme tento proces dokázali pochopiť, musíme si najprv detailnejšie vysvetliť samotné peniaze.

peniaze
Peniaze uľahčujú výmenu (sú tzv. prostriedkom výmeny) a pozostávajú z bankoviek a bankových vkladov alebo z čohokoľvek iného, čo sa dá použiť na nákup tovaru a služieb a čo je všeobecne akceptované ostatnými ako platidlo, pretože ostatní ho môžu použiť na rovnaký účel. Posledná časť vety je dôležitá, lebo odlišuje výmenu pomocou peňazí od barterovej výmeny, pri ktorej sa tovar vymieňa priamo bez výmeny peňazí.

Typy peňazí

Peniaze môžu mať podobu bankoviek, bankových vkladov či iných vecí, pomocou ktorých si vieme niečo kúpiť.

  • Menová báza: hotovosť v držbe domácností, firiem a bánk a stavy účtov komerčných bánk v centrálnej banke, ktoré sa nazývajú rezervy. Menová báza tvorí záväzok centrálnej banky.
  • Bankové peniaze: peniaze v podobe bankových vkladov, ktoré vytvárajú komerčné banky pri poskytovaní úverov firmám a domácnostiam. Bankové peniaze sú záväzkom komerčných bánk.
  • Peniaze v širokom poňatí: Množstvo peňazí v širokom poňatí v ekonomike sa meria zásobou peňazí v obehu. Tento typ peňazí sa vymedzuje ako súčet bankových peňazí a menovej bázy v držbe nebankovej verejnosti.
centrálna banka
Jediná banka, ktorá môže vytvárať menovú bázu. Zvyčajne ide o štátnu inštitúciu. Komerčné banky majú v tejto banke účty, na ktorých je uložená menová báza. Pozri aj: menová báza.

Povedali sme si, že všetko, čo sa akceptuje ako platba, možno považovať za peniaze. Na rozdiel od bankových peňazí či šekov zahŕňa menová báza hotovosť a stavy účtov komerčných bánk v centrálnej banke, ktoré nazývame rezervami komerčných bánk.

Rezervy sú ekvivalentom hotovosti, lebo komerčná banka si rezervy môže z centrálnej banky kedykoľvek vybrať práve vo forme hotovosti a centrálna banka si môže hotovosť, ktorú potrebuje vydať, kedykoľvek vytlačiť. Uvidíme, že to neplatí pre účty domácností či podnikov v komerčných bankách. Komerčné banky totiž nemusia mať dostatok hotovosti na uspokojenie všetkých potrieb svojich zákazníkov.

Väčšina peňazí nie je menovou bázou vydanou centrálnou bankou. Vytvorili ich komerčné banky pri poskytovaní úverov. Vo Veľkej Británii napríklad až 97 % predstavujú bankové peniaze a len 3 % tvoria menovú bázu. Tvorbu peňazí si vysvetlíme na bankových súvahách.

Platobné služby

Predstavme si banku Abacus. Tá z nášho príkladu však nie je nijako prepojená so skutočnou Federálnou sporiteľňou Abacus (Abacus Federal Savings Bank), ktorá zohrala zaujímavú úlohu vo finančnej kríze v roku 2008.

Na rozdiel od príkladu súvahy z kapitoly 9, v ktorom vznikne bankový vklad pri poskytnutí úveru Julii, predpokladajme, že Marco má 100 $, ktoré si vloží na bankový účet v banke Abacus. Banka Abacus hotovosť uloží do trezoru alebo na svoj účet v centrálnej banke. Na súvahe banky Abacus pribudne 100 $ menovej bázy ako aktívum a zároveň pasívum 100 $, ktoré musí na požiadanie vyplatiť Marcovi, ako je to uvedené aj v tabuľke 10.1a.

Aktíva banky Abacus   Pasíva banky Abacus  
Menová báza  100 $  Na požiadanie splatné Marcovi  100 $

Tabuľka 10.1a Marco uloží 100 $ do banky Abacus.

Marco chce Ginovi z miestnych potravín zaplatiť 20 $ za nákup, takže banke Abacus dá inštrukcie, aby previedla túto sumu na Ginov účet v banke Bonus (mohol tak urobiť napríklad platbou pomocou debetnej karty v Ginovej predajni). Banka Abacus okamžite presunie banke Bonus záväzok, teda jej bude dlhovať 20 $. Stačí však, ak svoj dlh prevedie až na konci pracovného dňa, takže z krátkodobého hľadiska nemusí dôjsť k prevodu menovej bázy.

Vidíme to aj na súvahách týchto dvoch bánk v tabuľke 10.1b. Banka Abacus teraz dlhuje 80 $ Marcovi a 20 $ banke Bonus. Aktíva banky Bonus sa zvýšia o túto pohľadávku 20 $, ktorú jej dlhuje banka Abacus, a jej pasíva sa zvýšia o 20 $, ktoré musí na požiadanie vyplatiť Ginovi. V prípade oboch bánk zostane ich čistá hodnota (aktíva mínus pasíva) rovnaká, no čistá hodnota ich zákazníkov Marca a Gina sa zmení.

Aktíva banky Abacus   Pasíva banky Abacus  
Menová báza  100 $  Na požiadanie splatné Marcovi  80 $
     Záväzok voči banke Bonus  20 $
Aktíva banky Bonus   Pasíva banky Bonus  
Pohľadávka voči banke Abacus  20 $  Na požiadanie splatné Ginovi  20 $

Tabuľka 10.1b Marco zaplatí 20 $ Ginovi.

A aby sme celý príbeh ukončili, na konci pracovného dňa musí banka Abacus previesť menovú bázu, ktorú dlhuje banke Bonus. Súvahy nájdeme v tabuľke 10.1c.

Aktíva banky Abacus   Pasíva banky Abacus  
Menová báza  80 $  Na požiadanie splatné Marcovi  80 $
Aktíva banky Bonus   Pasíva banky Bonus  
Menová báza  20 $  Na požiadanie splatné Ginovi  20 $

Tabuľka 10.1c Marco zaplatí 20 $ Ginovi (koniec transakcie).

Obe banky môžu v daný deň vykonať množstvo ďalších transakcií a menová báza, ktorú je potrebné na konci pracovného dňa previesť, sa rovná čistej hodnote týchto transakcií. Predpokladajme napríklad, že Marco zaplatí 20 $ Ginovi, no zároveň iný zákazník banky Bonus prevedie 5 $ inému zákazníkovi banky Abacus. Na konci dňa teda banka Abacus prevedie banke Bonus len 20 $ – 5 $ = 15 $.

platobná služba
Akákoľvek služba poskytovaná finančnou inštitúciou, ktorá umožňuje jednej osobe alebo organizácii zaplatiť inej osobe za produkt alebo službu.

Uvedený príklad ilustruje platobné služby, ktoré poskytujú banky. Možno ste si v tabuľke 10.1b všimli, že celková suma aktív a pasív týchto dvoch bánk stúpla zo 100 $ na 120 $, no na konci dňa sa suma opäť vrátila na úroveň 100 $ (tabuľka 10.1c). K tomuto navýšeniu došlo preto, že banka Abacus vytvorila nové pasívum – v podstate si na daný deň od banky Bonus požičala peniaze. Kým dlhovala 20 $, táto suma bola novým záväzkom v bankovom systéme a predstavovala nové bankové peniaze. Keď banka Abacus svoj úver na konci dňa prevodom menovej bázy splatila, úver zmizol. Rovnaký mechanizmus však platí aj pre dlhodobejšie úvery – keď banka požičia peniaze firme alebo domácnosti, zvýši sa ponuka peňazí. Ako si ukážeme, banky poskytovaním úverov vytvárajú peniaze.

Poskytnutie pôžičky

bankové peniaze
Peniaze vo forme bankových vkladov vytvárané komerčnými bankami, keď poskytujú úvery firmám a domácnostiam.

Predpokladajme, že Gino si od banky Bonus požičia 100 $. Banka Bonus mu peniaze požičia tak, že mu 100 $ pripíše na bankový účet, takže teraz Ginovi dlhuje 120 $ (vrátane 20 $, ktoré mu predtým zaplatil Marco). Zároveň však on dlhuje 100 $ banke. Súvaha banky Bonus sa teda rozšírila. Jej aktíva sa zvýšili o Ginov dlh 100 $ a pasíva o 100 $, ktoré pripísala na jeho účet, ako to vidíme aj v tabuľke 10.1d.

Aktíva banky Bonus   Pasíva banky Bonus  
Menová báza  20 $  Na požiadanie splatné Ginovi  120 $
Banková pôžička  100 $    
Spolu  120 $    

Tabuľka 10.1d Banka Bonus poskytne Ginovi pôžičku 100 $.

Banka Bonus rozšírila ponuku peňazí. Gino môže platiť až do celkovej sumy 120 $, takže v tomto zmysle slova sa ponuka peňazí zvýšila o 100 $, aj keď menová báza nenarástla. Peniaze, ktoré jeho banka vytvorila, nazývame bankové peniaze.

V dôsledku úveru sa celkové množstvo peňazí v bankovom systéme zvýšilo, čo vidíme aj v tabuľke 10.1e.

Aktíva bánk Abacus a Bonus   Pasíva bánk Abacus a Bonus  
Menová báza  100 $  Splatné na požiadanie  200 $
Banková pôžička  100 $    
Spolu  200 $    

Tabuľka 10.1e Celkové množstvo peňazí v bankovom systéme narástlo.

Banky môžu pri poskytovaní úverov vytvárať bankové peniaze, no na vyrovnanie transakcií na konci pracovného dňa potrebujú menovú bázu, ako sme si uviedli vyššie. V praxi banky každý deň medzi sebou vykonávajú množstvo transakcií, pričom väčšina z nich sa vynuluje. To znamená, že čistá suma, ktorú je potrebné na konci dňa previesť, je v porovnaní s množstvom peňazí v transakciách nízka. Banky teda nemusia mať dostatok menovej bázy na pokrytie všetkých transakcií.

Podiel menovej bázy a peňazí v širokom poňatí sa líši medzi krajinami a v rôznych časových obdobiach. Pred finančnou krízou napríklad menová báza tvorila asi 3 – 4 % peňazí v širokom poňatí vo Veľkej Británii, 6 – 8 % v Južnej Afrike a 8 – 10 % v Číne.

Banky poskytujú služby transformácie splatnosti, teda požičiavajú si krátkodobo a úvery poskytujú dlhodobo

Vytváranie peňazí sa môže zdať ako jednoduchý spôsob dosahovania zisku, no ako sme videli, peniaze, ktoré banka vytvorí, sú pasívom a nie aktívom, lebo ich na požiadanie banka musí vyplatiť dlžníkovi. Aktívom banky je zodpovedajúci úver. Banky v rámci tohto procesu, ktorý ľuďom umožňuje svoju spotrebu presunúť z budúcnosti do súčasnosti, dosahujú zisky vďaka úrokom z úverov. Ak teda banka Bonus Ginovi požičia 100 $ s úrokom 10 %, budúci rok pasíva banky klesnú o 10 % (ide o úrok z úveru, o ktorý sa zníži Ginov vklad na bankovom účte). Tento príjem zvýši kumulatívny zisk banky a tým aj čistú hodnotu o 10 $. Čistá hodnota sa rovná hodnote aktív mínus pasív, čo banke umožňuje vytvoriť kladnú čistú hodnotu.

transformácia splatnosti
Prax požičiavania si na krátke obdobie a poskytovania úverov na dlhé obdobie. Banka napríklad prijíma vklady, ktoré sľúbi vyplatiť v krátkom čase alebo okamžite, a poskytuje dlhodobé úvery (ktoré sa môžu splácať dlhé roky). Označuje sa aj ako: transformácia likvidity.
hypotéka (alebo hypotekárny úver)
Úver, ktorý si domácnosti a podniky berú na kúpu nehnuteľnosti bez zaplatenia jej celkovej hodnoty naraz. V priebehu mnohých rokov dlžník spláca úver spolu s úrokmi. Dlh je zabezpečený samotnou nehnuteľnosťou, ktorá sa označuje ako zábezpeka. Pozri aj: zábezpeka.
riziko nesplatenia
Riziko, že úver poskytnutý vo forme pôžičky nebude splatený.
riziko likvidity
Riziko, že aktívum nebude možné vymeniť za hotovosť dostatočne rýchlo, aby sa zabránilo finančnej strate.

Prijímaním vkladov a poskytovaním úverov banky v ekonomike poskytujú službu nazývanú transformácia splatnosti. Vkladatelia (jednotlivci alebo firmy) si peniaze z banky môžu vybrať bez predchádzajúceho oznámenia. No keď banky poskytujú pôžičky, stanovia pevný dátum, kedy má byť úver splatený. V prípade hypotéky na kúpu domu to môže byť aj o 30 rokov. Nemôžu od dlžníkov požadovať, aby úver splatili skôr, čo dlžníkom umožňuje dlhodobo plánovať. Hovoríme o transformácii splatnosti – trvanie úveru nazývame splatnosť a banka si požičiava na krátke obdobie a úvery poskytuje na dlhé obdobie. Tento proces sa nazýva aj transformácia likvidity – vklady veriteľa sú likvidné (teda na požiadanie môžu „odtiecť“ z banky), zatiaľ čo bankové úvery poskytnuté dlžníkom likvidné nie sú.

Transformácia splatnosti, riziko likvidity a útoky vkladateľov na banku

Transformácia splatnosti je pre ekonomiku zásadnou službou, no zároveň banky okrem možnosti, že poskytnuté úvery nebudú splatené (tzv. riziko nesplatenia), vystavuje novej forme rizika (tzv. riziku likvidity) .

útok vkladateľov na banku
Situácia, v ktorej vkladatelia vyberajú finančné prostriedky z banky, pretože sa obávajú, že banka zbankrotuje a nesplní svoje záväzky (teda nevyplatí finančné prostriedky dlžné vkladateľom).

Banky vytvárajú peniaze tak, že požičajú viac, než majú v podobe menovej bázy, lebo počítajú s tým, že nie všetci vkladatelia budú svoje peniaze potrebovať naraz. Čelia riziku – riziku likvidity – že sa všetci vkladatelia môžu rozhodnúť okamžite si vybrať peniaze, no tie v banke nenájdu. V tabuľke 10.1e bankový systém dlhoval 200 $, no v podobe menovej bázy mal k dispozícii len 100 $. Ak by všetci klienti požadovali svoje peniaze naraz, banky by neboli schopné im ich vyplatiť. Takúto situáciu nazývame útok vkladateľov na banku, resp. banková panika. Ak k takémuto útoku dôjde, banka má problém. Riziko likvidity je dôvodom zlyhania bánk a vysvetľuje, prečo mnohé štáty automaticky vkladateľom poskytujú poistenie proti riziku, že ich banky nebudú schopné poskytovať platby. Limity ochrany a rozsah, ktorým banky do fondu poistenia prispievajú, sa v jednotlivých krajinách líšia.

Ak sa ľudia vystrašia a banka zažíva nedostatok likvidity, ľudia sa začnú ponáhľať, aby si svoj vklad vybrali ako prví. Ak sa každý pokúsi svoje vklady vybrať naraz, banka nebude schopná ich dopyt uspokojiť, lebo poskytla dlhodobé úvery, ktoré narýchlo nemôže dostať späť.

Otázka 10.4 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Peniaze sú hotovosť (mince a bankovky), ktoré sa používajú ako prostriedok výmeny pri nákupe tovarov a služieb.
  • Bankové peniaze sú peniaze, ktoré sporitelia uložili na bankové účty.
  • Menová báza v obehu pozostáva z peňazí v širokom poňatí mínus bankové peniaze.
  • K transformácii likvidity dochádza, keď banky transformujú nelikvidné vklady na likvidné úvery.
  • Peniaze sú prostriedkom výmeny používaným na nákup tovarov a služieb, no okrem mincí a bankoviek môžu mať aj podobu bankových vkladov.
  • Bankové peniaze sú peniaze vytvorené komerčnými bankami pri poskytovaní úverov firmám a domácnostiam.
  • Peniaze v širokom poňatí označujú menovú bázu (vytvorenú centrálnou bankou) v rukách nebankovej verejnosti a bankové peniaze vytvorené komerčnými bankami.
  • K transformácii likvidity dochádza, keď banky transformujú likvidné vklady na nelikvidné úvery.

Otázka 10.5 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Tabuľka 10.2 predstavuje súvahu banky.

Aktíva   Pasíva  
Hotovosť  10 miliónov £  Vklady  110 miliónov £
Úvery  100 miliónov £    

Tabuľka 10.2 Súvaha banky.

Úroková miera sa pri úveroch rovná 10 %. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Možnosť, že úvery nebudú splatené, nazývame riziko likvidity.
  • Banka má 10 miliónov £ menovej bázy.
  • O rok aktíva aj pasíva narastú o 10 miliónov £.
  • K útoku vkladateľov na banku dôjde, ak vkladatelia požiadajú o výber viac než 10 miliónov £ zo svojich vkladov súčasne a banka rozdiel nedokáže získať.
  • Označuje sa to ako riziko zlyhania. K riziku likvidity dochádza, keď banka nie je schopná splniť prísľub na požiadanie vyplatiť peniaze, keď si vkladatelia svoje vklady chcú vybrať, lebo peniaze sú viazané v nelikvidných aktívach.
  • V tomto prípade hotovosť predstavuje menovú bázu a úvery bankové peniaze. Menová báza sa teda rovná 10 miliónom £.
  • O 10 miliónov narastie len strana aktív. Táto suma je vlastne úrokom z úverov. Suma 10 miliónov £ predstavuje zisk banky, ktorý zvýši jej čistú hodnotu.
  • Banky vytvárajú peniaze tak, že požičajú viac, než majú v podobe zákonného platidla, lebo počítajú s tým, že nie všetci vkladatelia budú svoje peniaze potrebovať naraz. Ak k tomu dôjde a banka nebude schopná rozdiel získať, dôjde k útoku vkladateľov na banku.

10.5 Centrálna banka, banky a úrokové miery

úroková miera (krátkodobá)
Cena za požičanie menovej bázy. Ide o nominálnu úrokovú mieru.

Komerčné banky dosahujú zisky z poskytovania bankových služieb a úverov. Na vykonávanie svojej činnosti musia byť schopné robiť transakcie a na tie potrebujú menovú bázu. Medzi množstvom potrebnej menovej bázy a sumou požičiavaných peňazí neexistuje žiadny automatický vzťah. Množstvo nevyhnutnej menovej bázy však musí byť dostatočné na pokrytie čistej hodnoty transakcií, ktoré vykonávajú na každodennej báze. Cenu požičania menovej bázy predstavuje krátkodobá úroková miera.

Predpokladajme, že v príklade s Ginom a Marcom chce Gino Marcovi zaplatiť 50 $ po tom, ako si požičal 100 $. Takisto predpokladajme, že v daný deň banka nevykoná žiadnu inú transakciu. Na konci dňa Ginova banka Bonus nemá dostatok menovej bázy na to, aby mohla príslušnú sumu previesť banke Abacus, čo vidíme aj na jej súvahe v tabuľke 10.1f.

Aktíva banky Bonus Pasíva banky Bonus
Menová báza 20 $ Na požiadanie splatné Ginovi 120 $
Bankový úver 100 $
Spolu 120 $

Tabuľka 10.1f Banka Bonus nemá dostatočnú menovú bázu na to, aby mohla 50 $ vyplatiť banke Abacus.

Banka Bonus si teda musí požičať 30 $ menovej bázy, aby mohla platbu uskutočniť. Banky si požičiavajú na peňažných trhoch jedna od druhej, lebo v každom momente majú niektoré banky na účtoch nadbytok peňazí, kým iným chýbajú. Mohli by sa pokúsiť motivovať určitú domácnosť či firmu, aby do banky vložila ďalšie peniaze, no vklady prinášajú aj náklady na úroky, marketing a prevádzku pobočiek. Preto vklady hotovosti predstavujú len časť financovania banky.

Čo však určuje cenu pôžičiek na peňažnom trhu (teda úrokovú mieru)? Môžeme sa na to pozrieť z hľadiska ponuky a dopytu:

  • Dopyt po menovej báze závisí od objemu transakcií, ktoré musia komerčné banky vykonať.
  • Centrálna banka vytvára ponuku menovej bázy.

Keďže ponuku menovej bázy má pod kontrolou práve centrálna banka, môže určovať aj úrokové miery. Do peňažného trhu zasahuje tak, že dopytované množstvo menovej bázy požičia (teda dodá) za úrokovú mieru (i), ktorú sama stanoví.

základná úroková miera
Úroková sadzba stanovená centrálnou bankou, ktorá sa vzťahuje na banky, ktoré si požičiavajú menovú bázu navzájom a od centrálnej banky. Označuje sa aj ako: oficiálna úroková miera. Pozri aj: reálna úroková miera, nominálna úroková miera.

Technické detaily toho, ako centrálna banka presadzuje vybranú základnú úrokovú mieru, sa medzi rôznymi centrálnymi bankami sveta líšia. Podrobnosti možno nájsť na internetových stránkach jednotlivých centrálnych bánk.

Banky na peňažnom trhu túto cenu rešpektujú. Žiadna banka si nepožičiava za vyšší alebo neposkytuje pôžičky za nižší úrok, lebo od centrálnej banky si môžu požičať za úrok i. Úrok i sa nazýva aj základná úroková miera.

úverová sadzba (banková)
Priemerný úrok, ktorý komerčné banky účtujú firmám a domácnostiam. Táto sadzba je zvyčajne vyššia ako základná úroková sadzba: rozdiel medzi nimi označujeme ako maržu, resp. výnosové rozpätie pri komerčných úveroch. Ide o nominálnu úrokovú mieru. Označuje sa aj ako: trhová úroková miera. Pozri aj: úroková miera, základná úroková miera.

Základná úroková miera sa uplatňuje pre banky, ktoré si peniaze požičiavajú od seba navzájom alebo od centrálnej banky. Je však dôležitá aj pre zvyšok ekonomiky, lebo reťazovou reakciou ovplyvňuje aj ostatné úrokové miery. Priemerná úroková miera, ktorú banky uplatňujú pri firmách a domácnostiach, sa nazýva banková úverová sadzba. Všeobecne platí, že je vyššia ako základná úroková miera, aby banky dosahovali zisk (navyše je vyššia pre dlžníkov, ktorých banky považujú za rizikových, ako sme si uviedli už predtým). Rozdiel medzi bankovou úverovou sadzbou a základnou úrokovou mierou, za ktorú si požičiava banka, predstavuje maržu, resp. výnosové rozpätie pri komerčných úveroch.

Vo Veľkej Británii napríklad Bank of England stanovila základnú úrokovú mieru v roku 2019 na 0,75 %, no len malý počet bánk poskytoval úvery za úrok menší ako 3 %. V rozvíjajúcich sa ekonomikách môže byť v dôsledku neistého hospodárskeho prostredia tento rozdiel veľmi veľký. V Brazílii bola napríklad základná úroková miera centrálnej banky 6,5 %, no priemerná banková úverová sadzba dosahovala 53 %.

Centrálna banka nemá tieto marže pod kontrolou, no zmeny úrokovej sadzby vo všeobecnosti kopírujú základnú úrokovú mieru, podobne ako iné firmy upravujú svoje ceny podľa zvyšovania či znižovania nákladov.

štátny dlhopis
Finančný nástroj vydávaný štátmi, ktorý sľubuje vyplácanie peňažných tokov v určitých intervaloch.
výnos
Implikovaná miera návratnosti, ktorú kupujúci získa za svoje peniaze, keď si dlhopis kúpi za trhovú hodnotu.
súčasná hodnota
Dnešná hodnota toku budúcich príjmov alebo iných výhod, ak sú diskontované pomocou úrokovej sadzby alebo vlastnej diskontnej sadzby danej osoby. Pozri aj: čistá súčasná hodnota.

Schéma 10.3 predstavuje výrazne zjednodušený finančný systém. Neobsahuje všetkých aktérov, finančné aktíva ani trhy, ktoré sme si predstavili v podkapitole 10.2. V tomto zjednodušenom modeli sporitelia spomedzi domácností majú dve možnosti: uložiť si peniaze na bežný účet v banke, pri ktorom pre zjednodušenie uvažujeme, že nevypláca žiadny úrok, alebo si na peňažnom trhu kúpiť štátne dlhopisy. Úrokovú mieru pri štátnych dlhopisoch nazývame výnos.

Vráťte sa k rámčeku Zistite viac na konci podkapitoly 10.2. Nájdete tam vysvetlenia takýchto dlhopisov a dôvod, prečo je výnos zo štátnych dlhopisov podobný ako základná úroková miera. Takisto v ňom vysvetľujeme aj výpočty tzv. súčasnej hodnoty, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme pochopili, ako sa aktíva typu dlhopisov oceňujú.

Banky, centrálna banka, dlžníci a sporitelia.
Celá obrazovka

Schéma 10.3 Banky, centrálna banka, dlžníci a sporitelia.

Spracované podľa grafu 5.12 v kapitole 5 v publikácii Wendy Carlin and David Soskice. 2015. Macroeconomics: Institutions, Instability, and the Financial System. Oxford: Oxford University Press.

Cvičenie 10.2 Marže úrokových mier

Vyberte si dve centrálne banky. Na ich internetovej stránke nájdite údaje o mesačných základných úrokových mierach a úrokových mierach pri hypotékach od roku 2000 až do najaktuálnejšieho roka.

  1. Údaje za obe krajiny zakreslite do jedného čiarového grafu, pričom dátum bude na vodorovnej osi a úroková miera na zvislej.
  2. Ako sa banková marža (rozdiel medzi úrokovou mierou pri hypotéke a mesačnou základnou úrokovou mierou) medzi týmito dvoma krajinami odlišuje? Navrhnite možné vysvetlenie pozorovaného javu. Môže vám pomôcť, ak si naštudujete charakteristiku ekonomiky v oboch krajinách.
  3. Menia sa bankové marže v čase? Navrhnite možné vysvetlenie pozorovaného javu.

Otázka 10.6 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Ponuka menovej bázy závisí od množstva transakcií, ktoré musia vykonať komerčné banky.
  • Centrálna banka stanovuje úrokovú mieru pre pôžičky bankám, no nie úrokovú mieru pri úveroch.
  • Keď si sporitelia kúpia dlhopisy, požičiavajú peniaze na peňažnom trhu.
  • Centrálna banka stanovuje základnú úrokovú mieru tak, aby maximalizovala svoje zisky.
  • Dopyt po menovej báze závisí od množstva transakcií, ktoré musia vykonať komerčné banky. Ponuka menovej bázy je jednoducho rozhodnutím centrálnej banky.
  • Banková úroková miera predstavuje úrok, ktorý komerčné banky účtujú firmám a domácnostiam. Úroková miera účtovaná centrálnou bankou sa nazýva základná úroková miera (resp. oficiálna).
  • Keď si sporitelia na trhu kúpia dlhopisy, emitenti dlhopisov si od sporiteľov požičiavajú peniaze.
  • Centrálna banka určuje základnú úrokovú mieru tak, aby dosiahla príslušný objem výdavkov v súkromnom sektore. Komerčné banky úrokovú mieru pri úveroch stanovujú tak, aby maximalizovali svoje zisky.

10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy

V predchádzajúcich častiach sme si predstavili banky a centrálnu banku ako aktérov v ekonomike. Podnikanie v oblasti bankovníctva pochopíme lepšie, ak sa pozrieme na náklady a príjmy komerčnej banky:

  • Prevádzkové náklady banky: Sem patria administratívne náklady spojené s poskytovaním úverov. Môžu to byť napríklad platy bankových úradníkov, ktorí posudzujú žiadosti o úver, či náklady na prenájom a údržbu siete pobočiek a call centier, prostredníctvom ktorých banka poskytuje svoje služby.
  • Úrokové náklady banky: Banky musia platiť úroky zo svojich pasív, vrátane vkladov či iných foriem požičaných prostriedkov.
  • Príjmy banky: Ide o úroky z úverov, ktoré banka poskytla klientom, a ich splátky.
  • Očakávaná návratnosť banky: Ide o návratnosť poskytnutých úverov so zohľadnením skutočnosti, že nie všetci zákazníci úvery splatia.

Podobne ako pri poskytovateľoch krátkodobých pôžičiek, ak je riziko poskytnutia úveru (miera zlyhania) vyššie, vedie to k väčšiemu rozdielu (rozpätie či marža) medzi úrokovými mierami úverov poskytnutých bankami a ich nákladmi na požičiavanie.

Ziskovosť podnikania závisí od rozdielu medzi nákladmi spojenými s prijatím pôžičky a návratnosťou poskytnutých úverov, pričom sa zohľadňuje aj miera zlyhania a prevádzkové náklady na preskúmavanie úverov a fungovanie banky.

Banku môžeme lepšie pochopiť, ak sa pozrieme na jej celú súvahu (tabuľka 10.4), ktorá zhŕňa základnú činnosť banky, teda poskytovanie a prijímanie úverov.

zábezpeka
Aktívum, ktoré dlžník dáva do zálohy veriteľovi ako zabezpečenie za úver. Ak dlžník nie je schopný splácať pôžičku tak, ako sľúbil, vlastníkom majetku sa stáva veriteľ.
  • Pôžičky banky, ktoré prijala,sú na strane pasív: Vklady a pôžičky banky, ktoré prijala, sú vedené ako pasíva. Úvery môžu byť buď zabezpečené (dlžník poskytol zábezpeku) alebo nezabezpečené (dlžník zábezpeku neposkytol). Viac informácií o úlohe zábezpeky pri poskytovaní úveru sa dočítate v podkapitole 9.10.
  • Úvery, ktoré banka poskytla, sú na strane aktív.
Aktíva (majetok banky alebo jej pohľadávky z poskytnutých úverov) % súvahy Pasíva (dlhy banky voči domácnostiam, firmám a iným bankám) % súvahy
Stav hotovostných rezerv v centrálnej banke (A1) Majetok banky: okamžite prístupné prostriedky 2 Vklady (L1) Majetok domácností a firiem 50
Finančné aktíva, z ktorých niektoré (štátne dlhopisy) možno použiť ako zábezpeku pri pôžičkách (A2) Majetok banky 30 Zabezpečené prijaté pôžičky (poskytnutá zábezpeka) (L2) Zahŕňa pôžičky od iných bánk na peňažnom trhu 30
Pôžičky poskytnuté iným bankám (A3) Prostredníctvom peňažného trhu 11 Nezabezpečené prijaté pôžičky (bez poskytnutia zábezpeky) (L3) 16
Úvery poskytnuté domácnostiam (A4) 55
Fixné aktíva ako budovy a vybavenie (A5) Majetok banky 2
Aktíva spolu 100 Pasíva spolu 96
Čistá hodnota = aktíva spolu − pasíva spolu = vlastný kapitál (L4) 4

Tabuľka 10.4 Zjednodušená súvaha banky.

Spracované podľa grafu 5.9 v kapitole 5 v publikácii Wendy Carlin and David Soskice. 2015. Macroeconomics: Institutions, Instability, and the Financial System. Oxford: Oxford University Press.

Ako sme videli aj na príklade bánk Abacus a Bonus v podkapitole 10.4:

nesolventný
Subjekt je nesolventný, ak je hodnota jeho aktív nižšia ako hodnota jeho pasív. Pozri aj: solventný.

Čistá hodnota firmy, akou je aj banka, sa dá vyjadriť ako suma, ktorú dlhuje akcionárom a majiteľom. Preto sa čistá hodnota v súvahe nachádza na strane pasív. Ak je hodnota aktív banky nižšia ako hodnota toho, čo banka dlhuje iným, jej čistá hodnota je záporná a banka je nesolventná.

Podobne ako ktorákoľvek iná firma v trhovej ekonomike, banky môžu zlyhať, ak budú zle investovať, napríklad poskytovať úvery, ktoré dlžníci nesplatia. V niektorých prípadoch sú však banky také veľké alebo také prepletené v celom finančnom systéme, že štát sa ich v prípade rizika bankrotu rozhodne zachrániť. Je to tak preto, že na rozdiel od skrachovania firmy môže banková kríza ohroziť celý finančný systém a spolu s ním aj živobytie ľudí v celej ekonomike. Zlyhania bánk či ich riziko zohrali dôležitú úlohu aj v svetovej finančnej kríze v roku 2008.

Pozrime sa detailnejšie na stranu aktív v súvahe banky:

likvidita
Jednoduchosť nákupu alebo predaja finančného aktíva za predvídateľnú cenu.
  • (A1) Hotovosť a rezervy v centrálnej banke: Položka A1 na súvahe predstavuje hotovosť, ktorú má banka v držbe, plus stav účtu rezerv banky v centrálnej banke. Hotovosť a rezervy v centrálnej banke predstavujú okamžite dostupné, resp. likvidné prostriedky banky. Ide o menovú bázu, ktorá predstavuje len malý zlomok súvahy banky – v tomto príklade typickej banky súčasnosti len 2 %.
  • (A2) Vlastné finančné aktíva banky: Tieto aktíva môže banka využiť ako zábezpeku, keď si požičiava na peňažnom trhu. Ako sme si uviedli, banky si požičiavajú, aby doplnili svoj stav hotovosti (položka A1 v tabuľke 10.4), keď si vkladatelia vyberú (alebo prevedú) viac peňazí, ako má banka k dispozícii.
  • (A3) Pôžičky iným bankám: Banka má na svojej súvahe aj pôžičky iným bankám.
  • (A4) Úvery domácnostiam a firmám: Činnosť poskytovania úverov je najväčšou položkou na strane aktív. Úvery, ktoré banka poskytuje domácnostiam a firmám, predstavujú 55 % súvahy v tabuľke 10.4. Ide o kľúčový predmet činnosti banky.
  • (A5) Aktíva banky ako budovy a vybavenie budú uvedené v súvahe na strane aktív.

Na strane pasív sa v súvahe nachádzajú tri formy pôžičiek prijímaných bankou uvedené v tabuľke 10.4:

  • (L1) Najdôležitejšou sú bankové vklady, ktoré v tomto príklade predstavujú 50 % súvahy banky. Banka ich dlhuje domácnostiam a firmám. V rámci svojho rozhodnutia o maximalizácii zisku banka posudzuje pravdepodobný dopyt vkladateľov po výbere svojich vkladov. V rámci bankového systému neustále dochádza k výberom a vkladom a keď sa zúčtujú transakcie medzi rôznymi bankami, väčšina z nich sa vynuluje. Banky sa musia uistiť, že budú mať v centrálnej banke hotovosť a rezervy, aby dokázali uspokojiť dopyt vkladateľov po peniazoch a čisté prevody, ktoré v daný deň vykonali. Držba hotovosti a rezerv na tento účel je spojená s nákladmi obetovanej príležitosti. Banka by totiž tieto peniaze mohla poskytnúť ako úver na peňažnom trhu s cieľom získať úroky, takže sa snaží mať čo najnižšiu rozumnú výšku hotovosti a rezerv.
  • Položky (L2) a (L3) v súvahe na strane pasív predstavujú sumu, ktorú si banka požičala od domácností, firiem a iných bánk na peňažnom trhu.
  • Položka (L4) v súvahe predstavuje čistú hodnotu banky. Ide o vlastný kapitál banky. Skladá sa z akcií vydávaných bankou a nahromadených ziskov, ktoré neboli v priebehu rokov vyplatené akcionárom ako dividendy. V bežnej banke vlastný kapitál predstavuje len pár percent zo súvahy. Banka je ako spoločnosť veľmi zaťažená dlhmi.
vlastný kapitál
Vlastná investícia jednotlivca do projektu. V súvahe jednotlivca či firmy sa uvádza ako čistá hodnota. Pozri aj: čistá hodnota.
pomer zadlženosti (pre banky alebo domácnosti)
Hodnota aktív vydelená podielom vlastného kapitálu na týchto aktívach.

Vlastný kapitál je rozdiel medzi vlastnenými aktívami a hodnotou pasív spojených s daným aktívom.

Môžeme to vidieť aj na reálnych príkladoch zo života v tabuľkách 10.5 a 10.6.

Tabuľka 10.5 predstavuje zjednodušenú súvahu banky Barclays (tesne pred finančnou krízou) a tabuľka 10.6 zasa zjednodušenú súvahu spoločnosti z nefinančného sektora, spoločnosti Honda.

Aktíva Pasíva
Stav hotovostných rezerv v centrálnej banke 7 345 Vklady 336 316
Poskytovanie veľkoobchodných rezervných repo úverov 174 090 Prijímanie veľkoobchodných repo úverov so zábezpekou 136 956
Úvery (napríklad hypotéky) 313 226 Nezabezpečené pôžičky 111 137
Fixné aktíva (napr. budovy a vybavenie) 2 492 Pasíva obchodného portfólia 71 874
Aktíva obchodného portfólia 177 867 Derivátové finančné nástroje 140 697
Derivátové finančné nástroje 138 353 Iné pasíva 172 417
Iné aktíva 183 414
Aktíva spolu 996 787 Pasíva spolu 969 397
Čistá hodnota
Vlastný kapitál 27 390
Doplňujúca položka Pomer zadlženosti (aktíva spolu/čistá hodnota) 996 787/27 390 = 36,4

Tabuľka 10.5 Súvaha banky Barclays v roku 2006 (v miliónoch libier).

Barclays Bank. 2006. Barclays Bank PLC Annual Report. Uvedené aj ako graf 5.10 v kapitole 5 v publikácii Wendy Carlin and David Soskice. 2015. Macro­economics: Institutions, Instability, and the Financial System. Oxford: Oxford University Press.

Aktíva Pasíva
Krátkodobé aktíva 5 323 053 Krátkodobé pasíva 4 096 685
Finančné dcérske spoločnosti – čisté pohľadávky 2 788 135 Dlhodobý dlh 2 710 845
Investície 668 790 Iné pasíva 1 630 085
Majetok v rámci operačného lízingu 1 843 132
Majetok, továreň a vybavenie 2 399 530
Iné aktíva 612 717
Aktíva spolu 13 635 357 Pasíva spolu 8 437 615
Čistá hodnota
Vlastný kapitál 5 197 742
Doplňujúca položka Pomer zadlženosti, ako sa definuje pri bankách (aktíva spolu/čistá hodnota) 13 635 357/5 197 742 = 2,62
Doplňujúca položka Pomer zadlženosti, ako sa definuje pri nebankových spoločnostiach (pasíva spolu/aktíva spolu) 8 437 615/13 635 357 = 61,9 %

Tabuľka 10.6 Súvaha spoločnosti Honda Motor Company v roku 2013 (v miliónoch jenov).

Honda Motor Co. 2013. Annual Report.

Krátkodobé aktíva označujú hotovosť, inventár a iný krátkodobý majetok. Krátkodobé pasíva označujú krátkodobé dlhy a iné očakávané platby.

Mieru, v akej sa spoločnosť spolieha na dlh, možno opísať pomocou jej pomeru zadlženosti

Zadlženosť pri nebankových spoločnostiach sa vymedzuje inak ako pri bankách. Pri spoločnostiach sa definuje ako celková hodnota pasív vydelená celkovou hodnotou aktív. Príklad použitia definície zadlženosti pri nebankových spoločnostiach nájdete v článku: Marina-Eliza Spaliara. 2009. ‘Do Financial Factors Affect the Capital–labour Ratio? Evidence from UK Firm-Level Data’. Journal of Banking & Finance 33 (10) (October): pp. 1932–47.

Bohužiaľ, pojem pomer zadlženosti sa pri finančných a nefinančných spoločnostiach vymedzuje odlišne (definície sú predstavené v tabuľkách 10.5 a 10.6). Tu si vypočítame zadlženosť pre spoločnosti Barclays a Honda s použitím definície pre banky (aktíva spolu delené čistou hodnotou). V prípade Barclays majú aktíva celkovú hodnotu tridsaťšesťkrát vyššiu, ako je čistá hodnota banky. To znamená, že vzhľadom na výšku pasív (teda dlhu) by stačila aj malá zmena v hodnote aktív (1/36 ≈ 3 %) na to, aby čistá hodnota klesla na nulu a banka sa stala nesolventnou. V prípade spoločnosti Honda je pri použití rovnakej definície zadlženosť len na úrovni menej ako tri. V porovnaní s bankou Barclays má spoločnosť Honda v porovnaní s aktívami oveľa vyššiu hodnotu vlastného kapitálu. Vyjadriť sa to dá aj takto: spoločnosť Honda financuje svoje aktíva kombináciou dlhu (62 %) a vlastného kapitálu (38 %), kým banka Barclays aktíva financuje 97 % dlhu a 3 % vlastného kapitálu.

Otázka 10.7 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Nižšie je uvedený príklad zjednodušenej súvahy komerčnej banky. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

Aktíva Pasíva
Hotovosť a rezervy 2 milióny £ Vklady 45 miliónov £
Finančné aktíva 27 miliónov £ Zabezpečené pôžičky 32 miliónov £
Pôžičky poskytnuté iným bankám 10 miliónov £ Nezabezpečené pôžičky 20 miliónov £
Úvery domácnostiam a firmám 55 miliónov £
Fixné aktíva 6 miliónov £
Aktíva spolu 100 miliónov £ Pasíva spolu 97 miliónov £

Tabuľka 10.7 Súvaha komerčnej banky.

  • Menová báza banky sa skladá z hotovosti, rezerv a finančných aktív.
  • Zabezpečená pôžička je pôžička s nulovým rizikom nesplatenia.
  • Čistá hodnota banky sa rovná jej hotovosti a rezervám v hodnote 2 miliónov £.
  • Zadlženosť banky je 33,3.
  • Menová báza sa skladá z hotovosti a rezerv v centrálnej banke. Finančné aktíva nezahŕňa.
  • Zabezpečená pôžička je pôžička banky so zábezpekou pomocou jej finančných aktív. Je tu kladné riziko nesplatenia (preto sa používa zábezpeka).
  • Čistá hodnota banky sa rovná jej aktíva – pasíva = 3 milióny £.
  • Zadlženosť sa rovná čistej hodnote vydelenej aktívami, takže v tomto prípade 100 miliónov £/3 milióny £ = 33,3.

Otázka 10.8 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Čistá hodnota banky patrí jej zamestnancom.
  • Banka je nesolventná, ak hodnota pasív prevyšuje hodnotu aktív.
  • Čím viac banka vlastní hotovosti a rezerv, tým vyššie má zisky.
  • Úver je zabezpečený vtedy, ak je pri ňom nulové riziko zlyhania.
  • Čistá hodnota banky je jej vlastný kapitál. Patrí akcionárom či majiteľom.
  • V tejto situácii je čistá hodnota záporná, takže banka je nesolventná.
  • Viac hotovosti a rezerv znamená, že banka dokáže lepšie uspokojovať dopyt vkladateľov po peniazoch. Držba hotovosti a rezerv však prichádza aj s nákladmi obetovanej príležitosti, lebo by z nich banka mohla získavať úrok, ak by ich požičala na peňažnom trhu. Preto banky s vyšším množstvom hotovosti a rezerv nemusia mať nevyhnutne aj vyššie zisky.
  • Úver je zabezpečený vtedy, ak dlžník poskytol zábezpeku. Dlžník však stále môže pri splácaní zlyhať.

10.7 Ako kľúčoví ekonomickí aktéri používajú a vytvárajú peniaze: priebežné zhrnutie

Pozrime sa na zhrnutie toho, ako jednotliví aktéri v modernej ekonomike používajú a vytvárajú peniaze.

Domácnosti

  • Používajú peniaze na transakcie: využívajú na to vkladové účty a menu.
  • Požičiavajú si na krátke obdobie: často od banky cez prečerpanie alebo kreditnú kartu.
  • Požičiavajú si na dlhé obdobie: takisto často od banky a na účel financovania tovarov dlhodobej spotreby ako dom či auto, alebo si vezmú študentskú pôžičku od špecializovanej inštitúcie.

Ich príjem tvoria mzdy, platy, úroky, nájomné, zisky, transfery od štátu a dary. Z príjmu:

  • platia dane,
  • platia úroky: pri úveroch,
  • kupujú tovary a služby: ide o spotrebu,
  • sporia, aby si zvýšili čistú hodnotu: robia to pomocou:

    • využívania vkladových alebo sporiacich účtov
    • nákupu aktív (finančných a nefinančných)
    • splatenia dlhu.

Firmy (iné ako banky)

  • používajú peniaze na transakcie,
  • požičiavajú si na krátke obdobie: často od banky, aby mohli uskutočniť potrebné platby ešte pred dosiahnutím tržieb,
  • požičiavajú si na dlhé obdobie: takisto často od banky a na účel nákupu nových strojov a vybavenia či financovanie iných investičných projektov. Hovoríme o financovaní investícií bankovým dlhom.
  • predávajú finančné aktíva: aby si mohli kúpiť nové stroje a vybavenie a financovať iné investičné projekty. Konkrétne ide o:

    • akcie, označuje sa to aj ako financovanie investícií prostredníctvom vlastného kapitálu,
    • dlhopisy, označuje sa to aj ako financovanie investícií prostredníctvom trhového dlhu.

Ich príjem pochádza z predaja tovarov a služieb. Z príjmu:

  • platia dane,
  • platia úroky: pri úveroch a kupónoch držiteľom korporátnych dlhopisov,
  • nakupujú vstupy: vrátane miezd a platov.
  • vymieňajú znehodnotené stroje, vybavenie a budovy.

Dosahujú zisk. Po zaplatení dane, úrokov a znehodnotenia:

  • nakupujú: nové stroje, vybavenie a budovy,
  • financujú iné investičné projekty: vrátane výskumu a vývoja. Hovoríme o financovaní investícií z nerozdelených ziskov.
  • vyplácajú dividendy: akcionárom,
  • nakupujú aktíva: môžu byť finančné aj nefinančné,
  • splácajú dlhy.

Banky

  • Vytvárajú bankové peniaze: poskytovaním úverov.
  • Požičiavajú peniaze: domácnostiam a iným firmám.
  • Požičiavajú si rezervy (menovú bázu) na peňažnom trhu: platia základnú úrokovú mieru centrálnej banky. Požičané prostriedky sa využívajú na pokrytie poskytnutia úverov presahujúce očakávanú sumu.

V centrálnej banke majú účet s rezervami. Tie využívajú na:

  • vyrovnávanie platieb: s ostatnými bankami,
  • premieňanie na hotovosť: aby mohli vyplácať peniaze vkladateľom.

Centrálna banka

  • Určuje základnú úrokovú mieru: tým ovplyvňuje:

    • dopyt po úveroch,
    • výšku pôžičiek a tým aj spotrebu domácností a firiem v ekonomike.
  • Uspokojuje dopyt bánk po menovej báze (teda mene a rezervách). Ponuka peňazí je endogénna.

Štát

  • Využíva peniaze: na transakcie,
  • Predáva finančné aktíva: aby pokryl výdavky nad rámec daňových príjmov. Ide napríklad o štátne dlhopisy, pri ktorých sa každý rok vypláca pevná suma, tzv. kupón.

Takisto má príjmy, najmä z daní. Z tých štát:

  • platí úroky (napr. kupóny) držiteľom dlhopisov,
  • nakupuje vstupy: vrátane miezd a platov.
  • vymieňa znehodnotené stroje a vybavenie,
  • nakupuje nové stroje, vybavenie a budovy,
  • financuje iné investičné projekty: patrí sem aj výskum a vývoj a infraštruktúra,
  • spláca dlhy.

Vysvetlili sme si hlavných aktérov na finančných trhoch, teraz sa pozrime na to, ako si jednotlivci cenia finančné aktíva.

10.8 Hodnota aktíva: očakávaná návratnosť a riziko

Ľudia si kupujú čerstvé ryby alebo oblečenie pre ich spotrebnú hodnotu – chcú ich zjesť alebo nosiť. Keď si však kúpia aktívum, teda dom, auto, umelecké dielo, dlhopis či akciu (podiel v spoločnosti), často majú aj iný motív. Ich cieľom nie je len čerpať výhody počas vlastníctva aktíva (napríklad bývanie v dome), ale takisto aktívum neskôr predať za vyššiu cenu, než za akú ho kúpili. Aktíva sa líšia od iných tovarov, lebo sú v istom zmysle slova trvácne. Na rozdiel od rýb či použitého oblečenia záleží majiteľom aktív na predajnej hodnote aktív v budúcnosti.

V kapitole 7 sme skúmali faktory ovplyvňujúce cenu bežných tovarov a služieb. Aj pri aktívach sa cena určuje prostredníctvom ponuky a dopytu, no dopyt po aktívach nevychádza len z toho, ako veľmi si kupujúci praje aktívum vlastniť, ale aj z jeho odhadu hodnoty aktíva pre potenciálnych kupcov v budúcich rokoch.

Skutočnosť, že súčasná hodnota aktíva závisí od toho, akú hodnotu bude mať pre iných v budúcnosti, prináša nový dôležitý faktor: neistotu spôsobenú tým, že hodnota aktíva sa môže zvýšiť alebo znížiť. Dôsledkom je, že na rozdiel od oblečenia či rýb, pri ktorých dostanete to, čo si kúpite, sa nákup aktíva väčšinou spája s podstúpením rizika vo vzťahu k jeho budúcej hodnote.

Tento predpoklad bol spochybnený v kríze eurozóny, ktorá nasledovala po svetovej finančnej kríze. Viac o kríze eurozóny si môžete prečítať v tomto článku.

Aby sme dokázali preskúmať, ako riziko ovplyvňuje cenu aktíva, porovnáme si, ako by si človek cenil štátny dlhopis, ktorý má najbližšie k aktívu s nulovým rizikom, a akcie v spoločnosti. Štátny dlhopis sa považuje za nerizikové aktívum, lebo ide o prísľub vlády vyplatiť istú pevnú sumu držiteľovi dlhopisu podľa určitého harmonogramu počas vopred stanoveného časového obdobia a zároveň sa predpokladá, že štát neskrachuje a bude schopný platiť.

Akcie vlastne predstavujú podiel vo vlastníctve spoločnosti. Držiteľ vlastní istý zlomok budov, vybavenia, duševného vlastníctva a iných aktív spoločnosti. Ako čiastkový majiteľ firmy má akcionár podiel aj na zisku firmy. Hodnota akcií závisí od toho, aká zisková je firma v súčasnosti a akú ziskovosť očakáva v budúcnosti. Podiely sa líšia od dlhopisov v dvoch dôležitých aspektoch: držiteľ nemá prísľub žiadnej platby (platby závisia od ziskovosti firmy) a vlastníctvo akcie nemá žiadne obdobie splatnosti (je možné ju vlastniť doživotne).

Bezpečné dlhopisy a rizikové akcie

Predstavme si Ayeshu, ktorá sa rozhoduje, či si kúpi štátny dlhopis alebo akcie v jednej z množstva spoločností s verejne obchodovanými akciami. Na čom jej záleží? Na dvoch veciach. Prvou je jej najlepší odhad o tom, aké bohatstvo bude mať v budúcnosti v závislosti od toho, pre ktorú možnosť sa rozhodne – hovoríme o očakávanej hodnote majetku. Záleží jej aj na tom, aké riziko podstupuje, keď si kupuje konkrétny dlhopis či akciu. Očakávaná hodnota predstavuje jej najlepší odhad, no skutočnosť môže byť veľmi odlišná – oveľa lepšia alebo oveľa horšia.

V prípade dlhopisu sa s jeho držbou nespája žiadne riziko – s prísľubom vyplatenia konkrétnej sumy v určitom období možno počítať. Hodnota akcie, ktorú si kúpi, sa však môže zvyšovať aj znižovať. Pomocou modelu si vysvetlíme, ako by sa Ayesha mohla rozhodovať, aké aktívum si kúpi, pričom zohľadní očakávanú hodnotu a riziko.

Pre zjednodušenie budeme predpokladať, že v budúcnosti sú možné len dve možnosti situácie vo svete, ktoré ovplyvnia hodnotu kúpenej akcie. Dobrá situácia, v ktorej je hodnota vyššia ako očakávaná hodnota, a zlá situácia, v ktorej je nižšia. Ayesha nevie, ktorá sa stane realitou, preto je nákup akcií rizikový.

Niektoré akcie sú oveľa rizikovejšie než iné. Pri niektorých je rozdiel medzi dobrou a zlou situáciou veľmi malý. Ich hodnota bude určite blízko tej očakávanej (o niečo vyššia alebo nižšia). Pri iných je rozdiel zásadný: ich hodnota sa môže zdvojnásobiť či znížiť na bezcenný kus papiera. Rozdiel v hodnote akcie medzi dobrou a zlou situáciou predstavuje úroveň rizika, ktorej bude Ayesha čeliť v závislosti od toho, ktorú akciu alebo dlhopis si vyberie.

Ak si to zhrnieme, Ayesha uprednostňuje akcie s vyššou očakávanou hodnotou a nižším rizikom.

Voľba medzi vyššou očakávanou hodnotou a vyšším rizikom

Ayesha by si samozrejme chcela kúpiť aktívum s vysokou očakávanou hodnotou a nízkym rizikom. Je tu však háčik – nízkorizikové aktíva majú zvyčajne nízku očakávanú hodnotu a aktíva s vysokou očakávanou hodnotou sa často spájajú s vysokou mierou rizika. Inými slovami, Ayesha čelí voľbe, ktorá sa podobá voľbám študenta a roľníka v kapitole 4, ktorí chceli viac voľného času, no zároveň viac tej druhej veci, ktorú si cenili, či už išlo o úspech pri skúške alebo množstvo vypestovaného obilia.

Aký typ aktíva si vzhľadom na túto voľbu medzi očakávanou hodnotou a rizikom kúpi? Máme dve informácie potrebné na to, aby sme vedeli opísať možnosť, pri ktorej na tom bude najlepšie (teda dosiahne najvyššiu užitočnosť) zo všetkých dostupných možností, takže poznáme jej:

hranica dostupných možností
Krivka tvorená bodmi, ktoré predstavujú maximálne dostupné množstvo jedného statku pri danom množstve iného statku. Pozri aj: množina dostupných kombinácií.
indiferenčná krivka
Krivka spájajúca body označujúce kombinácie statkov, ktoré človeku prinášajú rovnakú úroveň užitočnosti.
  • množinu dostupných kombinácií a jej hranicu, teda hranicu dostupných možností,
  • indiferenčné krivky, ktoré nám hovoria, ako veľmi Ayesha nemá rada riziko a na koľko si cení očakávanú návratnosť.

Na grafe 10.8a nájdeme vysvetlenie, ako kombinácie rizika a návratnosti jednotlivých aktív zobrazuje množina dostupných kombinácií a hranica dostupných možností.

  • Miera rizika spojená s rôznymi aktívami sa meria na vodorovnej osi a nazývame ju Δ, gréckym písmenom delta, ktoré označuje rozdiel – v tomto prípade konkrétne medzi dobrou a zlou situáciou.
  • Očakávaná hodnota aktíva v budúcom roku je vyjadrená na zvislej osi a označuje sa w (bohatstvo).
Voľba medzi rizikom a návratnosťou: množina dostupných kombinácií.
Celá obrazovka

Graf 10.8a Voľba medzi rizikom a návratnosťou: množina dostupných kombinácií.

Množina dostupných kombinácií
: Body A, B, C a E predstavujú kombinácie rizika a očakávanej návratnosti spojené s rôznymi aktívami, ktoré si Ayesha môže kúpiť. Farebná plocha predstavuje množinu dostupných kombinácií rizika a očakávanej návratnosti.
Celá obrazovka

Množina dostupných kombinácií

Body A, B, C a E predstavujú kombinácie rizika a očakávanej návratnosti spojené s rôznymi aktívami, ktoré si Ayesha môže kúpiť. Farebná plocha predstavuje množinu dostupných kombinácií rizika a očakávanej návratnosti.

Krivka rizika a návratnosti
: Pre Ayeshu sú zaujímavé len body na hranici dostupných možností, tzv. krivke rizika a návratnosti. Aktívum A je dlhopis bez rizika. Aktívum ako napr. bod E vo vnútri hranice nemusíme zohľadňovať, lebo vždy bude existovať aktívum (napr. C), ktoré má vyššiu očakávanú návratnosť a nižšie riziko.
Celá obrazovka

Krivka rizika a návratnosti

Pre Ayeshu sú zaujímavé len body na hranici dostupných možností, tzv. krivka rizika a návratnosti. Aktívum A je dlhopis bez rizika. Aktívum ako napr. bod E vo vnútri hranice nemusíme zohľadňovať, lebo vždy bude existovať aktívum (napr. C), ktoré má vyššiu očakávanú návratnosť a nižšie riziko.

Krivka rizika a návratnosti so sklonom nahor
: Ayesha sa môže rozhodnúť nepodstúpiť nijaké riziko a kúpiť si dlhopis (bod A). Má však na výber aj širokú ponuku akcií s vyšším či nižším rizikom. Všimnite si, že súpis rizika a návratnosti má sklon nahor. Vyššia návratnosť (teda vyššia očakávaná hodnota) je možná len pri podstúpení vyššieho rizika, napríklad kúpou akcie, ktorú predstavuje bod C či ešte rizikovejší bod B.
Celá obrazovka

Krivka rizika a návratnosti so sklonom nahor

Ayesha sa môže rozhodnúť nepodstúpiť nijaké riziko a kúpiť si dlhopis (bod A). Má však na výber aj širokú ponuku akcií s vyšším či nižším rizikom. Všimnite si, že súpis rizika a návratnosti má sklon nahor. Vyššia návratnosť (teda vyššia očakávaná hodnota) je možná len pri podstúpení vyššieho rizika, napríklad kúpou akcie, ktorú predstavuje bod C či ešte rizikovejší bod B.

Hraničná miera transformácie
: Sklon krivky rizika a návratnosti sa nazýva hraničná miera transformácie rizika na návratnosť. Pri nízkych úrovniach rizika (blízko zvislej osi) je sklon hranice dostupných možností strmý, čo znamená, že o niečo vyššie riziko vedie k veľkému zvýšeniu očakávanej návratnosti. Krivka je však plochšia (a môže dokonca dosiahnuť sklon nadol), keď je úroveň rizika vyššia.
Celá obrazovka

Hraničná miera transformácie

Sklon krivky rizika a návratnosti sa nazýva hraničná miera transformácie rizika na návratnosť. Pri nízkych úrovniach rizika (blízko zvislej osi) je sklon hranice dostupných možností strmý, čo znamená, že o niečo vyššie riziko vedie k veľkému zvýšeniu očakávanej návratnosti. Krivka je však plochšia (a môže dokonca dosiahnuť sklon nadol), keď je úroveň rizika vyššia.

Každý bod na grafe predstavuje určitú kombináciu týchto dvoch aspektov aktíva – rizika a očakávanej návratnosti.

Na grafe 10.8a vidíme, že nie všetky predstaviteľné kombinácie rizika a návratnosti je možné dosiahnuť kúpou aktíva. Ak má Ayesha 1 000 $ na nákup aktíva, dostupné aktíva, teda množina dostupných kombinácií rizika a očakávanej návratnosti, tvoria farebnú plochu na grafe 10.8a. Červená krivka predstavuje známu hranicu dostupných možností, ktorá sa v tomto prípade nazýva aj krivka rizika a návratnosti.

Dlhopis s nulovým rizikom predstavuje bod A, v ktorom sa hranica pretína so zvislou osou – miera rizika Δ sa rovná nule. Ak sa chce Ayesha úplne vyhnúť riziku, môže si kúpiť dlhopisy. Hranica rizika a návratnosti však ukazuje, že môže dosiahnuť vyššiu očakávanú návratnosť (vyjadrenú na zvislej osi ako w), ak si kúpi rizikovejšie aktívum, napríklad bod C.

Ako je uvedené aj v grafe, hranica dostupných možností je v blízkosti zvislej osi, teda pri nízkom riziku, veľmi strmá. Ak sa Ayesha presunie na rizikovejšie aktívum, môže dosiahnuť veľké zvýšenie očakávanej návratnosti. Čím je hranica plochšia, tým rizikovejšie sú príslušné aktíva.

hraničná miera transformácie (MRT)
Ukazovateľ volieb, ktorým človek čelí vo vzťahu k uskutočniteľným možnostiam. Vzhľadom k obmedzeniam (hranici dostupných možností), ktorým človek čelí, predstavuje MRT množstvo statku, ktorého sa musí vzdať, aby mohol získať jednu dodatočnú jednotku iného statku. MRT sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu hranice dostupných možností. Pozri aj: hranica dostupných možností, hraničná miera substitúcie.

Sklon krivky rizika a návratnosti sa nazýva hraničná miera transformácie rizika na návratnosť.

Ayeshine preferencie rizika a návratnosti

Aby sme dokázali určiť, pri ktorej možnosti bude mať Ayesha najvyššiu užitočnosť, potrebujeme ešte jednu informáciu – ako si cení jednotlivé výsledky (teda kombinácie w a Δ). Tú získame, keď si predstavíme jej preferencie vyjadrené indiferenčnými krivkami. Na grafe 10.8 nájdeme vysvetlenie Ayeshiných indiferenčných kriviek. Dve z nich sú na grafe 10.8b zakreslené ako modré krivky. Čo znamenajú? Všimnime si, že bod A (nulové riziko, nízka očakávaná hodnota) sa nachádza na rovnakej indiferenčnej krivke ako bod B (vysoké riziko, vysoká očakávaná návratnosť), takže pre Ayeshu sú oba výsledky rovnocenné.

Voľba medzi rizikom a návratnosťou: Ayeshine preferencie.
Celá obrazovka

Graf 10.8b Voľba medzi rizikom a návratnosťou: Ayeshine preferencie.

Ayeshine preferencie
: Modré krivky predstavujú kombinácie w a Δ, ktoré Ayeshi poskytujú rovnakú úroveň užitočnosti. Majú sklon nahor, čo znamená, že Ayesha chce, aby bolo vyššie riziko vykompenzované vyššou očakávanou návratnosťou.
Celá obrazovka

Ayeshine preferencie

Modré krivky predstavujú kombinácie w a Δ, ktoré Ayeshi poskytujú rovnakú úroveň užitočnosti. Majú sklon nahor, čo znamená, že Ayesha chce, aby bolo vyššie riziko vykompenzované vyššou očakávanou návratnosťou.

Hraničná miera substitúcie
: Sklon Ayeshiných indiferenčných kriviek sa označuje ako hraničná miera substitúcie medzi rizikom a očakávanou hodnotou. Strmá indiferenčná krivka znamená, že akceptovanie určitého zvýšenia rizika sa musí vykompenzovať väčším zvýšením návratnosti. Keď porovnáme Ayeshine indiferenčné krivky, môžeme si všimnúť, že pri určitej úrovni rizika, napr. Δ*, má voči nemu menšiu averziu, ak očakáva vyššie bohatstvo: sklon je v bode C plochší ako v bode F.
Celá obrazovka

Hraničná miera substitúcie

Sklon Ayeshiných indiferenčných kriviek sa označuje ako hraničná miera substitúcie medzi rizikom a očakávanou hodnotou. Strmá indiferenčná krivka znamená, že akceptovanie určitého zvýšenia rizika sa musí vykompenzovať väčším zvýšením návratnosti. Keď porovnáme Ayeshine indiferenčné krivky, môžeme si všimnúť, že pri určitej úrovni rizika, napr. Δ*, má voči nemu menšiu averziu, ak očakáva vyššie bohatstvo: sklon je v bode C plochší ako v bode F.

Na týchto indiferenčných krivkách rizika a návratnosti si môžeme všimnúť:

  • majú sklon nahor: ten predstavuje Ayeshinu voľbu. Akciu s vysokým rizikom a vysokou návratnosťou si váži rovnako ako nejakú inú akciu s nižším rizikom aj nižšou návratnosťou.
  • krivky sú plochšie, keď je riziko nižšie. To znamená, že keď Ayesha čelí veľmi nízkemu riziku, malé zvýšenie rizika pre ňu nie je veľmi nákladné – na vyrovnanie zvýšeného rizika postačuje malé navýšenie očakávanej hodnoty. Pri vyšších úrovniach rizika (viac vpravo) sú krivky strmšie, čo naznačuje, že Ayesha bude ochotná podstúpiť ešte vyššie riziko len vtedy, ak ho vykompenzuje výrazné zvýšenie očakávanej hodnoty.
hraničná miera substitúcie (MRS)
Voľba medzi dvoma statkami, ktorú je človek ochotný podstúpiť. Hraničná miera substitúcie sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu indiferenčnej krivky. Pozri aj: hraničná miera transformácie.
averzia voči riziku
Preferencia istých výsledkov pred neistými.

Sklon Ayeshinej indiferenčnej krivky nazývame hraničnou mierou substitúcie medzi rizikom a očakávanou hodnotou. Strmosť indiferenčnej krivky meria, aké „zlé“ je riziko v porovnaní s tým, aká „dobrá“ je očakávaná hodnota. Nazývame to averzia voči riziku, teda do akej miery sa človek riziku vyhýba.

Teraz sa pozrime na tretiu skutočnosť o indiferenčných krivkách:

  • pre všetky úrovne rizika Δ platí, že vyššie krivky sú plochšie ako nižšie. To znamená, že ľudia, ktorí môžu v budúcnosti očakávať väčšie bohatstvo, majú menšiu averziu voči riziku.

Bohatší ľudia a ľudia vystavení menšiemu riziku majú menšiu averziu voči riziku

Tri vlastnosti indiferenčných kriviek uvedené vyššie znamenajú, že ľudia majú vyššiu averziu voči riziku, ak:

  • sú vystavení zásadnému riziku,
  • sú chudobní.

Ayeshin výber: kompromis medzi rizikom a návratnosťou

Na grafe 10.8c kombinujeme indiferenčné krivky a krivku rizika a návratnosti, aby sme zistili, pre ktoré aktívum sa Ayesha rozhodne.

Ayeshin výber: MRS = MRT.
Celá obrazovka

Graf 10.8c Ayeshin výber: MRS = MRT.

MRS = MRT
: Vidíme, že Ayesha urobí najlepšie, ak si vyberie bod C, teda akciu s očakávanou hodnotou w* a rizikom na úrovni Δ*.
Celá obrazovka

MRS = MRT

Vidíme, že Ayesha urobí najlepšie, ak si vyberie bod C, teda akciu s očakávanou hodnotou w* a rizikom na úrovni Δ*.

Ayesha urobí lepšie, ak si kúpi akciu
: Bod D označujeme ako ekvivalent k bodu C s istotou, teda ide o výsledok s nulovým rizikom, ktorý by bol rovnako dobrý ako vybrané rizikové aktívum. Bod D však nie je uskutočniteľný. To vysvetľuje, prečo si Ayesha vybrala rizikovú akciu v bode C a nie bezpečný dlhopis v bode A.
Celá obrazovka

Ayesha urobí lepšie, ak si kúpi akciu

Bod D označujeme ako ekvivalent k bodu C s istotou, teda ide o výsledok s nulovým rizikom, ktorý by bol rovnako dobrý ako vybrané rizikové aktívum. Bod D však nie je uskutočniteľný. To vysvetľuje, prečo si Ayesha vybrala rizikovú akciu v bode C a nie bezpečný dlhopis v bode A.

Keď spojíme indiferenčné krivky a krivku rizika a návratnosti, zistíme, že Ayesha urobí najlepšie, ak si vyberie bod C, teda akciu s očakávanou hodnotou w* a rizikom na úrovni Δ*.

Ayeshino rozhodnutie pre túto akciu si môžeme porovnať s tým, čo by získala, ak by si kúpila dlhopis. Bod D a bod C (ktorý si vybrala) sa nachádzajú na rovnakej indiferenčnej krivke, takže z Ayeshinho pohľadu sú rovnocenné. Bod D označuje očakávajú hodnotu bez rizika, ktorá by bola rovnako dobrá ako bod C (vyššia návratnosť, určité riziko).

Bod D nazývame ekvivalent k bodu C s istotou, teda ide o výsledok s nulovým rizikom, ktorý by bol rovnako dobrý ako vybraný rizikový bod. Bod D s bodom A dokážeme porovnať, lebo v oboch prípadoch ide o výsledok bez rizika. Môžeme si všimnúť, že bod D a teda aj bod C (nachádza sa na rovnakej indiferenčnej krivke) Ayesha preferuje pred bodom A, teda kúpou dlhopisu. Podstúpenie určitého rizika teda môže Ayeshi poskytnúť vyššiu užitočnosť ako nákup dlhopisu.

Cvičenie 10.3 Pochopenie Ayeshinej voľby medzi rizikom a návratnosťou

  1. Pomocou grafu 10.8b ukážte, aká vysoká by musela byť hodnota dlhopisu, aby sa Ayesha rozhodla preň a nie pre akciu C, ktorej očakávaná hodnota a úroveň rizika by zostali nezmenené. Pomôcka: pozrite sa na indiferenčnú krivku prechádzajúcu bodom C a pripomeňte si, že priesečník krivky so zvislou osou je ekvivalent bodu C s istotou.
  2. Upravte graf 10.8b tak, aby predstavoval tieto situácie:
    1. Zakreslite novú indiferenčnú krivku cez bod C, na ktorej ukážete, že ak by mala Ayesha menšiu averziu voči riziku, vybrala by si rizikovejšiu akciu ako C. Pomôcka:zakreslite indiferenčnú krivku prechádzajúcu bodom C s menšou averziou voči riziku.
    2. Zakreslite súbor indiferenčných kriviek, podľa ktorých by sa Ayesha rozhodla kúpiť si akciu B.
    3. Ak by sa zvýšila rizikovosť bez toho, aby sa zmenila očakávaná hodnota, znamenalo by to, že body C, F a B by sa posunuli vodorovne doprava. Odprezentujte to na svojom grafe zakreslením bodov C′, F′ a B′ vpravo od pôvodných bodov.
    4. Ukážte, že hoci najprv preferovala akciu C a nie akciu B (už ste to odprezentovali vyššie), teraz by sa rozhodla pre akciu B a nie C.

Otázka 10.9 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o aktívach a riziku sú pravdivé?

  • Všetky aktíva sa spájajú s vysokým rizikom.
  • K averzii voči riziku dochádza, lebo hodnota aktíva sa určuje v budúcnosti a ľudia sú netrpezliví.
  • Hodnota akcií spoločnosti sa mení podľa ziskov, ktoré ľudia od firmy v budúcnosti očakávajú.
  • Ak sú ľudia vystavení vyššiemu riziku, majú voči riziku aj vyššiu averziu.
  • Kým akcie môžu mať vysokú úroveň rizika, dlhopisy vydávané stabilnými vládami, ktoré rešpektujú právny štát, majú zvyčajne veľmi nízke (alebo takmer nulové) riziko.
  • Je pravda, že hodnota aktíva sa určuje v budúcnosti, no posudzovanie rizika ľuďmi nesúvisí s netrpezlivosťou.
  • Akcionári vlastnia časť ziskov spoločnosti a hodnota akcií spoločnosti je priamo úmerná jej očakávaným ziskom.
  • Ako sme videli na grafe 10.8b, indiferenčé krivky pre danú očakávanú hodnotu sú pri vyššom riziku strmšie.

Ako ekonómovia skúmajú údaje Múdrosť davov: Váha a hodnota akcií či dobytka

Aká je správna cena napríklad za akciu spoločnosti Facebook? Bolo by lepšie, ak by cenu určovali ekonomickí experti, než keď sa určuje na trhu prostredníctvom konania miliónov ľudí, z ktorých len zopár má odborné znalosti o ekonomike či vyhliadkach spoločnosti?

Ekonómovia majú veľmi ďaleko od pochopenia toho, ako tento mechanizmus v skutočnosti funguje. Dôležitý poznatok však môžeme získať z nezvyčajného zdroja – tipovacej hry usporiadanej na poľnohospodárskom veľtrhu v Plymouthe v Anglicku v roku 1907. Účastníkom veľtrhu predstavili živého vola. Za šesťpencu (2,5 pence) mohli skúsiť uhádnuť hmotnosť jatočného tela, teda koľko predajnej hovädziny sa z neho dá získať. Cenu vyhral súťažiaci, ktorého tip napísaný na tikete sa najviac priblížil k správnej váhe.

Tikety zo súťaže sa neskôr dostali k vzdelancovi Francisovi Galtonovi. Zistil, že náhodne vybraný hráč sa voči správnej váhe priemerne pomýlil o 40 libier (asi 18 kg). No to, čo nazval vox populi alebo hlas ľudu, teda mediánová hodnota všetkých odhadov, bolo mimoriadne blízko k skutočnej hodnote – táto hodnota sa íšila len o 9 libier (menej ako 1 %).

Informácia relevantná pre ekonomiku hovorí, že priemer veľkej skupiny nie celkom dobre informovaných ľudí je často mimoriadne presný. A možno dokonca presnejší ako odhad skúseného veterinára či chovateľa volov.

Galtonovo využitie mediánu na agregáciu odhadov znamenalo, že vox populi bol hlasom (predpokladaného) najinformovanejšieho hráča, no o ňom rozhodli odhady ostatných. Vox populi sme dostali tak, že sme vzali všetky dostupné informácie vrátane akýchsi predtúch a tušení, ktoré priniesli extrémne vysoké či nízke odhady.

Galtonov výsledok je príkladom „múdrosti davu“. Tento jav je osobitne zaujímavý pre ekonómov, lebo obsahuje v štylizovanom formáte všetky prísady dobrého cenového mechanizmu.

Ako poznamenal aj sám Galton, tipovacia hra mala niekoľko vlastností, ktoré prispeli k úspechu vox populi. Vstupný poplatok bol nízky, no nie nulový, čo umožnilo, aby sa súťaže zúčastnilo veľa ľudí, no zároveň to odradilo vtipkárov. Odhady sa odovzdávali napísané na papieri a súkromne, takže ich neovplyvňovala výrečnosť či entuziazmus. Prísľub odmeny pomohol účastníkom sústrediť sa.

Hoci mnohí účastníci boli dobre informovaní, mnohí až tak nie a ako poznamenal Galton, riadili sa ostatnými účastníkmi na veľtrhu a vlastnými predstavami. Galtonovo rozhodnutie použiť mediánovú hodnotu by znížilo (no neodstránilo) vplyv takýchto menej informovaných odhadov, čo by pomohlo dosiahnuť, aby jednotlivé nerealistické odhady (napríklad desaťnásobky reálnej hodnoty) stiahli vox populi od názoru skupiny ako celku.

Akciový trh predstavuje ďalšie vyjadrenie vox populi. Ľudia na ňom odhadujú hodnotu spoločnosti a často (no nie vždy) pomerne presne sledujú zmeny v kvalite riadenia, technológií či trhových príležitostí.

Múdrosť davov takisto vysvetľuje úspech tzv. prognostických trhov. Organizácia Iowa Electronic Markets, ktorú prevádzkuje Iowská univerzita, umožňuje ľuďom kupovať a predávať kontrakty, ktoré budú vyplatené v závislosti od toho, kto vyhrá najbližšie voľby. Ceny týchto aktív kombinujú súbor informácií, tušení a odhadov veľkého počtu účastníkov. Takéto prognostické trhy, ktoré sa často nazývajú politickými akciovými trhmi, dokážu poskytnúť záhadne presné predpovede výsledkov volieb celé mesiace vopred, a niekedy dokonca lepšie ako prieskumy či dokonca stránky, ktoré prieskumy agregujú. Ostatné prognostické trhy umožňujú tisíckam ľudí uzatvárať stávky o rôznych veciach, napríklad kto vyhrá Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe. Dokonca sa objavili návrhy na vytvorenie prognostického trhu o najbližšom väčšom teroristickom útoku v USA.

10.9 Zmena ponuky a dopytu po finančných aktívach

sekundárne a primárne trhy
Primárny trh sa vyznačuje tým, že sa na ňom tovary či finančné aktíva predávajú prvý raz. Počiatočný predaj akcií spoločnosti investorovi (označuje sa aj ako prvotná verejná ponuka akcií) teda napríklad prebieha na primárnom trhu. Ďalšie obchodovanie s týmito akciami na burze sa uskutočňuje na sekundárnom trhu. Rovnaké pojmy sa používajú aj na označenie prvotného predaja lístkov (primárny trh) a sekundárneho trhu, kde sa s nimi ďalej obchoduje.
burza
Finančný trh, na ktorom sa obchoduje s akciami a inými finančnými aktívami. Je k dispozícii zoznam spoločností, ktorých akcie sa na burze obchodujú. Pozri aj: akcia.
komodity
Fyzický tovar, s ktorým sa obchoduje podobne ako s akciami. Patria sem kovy ako zlato a striebro, poľnohospodárske produkty ako káva a cukor a aj ropa a plyn. Niekedy sa používa všeobecnejšie na označenie všetkého, čo sa vyrába na účel predaja. Pozri aj: akcia.

Keď spoločnosť predáva nové akcie verejnosti po prvýkrát, hovoríme o prvotnej verejnej ponuke akcií (IPO). Potom sa s nimi obchoduje na burze, Vtedy hovoríme o obchodovaní na sekundárnom trhu.

Ceny pri obchodovaní na sekundárnych trhoch sa neustále menia. Graf 10.9 ukazuje fluktuácie cien akcií spoločnosti News Corp (NWS) na burze Nasdaq počas jedného dňa v máji 2014 a v spodnej časti sú uvedené počty akcií obchodované v jednotlivých časoch. Krátko po otvorení trhu o 9.30 hod. bola cena jednej akcie 16,66 $. Keď počas dňa investori kupovali a predávali akcie, cena dosiahla minimálnu výšku 16,45 $ o 10.00 hod. aj o 14.00 hod. V čase, keď sa trh uzavrel, bola cena 16,54 $ a zobchodovaných bolo 556 000 akcií.

Cena a objem predaných akcií spoločnosti News Corp (7. mája 2014).
Celá obrazovka

Graf 10.9 Cena a objem predaných akcií spoločnosti News Corp (7. mája 2014).

Data from Bloomberg L.P., accessed 28 May 2014.

Flexibilita, ktorú vykazovali ceny akcií News Corp, je bežná aj na trhoch s inými finančnými aktívami, napr. dlhopismi, menami s pohyblivými výmennými kurzami, komoditami ako zlato, ropa a kukurica, či hmotnými aktívami ako domy a umelecké diela.

Akcie však nie sú nestabilné len medzi hodinami a dňami. Na grafe 10.10 vidíme hodnotu kompozitného indexu Nasdaq v období medzi rokmi 1995 a 1999. Tento index predstavuje priemer cien súboru aktív, pričom spoločnosti sú vážené proporčne k ich trhovej kapitalizácii. Kompozitný index Nasdaq v tom období obsahoval mnohé rýchlo rastúce a ťažko oceniteľné spoločnosti v technologickom sektore.

Na začiatku tohto obdobia mal index hodnotu 750 a za štyri roky stúpol na 2 300, čo odzrkadľovalo silný dopyt po týchto akciách, ktorý pramenil z názoru, že pre firmy v technologickom sektore existovali nové ziskové príležitosti.

Informačné technológie a stúpajúce ceny technologických akcií: Kompozitný index Nasdaq (1995 – 1999).
Celá obrazovka

Graf 10.10 Informačné technológie a stúpajúce ceny technologických akcií: Kompozitný index Nasdaq (1995 – 1999).

Data from Yahoo Finance, accessed 14 January 2014.

10.10 Bubliny na trhu s aktívami

Logika stability trhov a bublín na nich

bublina cien aktív
Trvalý a výrazný rast ceny aktíva, ktorý poháňajú očakávania budúceho rastu cien.
základná hodnota akcie
Cena akcie na základe očakávaných budúcich ziskov a úrovne rizika.

Ceny akcií odzrkadľujú dlhodobé technologické trendy, no môžu vykazovať aj veľké výkyvy, ktoré často nazývame bublinami.

Aby sme zistili, ako k nim dochádza, mali by sme rozlišovať medzi základnou hodnotou akcie (vychádzajúcou z očakávaní ziskovosti firmy v budúcnosti) a zmenami v hodnote spojenými s presvedčeniami o tom, koľko by boli ochotní zaplatiť za akciu v budúcnosti ostatní, teda o jej budúcich cenových trendoch.

Aby sme boli schopní zostrojiť modely pre aktíva ako akcie, obrazy či domy, musíme zohľadniť efekt presvedčení o ich budúcich cenách. Graf 10.11 porovnáva dva alternatívne scenáre po exogénnom šoku dobrých správ o budúcich ziskoch fiktívnej firmy Flying Car Company (FCC), ktoré zvýšia cenu akcie z 50 $ na 60 $.

V ľavej časti grafu presvedčenia tlmia nárast cien. Niektorí účastníci na trhu reagujú na úvodné zvýšenie ceny skepticky a neveria, že základná hodnota FCC je naozaj 60 $, preto akcie predajú a dosiahnu zisk zo zvýšenej ceny. Takéto správanie cenu znižuje a tá sa ustáli – správy sa odrazili v cene medzi 50 $ a 60 $, čo odzrkadľuje súhrn presvedčení o novej základnej hodnote FCC.

Pozitívna a negatívna spätná väzba.
Celá obrazovka

Schéma 10.11 Pozitívna a negatívna spätná väzba.

Naopak, na pravej strane vidíme, že presvedčenia dokážu ceny ešte zvýšiť. Keď rastie dopyt, ostatní veria, že úvodné zvýšenie ceny predpovedá ďalšie zvyšovanie v budúcnosti. To zvýši dopyt po akciách FCC. Ostatní obchodujúci vidia, že tí, ktorí si kúpili viac akcií FCC, dosiahli po zvýšení cien dobré výsledky, takže ich nasledujú. Vytvorí sa kolobeh rastúcich cien a dopytu, ktorý sa sám ďalej posilňuje.

Otázka 10.10 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o cenách aktív sú správne?

  • K bubline dochádza, keď presvedčenia o budúcich cenách posilnia nárast cien.
  • V prípade pozitívnej spätnej väzby sa trh rýchlo vráti do rovnovážneho stavu.
  • K negatívnej spätnej väzbe dochádza, keď ceny poskytnú obchodníkom nesprávne informácie o základnej hodnote.
  • Keď presvedčenia spomalia rast cien, rovnováha na trhu je stabilná.
  • Keď presvedčenia posilnia nárast cien, cena sa vzďaľuje základnej hodnote, čo spôsobuje vznik bubliny.
  • K pozitívnej spätnej väzbe dochádza, keď úvodná zmena ceny spustí proces, ktorý pôvodnú zmenu zosilní, takže sa trh od rovnovážneho stavu vzďaľuje.
  • K negatívnej spätnej väzbe dochádza, keď úvodnú zmenu ceny stlmia iní účastníci trhu, ktorí aktívum predajú, lebo si myslia, že aktuálna cena je vyššia ako základná hodnota aktíva.
  • Ak presvedčenia o základnej hodnote stlmia navýšenie ceny, trh sa vráti do rovnovážneho stavu.

Príklad: Technologická bublina

Na grafe 10.12 sa časový rad z grafu 10.10 rozšíril až do roku 2004. Zvýšenie indexu z menej než 750 na vrchol viac ako 5 000 za menej ako päť rokov naznačovalo pozoruhodnú ročnú mieru návratnosti na úrovni 45 %. Následne za menej ako rok stratil dve tretiny hodnoty a zastavil sa okolo čísla 1 100, teda takmer 80 % pod vrcholom. Takáto epizóda sa začala nazývať technologická bublina.

Technologická bublina: Kompozitný index Nasdaq (1995 – 2004).
Celá obrazovka

Graf 10.12 Technologická bublina: Kompozitný index Nasdaq (1995 – 2004).

Data from Yahoo Finance, accessed 14 January 2014.

Bubliny, informácie a presvedčenia

Pojem bublina označuje súvislú a výraznú zmenu hodnoty akéhokoľvek aktíva (finančného alebo iného) oproti jeho základnej hodnote.

Niekedy sa nové informácie o základnej hodnote aktíva rýchlo a presne prejavia na trhoch. Zmeny v presvedčeniach o raste budúcich príjmov firmy vedú v podstate k okamžitej úprave ceny jej akcií. Dobré aj zlé správy (napríklad informácie o patentoch či žalobách, chorobe či odchode dôležitého personálu, prekvapujúcej výške príjmov alebo fúziách a akvizíciách) môžu ovplyvniť aktívne obchodovanie a tým aj rýchle zmeny cien.

Bubliny môžu vzniknúť v dôsledku troch rozličných, no súvisiacich vlastností trhov:

  • Cena pri ďalšom predaji: Dopyt po aktívach vychádza aj z výhod pre vlastníka, ako aj z toho, že ponúka možnosť špekulácií v rámci meniacej sa ceny. Človek si môže kúpiť dom preto, aby získal príjem z prenájmu a zároveň si vytvoril kapitálový zisk, keď bude aktívum nejaký čas vlastniť a následne ho predá. Presvedčenia ľudí o tom, čo sa s cenami aktív stane, sa rôznia a menia podľa toho, aké nové informácie dostávajú, resp. ako podľa nich ostatní na tieto nové informácie reagujú.
  • Jednoduchosť obchodovania: Jednoduchosť obchodovania na finančných trhoch znamená, že môžete svoju úlohu meniť z kupujúceho na predávajúceho podľa toho, ako sa mení váš názor o raste či poklese ceny. Zmena stratégie z nákupu na predaj a naopak nie je možná na trhu s bežnými tovarmi a službami, kde sú predávajúcimi firmy so špecializovanými kapitálovými statkami a pracovníkmi so zručnosťami a kupujúcimi iné firmy alebo domácnosti.
  • Jednoduché požičiavanie na financovanie nákupov: Ak si účastníci trhu môžu požičať a zvýšiť tak svoj dopyt po aktíve, ktorého cena sa podľa nich bude zvyšovať, umožní to pokračovanie zvyšovania cien. Vzniká tak riziko vytvorenia bubliny a následného kolapsu.

Keď sa ekonómovia nezhodujú Sú bubliny skutočné?

Zmeny cien na grafe 10.12 naznačujú, že ceny aktív sa môžu výrazne hýbať a existuje len malá súvislosť s tokom príjmov, ktoré by človek mohol pri ich vlastnení očakávať.

Sú však bubliny skutočné? Alebo je to len ilúzia vychádzajúca zo sledovania minulosti? Inými slovami, je možné vedieť, že na trhu vzniká bublina pred tým, ako dôjde k jej prasknutiu? Možno to znie prekvapivo, no niektorí známi ekonómovia skúmajúci údaje z finančných trhov s tým nesúhlasia. Patria medzi nich aj dvaja z troch držiteľov Nobelovej ceny z roku 2013, Eugene Fama a Robert Shiller.

Fama tvrdí, že pojem bublina nemá žiadny užitočný význam:

Tieto slová sú populárne. Ja si ale nemyslím, že majú akýkoľvek význam … Je ľahké povedať, že ceny poklesli, takže to musela byť bublina, keď je už po všetkom. Podľa mňa je väčšina bublín rozpoznaná len spätne. Po určitej udalosti vždy nájdete ľudí, ktorí predtým tvrdili, že ceny sú privysoké. Ľudia však vždy tvrdia, že ceny sú privysoké. Ak sa ukáže, že mali pravdu, tak ich velebíme. Ak sa ukáže, že pravdu nemali, ignorujeme ich. Zvyčajne majú pravdu alebo sa mýlia približne v polovici prípadov.5

Ide o vyjadrenie hypotézy, ktorú ekonómovia nazývajú hypotézou efektívneho trhu. Podľa nej sa všetky všeobecne dostupné informácie o základných hodnotách prejavia takmer okamžite na cenách.67

Robert Lucas, ďalší nositeľ Nobelovej ceny a pevný zástanca Famovho tábora, tento argument vysvetlil v roku 2009 uprostred finančnej krízy:

Jedna z vecí, ktorú mať nebudeme, ani teraz ani v budúcnosti, je súbor modelov predpovedajúci nečakané poklesy hodnoty finančných aktív, ako úpadok, ktorý nasledoval po zlyhaní Lehman Brothers v septembri. Nie je to nič nové. Už to poznáme 40 rokov a je to jednou z hlavných implikácií hypotézy efektívneho trhu od Eugena Famu … Ak by nejaký ekonóm mal vzorec, ktorý by spoľahlivo dokázal predpovedať krízy napríklad týždeň vopred, tak by sa tento vzorec stal súčasťou všeobecne dostupných informácií a ceny by poklesli o týždeň skôr.8

V reakcii na Lucasa Marcus Brunnermeier vysvetľuje, že tento argument nie je nepriestrelný. Brunnermeier tvrdí, že Lucas mal pravdu, keď zdôraznil, že napätie na finančných trhoch je protiargumentom k hypotéze efektívneho trhu:

Samozrejme, ako tvrdí Bob Lucas, ak je medzi investormi všeobecne známe, že o týždeň praskne bublina, oni ju prasknú už dnes. V praxi však jednotliví investori nevedia, kedy ostatní investori začnú obchodovať proti bubline. Táto neistota zvyšuje nervozitu jednotlivých investorov o tom, či dokážu zostať mimo trhu dostatočne dlho na to, aby bublina konečne praskla. Preto sa investori zdráhajú ísť proti vetru. Naozaj sa môžu radšej na bubline viezť počas dlhého časového obdobia, takže k cenovým korekciám dôjde až oveľa neskôr a často náhle. Empirický výskum predvídateľnosti cien [akcií] tento pohľad podporuje. Navyše, keďže financovanie takéhoto napätia obmedzuje arbitrážnu činnosť, skutočnosť, že nedokážete zarobiť, neznamená, že cena je správna.

Takýto spôsob zmýšľania naznačuje radikálne odlišný prístup pre budúcu finančnú architektúru. Centrálne banky a finanční regulátori musia byť ostražití a dávať na bubliny pozor a mali by pomáhať investorom synchronizovať svoje úsilie na vyriešenie bublín v cenách aktív. Ako ukázala aktuálna epizóda, nestačí upratovať po prasknutí bubliny, ale v prvom rade je potrebné zabrániť jej vzniku.9

Shiller tvrdil, že pomerne jednoduché a verejne dostupné štatistiky ako podiel cien akcií a príjmov na akciu môžu byť užitočné na identifikáciu vzniku bublín. Kráčanie proti vetru tak, že budeme kupovať lacné aktíva podľa tohto kritéria a predávať tie, ktoré sú drahé, môže z krátkodobého hľadiska poviesť k stratám, no dlhodobé zisky podľa Shillera presahujú návratnosť, ktorú možno dosiahnuť jednoduchým investovaním do diverzifikovaného koša cenných papierov s podobnými atribútmi rizika.10

Shiller v spolupráci s bankou Barclays spustil produkt ETN (exchange traded notes, typ bezúročných dlhopisov na doručiteľa obchodovaných na burze cenných papierov), ktorý možno použiť na investovanie v súlade s touto teóriou. Toto aktívum je naviazané na hodnotu cyklicky upraveného pomeru ceny akcie k zisku (CAPE), ktorý podľa Shillera dokáže predpovedať budúce ceny počas dlhého obdobia. Takže tu máme aspoň jedného ekonóma, ktorý peniaze investuje podľa toho, čo tvrdí. Fluktuácie Shillerovho indexu môžete sledovať na stránke banky Barclays.

Epizóda technologickej bubliny z grafu 10.12 má teda dve pomerne odlišné interpretácie.

iracionálna bujarosť
Proces, pri ktorom sa aktíva nadhodnocujú. Tento výraz prvýkrát použil v roku 1996 Alan Greenspan, vtedajší predseda Rady federálnych rezerv USA. Ako ekonomický pojem ho spopularizoval ekonóm Robert Shiller.
  • Famov pohľad: Ceny aktív počas celej epizódy vychádzali z najlepších informácií dostupných v tom čase a menili sa, lebo informácie o vyhliadkach spoločností sa výrazne menili. Fama v rozhovore s Johnom Cassidym v  týždenníku The New Yorker z roku 2010 označil mnohé argumenty v prospech existencie bublín ako „celkom neporiadne“.11
  • Shillerov pohľad: Ceny na konci 90. rokov 20. storočia tlačili nahor výhradne očakávania, že budú pokračovať v raste. Tento jav medzi investormi nazval iracionálnou bujarosťou. Prvá kapitola jeho knihy Irrational Exuberance túto myšlienku približuje.12

Cvičenie 10.4 Trhy s drahokamami

Článok v New York Times opisuje, ako celosvetové trhy s opálmi. zafírmi a smaragdmi ovplyvňujú objavy nových zdrojov drahokamov.

  1. Pomocou analýzy ponuky a dopytu vysvetlite, prečo boli austrálski obchodníci nešťastní z objavu opálov v Etiópii.
  2. Čo ovplyvňuje ochotu platiť za drahokamy? Prečo majú zafíry z Madagaskaru nižšiu cenu ako tie z Ázie?
  3. Vysvetlite, prečo môže spotrebiteľom záležať na reputácii drahokamov z určitých zdrojov. Nemali by ste sa rozhodovať o tom, koľko ste za kameň ochotní zaplatiť, podľa toho, ako sa páči vám?
  4. Myslíte si, že vysoká reputácia drahokamov z určitých zdrojov odzrkadľuje aj skutočné rozdiely v kvalite?
  5. Mohli by sme na trhoch s drahokamami vidieť bubliny?

Cvičenie 10.5 Desať veľkých bublín v cenách aktív za posledných 400 rokov

Podľa Charlesa Kindlebergera, historika ekonómie, došlo k bublinám v cenách aktív v rôznych krajinách a obdobiach. Bubliny sa za posledných 100 rokov sústredili najmä na reality, akcie a zahraničné investície.13

  • 1636: Holandská tulipánová horúčka
  • 1720: Juhomorská bublina South Sea Company
  • 1720: Mississippská bublina
  • 1927 – 29: Bublina cien akcií z 20. rokov 20. storočia
    1. roky 20. storočia: Nárast pôžičiek pre Mexiko a iné rozvíjajúce sa krajiny
  • 1985 – 89: Japonská realitná a akciová bublina
  • 1985 – 89: Realitná a akciová bublina vo Fínsku, v Nórsku a Švédsku
    1. roky 20. storočia: Realitná a akciová bublina v Thajsku, Malajzii, Indonézii a niektorých ďalších ázijských krajinách v rokoch 1992 a 1997 a zvýšenie zahraničných investícií v Mexiku v rokoch 1990 až 1999
  • 1995 – 2000: Bublina mimoburzových akcií v USA
  • 2002 – 07: Realitná bublina v USA, vo Veľkej Británii, v Španielsku, Írsku a na Islande

Vyberte si jednu z uvedených bublín cien aktív, naštudujte si o nej viac a potom vypracujte tieto úlohy:

  1. Prerozprávajte príbeh vybranej bubliny. Na ilustráciu udalostí využite graf 10.11.
  2. Vysvetlite, v čom sú argumenty o existencii bublín (pozri rámček Keď sa ekonómovia nezhodujú v tejto podkapitole) relevantné pre váš príbeh, ak vôbec.

Otázka 10.11 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o bublinách sú správne?

  • K bubline dochádza vtedy, keď základná hodnota akcie rastie prirýchlo.
  • Bublina vznikne s menšou pravdepodobnosťou na trhu, kde ľudia dokážu ľahko prejsť od nakupovania k predávaniu.
  • Povolenie využívania vlastného kapitálu v nehnuteľnosti ako zábezpeky pri nových úveroch na bývanie zvyšuje pravdepodobnosť vzniku bublín.
  • Bubliny môžu vzniknúť len na finančných trhoch.
  • K bubline dochádza vtedy, keď sa trhová cena výrazne a dlhodobejšie odchýli od základnej hodnoty.
  • Vznik bublín je za takýchto okolností pravdepodobnejší.
  • Nárast ceny domov zvyšuje vlastný kapitál v nehnuteľnosti a ak majiteľ môže tento zvýšený vlastný kapitál využiť na ďalší úver, môže to podnietiť zvyšovanie dopytu po nehnuteľnostiach a tým aj ceny.
  • Bublina môže vzniknúť na trhu s akýmkoľvek aktívom, ktoré možno opätovne predať, napríklad na realitnom trhu.

10.11 Bývanie ako aktívum, zábezpeka a bubliny v cenách domov

zábezpeka
Aktívum, ktoré dlžník dáva do zálohy veriteľovi ako zabezpečenie za úver. Ak dlžník nie je schopný splácať pôžičku tak, ako sľúbil, vlastníkom majetku sa stáva veriteľ.

Keď si domácnosti požičajú na kúpu domu, ide o zabezpečený úver či úver so zábezpekou. Súčasťou zmluvy o hypotéke je aj ustanovenie, že banke prepadne vlastníctvo domu, ak dlžník nebude úver riadne splácať. Zábezpeka zohráva pri rýchlom zvyšovaní cien domov dôležitú úlohu. Keď sa cena domu zvýši – napríklad v dôsledku presvedčenia, že dôjde k ďalšiemu zvýšeniu ceny – zvýši to hodnotu zábezpeky domácnosti (pozri ľavú časť grafu 10.13). Pomocou vyššej zábezpeky si domácnosti môžu viac požičať a dostať sa v rebríčku bývania k lepšej nehnuteľnosti. To následne ďalej zvýši ceny a podporuje nafukovanie bubliny, lebo banky na základe vyššej zábezpeky poskytnú vyšší úver. Zvýšené množstvo požičaných prostriedkov, ktoré umožnilo zvýšenie hodnoty zábezpeky, dlžníci minú na tovary a služby, ale aj na bývanie.

Trh s nehnuteľnosťami na ceste nahor a nadol.
Celá obrazovka

Schéma 10.13 Trh s nehnuteľnosťami na ceste nahor a nadol.

Spracované podľa grafu v publikácii Hyun Song Shin. 2009. ‘Discussion of “The Leverage Cycle” by John Geanakoplos’.

Keď sa očakáva, že ceny domov budú rásť, domácnosti si chcú požičať viac. Predpokladajme, že dom stojí 200 000 $ a domácnosť z vlastných zdrojov zaplatí 10 % (20 000 $). Požičia si teda 180 000 $. Úvodný pomer zadlženosti domácnosti, teda v tomto prípade hodnota aktíva vydelená výškou vlastného kapitálu v dome, je 200/20 = 10. Predpokladajme, že cena domu narastie o 10 % na 220 000 $. Návratnosť vlastného kapitálu, ktorý domácnosť do domu investovala, je 100 % (jeho výška vzrástla z 20 000 $ na 40 000 $, teda sa zdvojnásobila). Domácnosti, ktoré sú presvedčené, že ceny domov budú ďalej rásť, budú chcieť svoju zadlženosť zvýšiť – tak totiž dosiahnu vysokú návratnosť. Zvýšenie zábezpeky v dôsledku zvýšenia ceny domu znamená, že môžu uspokojiť svoju túžbu požičať si viac.

Na pravej strane vidíme, čo sa stane, keď ceny domov poklesnú. Hodnota zábezpeky klesne a znížia sa výdavky domácnosti, čo ceny domov zníži.

Aktíva a pasíva domácnosti možno zhrnúť v podobe súvahy. Dom je v súvahe domácnosti na strane aktív. Hypotéka, ktorú dlhuje banke, je na strane pasív. Keď trhová hodnota domu klesne pod sumu, ktorú domácnosť dlhuje v rámci hypotéky, čistá hodnota domácnosti je záporná. V takejto situácii teda domácnosť na hypotéke dlhuje viac, než je cena domu. Ak použijeme príklad vyššie a podiel zadlženosti je 10, pokles ceny domu o 10 % vynuluje vlastný kapitál domácnosti. Pokles o viac ako 10 % by spôsobil, že hodnota hypotéky by bola vyššia ako cena domu.

10.12 Banky, bývanie a svetová finančná kríza

finančná deregulácia
Opatrenia, ktoré bankám a iným finančným inštitúciám umožňujú väčšiu voľnosť pri výbere druhov finančných aktív, ktoré môžu predávať, ako aj ďalšie postupy.

Pred 80. rokmi 20. storočia mohli finančné inštitúcie poskytovať len obmedzený typ úverov za obmedzené úrokové miery. Finančá deregulácia priniesla agresívny boj o zákazníkov, ktorí získali oveľa jednoduchší prístup k úverom.

Finančná deregulácia a rizikoví dlžníci

rizikový dlžník
Fyzická osoba s nízkym úverovým ratingom a vysokým rizikom zlyhania. Pozri aj: riziko nesplatenia, riziková hypotéka.

V období rozmachu pred svetovou finančnou krízou sa navyše očakávalo, že ceny domov budú rásť a rizikovosť úverov na bývanie pre banky klesla. Banky teda poskytli viac úverov. Príležitosti chudobných ľudí vziať si úver na bývanie sa rozšírili, lebo veritelia žiadali nižšie sumy z vlastných zdrojov alebo bola spoluúčasť úplne nulová. Táto nová trieda vlastníkov domov sa skladala z rizikových dlžníkov a efekty takejto deregulácie v USA vidíme na grafe 10.14.

Pomer dlhu domácností k príjmom a ceny domov v USA (1950 – 2020).
Celá obrazovka

Graf 10.14 Pomer dlhu domácností k príjmom a ceny domov v USA (1950 – 2020).

US Federal Reserve. 2016. Financial Accounts of the United States, Historical. December; US Bureau of Economic Analysis; Federal Reserve Bank of St Louis (FRED).

Finančná deregulácia a zadlženosť bánk

V kontexte deregulovaného finančného systému si banky brali vyššie pôžičky. To im umožnilo:

  • poskytnúť viac úverov na bývanie,
  • poskytnúť viac úverov na predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá a zariadenie,
  • nakúpiť viac finančných aktív na základe súborov úverov na bývanie.

Keď si domácnosti vzali viac hypoték a zvýšili tak svoje dlhy, zvýšila sa aj zadlženosť bánk.

Na grafe 10.15 vidíme zadlženosť amerických investičných bánk a všetkých bánk vo Veľkej Británii.

Miera zadlženosti bánk vo Veľkej Británii a USA (1960 – 2018).
Celá obrazovka

Graf 10.15 Miera zadlženosti bánk vo Veľkej Británii a USA (1960 – 2018).

US Federal Reserve. 2021. Financial Accounts of the United States, Historical. 9 June; Bank of England. 2012. Financial Stability Report, Issue 31. Najnovšie dáta za Veľkú Britániu získané priamo od Bank of England.

V USA sa na konci 70. rokov 20. storočia pomer zadlženosti investičných bánk pohyboval medzi 12 a 14, pričom do začiatku 90. rokov sa zvýšil na viac než 30. V roku 1996 dosiahol hodnotu 40 a tesne pred finančnou krízou dosiahol svoj vrchol, 43. Naopak, zadlženosť mediánovej britskej banky zostala na hodnote okolo 20 až do roku 2000. Potom sa rapídne zvýšila a vrchol dosiahla v roku 2007 na úrovni 48.

Americká hypotekárna kríza 2007

riziková hypotéka
Hypotéka na bývanie poskytnutá vysoko rizikovému dlžníkovi, napríklad dlžníkovi s históriou bankrotu či oneskorených splátok. Pozri aj: rizikový dlžník.

Prepojený rast zadlženosti chudobných amerických domácností a svetových bánk znamenal, že keď vlastníci nehnuteľností začali mať v roku 2006 problémy so splácaním, efekty nebolo možné obmedziť na miestne a dokonca ani na národné hospodárstvo. Kríza spôsobená problémami s rizikovými hypotékami v USA sa rozšírila aj do iných krajín. Na finančných trhoch 9. augusta 2007 zavládlo zdesenie, keď francúzska banka BNP Paribas zastavila výbery z troch investičných fondov, lebo nedokázala férovo ohodnotiť finančné produkty na základe amerických cenných papierov vychádzajúcich z hypoték – jednoducho nevedela, akú majú cenu.

Recesia, ktorá sa prehnala svetom v rokoch 2008 a 2009, bola najhorším úpadkom svetového hospodárstva od čias Veľkej hospodárskej krízy. Finančná kríza svet prekvapila. Tvorcovia hospodárskej politiky sveta neboli pripravení. Viac o svetovej finančnej kríze si môžete prečítať v podkapitolách 17.1017.11 v knihe The Economy.

Otázka 10.12 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na grafe 10.14 vidíme podiel dlhu k príjmom domácností a ceny domov v USA medzi rokmi 1950 a 2017. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Reálna hodnota dlhu domácností sa od konca zlatého veku do vrcholu tesne pred finančnou krízou viac než zdvojnásobila.
  • Kauzalita smeruje od ceny domu k dlhu domácnosti, teda vyššie ceny domov podporujú vyššiu zadlženosť, no nie naopak.
  • Podiel dlhu k príjmom domácností presahujúci 100 znamená, že domácnosť je v bankrote.
  • Rizikové hypotéky čiastočne vysvetľujú nárast dlhu v USA pred finančnou krízou.
  • Za uvedených 35 rokov sa viac ako zdvojnásobila nie reálna hodnota, ale podiel dlhu k príjmom domácnosti.
  • Pozitívna spätná väzba existuje v oboch smeroch (finančný urýchľovač). Nielen vyššie ceny domov teda podporujú vyššie dlhy zvyšovaním hodnoty zábezpeky, ale aj vyšší dlh vedie k vyšším cenám prostredníctvom vyššieho dopytu.
  • Podiel dlhu k príjmom domácností presahujúci 100 nemusí znamenať, že domácnosť je v bankrote. V prostredí s nízkymi úrokovými mierami je možné takúto vysokú úroveň dlhu stále udržať. Domácnosť čelí bankrotu vtedy, keď má vyšší dlh, ako je hodnota jeho aktív, nie príjmu.
  • Časť nárastu dlhu domácností v USA bola poskytnutá v podobe hypoték domácnostiam, ktoré si v skutočnosti nemohli dovoliť dlh splácať.

Otázka 10.13 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf 10.15 predstavuje zadlženosť bánk vo Veľkej Británii a v USA medzi rokmi 1960 a 2018.

Pomer zadlženosti sa definuje ako pomer celkových aktív bánk k ich vlastnému kapitálu. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Pomer zadlženosti na úrovni 40 znamená, že len 2,5 % aktív sa financuje z vlastného kapitálu.
  • Celková hodnota aktív amerických bánk sa medzi rokom 1980 a koncom 90. rokov zdvojnásobila.
  • Pomer zadlženosti na úrovni 25 znamená, že poklesom hodnoty aktív o 4 % by sa banka stala nesolventnou.
  • Banky vo Veľkej Británii rýchlo zvýšili svoju zadlženosť v prvom desaťročí tretieho tisícročia, aby mohli poskytnúť viac úverov Britom, ktorí si chceli kúpiť bývanie.
  • 2,5 % vlastného kapitálu znamená, že celkové aktíva sa rovnajú 40-násobku hodnoty vlastného kapitálu.
  • Zdvojnásobenie zadlženosti neznamená, že sa zdvojnásobila aj hodnota aktív. Zadlženosť sa môže zdvojnásobiť aj vtedy, keď zostane hodnota aktív rovnaká – ak sa množstvo vlastného kapitálu zníži na polovicu.
  • Ak hodnota aktív poklesne o 4 %, tak stratia jednu dvadsaťpätinu svojej hodnoty, čo je presne hodnota vlastného kapitálu. To by znamenalo nulovú čistú hodnotu, banka by teda bola nesolventná.
  • Britské banky svoje pôžičky nezvýšili preto, aby mohli priamo poskytovať úvery britským kupcom nehnuteľností, ale preto, aby si kúpili finančné aktíva s pôvodom na americkom realitnom trhu.

10.13 Úloha bánk v kríze

Ceny domov a solventnosť bánk

Finančná kríza bola krízou bankového sektora. Banky sa dostali do problémov, lebo sa ich zadlženosť vyšplhala na vysokú úroveň a boli ohrozené poklesom hodnoty finančných aktív vo svojich súvahách (vráťte sa ku grafu 10.15, na ktorom nájdete zadlženosť amerických a britských bánk). Hodnoty finančných aktív zase vychádzali z cien domov.

Pri pomere čistej hodnoty a aktív na úrovni 4 %, ako je to v príklade banky z tabuľky 10.5, by pokles hodnoty aktív o vyššiu sumu ako uvedené 4 % spôsobil, že banka bude nesolventná. Počas finančnej krízy 2008 – 2009 sa ceny domov v mnohých krajinách znížili o oveľa viac ako tieto 4 %. Indexy maxima a minima cien domov v Írsku, Španielsku a USA sa rovnali 50,3 %, 31,6 % a 34,6 %. To bankám prinieslo problémy so solventnosťou. Podobne ako v prípade domácností, ktoré mali vyššiu hodnotu hypotéky, ako bola cena založeného domu, banky čelili riziku, že ich čistá hodnota sa zníži na nulu či dokonca do záporných čísel.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako k tomu prišlo a ako počas krízy zlyhal finančný systém, odporúčame stránku The Baseline Scenario.

Štáty zachraňujú banky

Vo vyspelých ekonomikách banky zlyhali a zachránili ich štáty.

externalita
Keď činnosť istej osoby so sebou prináša výhody alebo náklady pre iného jednotlivca a daná osoba tento vplyv pri rozhodovaní o svojej činnosti nezohľadňuje. Ide o externalitu, lebo nie je súčasťou rozhodovacieho procesu osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pozitívne externality odkazujú na výhody a negatívne na náklady, ktoré znášajú ostatní. Pri osobe, ktorá nepriamo vdychuje dym z cigarety inej osoby, ide o negatívnu externalitu. Radosť z krásnej záhrady vášho suseda je pozitívna externalita. Označuje sa aj ako: externý vplyv. Pozri aj: neúplná zmluva, zlyhanie trhu, pozitívna externalita, negatívna externalita.
zlyhanie trhu
Dochádza k nemu, keď trhy rozdelia zdroje Pareto neefektívnym spôsobom.
vzťah principál-agent
Ide o asymetrický vzťah, v ktorom jedna strana (principál) má prospech z určitého konania alebo vlastnosti druhej strany (agenta), o ktorej nemá dostatočné informácie na to, aby ich bolo možné zakotviť do úplnej zmluvy. Pozri aj: neúplná zmluva. Označuje sa aj ako: problém principála a agenta.

V podkapitole 10.6 sme si povedali, že banky nenesú všetky náklady bankrotu. Majitelia bánk vedia, že časť nákladov spojených s tým, že banka podstupuje riziko, budú niesť aj iní (daňoví poplatníci alebo iné banky). Preto podstupujú vyššie riziko, než aké by sa odvážili podstúpiť, ak by niesli všetky dôsledky svojho konania samy. Ako uvidíme v ďalšej kapitole, keď banky podstupujú nadmerné riziko, ide o príklad negatívnej externality, ktorá vedie k zlyhaniu trhu.

Dochádza k nej v dôsledku problému principála a agenta medzi štátom (principálom) a agentom (bankou). Štát je principálom, lebo má priamy záujem na udržaní zdravej ekonomiky (za čo aj zodpovedá). Takisto bude znášať náklady na záchranu banky, ak bude potrebná v dôsledku podstupovania nadmerného rizika bankami. Štáty nedokážu prijať kompletné pravidlá, ktoré by zosúladili záujmy bánk a záujmy štátu či občanov.

V prvom riadku v tabuľke 10.16 nájdeme zhrnutie problému principála a agenta medzi štátom a bankami. V druhom a treťom riadku sú zhrnuté podobné problémy principála a agenta z kapitol 6 a 9.

   Aktéri: Principál Agent  Predmet konfliktu záujmov  Vynútiteľná zmluva pokrýva  Zo zmluvy je vynechané (alebo sa nedá vynútiť)  Výsledok
Štát a banky  Štát Banky  Riziko podstupované bankami  Dane a iné nariadenia platné pre banky  Výška rizika, ktorú si banky zvolia  Banky podstúpia priveľké riziko
Trh práce (kapitoly 6 a 8)  Zamestnávateľ Zamestnanec  Mzdy, práca (kvalita a množstvo)  Mzdy, čas, podmienky  Práca (kvalita a množstvo), trvanie zamestnania  Vynaložené nedostatočné úsilie; nezamestnanosť
Úverový trh (kapitola 9)  Veriteľ Dlžník  Úrok, realizácia projektu (úsilie, obozretnosť)  Úroková miera  Úsilie, obozretnosť, splácanie  Privysoké riziko, úverové obmedzenia

Tabuľka 10.16 Problémy principála a agenta: Úverový trh a trh práce.

Banky spotrebujú značné zdroje na lobovanie na úrovni štátov, aby ich v prípade zlyhania zachránili. Okrem prospechárstva bánk však existujú aj iné dôvody na to, aby sme zlyhanie banky odlišovali od zlyhania bežnej firmy či domácnosti a považovali ho za nebezpečnejšie pre stabilitu trhovej ekonomiky. Banky v platobnom systéme ekonomiky a pri poskytovaní úverov domácnostiam a firmám zohrávajú ústrednú úlohu. Banky spájajú reťazce aktív a pasív a pred finančnou krízou boli tieto reťazce takpovediac rozťahané do celého sveta.

Bankový systém je teda sieťou, podobne ako aj elektrická sieť. Zlyhanie jedného z prvkov tejto prepojenej siete vytvorí tlak na všetky ostatné prvky. Podobne ako v prípade elektrickej siete môžu sieťové efekty v bankovom systéme vytvoriť kaskádu následných zlyhaní tak, ako k tomu došlo v rokoch 2006 až 2008.

Cvičenie 10.6 Správanie vo finančnej kríze

‘Vizualizácia úverovej krízy’ poskytuje animované vysvetlenie konania domácností a bánk počas finančnej krízy.

Pomocou modelov a konceptov predstavených v tejto kapitole vysvetlite príbeh vo videu.

Otázka 10.14 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o probléme principála a agenta v bankovom systéme sú pravdivé?

  • Štát je principál a banky sú agenti.
  • K problému principála a agenta dochádza z dôvodu prepojenosti bankového systému.
  • Výsledkom problému principála a agenta je, že banky podstupujú vyššie riziko, ako by podstupovali v inom prípade.
  • Štát dokáže problém principála a agenta vyriešiť vynucovaním prísnejších bankových pravidiel.
  • Štát je principálom, lebo má priamy záujem na udržaní zdravej ekonomiky (za čo aj zodpovedá). Takisto bude znášať náklady na záchranu banky, ak bude potrebná v dôsledku podstupovania nadmerného rizika bankami.
  • Prepojenosť bankového systému spôsobuje, že je náchylný na celosystémové zlyhania (podobne ako počas krízy v roku 2008), no nie je zdrojom problému principála a agenta. Problém vzniká preto, lebo štáty nedokážu kontrolovať úroveň rizika, ktoré banky podstupujú.
  • Ak by mali banky znášať všetky náklady svojich investícií, podstupovali by menšie riziko.
  • Štáty nedokážu prijať kompletné pravidlá, ktoré by zosúladili záujmy bánk a záujmy štátu či občanov, ani v prípade prísnejších nariadení. Preto nedokážu úplne odstrániť problém principála a agenta.

10.14 Bankovníctvo, trhy a morálka

Nielenže deregulácia finančných trhov počas troch desaťročí predchádzajúcich finančnej kríze v roku 2008 vytvorila inštitucionálne prostredie náchylné k nestabilite, v mnohých krajinách aj ovplyvnila kultúru bankovníctva – zmenili sa spoločenské normy a neformálne pravidlá morálneho správania, ktorými sa tento sektor riadil. V mnohých povolaniach, napríklad medicíne, profesionálne združenia presadzujú medzi svojimi členmi očakávanie konania v prospech spoločnosti a pravdovravnosť. Od členov sa očakáva, že budú brať do úvahy vplyv svojho konania na iných. Bankovníctvo v hlavných finančných centrách sveta nebolo výnimkou.

Podpora finančnej deregulácie však zahŕňala aj argument, že na vytvorenie spoločensky prospešného výsledku postačuje nasledovanie zisku na zväčša neregulovaných finančných trhoch. A ak by to tak naozaj bolo, prečo jednoducho nezrušiť tradičné spoločenské normy medzi bankármi, audítormi a účtovníkmi, že by mali brať do úvahy záujmy dlžníkov, investorov, akcionárov, zákazníkov a iných, s ktorými sú v kontakte?

Mnohí prijali logiku, že deregulovaný trh by zlé firmy a jednotlivcov potrestal. Slogan „Chamtivosť je dobrá“ z filmu Wall Street z roku 1987vyjadroval myšlienku, že sa môžeme spoľahnúť na trhy, že sa zbavia zlých hráčov, nie na morálku. Zdá sa, že bankári to považovali za povolenie využívať svoju expertízu a prístup k súkromným informáciám na to, aby generovali zisk spôsobom, ktorý nakoniec prispieval k destabilizácii celého finančného systému – napríklad podstupovať priveľké riziko či poskytovať zavádzajúce či dokonca nelegálne obchodné ponuky. Výsledkom bolo, že deregulácia finančných trhov prispela k finančnej kríze, a to nielen zmenou pravidiel hry, ktoré výrazne zvýšili pravdepodobnosť vzniku a praskania bublín, ale aj zmenou konania bankárov a ostatných spôsobom, ktorý krízu ešte prehlboval.

Tento proces ilustruje transformácia kultúry v londýnskom City, centre britského finančného systému a najväčšom finančnom centre sveta.

Deregulácia a neetické správanie v londýnskom City

Pred dereguláciou počas tzv. veľkého tresku v roku 1986 v City panovala vysoko rozvinutá etická kultúra, v ktorej museli účastníci prejsť previerkou, aby sa overilo, či sú spôsobilí a vhodní na vykonávanie svojich funkcií. Systém spôsobil neodôvodnené vylúčenie mnohých žien a etnických menšín. Jednotlivci, firmy a partnerstvá, ktoré podľa vedúcich firiem a jednotlivcov nevykazovali prospoločenské preferencie, by sa nemohli stať súčasťou profesionálnej siete v City. Investiční bankári sa do veľkej miery spoliehali na svoju povesť, ktorú si vybudovali dlhodobými vzťahmi s klientmi a inými partnermi v City. Väčšina bánk používala centralizované a náročné režimy inšpekcií, ktoré zabezpečovali, aby sa prísne nasledovali pravidlá a postupy a aby sa klientom poskytovali dobré služby.14

V City dochádzalo počas posledných desaťročí dvadsiateho storočia k postupujúcej deregulácii a tesne pred svetovou finančnou krízou bola aj tu prijatá prevládajúca svetová banková kultúra, ktorá vychádzala z toho, že dosahovanie zisku je nielenže základom, ale na ničom inom ani nezáleží, ak je na trhoch konkurencia. Služobne mladší poradca premiérky Margaret Thatcherovej vyjadril obavy o pravdepodobnom neetickom správaní a o tom, že finančná deregulácia by mohla viesť k zvýšenému podstupovaniu rizika a nárastu s následným kolapsom. Udalosti v City a na celom svete jeho obavy potvrdili.15

Pred finančnou krízou americkí emitenti a garanti cenných papierov vychádzajúcich z hypoték (MBS) stavali proti nim dokonca aj vtedy, keď ich predávali klientom, ktorí im dôverovali, a akcionárom klamali o vlastných MBS, čo bolo porušením ich povinností voči zákazníkom a akcionárom. (Viac podrobností nájdete vo videu v cvičení 10.6.) Väčšina najväčších poskytovateľov hypoték a emitentov a garantov MBS bola zapojená do regulačného urovnania a neskôr musela zaplatiť niekoľkomiliardové pokuty. Vo Veľkej Británii bola banka Barclays a štyria členovia jej vedenia obvinení z podvodu v roku 2008.16

Prečo zlyhalo presvedčenie, že deregulovaný trh vyprodukuje spoločensky prospešné výsledky, môžeme pochopiť na príklade firmy najímajúcej zamestnancov, ktorí budú verejnosti predávať MBS. Najskôr firma zavedie etický kódex, podľa ktorého je v rámci ponuky potrebné úplne a úprimne informovať potenciálneho kupca o tom, aký produkt sa mu predáva. Myšlienka, že súťaž na trhu bude dostatočná na to, aby predajcovia dodržiavali disciplínu, viedla k novým formám odmeňovania ľudí predávajúcich finančné produkty – ich odmena úzko súvisela s tým, koľko toho predajú. Keďže tieto plány odmeňovania založené na výkone odmeňovali predaj bez toho, aby sa monitoroval spôsob poskytnutia ponuky či iné predajné techniky, predajcovia, ktorí nečestne prezentovali produkty ako bezpečnejšie, než je skutočnosť, ich dokázali obísť.

Bludný kruh

Tento problém je v ekonómii veľmi bežný. Podobne ako v prípade pracovnej zmluvy takéto plány odmeňovania pre predajcov typicky pokrývajú niektoré aspekty transakcie, napríklad predané množstvo, no nemôžu pokrývať detailnejšie aspekty ako úroveň úprimnosti pri obchodnej ponuke, ktorá vyústi do predaja. Aj keď si firma praje, aby boli zákazníci úplne informovaní, využívanie takéhoto motivačného plánu odmeňovania povedie k tomu, že aspoň niektorí predajcovia budú kupujúcich informovať nesprávne, aby si zvýšili príjem. Etickí obchodníci boli v rámci týchto nových programov znevýhodnení, lebo tí, čo si to uľahčovali, dokázali viac predať. Výsledkom by bol postup neetických zamestnancov v rámci firmy a možno aj prechod niektorých etických obchodníkov k menej zásadovým metódam.

Banky takisto stále častejšie podstupovali riziká, pri ktorých by za zlyhanie zaplatili majitelia iných bánk (ktoré by sa stali nesolventnými, ak by zlyhala jedna z bánk, ktorá im dlhuje peniaze) alebo daňoví poplatníci, ak by štát zachránil banky, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli zlyhať.

Prečo je okrem trhov dôležitá aj morálka?

Prečo je dôležité, aby sa bankári a iní aktéri na finančných trhoch okrem samotného trhu riadili aj morálkou? Titulok z predchádzajúcej finančnej krízy môže poslúžiť ako dobré východisko. V nadväznosti na kolaps burzy v roku 1987 (v rovnakom roku, ako vyšiel film Wall Street podľa ktorého je chamtivosť dobrá) vydali noviny New York Times editoriál s názvom „Mali by sme chamtivosť zakázať? Nie, využime ju“ (Ban Greed? No: Harness It), v ktorom sa písalo:

Azda najdôležitejšou myšlienkou je v tomto kontexte to, že musíme rozlišovať medzi motívom a dôsledkom. Derivátne cenné papiere lákajú chamtivých, podobne ako mäso láka pirane. No a? Osobná chamtivosť môže viesť k verejnému dobru. Rozumným cieľom regulácie cenných papierov je sebecké konanie usmerniť, nie mu zabraňovať.17

Keď v roku 2008 praskla realitná bublina a prišla finančná kríza, mnohí majitelia domov v USA zistili, že ich majetok má nižšiu cenu ako to, čo dlhovali banke v rámci hypotéky. Niektorí z týchto vlastníkov si to spočítali a rozhodli sa úver nesplatiť. Banke poslali kľúče a odišli. Na rozdiel od toho, čo New York Times napísali dve desaťročia predtým, v roku 2010 Don Bisenius, vtedajší výkonný viceprezident americkej federálnej hypotekárnej spoločnosti na poskytovanie úverov na bývanie Freddie Mac, na stránke spoločnosti žiadal majiteľov domov o morálne správanie v ekonomike. Tvrdil, že pre jednotlivcov síce môže byť výhodné úver nesplatiť, no ak to urobí viac ľudí, môže to poškodiť komunitám a budúcim kupcom nehnuteľností:

Hoci v rámci osobnej finančnej stratégie možno argumentovať v prospech strategického bankrotu, jeho dôsledky by boli negatívne pre celé spoločenstvá a budúcich kupujúcich nehnuteľností. Preto širšie sociálne a politické záujmy podporíme najlepšie, ak budeme od strategických bankrotov odhovárať.18

Namiesto toho, aby spoločnosť Freddie Mac verila, že trh nastaví ceny správne a tým ľudí motivuje, aby si osvojili externé efekty svojich činov, nabádala dlžníkov k tomu, aby uznali škodlivý vplyv, ktorý by mali na ostatných. Stručne povedané, dúfali, že morálka sa postará o to, čo mali dosiahnuť ceny.

Túto otázku sprevádzalo množstvo morálnych úvah. V prieskumoch veľká väčšina tvrdila, že strategický bankrot je nemorálny. K väčšine takýchto bankrotov však vôbec nedochádzalo zo strategických dôvodov – skôr boli motivované stratou práce či iným nešťastím. Výzva spoločnosti Freddie Mac k morálnosti zo strany dlžníkov, ktorých zábezpeka mala nižšiu hodnotu ako dlh voči banke, však nemohla byť veľmi presvedčivá pre ľudí, ktorí finančné inštitúcie obviňovali z dvojakého metra. Po tom, čo desaťročia sústredene nasledovali len vlastný záujem, teraz, keď sa zrútil domček z karát im, žiadali od majiteľov nehnuteľností niečo iné. Hlavný determinant strategického bankrotu bol síce ekonomický (teda o koľko nižšiu hodnotu mala nehnuteľnosť oproti dlhu), no ľudí zvažujúcich bankrot podporovali iní, ktorí priniesli morálne dôvody ako predátorské a nespravodlivé bankové praktiky.

Cvičenie 10.7 Morálka a zlyhanie trhu

Prečítajte si podkapitolu 3.10 (o tom, ako finančná motivácia v škôlkach v Haife zapôsobila presne naopak) a editoriál v NY Times s názvom ‘Ban Greed? No Harness it’. Zamyslite sa nad tým, čo napísal ekonóm Kenneth Arrow:

V prípade panujúcej nedôvery … by bolo nutné zriecť sa príležitostí na vzájomne výhodnú spoluprácu [v rámci trhových výmen] … normy spoločenského správania vrátane etických a morálnych kódexov (by mohli byť) … reakciou spoločnosti na kompenzáciu zlyhaní trhov.19

Vysvetlite, v čom sa líši posolstvo týchto troch prípadov, a opíšte, ako mohli editori NY Times editoriál upraviť, ak by vedeli o experimente z Haify alebo by ich presvedčilo Arrowovo tvrdenie.

Otázka 10.15 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení o morálke, trhoch a peniazoch sú správne?

  • Ak na trhoch panuje hospodárska súťaž, ekonomika dokáže fungovať efektívne bez ohľadu na preferencie ľudí, vrátane úplnej sebeckosti.
  • Peňažná motivácia (ako príplatky či pokuty) môže ľudí motivovať, aby pracovali usilovnejšie a kvalitnejšie, no môže mať aj opačný efekt.
  • Morálne a etické preferencie ako pravdovravnosť a silná pracovná etika sú dôležité najmä v prípade neúplných zmlúv.
  • Zvýšená hospodárska súťaž spojená s dereguláciou finančných trhov zefektívnila fungovanie v City a iných finančných centrách.
  • Samotná hospodárska súťaž nezaručí efektívnosť. Okrem toho je potrebné, aby boli zmluvy úplné.
  • K opačnému efektu môže dôjsť, ak motivácia vytlačí existujúce etické záväzky k usilovnej a kvalitnej práci (podobne ako v prípade zmeny preferencií v experimente v škôlke v Haife).
  • Morálne a etické preferencie môžu človeka motivovať, aby konal spôsobom podporujúcim vzájomné výhody z výmeny, aj keď to nie je súčasťou zmluvy.
  • Neregulované nasledovanie finančného zisku umožnilo praktiky, ktoré boli nákladné pre ľudí vstupujúcich do kontaktu so City a nakoniec spôsobili nestabilitu systému.

10.15 Záver

V tejto kapitole sme preskúmali fungovanie moderného finančného systému, vysvetlili sme si, ako jeho hlavní aktéri (komerčné banky, centrálna banka, štáty, dôchodkové fondy, domácnosti a nebankové spoločnosti) fungujú na rôznych miestach (vrátane peňažných trhov, úverových trhov, búrz a dlhopisových trhov) pri predaji a kúpe rôznych druhov finančných aktív. Banky v ekonomike zohrávajú dôležitú úlohu, lebo vytvárajú bankové peniaze poskytovaním nových úverov a služieb transformácie splatnosti. Tieto funkcie ich však vystavujú riziku nesplatenia aj riziku likvidity. Druhé z uvedených rizík znamená, že môže dôjsť k útokom vkladateľov na banku, ak sa všetci vkladatelia rozhodnú vybrať si peniaze naraz.

Centrálna banka môže ako jediný poskytovateľ menovej bázy (ktorú banky potrebujú na čisté denné transfery s ostatnými bankami, aby uspokojili dopyt vkladateľov) určiť cenu za požičanie peňazí tým, že stanoví základnú úrokovú mieru. Krátkodobá úroková miera, za ktorú si banky berú či poskytujú pôžičky na peňažnom trhu, je často blízka základnej úrokovej miere, no banková úverová sadzba je bežne výrazne vyššia. Rozdiel medzi nimi označujeme ako maržu, resp. výnosové rozpätie pri komerčných úveroch. Táto marža predstavuje základ ziskov komerčných bánk.

Banky sme si pomocou súvah charakterizovali ako vysoko zadlžené ziskovo orientované firmy, ktoré sú také prepojené, dôležité pre ekonomický systém a politicky vplyvné, že štáty ich v prípade nesolventnosti majú motiváciu zachrániť. Takisto sme sa dozvedeli, že vysoký pomer zadlženosti znamená, že malá zmena v hodnote aktív banky môže vynulovať jej vlastný kapitál. Problém principála a agenta vzniká vtedy, keď centrálna banka (principál) chce, aby sa komerčné banky (agenti) vyhýbali nadmerne rizikovému konaniu, ktoré môžu pokladať za ziskové, lebo v prípade nesolventnosti by väčšinu nákladov na záchranu banky niesli daňoví poplatníci.

Koncept súčasnej hodnoty nám pomohol ohodnotiť aktíva, ktoré poskytujú tok príjmov v budúcnosti. Okrem toho sme na základe množiny dostupných kombinácií a indiferenčných kriviek z nášho súboru nástrojov obmedzeného výberu zanalyzovali voľbu medzi rizikom a návratnosťou spolu s dôležitou úlohou, ktorú v rozhodovaní jednotlivca medzi nerizikovými dlhopismi a rizikovejšími akciami zohráva averzia voči riziku. Bohatší ľudia a ľudia vystavení menšiemu riziku majú menšiu averziu voči riziku.

Takisto sme si ukázali, prečo sa ceny akcií môžu výrazne odchýliť od svojej základnej hodnoty, čo môže spôsobiť vznik bubliny.

Predchodcom svetovej finančnej krízy bol výrazný rast cien domov, ktorý umožnil domácnostiam požičať si viac na základe stúpajúcej hodnoty zábezpeky (teda domu). Finančná deregulácia zároveň bankám umožnila zvyšovať svoje zadlženie, čo ich vystavilo zvýšenému riziku a agresívnej súťaži o zákazníkov vrátane rizikových dlžníkov, z ktorých mnohí neskôr po prasknutí bubliny neboli schopní hypotéku splácať. Finančná kríza vo všeobecnosti opätovne zdôraznila dôležitosť štátnej regulácie finančných trhov, ako aj morálneho a etického konania ako nevyhnutných predpokladov pre to, aby trhové mechanizmy produkovali prijateľné výsledky, najmä v prípadoch neúplných zmlúv.

10.16 Praktické úlohy z ekonómie: Charakteristika bankových systémov vo svete

V podkapitolách 10.1310.14 sme sa venovali úlohe bánk v svetovej finančnej kríze v roku 2008. Okrem toho, že kríza zdôraznila nevyhnutnosť morálneho a etického konania v bankovom systéme pre prijateľné výsledky, zviditeľnila aj zásadné problémy v zbere údajov a meraniach, lebo tvorcom politík chýbali kvalitné údaje o finančných systémoch za rôzne krajiny a roky (tzv. časové rady).

V empirickom projekte 10 v Praktických úlohách z ekonómie použijeme databázu Svetovej banky o svetovom finančnom rozvoji a preskúmame tieto otázky:

  • Ako sa bankové systémy vo svete líšia vo veľkosti a prístupe k finančným službám, ktorý poskytujú?
  • Stali sa bankové systémy od svetovej finančnej krízy v roku 2008 stabilnejšími?

Otvorte si empirický projekt 10 v Praktických úlohách z ekonómie, kde na tejto úlohe môžete pracovať.

Čo sa naučíte

V tomto projekte sa naučíte:

  • porovnávať charakteristiky bankových systémov na rôznych miestach sveta a v rôznych časoch,
  • používať škatuľové grafy na rozpoznanie extrémnych hodnôt,
  • počítať vážený priemer a vysvetliť rozdiel medzi váženým a jednoduchým priemerom,
  • používať intervaly spoľahlivosti na hodnotenie zmien v stabilite finančných inštitúcií pred a po svetovej finančnej kríze v roku 2008.

10.17 Literatúra

  1. Andrew Graham, v e-mailovej komunikácii s autorom. 

  2. Felix Martin. 2013. Money: The Unauthorised Biography. London: The Bodley Head. 

  3. Antoin E. Murphy. 1978. ‘Money in an economy without banks: The case of Ireland’. The Manchester School 46 (1) (March): pp. 41–50. 

  4. David Graeber. 2012. ‘The myth of barter’. Debt: The First 5,000 years. Brooklyn, NY: Melville House Publishing. 

  5. John Cassidy. ‘Interview with Eugene Fama’. The New Yorker. 13 January 2010. 

  6. Tim Harford. 2012. ‘Still think you can beat the market?’ The Undercover Economist. Updated 24 November 2012. 

  7. Burton G. Malkiel. 2003. ‘The efficient market hypothesis and its critics’. Journal of Economic Perspectives 17 (1) (March): pp. 59–82. 

  8. Robert Lucas. 2009. ‘In defence of the dismal science’. The Economist. Updated 6 August 2009. 

  9. Markus Brunnermeier. 2009. ‘Lucas roundtable: Mind the frictions’. The Economist. Updated 6 August 2009. 

  10. Robert J. Shiller. 2003. ‘From efficient markets theory to behavioral finance’. Journal of Economic Perspectives 17 (1) (March): pp. 83–104. 

  11. John Cassidy. 2010. ‘Interview with Eugene Fama’. The New Yorker. Updated 13 January 2010. 

  12. Robert J. Shiller. 2015. Irrational Exuberance, Chapter 1. Princeton, NJ: Princeton University Press. 

  13. Charles P. Kindleberger. 2005. Manias, Panics, and Crashes: A History of Financial Crises. Hoboken, NJ: Wiley, John & Sons. 

  14. S. Jaffer, N. Morris, E. Sawbridge, and D. Vines. 2014. ‘How changes to the financial services industry eroded trust’. In Capital Failure: Rebuilding Trust in Financial Services, ed. N. Morris and D. Vines. 2014. Oxford: Oxford University Press. 

  15. J. Pickard and B. Thompson. 2014. ‘Archives 1985 & 1986: Thatcher policy fight over “Big Bang” laid bare’. Financial Times. Accessed 7 August 2018. 

  16. N. Fligstein and A. Roehrkasse. 2016. ‘The causes of fraud in the financial crisis of 2007 to 2009’. American Sociological Review 81(4): 617–643. ‘Barclays and four former executives are charged with fraud’. The Economist, 22 June 2017. 

  17. ‘Ban greed? No: Harness it’. 1988. New York Times. 20 January: editorial page. 

  18. Don Bisenius. 2010. ‘A perspective on strategic defaults’. Cited in Bowles, Samuel. 2016. The Moral Economy: Why Good Incentives Are No Substitute for Good Citizens. Yale University Press. 

  19. Kenneth J. Arrow. 1971. ‘Political and economic evaluation of social effects and externalities’ in M. D. Intriligator, ed. Frontiers of Quantitative Economics. Amsterdam: North-Holland: pp. 3–23.