Znečistenie ovzdušia

11 Úspechy a zlyhania trhu

11.1 Úvod

  • Okrem firiem a rodín patria medzi najdôležitejšie ekonomické inštitúcie súčasnosti aj vlády a trhy. Ich organizácia a interakcie ovplyvňujú, do akej miery sú ekonomické výsledky efektívne a spravodlivé.
  • Niektoré ekonomické činnosti je lepšie organizovať najmä na trhoch, iné vo firmách, rodinách či vládach.
  • Hospodárska súťaž na trhu umožňuje veľkému počtu ľudí vstupovať do vzájomne výhodných interakcií.
  • Je to tak preto, lebo ceny určené trhom poskytujú dôležité ekonomické informácie, ktoré by štát inak dokázal získať a použiť len ťažko alebo vôbec.
  • Ak by trhom určené ceny dostatočne motivovali ľudí k tomu, aby plne zohľadňovali vplyv svojho konania na iných, výsledky by boli efektívne. Keď ceny tieto externality nezachytávajú, trhy zlyhávajú a vtedy môžu výsledky zlepšiť riešenia verejnej politiky.
  • K externalitám dochádza vtedy, keď chýbajú vlastnícke práva a zmluvy alebo tieto práva a zmluvy neriešia niektoré externé efekty činnosti ľudí, ktorí sa rozhodujú. Nemôžeme napríklad zažalovať fajčiara za škody, ktoré spôsobí ostatným pasívnym fajčením.
  • Politiky dokážu zlyhania trhu riešiť, ak sa im podarí dosiahnuť, aby si aktéri tieto externality osvojili.
  • Ostatné politiky dokážu priamo regulovať kroky firiem a domácností, napríklad zákazom fajčenia či využívania chemikálií (ako sú pesticídy), ktoré ostatným spôsobujú náklady.
  • Pomocou súkromného vyjednávania sa niekedy podarí dosiahnuť, aby jedna strana prijala vplyv svojich krokov na ostatných za svoj. Príkladom môže byť zlúčenie firmy, ktorá znečisťuje, a firmy, ktorej toto znečistenie škodí.

Na karibských ostrovoch Guadeloupe a Martinik (oba sú súčasťou Francúzska) sa na banánových plantážach používal na boj proti banánovým chrobákom pesticíd chlórdekón. Bol úplne legálny a pre majiteľov plantáží predstavoval efektívny spôsob znižovania nákladov a zvyšovania ziskov plantáže.

Keď sa táto chemikália z pôdy vyplavila do riek, ktoré smerovali k pobrežiu, kontaminovala sladkovodné krevetové farmy, mangrovníkové močiare, v ktorých sa lovili kraby, ako aj rybolovné lokality s bohatým výskytom langúst. Rybári prišli o živobytie a ľudia, ktorí kontaminované kôrovce konzumovali, ochoreli.

To, že tento pesticíd predstavuje pre ľudí závažné nebezpečenstvo, bolo známe už od jeho zavedenia, keď pracovníci v USA, ktorí ho vyrábali, hlásili symptómy neurologických porúch, čo viedlo v roku 1976 k zákazu tejto látky. Francúzska vláda sa o kontaminácii na Guadeloupe dozvedela o pár rokov neskôr, no látku zakázala až v roku 1990. Majitelia banánových plantáží dokonca vládu dotlačili do toho, aby im udelila špeciálnu výnimku do roku 1993.

O dvadsať rokov neskôr sa rybári postavili proti pomalej pomoci francúzskej vlády pri riešení výpadku spôsobeného kontamináciou. Demonštrovali v uliciach Fort de France (najväčšieho mesta na Martiniku) a zablokovali prístav. Gaudeloupský rybár Franck Nétri sa obával: „Pesticíd konzumujem už 30 rokov. Čo sa však stane mojim vnúčatám?“

A jeho obavy boli namieste. V roku 2012 bol na Martiniku podiel mužov s rakovinou prostaty najvyšší na svete a krajinu na druhom mieste v rebríčku prevyšoval takmer dvojnásobne. Miera úmrtnosti presahovala svetový priemer dokonca viac než štvornásobne. Boli zaznamenané aj neurologické poškodenia u detí vrátane ich kognitívnych schopností.

Pozrime sa na problém s chlórdekónom očami lekára.

V prvom rade je potrebné problém diagnostikovať. Problém je, že kroky majiteľov banánových plantáží ohrozujú živobytie a zdravie rybárov, no tieto náklady spojené s používaním pesticídu sa neprejavia na výpočtoch ziskov a strát majiteľov plantáží. Cena pesticídov, teda náklady, ktoré na ne vynaložia majitelia plantáží, nezahŕňa nadväzujúce náklady spôsobené rybárom.

spoločenská dilema
Situácia, v ktorej konanie jednotlivca, ktorý nasleduje svoj osobný cieľ, môže viesť k výsledku, ktorý je horší než iný reálny výsledok, ku ktorému by došlo, ak by ľudia nekonali ako jednotlivci, ale spolupracovali.
 zlyhanie trhu
No definition available.
  • Naša diagnóza: Aktéri nezohľadňujú, aké náklady svojimi rozhodnutiami spôsobujú iným. A práve to je zdrojom spoločenskej dilemy v prípade chlórdekónu.

Ďalej musíme navrhnúť liečbu. V niektorých prípadoch je liečba jasná. Vo Francúzsku a v USA chlórdekón jednoducho zakázali a jeho používanie sa dalo zásadne obmedziť, ak by sa od majiteľov plantáží vyžadovalo (zákonom alebo súkromnou zmluvou s dotknutými osobami), aby rybárom platili odškodné za škody spôsobené pesticídom.

  • Naša navrhovaná liečba: Buď priamo regulovať činnosti, ktoré spôsobujú náklady iným (napríklad zákazom či obmedzením používania danej chemickej látky), alebo zaviesť dane či iné opatrenia, ktoré dosiahnu, že tieto náklady bude znášať človek prijímajúci dané rozhodnutie.

Spoločenskú dilemu spojenú s používaním chlórdekónu nazývame zlyhaním trhu, lebo vzniká v dôsledku nákupu a predaja pesticídov a banánov na trhoch.

Všimnime si, že ako liečbu problému sme nenavrhli jednoducho prestať používať trhy ako spôsob distribúcie banánov, pesticídov, rýb a iných produktov, ktoré v tomto prípade stoja za smutným príbehom udalostí na Martiniku. Nenavrhli sme prestať využívať trh, ale regulovať ho prostredníctvom cielených opatrení tak, aby lepšie slúžil spoločenským cieľom. Už len samotná skutočnosť, že banány, ktoré pochádzajú z druhého konca sveta, z ostrovov v západnej časti Tichého oceánu, sa pestujú v Karibiku pre spotrebu na celom svete, je príkladom úspechu trhu.

Aby sme dokázali pochopiť, prečo trhy zlyhávajú v prípadoch podobných chlórdekónu, je dobré najprv sa pozrieť na podmienky potrebné pre správne fungovanie trhov.

11.2 Trh a iné inštitúcie

Trhy sú jedným zo spôsobov organizácie výroby a distribúcie tovarov a služieb. Na trhu práce si môžete napríklad najať človeka, ktorý sa vám postará o dieťa, kým budete v práci. O dieťa by sa vám však mohol starať aj príbuzný, ktorý za to nedostane mzdu. Takisto by starostlivosť mohla byť zabezpečená v štátnom zariadení starostlivosti o deti, na ktoré má bezplatne nárok každý občan, alebo by sa o ňu mohla postarať firma, v ktorej pracujete, ako súčasť balíka zamestnaneckých benefitov. Toto všetko sú príklady rôznych ekonomických inštitúcií – trhov, rodín, štátov a firiem – ktoré organizujú určitú aktivitu.

V kapitole 2 sme sa naučili, že naše interakcie s inými možno zachytiť v podobe hier. Preto môžeme inštitúcie, ktoré tieto interakcie organizujú, označiť za pravidlá hry. V kapitole 5 sme sa dozvedeli, že interakcie pirátov na mori určovali pravidlá hry zakotvené v ústave lode The Royal Rover.

V podkapitole 11.1 sme si porovnali trhy s firmami, rodinami a štátmi. Ako ekonómovia môžeme jednotlivé situácie vnímať ako samostatné hry s vlastnými pravidlami. V tomto zmysle sú trhy len jedným zo spôsobov organizácie našej spoločnosti – zaplatíte za to, čo dostanete. Aké sú iné možnosti?

  • Vo firmách: vaša interakcia s inými členmi firmy, pre ktorú pracujete, sa sčasti organizuje na základe zmluvy, ktorú ste si vy (alebo váš odborový zväz) vyjednali s majiteľmi, a sčasti na základe vašej pozície v organizačnej štruktúre firmy.
  • V rodinách: to, čo dostanete, dostanete ako prejav lásky, vzájomnosti a povinnosti medzi rodinnými príslušníkmi.
  • V štátoch: čo štátu dáte a čo od neho dostanete, závisí od vašich práv a povinností. Ústava krajiny je zvyčajne písaným dokumentom, ktorý určuje formálnu štruktúru štátu, teda pravidlá hry pre naše interakcie so štátom.

Podobne ako ústavu krajiny môžeme ako akúsi ústavu vnímať všetky pravidlá hry, ktoré sa nás týkajú v pozícii rodičov, voličov, zamestnancov, kupujúcich a podobne. Pravidlá hry na trhoch možno chápať ako ústavu, pričom firmy, rodiny a štáty tvoria inštitúcie, ktoré spoločne organizujú naše vzájomné interakcie pri zarábaní si na živobytie a rozdeľovaní bohatstva.

Trhy sú zásadnými ekonomickými inštitúciami – nie preto, že fungujú bezchybne (ako to uvidíme aj v tejto kapitole), ale preto, že produkcia a distribúcia má množstvo aspektov, pri ktorých fungujú trhy lepšie ako alternatívne inštitúcie, teda štáty, rodiny a firmy.

11.3 Trhy, špecializácia a deľba práce

Keď počujete slovo trh, na aké slovo si spomeniete? Pravdepodobne vám napadne konkurencia (resp. hospodárska súťaž) a asociácia medzi týmito dvoma slovami by vám prišla na um veľmi správne.

Dobrou odpoveďou by však bola aj spolupráca. Prečo?

Trhy totiž každému z nás umožňujú pri sledovaní svojich osobných cieľov spolupracovať s inými ľuďmi a vyrábať a distribuovať tovary a služby spôsobom, ktorý možno nie je ideálny, no často je lepší než iné alternatívy. Trhy nám umožňujú vstupovať do interakcií s ľuďmi (väčšinou s celkom neznámymi) tak, že z nich môžeme vzájomne čerpať výhody, pričom sa špecializujeme na činnosti, v ktorých sme pomerne dobrí.

Tento úspech je oveľa úžasnejší, než by sa zdalo na prvý pohľad.

Pozrite sa na predmety vo svojej pracovni. Poznáte ľudí, ktorí ich vyrobili? A čo vaše oblečenie? Či čokoľvek iné, čo vidíte zo svojho miesta?

Teraz si predstavme, že je rok 1776, keď Adam Smith napísal svoju knihu Bohatstvo národov. Na tieto isté otázky by sme vtedy vo svete dostali odlišnú odpoveď.

V tom čase si mnohé rodiny vyrábali širokú paletu tovarov pre vlastnú spotrebu vrátane plodín, mäsa, oblečenia či dokonca náradia. Mnohé z vecí, s ktorými by sme sa mohli stretnúť v časoch Adama Smitha, boli vyrobené členom rodiny či niekým z dediny. Niektoré predmety by sme si vyrábali pre seba sami, iné by vyrobil niekto iný z okolia a my by sme si ich kúpili na dedinskom trhu.

Jedna zo zmien, ktoré prebiehali počas života Adama Smitha, no odvtedy výrazne zrýchlili, je špecializácia vo výrobe tovarov a služieb. Smith vysvetlil, že keď sa každý z nás sústredí na obmedzený rozsah činnosti, zlepšíme sa vo výrobe. Je to tak z troch dôvodov:

úspory z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do produkcie spôsobí, že sa výstupy viac než zdvojnásobia. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Označuje sa aj ako: rastúce výnosy z rozsahu. Pozri aj: náklady z rozsahu.
  • učenie sa na základe skúseností: pri výrobe vecí získavame zručnosti;
  • niektorí ľudia sú lepší vo výrobe istej veci ako iní: napríklad môžu byť zručnejší alebo mať lepšie prírodné prostredie, ako je kvalita pôdy;
  • úspory z rozsahu: výroba veľkého množstva jednotiek nejakého tovaru je často nákladovo efektívnejšia ako výroba nižšieho množstva. (Úsporám z rozsahu sme sa venovali v kapitole 7.)

Práca na obmedzenom počte úloh či produktov má teda tieto výhody. Ľudia zvyčajne nevyrábajú všetky tovary a služby, ktoré v bežnom živote používajú alebo spotrebujú. Namiesto toho sa špecializujeme. Niektorí ľudia vyrábajú jeden druh tovaru, iní ďalšie. Niekto pracuje ako zvárač, iní ako učitelia či poľnohospodári. Nazýva sa to deľba práce.

Adam Smith začína svoju knihu Bohatstvo národov týmito slovami:

„Najväčším zlepšením produktívnej sily práce a veľkej časti zručností, šikovnosti a dôvtipu, ktorými sa všade práca riadi či vykonáva, sú zrejme dôsledky deľby práce.“1

Ľudia sa však nebudú špecializovať na výrobu úzkeho rozsahu statkov, ak si nebudú môcť zaobstarať ostatné tovary potrebné pre život. Špecializácia a výsledná deľba práce teda pre spoločnosť predstavujú problém: ako sa tovary a služby dostanú od výrobcu ku konečnému používateľovi?

Tento výsledok, teda koordinácia deľby práce, sa dosahuje rôznymi spôsobmi v závislosti od inštitúcií v spoločnosti. V priebehu histórie sa deľba práce koordinovala spôsobom priameho zhabania a následnej distribúcie štátom, ako to bolo v USA a mnohých ďalších ekonomikách počas druhej svetovej vojny, či darovaním a dobrovoľným delením, ako to robíme dnes v rodinách. Naši predkovia lovci a zberači dokonca takéto delenie praktizovali aj medzi nespriaznenými členmi spoločenstva. Dnes zohrávajú pri koordinácii deľby práce vo väčšine krajín zásadnú úlohu trhy.

Kapitola 3 v Smithovej knihe Bohatstvo národov nesie názov Deľba práce je obmedzená rozsahom trhu. Smith v nej vysvetľuje:

„Keď je trh príliš malý, nemôže nikoho podnecovať k tomu, aby sa úplne venoval jednému zamestnaniu, lebo by nedokázal všetko nadbytočné množstvo produktov vlastnej práce, ktoré sám nespotrebuje, vymeniť za také produkty práce iných, ktoré by potreboval.“

Trhy dosahujú skvelý výsledok: vytvárajú nezamýšľanú spoluprácu na celosvetovej úrovni. Ľudia, ktorí vyrobili mobil vo vašom vrecku, o vás nevedeli, ani im na vás nezáležalo. Vyrobili ho preto, lebo sú lepší vo výrobe mobilov ako vy alebo boli ochotní pracovať za nižšie mzdy ako vy. Mobil sa k vám dostal, lebo ste zaplatili výrobcom, čím ste im umožnili kúpiť si tovary, ktoré takisto vyrobili úplne cudzí ľudia.

11.4 Mágia trhu: Ceny ako správy a motivácia

Kľúč k fungovaniu tohto procesu možno vyjadriť jedinou vetou. Ak trhy fungujú dobre, ceny vysielajú správy o skutočnej vzácnosti tovarov a služieb. Tieto správy dávajú ľuďom informácie, na základe ktorých môžu zohľadniť, čo je vzácne a čoho je veľa, a následne vyrábať, spotrebúvať, investovať a inovovať spôsobmi, ktoré zaručujú najlepšie využitie výrobného potenciálu ekonomiky.

Ceny koordinujú špecializáciu medzi celkom neznámymi ľuďmi.

Ak sucho v amerických Veľkých prériách spôsobí, že na svetovom trhu bude menej pšenice, následné zvýšenie ceny chleba kupujúcemu odovzdá takúto správu: „Dnes porozmýšľaj nad tým, či si na večeru namiesto chleba nedáš zemiaky alebo ryžu.“ Kupujúci možno nevie nič o počasí v Amerike a ani ho nemusí znepokojovať, že by mal pre zvýšenie vzácnosti tovaru obmedziť jeho spotrebu. Pre najlepšie využívanie dostupných zdrojov spoločnosti stačí, aby pri reakcii na informáciu, ktorú mu poskytuje vyššia cena, kupujúci myslel len na jednu vec – šetrenie peňazí. Táto informácia sa nielenže dostane ku kupujúcemu, má zároveň motiváciu na ňu reagovať.

Práve to, že ceny spájajú informácie a motiváciu na ne reagovať, umožňuje, aby trhový systém (teda množstvo prepojených trhov) koordinoval deľbu práce prostredníctvom výmeny tovarov medzi celkom neznámymi ľuďmi bez centralizovaného riadenia. Friedrich Hayek, ktorý bol sčasti ekonómom a sčasti filozofom, navrhoval, aby sme trh vnímali ako obrovský stroj na spracovanie informácií, ktorý vytvára ceny, a tie zasa poskytujú informácie, ktoré zvyčajne vedú ekonomiku želateľným smerom. Na tomto obrovskom výpočtovom stroji je najpozoruhodnejšie to, že v skutočnosti vôbec nejde o stroj. Nikto ho nenavrhol a nikto ho neriadi. Keď funguje dobre, hovoríme o „mágii“ trhu.

Vysielajú ceny správne informácie?

Aby to tak bolo, informácie, ktoré z cien získavame, musia byť správne, teda musia odrážať skutočnú vzácnosť tovaru. Čo to znamená? Vzácnosť tovaru sa meria jeho spoločenskými hraničnými nákladmi, teda celkovými nákladmi na každú dodatočnú jednotku. To zahŕňa nielen náklady na výrobu a distribúciu, ale aj externality spôsobené ostatným (napr. environmentálne škody).

V predchádzajúcich kapitolách sme sa stretli s množstvom prípadov, keď cena tovaru nezodpovedala jeho spoločenským hraničným nákladom. Cena banánov v Martiniku napríklad nereflektovala stratu života a živobytia spôsobenú rybárom pesticídmi používanými na plantážach.

Cena nemusí odrážať spoločenské hraničné náklady z týchto dôvodov:

  • nedostatočná hospodárska súťaž: cena je vyššia ako súkromné hraničné náklady výrobcu;
  • externality, ktoré sú nákladmi: napríklad spomínaný negatívny vplyv na životné prostredie;
  • externality, ktoré sú výnosmi: napríklad pozitívna externalita pre ostatných, ak váš vedecký výskum priniesol hodnotný poznatok, ktorý sa stane verejným statkom.

Keď ceny vyšlú nesprávne informácie, pýtame sa, či by sa verejnými politikami mohla zaviesť určitá zmena vo fungovaní trhov s cieľom zlepšiť ekonomické výsledky. Mohlo by ísť napríklad o zdanenie výrobných postupov produkujúcich skleníkové plyny či dotovanie základného výskumu.

Teraz si na dvoch príkladoch zo skutočného sveta ukážeme, ako môžu ceny poskytnúť správne, no niekedy aj nesprávne informácie.

Veľkí ekonómovia Friedrich Hayek

Friedrich Hayek Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia výrazným spôsobom spustošila ekonomiky v Európe a Severnej Amerike. V USA napríklad o prácu prišla štvrtina pracovníkov. V rovnakom období centrálne plánovaná ekonomika Sovietskeho zväzu naďalej rýchlo rástla jeden päťročný plán za druhým. Aj úhlavný nepriateľ socializmu Joseph Schumpeter priznával: „Môže socializmus fungovať? Samozrejme. … Na čistej základnej logike socializmu nie je nič zlé.“2

Friedrich Hayek (1899 – 1992) s ním nesúhlasil. Narodil sa vo Viedni. Bol rakúskym (a neskôr britským) ekonómom a filozofom, ktorý bol presvedčený, že v riadení spoločnosti by mal štát zohrávať len minimálnu úlohu. Bol proti akýmkoľvek snahám o prerozdeľovanie príjmov v mene spoločenskej spravodlivosti. Navyše bol aj oponentom opatrení, ktoré presadzoval John Maynard Keynes a ktoré mali zmierniť nestabilitu ekonomiky a neistotu v zamestnaní.

Hayekova kniha Cesta do nevoľníctva bola napísaná na pozadí druhej svetovej vojny, keď plánované hospodárstvo uplatňovali fašistické vlády Nemecka a Japonska, sovietske komunistické orgány aj vlády Británie a USA. Tvrdil, že aj plánovanie s dobrým úmyslom nakoniec nevyhnutne povedie k totalitnému výsledku.3

Jeho chápanie ekonómie, teda že ceny odovzdávajú správy, prinieslo do zmýšľania ekonómov o trhoch revolúciu. Tieto správy poskytujú hodnotné informácie o vzácnosti tovarov, no tieto informácie sú k dispozícii len vtedy, ak sa ceny určujú slobodne na základe ponuky a dopytu a nie rozhodnutiami plánovačov. Hayek dokonca napísal komiks, ktorý distribuovali General Motors, a vysvetľoval v ňom, prečo je tento mechanizmus lepší ako plánovanie.

Hayek však nemal veľmi vysokú mienku o teórii konkurenčnej rovnováhy, podľa ktorej sú všetci kupujúci aj predávajúci cenovými príjemcami. „Moderná teória konkurenčnej rovnováhy,“ napísal, „predpokladá, že trhová rovnováha existuje, pričom skutočné vysvetlenie by malo spočívať v objasnení tejto rovnováhy ako výsledku konkurenčného procesu.“4

Podľa Hayeka predpoklad rovnovážneho stavu (ktorý používal Walras, jeden zo zakladateľov neoklasickej ekonomickej školy, pri formulovaní teórie všeobecnej rovnováhy) zabraňuje serióznej analýze hospodárskej súťaže. Hospodársku súťaž vymedzil ako „snahu dosiahnuť to, čo chce v tom istom čase dosiahnuť niekto iný.“ Hayek ďalej vysvetľuje:

Ktoré z mnohých nástrojov používaných v bežnom živote na tento cieľ by mal predávajúci k dispozícii na trhu, kde panuje tzv. dokonalá konkurencia? Podľa mňa je odpoveď, že žiadne. Reklama, znižovanie ceny či zlepšovanie (resp. diferencovanie) produktov či služieb – toto všetko je už z definície vylúčené. Dokonalá konkurencia totiž naozaj znamená nevykonávanie žiadnych konkurenčných činností.5

Výhodou kapitalizmu je podľa Hayeka to, že poskytuje správne informácie správnym ľuďom. V roku 1945 napísal:

Ktorý z týchto systémov [centrálne plánovanie či hospodárska súťaž] bude s väčšou pravdepodobnosťou efektívny, závisí najmä od otázky, pri ktorom z nich môžeme očakávať [lepšie využitie] existujúcich poznatkov. To následne závisí od toho, či všetky potrebné informácie, ktoré sú rozptýlené medzi rôznymi ľuďmi, skôr úspešne poskytneme jedinému centrálnemu orgánu alebo dostaneme k jednotlivcom dodatočné poznatky, ktoré im umožnia zosúladiť svoje plány s plánmi iných.6

11.5 Ceny ako správy

Ceny fungovali ako správy na celosvetovej úrovni dokonca aj predtým, ako bol zavedený transatlantický telegraf. Študenti americkej histórie sa učia, že porážka južných štátov Konfederácie počas americkej občianskej vojny viedla k tomu, že sa v danom regióne prestalo s využívaním otrokov na pestovanie bavlny a iných plodín. Tento príbeh sa často využíva aj na hodinách ekonómie.

Počas vypuknutia vojny 12. apríla 1861 nariadil prezident Abraham Lincoln námorníctvu USA zablokovať prístavy štátov Konfederácie. Tieto štáty chceli inštitúciu otrokárstva zachovať, a preto vyhlásili nezávislosť od USA.

Lincolnova blokáda zastavuje vývoz bavlny

Výsledkom námornej blokády bolo, že sa takmer úplne zastavil vývoz surovej bavlny vypestovanej v USA do textilných závodov v Lancashire v Anglicku, čo dodávky tejto dôležitej suroviny znížilo o tri štvrtiny. Niektorým lodiam sa vďaka plavbe v noci podarilo blokádu prelomiť a vyhnúť sa Lincolnovým hliadkam, no 1 500 lodí bolo zničených či zajatých.

nadmerný dopyt
Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene dopyt po výrobku prevyšuje ponuku daného výrobku. Pozri aj: nadmerná ponuka.

V kapitole 7 sme sa dozvedeli, že trhová cena tovaru, napríklad bavlny, sa určuje interakciou ponuky a dopytu. Nízke objemy surovej bavlny, ktoré sa dostali do Anglicka cez blokádu, spôsobili dramatický pokles ponuky. Dochádzalo k vysokému nadmernému dopytu – pri prevládajúcej cene dopyt po surovej bavlne prevyšoval dostupnú ponuku. Niektorí predávajúci si uvedomili, že by pre nich mohlo byť výhodné zvýšiť ceny. Bavlna sa nakoniec predávala šesťkrát drahšie ako pred vojnou, takže obchodníci, ktorí mali šťastie a prelomili blokádu, sa dokázali udržať nad vodou. Spotreba bavlny klesla na polovicu úrovne pred vojnou, čo spôsobilo, že státisíce zamestnancov textilných závodov prišli o prácu.

Majitelia britských textilných závodov zvyšujú dopyt

Malitelia textiliek na to zareagovali. Zvýšenie ceny pre nich znamenalo navýšenie nákladov. Niektoré firmy v dôsledku zníženia ziskov skrachovali a z odvetvia odišli. Majitelia textiliek začali hľadať alternatívu k americkej bavlne v Indii, čo zásadne zvýšilo tamojší dopyt po bavlne. Nadmerný dopyt na trhoch s indickou bavlnou poskytol niektorým predávajúcim príležitosť zvýšiť ceny a tak dosiahnuť vyšší zisk. To spôsobilo zdraženie indickej bavlny, ktorá sa rýchlo dostala takmer na úroveň tej americkej.

Poľnohospodári v Indii a Egypte prechádzajú na bavlnu

V reakcii na možnosť dosiahnutia vyššieho príjmu z bavlny prestali indickí poľnohospodári pestovať iné plodiny a prešli na bavlnu. K rovnakej zmene došlo všade, kde sa dala pestovať bavlna, vrátane Brazílie. Poľnohospodári v Egypte, ktorí sa v reakcii na zvýšenie cien usilovali čo najrýchlejšie rozšíriť produkciu bavlny, začali využívať otrokov zajatých v subsaharskej Afrike (podobne ako americkí otroci, za ktorých slobodu bojoval Lincoln).

Vyskytol sa však problém. Jediný zdroj bavlny, ktorý mohol ako-tak vykompenzovať nedostatok tej americkej, bola India. Indická bavlna sa však od tej americkej líšila a vyžadovala si celkom iný spôsob spracovania. Preto už pár mesiacov po prechode na indickú bavlnu boli vyvinuté nové stroje na jej spracovanie.

Majitelia textilných závodov zavádzajú nové stroje

V súvislosti so zvýšením dopytu po novej technike firmy ako Dobson and Barlow, ktoré stroje na spracovanie textilu vyrábali, zaznamenali rast ziskov. O tejto firme vieme preto, že sa zachovali jej podrobné obchodné záznamy. Spoločnosť Dobson and Barlow reagovala zvýšením produkcie týchto nových strojov a iného vybavenia. Žiadna textilka si nemohla dovoliť v zaobstarávaní nových strojov zaostať – ak by ich nenakúpila, nemohla by využívať novú surovinu. Douglas Farnie, historik zameriavajúci sa na históriu výroby bavlny, povedal, že to viedlo k „takým obrovským investíciám kapitálu, že sa takmer vyrovnali vytvoreniu nového odvetvia“.7

Zmena ceny poskytla správu aj motiváciu

Lekciou pre ekonómov je, že Lincoln síce blokádu nariadil, no poľnohospodári a predajcovia, ktorí zvýšili cenu bavlny, nereagovali na žiadne príkazy. Na príkazy nereagovali ani majitelia textiliek, ktorí znížili produkciu textilu a prepustili pracovníkov či zúfalo hľadali nový zdroj surovej bavlny. Kupovaním nových strojov majitelia textiliek priniesli rozmach investícií a nových pracovných miest.

K všetkým uvedeným rozhodnutiam došlo v priebehu niekoľkých mesiacov a prijali ich milióny ľudí, pričom väčšina z nich sa vôbec nepoznala a každý sa snažil čo najlepšie využiť celkom novú situáciu v ekonomike. Americká bavlna sa stala vzácnejšou a na túto skutočnosť reagovali ľudia od bavlníkových polí v Maháraštre cez deltu Nílu a Brazíliu až po textilné továrne v Lancashire.

Aby sme pochopili, ako zmena ceny bavlny zmenila svetový systém produkcie bavlny a textilov, musíme ceny určené na trhu chápať ako správy. Zvýšenie ceny americkej bavlny medzi ľudí rozkríklo: „Hľadajte iné zdroje a nájdite nové technológie vhodné na ich spracovanie.“ Zvýšenie cien benzínu zasa vodičovi auta napovie: „Choď radšej vlakom.“ Táto správa sa následne dostane k prevádzkovateľovi železníc: „Ak pridáš viac vlakových spojov, dosiahneš vyšší zisk.“ Keď sa zvýši cena elektriny, firma alebo rodina dostane správu: „Porozmýšľaj o inštalácii fotovoltických panelov na strechu.“

V mnohých prípadoch (akým je aj sled udalostí, ktorý sa začal 12. apríla 1861 za Lincolnovým stolom) dávajú tieto správy zmysel, a to nielen pre jednotlivé firmy a rodiny, ale aj pre spoločnosť. Ak je niečo drahšie, tak je pravdepodobné, že má o to záujem viac ľudí alebo sa zvýšili náklady na výrobu, alebo oboje. Nájdením alternatívy človek šetrí peniaze a šetrí zdrojmi spoločnosti. Je to tak preto, že v niektorých podmienkach ceny poskytujú presný ukazovateľ vzácnosti tovaru alebo služby.

Prečítajte si kapitolu 1 s názvom ‘Who’s in Charge?’ z knihy Paula Seabrighta. Nájdete v nej bližšie informácie o tom, ako dokážu trhové ekonomiky organizovať komplexný obchod medzi neznámymi ľuďmi.

Paul Seabright. 2010. The Company of Strangers: A Natural History of Economic Life (Revised Edition). Princeton, NJ: Princeton University Press.

Ekonomiky (alebo firmy) s centrálnym plánovaním

V kapitole 1 sme sa venovali plánovaným ekonomikám, ktoré fungovali v Sovietskom zväze a iných stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách pred 90. rokmi 20. storočia. V takýchto ekonomikách úmyselne vysielajú správy o tom, ako sa veci vyrábajú, štátni experti. Oni rozhodujú, čo sa vyrobí a za akú cenu sa to predá. Ako sme sa dozvedeli v kapitole 6, to isté platí aj vo veľkých firmách ako General Motors, kde to, čo bude kto robiť, určuje vedenie (a nie ceny).

Na cenách určovaných trhom je skvelé to, že správy nevysielajú jednotlivci, ale anonymné interakcie niekedy aj miliónov ľudí. A keď sa zmenia podmienky – napríklad sa nájde lacnejší spôsob výroby chleba – nikto nemusí komunikovanú správu meniť („daj si dnes na večeru chlieb a nie zemiaky“). Zmena ceny je výsledkom zníženia nákladov firmy a nižšia cena chleba hovorí za všetko.

11.6 Motivácia za správami poskytnutými cenami

Ryby a rybolov zohrávajú v živote ľudí v Kérale v Indii dôležitú úlohu. Väčšina z nich konzumuje ryby aspoň raz denne a do rybárskeho priemyslu je zapojených viac než milión ľudí. Pred rokom 1997 však boli ceny vysoké a zisky z rybolovu boli obmedzené v dôsledku plytvania a vyjednávacej sily obchodníkov s rybami, ktorí vykupovali úlovky rybárov a predávali ich spotrebiteľom.

Dôležitosť načasovania

Keď sa rybári vrátili do prístavu, aby denný úlovok sardiniek predali obchodníkom s rybami, zistili, že tí už mali na daný deň rýb dostatok. Ďalšie ryby nechceli kúpiť za nijakú cenu. Cena bola v podstate nulová! Rybári na týchto trhoch bezcenný úlovok jednoducho vyhodili späť do mora.

Pár šťastných sa vrátilo do správneho prístavu v správnom čase, keď dopyt prevyšoval ponuku, a odmenou im boli mimoriadne vysoké ceny.

14. januára 1997 napríklad prišlo na trh vo Vatakare jedenásť lodí s rybami. Na trhu už však bol rýb nadbytok, takže úlovok museli vyhodiť. Bola tu teda nadmerná ponuka rýb v objeme jedenásť lodí. Na rybích trhoch 15 km od Vatakary však bol nadmerný dopyt – pätnásť kupujúcich odišlo z trhu v Chombale bez toho, aby si mohli kúpiť rybu za akúkoľvek cenu. Šťastie či smola rybárov, ktorí sa vracajú do prístavov na pobreží Kéraly, je zobrazené na grafe 11.1.

Len sedem z pätnástich trhov nezaznamenalo nadmernú alebo nedostatočnú ponuku. V týchto siedmich dedinách (na zvislej osi) sa ceny pohybovali od štyroch rupií za kilogram na trhu v dedine Arikady až po vyše sedem rupií za kilogram v Kanhangade.


: Vyjednávacia sila a ceny na veľkoobchodnom trhu s rybami v Kérale (14. januára 1997). (Poznámka: Na dvoch trhoch bol rovnaký výsledok s cenou 6,2 rupie za kilogram.)
Celá obrazovka

Graf 11.1 Vyjednávacia sila a ceny na veľkoobchodnom trhu s rybami v Kérale (14. januára 1997). (Poznámka: Na dvoch trhoch bol rovnaký výsledok s cenou 6,2 rupie za kilogram.)

Robert Jensen. 2007. ‘The Digital Provide: Information (Technology), Market Performance, and Welfare in the South Indian Fisheries Sector.’ The Quarterly Journal of Economics 122 (3) (August): pp. 879–924.

Keď mali rybári vyjednávaciu silu z dôvodu nadmerného dopytu, dosiahli oveľa vyššiu cenu. Na trhoch bez nadmerného dopytu či nadmernej ponuky bola priemerná cena 5,9 rupie za kilogram, čo predstavuje vodorovná prerušovaná čiara. Priemer na trhoch s nadmerným dopytom dosahoval 9,3 rupie za kilogram. Rybári, ktorí mali to šťastie, že produkty ponúkali na týchto trhoch, dosiahli mimoriadne zisky, ak teda predpokladáme, že ceny na trhoch bez nadmernej ponuky či nadmerného dopytu sú dostatočné na dosiahnutie ekonomického zisku. Samozrejme na ďalší deň mohli mať smolu, nenájsť vôbec žiadnych kupujúcich a celý úlovok vysypať do mora.

Ceny odovzdávali dôležité správy: „Ryby sú vzácne v Chombale, no nie vo Vatakare.“ K rybárom sa však nedostali včas na to, aby ich mohli motivovať zmeniť svoje konanie a prispôsobiť sa tak nadbytku na jednom trhu a nadmernému dopytu na inom.

Mobily doručia správy včas

Situácia sa celkom zmenila, keď si rybári zadovážili mobily. Ešte na mori vracajúci sa rybári zavolali na pobrežné rybie trhy a vybrali si ten s najvyššími cenami. Ak by sa vrátili na trh s vysokými cenami, dosiahli by ekonomickú rentu (teda príjem presahujúci druhú najlepšiu možnosť, teda scenár, v ktorom by sa vrátili na trh bez nadmerného dopytu, alebo, čo je ešte horšie, na trh s nadmernou ponukou).

Získaním prístupu k trhovým informáciám o relatívnych cenách v reálnom čase mohli rybári upraviť spôsob produkcie (rybolov) a distribúcie (trh, ktorý navštívia) tak, aby získali vyššie príjmy.

V štúdii pätnástich pobrežných trhov pozdĺž 225 kilometrov pobrežia severnej Kéraly sa zistilo, že odkedy mali rybári mobily, rozdiely v denných cenách medzi pobrežnými trhmi sa znížili na štvrtinu pôvodnej úrovne. Žiadne lode nemuseli svoj úlovok vysypať do mora. Zníženie plytvania a vyjednávacej sily obchodníkov zvýšilo zisky rybárov o 8 % a zároveň klesli ceny pre spotrebiteľov o 4 %.

Mobily rybárom umožnili veľmi účinne hľadať príležitosti na dosiahnutie renty. Ich činnosť s cieľom maximalizovať svoju rentu zmenila fungovanie trhov s rybami v Kérale – v podstate úplne odstránila striedanie nadmerného dopytu a nadmernej ponuky, čo bolo výhodné pre rybárov a spotrebiteľov, no nie pre obchodníkov s rybami, ktorí boli v postavení sprostredkovateľov.

Došlo k tomu preto, lebo rybári v Kérale loviaci sardinky mohli reagovať na cenové správy. Informácie poskytnuté cenami na rôznych pobrežných trhoch prichádzali v správnom čase, takže rybári mali motiváciu zakotviť na trhoch, kde boli ryby najpotrebnejšie.

Otázka 11.1 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na grafe 11.1 vidíme, ako vyjednávacia sila ovplyvňovala ceny na pobrežných trhoch v Kérale 14. januára 1997. Čo môžeme z týchto informácií vyvodiť?

  • Čím vyššia je nadmerná ponuka, tým nižšia je cena rýb.
  • Cena rýb na všetkých trhoch s nadmerným dopytom je 9,3 rupie za kilogram.
  • V prípadoch, keď sa dopyt rovná ponuke, mali rybári na všetkých trhoch rovnaké ceny.
  • Údaje ukazujú, že kupujúci majú vyjednávaciu silu, ak je na trhu nadmerná ponuka.
  • Na všetkých trhoch s nadmernou ponukou je cena rýb nulová.
  • Priemerná cena na trhoch s nadmerným dopytom je 9,3 rupií za kilogram, no čím vyšší je nadmerný dopyt, tým vyššia je cena.
  • Aj keď sa dopyt rovnal ponuke, ryby sa na rôznych miestach predávali za rôzne ceny.
  • V prípade nadmernej ponuky je cena nulová. Kupujúci majú všetku vyjednávaciu silu a predávajúci nemajú žiadnu.

11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia

Trhy však nie vždy fungujú správne. Vráťme sa späť a pozrime sa na diagnostiku a liečbu prípadu podobne ako v podkapitole 11.1 pri pesticídoch na Martiniku a Guadeloupe. Ako sme videli v kapitole 1, súkromné vlastníctvo je kľúčovou požiadavkou trhového systému. Aby bolo určitý predmet možné kúpiť či predať, niekto si musí nárokovať vlastníctvo daného predmetu. Nezaplatili by ste za niečo, ak by ste neverili, že ostatní budú vaše vlastnícke právo rešpektovať (a v prípade potreby aj chrániť).

vlastnícke práva
Právna ochrana vlastníctva vrátane práva zabrániť iným osobám vo využívaní danej veci a čerpať úžitok z vlastnenej veci alebo ju predať.

Aby trh fungoval efektívne (alebo vôbec existoval), sú potrebné iné spoločenské inštitúcie a normy. Štáty poskytujú systém zákonov a presadzovania práva, ktoré zaručujú vlastnícke práva a vynucujú zmluvy.

Mnohé z problémov s trhmi, ktorým sa v tejto kapitole venujeme, vznikajú v dôsledku ťažkostí so zaručením vlastníckych práv či spísaním vhodných zmlúv. Ide o statky ako čisté rieky, na ktorých ľuďom záleží, no nie je možné ich ľahko kúpiť či predať. Existujú „zlá“ ako pasívne fajčenie, ktoré človek vnúti iným bez toho, aby sa zodpovedal za škody, ako by to napríklad mohlo byť vtedy, keby škody spôsobil na cudzom aute.

Cvičenie 11.1 Vlastnícke práva a zmluvy na Madagaskare

Ekonómovia Marcel Fafchamps a Bart Minten skúmali trhy s obilím na Madagaskare v roku 1997, kde boli slabé právne inštitúcie na presadzovanie vlastníckych práv a zmlúv. Napriek tomu zistili, že ku krádežiam či porušeniam zmlúv dochádzalo len zriedka. Obchodníci s obilím sa vyhýbali krádežiam tak, že na skladoch mali nízke množstvo obilia a v prípade potreby spávali v predajniach. Ďalších pracovníkov nezamestnávali, lebo sa báli krádeží z ich strany. Pri preprave tovaru zaplatili za ochranu a prevážali ho v konvoji. Väčšina transakcií sa platila v hotovosti. Dôvera sa zakladala na opakovaných interakciách s tými istými obchodníkmi.8

  1. Naznačujú tieto zistenia, že pre fungovanie trhov nie sú potrebné silné právne inštitúcie?
  2. Spomeňte si na trhové transakcie, v ktorých ste boli zapojení. Mohli by tieto trhy fungovať v prípade neexistencie právneho rámca a ak áno, v čom by sa líšili?
  3. Viete uviesť príklady, v ktorých opakovaná interakcia pomáha podporovať trhové transakcie?
  4. Prečo môžu byť opakované interakcie dôležité, aj keď existuje právny rámec?
zlyhanie trhu
Dochádza k nemu, keď trhy rozdelia zdroje Pareto neefektívnym spôsobom.

Keď trhy zdroje alokujú Pareto neefektívne, hovoríme, že ide o zlyhanie trhu. Jednému prípadu zlyhania trhu sme sa venovali v kapitole 7 – firma, ktorá vyrába diferencovaný tovar, určuje cenu a úroveň produkcie tak, že cena je vyššia ako hraničné náklady. Naopak, neskôr v kapitole 7 sme sa dozvedeli, že súťažná trhová alokácia maximalizuje celkový prebytok výrobcov a spotrebiteľov a je Pareto efektívna, ak produkciou a spotrebou daného statku nie je ovplyvnený nikto iný.

negatívna externalita
Negatívny externý efekt, teda negatívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: externé náklady. Pozri aj: externalita.
externalita
Keď činnosť istej osoby so sebou prináša výhody alebo náklady pre iného jednotlivca a daná osoba tento vplyv pri rozhodovaní o svojej činnosti nezohľadňuje. Ide o externalitu, lebo nie je súčasťou rozhodovacieho procesu osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pozitívne externality odkazujú na výhody a negatívne na náklady, ktoré znášajú ostatní. Pri osobe, ktorá nepriamo vdychuje dym z cigarety inej osoby, ide o negatívnu externalitu. Radosť z krásnej záhrady vášho suseda je pozitívna externalita. Označuje sa aj ako: externý vplyv. Pozri aj: neúplná zmluva, zlyhanie trhu, pozitívna externalita, negatívna externalita.
súkromné hraničné náklady (MPC)
Náklady výrobcu na výrobu dodatočnej jednotky tovaru bez zohľadnenia akýchkoľvek nákladov, ktoré jeho výroba spôsobuje ostatným. Pozri aj: hraničná negatívna externalita (MEC), spoločenské hraničné náklady (MSC).
spoločenské hraničné náklady (MSC)
Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa zohľadňujú náklady výrobcu aj náklady, ktoré vznikli ostatným osobám ovplyvneným výrobou tovaru. Spoločenské hraničné náklady sú súčtom súkromných hraničných nákladov a hraničnej negatívnej externality.

Výroba a spotreba statkov však často ovplyvňuje aj iných. Trhová alokácia statku nebude Pareto efektívna, ak rozhodnutia výrobcov a spotrebiteľov ovplyvnia iných spôsobom, ktorý dostatočne nezohľadnili. Ide o spoločenskú dilemu a v tomto prípade aj príčinu zlyhania trhu. Na tomto mieste si pripomeňme spoločenské dilemy, ktorým sme sa venovali v kapitole 2 a medzi ktoré patrí aj nadužívanie antibiotík. Keď v takýchto prípadoch analyzujeme výhody z obchodu, musíme okrem prebytkov spotrebiteľa a výrobcu zohľadniť aj náklady a výnosy pre ostatné strany, ktoré nie sú kupujúcimi ani predávajúcimi. Napríklad superbaktéria, ktorá vznikne v dôsledku predaja a nadužívania antibiotík, môže zabiť niekoho, kto sa na tomto predaji či kúpe vôbec nezúčastňoval.

V tejto kapitole sa zameriame na spoločenské dilemy na trhoch, a teda aj na zlyhania trhu.

Výhody z obchodu si rozoberieme v prípade, keď výroba statku vytvára negatívnu externalitu v podobe znečistenia. Náš príklad vychádza z reálneho prípadu využívania pesticídu chlórdekón v boji proti banánovým chrobákom na platážach na Guadeloupe a Martiniku. Aby sme analýzu zjednodušili, zameriame sa výlučne na negatívny vplyv pesticídu na rybolov a negatívny vplyv na zdravie rybárov nebudeme zohľadňovať.

Myšlienkový experiment

Prečo hovoríme o externalite (v niektorej literatúre sa hovorí aj o externých efektoch)? Predstavme si, že by banánové plantáže aj rybárske oblasti vlastnila tá istá spoločnosť. Práve táto firma by najímala rybárov a ich úlovky by predávala so ziskom. Majitelia spoločnosti by určovali, koľko pesticídu na banány použijú, pričom by zohľadňovali aj jeho nadväzujúce vplyvy. Popri ziskoch z banánov by museli zohľadňovať aj straty z rybolovu.

Na Martiniku a Guadeloupe, ostrovoch, ktoré sme si opísali v podkapitole 11.1, to však tak nebolo. Zisky z pestovania banánov patrili plantážam a pesticíd ich ešte zvyšoval. Straty v rybolove znášali rybári. Efekt znečistenia pesticídmi bol pre ľudí, ktorí o jeho použití rozhodovali, externý. Spoločné vlastníctvo plantáží a rybolovných oblastí by spôsobilo, že tento efekt by bol interný, no plantáže a rybolovné oblasti mali iných majiteľov.

Oddelené vlastníctvo a externality

Aby sme si mohli namodelovať implikácie takýchto externalít, pozrime sa na graf 11.2, na ktorom nájdeme hraničné náklady na pestovanie banánov na vymyslenom karibskom ostrove, kde sa používal vymyslený pesticíd s názvom Weevokil (názov vychádza z anglického názvu škodcu – banana weevil). Hraničné náklady na pestovanie banánov pre pestovateľov označujeme súkromné hraničné náklady (MPC). Krivka má sklon nahor, lebo náklady na dodatočnú tonu banánov sa zvyšujú s intenzívnejším využívaním pôdy – je potrebné viac prostriedku Weevokil. Naopak, krivka súkromných hraničných nákladov v prípade výroby jazykových kurzov španielčiny v kapitole 7 bola plochá.

Pomocou analýzy na grafe 11.2 si porovnáme MPC produkcie banánov so spoločenskými hraničnými nákladmi (MSC)

Hraničné náklady na pestovanie banánov s použitím pesticídu Weevokil.
Celá obrazovka

Graf 11.2 Hraničné náklady na pestovanie banánov s použitím pesticídu Weevokil.

Súkromné hraničné náklady
: Fialová čiara predstavuje hraničné náklady pre pestovateľov, teda súkromné hraničné náklady (MPC) na pestovanie banánov. Má sklon nahor, lebo náklady na dodatočnú tonu sa zvyšujú s intenzívnejším využívaním pôdy – je potrebné viac prostriedku Weevokil.
Celá obrazovka

Súkromné hraničné náklady

Fialová čiara predstavuje hraničné náklady pre pestovateľov, teda súkromné hraničné náklady (MPC) na pestovanie banánov. Má sklon nahor, lebo náklady na dodatočnú tonu sa zvyšujú s intenzívnejším využívaním pôdy – je potrebné viac prostriedku Weevokil.

Hraničná negatívna externalita (MEC)
: Oranžová čiara predstavuje hraničné náklady, ktoré pestovatelia banánov spôsobujú rybárom – teda hraničnú negatívnu externalitu. Ide o náklady spojené so znížením množstva a kvality rýb spôsobené každou dodatočnou tonou banánov.
Celá obrazovka

Hraničná negatívna externalita (MEC)

Oranžová čiara predstavuje hraničné náklady, ktoré pestovatelia banánov spôsobujú rybárom – teda hraničnú negatívnu externalitu. Ide o náklady spojené so znížením množstva a kvality rýb spôsobené každou dodatočnou tonou banánov.

Spoločenské hraničné náklady
: Sčítaním MPC a MEC dostaneme celkové hraničné náklady na pestovanie banánov, teda spoločenské hraničné náklady (MSC). Tie na grafe predstavuje zelená čiara.
Celá obrazovka

Spoločenské hraničné náklady

Sčítaním MPC a MEC dostaneme celkové hraničné náklady na pestovanie banánov, teda spoločenské hraničné náklady (MSC). Tie na grafe predstavuje zelená čiara.

Celková negatívna externalita
: Vytieňovaná plocha na grafe predstavuje celkové náklady, ktoré spôsobili rybárom plantáže využívajúce pesticíd Weevokil. Ide o súčet rozdielov medzi spoločenskými hraničnými nákladmi a súkromnými hraničnými nákladmi na každej úrovni produkcie.
Celá obrazovka

Celková negatívna externalita

Vytieňovaná plocha na grafe predstavuje celkové náklady, ktoré spôsobili rybárom plantáže využívajúce pesticíd Weevokil. Ide o súčet rozdielov medzi spoločenskými hraničnými nákladmi a súkromnými hraničnými nákladmi na každej úrovni produkcie.

Pareto neefektívne výsledky

Na grafe 11.2 vidíme, že spoločenské hraničné náklady pestovania banánov sú vyššie ako súkromné hraničné náklady. Aby sme sa sústredili na to najdôležitejšie, pozrieme sa na prípad, v ktorom na veľkoobchodnom trhu s banánmi dochádza k hospodárskej súťaži a trhová cena je 400 dolárov za tonu. Ak chcú majitelia banánových plantáží maximalizovať svoje zisky, vieme, že sa rozhodnú pre takú úroveň produkcie, pri ktorej sa cena rovná hraničným nákladom, teda súkromným hraničným nákladom. Na grafe 11.3 vidíme, že celková produkcia je na úrovni 80 000 ton banánov (bod A). Hoci hodnota 80 000 ton maximalizuje zisky pestovateľov banánov, nie sú v tom zohľadnené náklady spôsobené rybolovnému odvetviu, takže nejde o Pareto efektívny výsledok.

Rozhodnutie plantáží o výške produkcie banánov.
Celá obrazovka

Graf 11.3 Rozhodnutie plantáží o výške produkcie banánov.

Zistíme to napríklad tak, že sa pozrieme, čo by sa stalo, ak by plantáže produkovali menej. Pre rybárov by to bolo výhodné, no majitelia plantáží by utrpeli stratu. Preto sa zdá, že pestovanie 80 000 ton musí byť Pareto efektívne. Predstavme si však, že by rybári vedeli presvedčiť majiteľov plantáží, aby produkovali o jednu tonu menej.

  • Rybári by získali 270 $: nemuseli by už znášať nižšie výnosy v dôsledku škôd spôsobených produkciou 80 000 ton banánov.
  • Majitelia plantáží by prišli len o veľmi málo: ich výnosy by klesli o 400 $, no ich náklady by sa znížili o takmer totožnú sumu, lebo pri produkcii 80 000 ton sa súkromné hraničné náklady rovnajú cene (400 $).

Rybári zaplatia majiteľom plantáže za zníženie produkcie

Ak by rybári platili majiteľom plantáže akúkoľvek sumu, ktorá by bola vyššia ako nula, ale nižšia ako 270 $, obe skupiny by na tom boli lepšie pri produkcii 79 999 ton banánov.

hraničná negatívna externalita (MEC)
Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, ktoré vzniknú komukoľvek inému ako výrobcovi tovaru. Pozri aj: súkromné hraničné náklady, spoločenské hraničné náklady.

A čo ďalšia platba, ktorá by presvedčila majiteľov plantáže, aby produkovali 79 998 ton? Vzhľadom na to, že hraničná negatívna externalita spôsobená rybárom je stále oveľa vyššia ako prebytok, ktorý získajú majitelia plantáží za dodatočnú tonu (teda rozdiel medzi cenou a MPC), takáto platba by zlepšila situáciu oboch strán.

O koľko by rybári dokázali presvedčiť majiteľov plantáží, aby znížili produkciu? Pozrime sa na bod na grafe 11.3, v ktorom sa cena banánov rovná spoločenským hraničným nákladom. V tomto bode sa vyprodukuje 38 000 ton banánov. Ak by rybári svojimi platbami dosiahli, že majitelia plantáží budú produkovať 38 000 ton, tak rybári by už ďalšou platbou za zníženú produkciu nezískali žiadne výhody. Ak by sa produkcia ďalej znižovala, strata pre majiteľov plantáží (rozdiel medzi cenou a hraničnými nákladmi) by bola vyššia ako zisk pre rybárov (rozdiel medzi súkromnými a spoločenskými nákladmi, vytieňované). V tomto bode by najvyššia suma, ktorú by boli rybári ochotní zaplatiť, nebola dostatočná na to, aby motivovala majiteľov plantáží ďalej znížiť produkciu. Pareto efektívna úroveň produkcie banánov je teda 38 000 ton.

Možnosť Pareto efektívneho výsledku bez zásahu štátu

Zhrňme si teda, čo sme sa zatiaľ dozvedeli:

  • Plantáže produkujú 80 000 ton banánov: v tomto bode sa cena rovná MPC.
  • Pareto efektívna úroveň produkcie je 38 000 ton banánov: cena sa rovná MSC.
  • *Keď je produkcia na úrovni 38 000 ton, nie je možné, aby na tom boli lepšie súčasne majitelia plantáže aj rybári.
  • Čo ak by jedna spoločnosť vlastnila banánovú plantáž aj rybolovné oblasti? Táto spoločnosť by sa rozhodla pre produkciu 38 000 ton, lebo pri jednom majiteľovi by sa cena rovnala MPC práve pri 38 000 tonách.

Znečisťujúce látky ako Weevokil majú vo všeobecnosti negatívne externality – ide o environmentálne dôsledky ich používania. Tým, ktorí sa rozhodli ich použiť, prinášajú súkromné výhody, no ničením životného prostredia, v tomto prípade vodných zdrojov, spôsobujú iným firmám alebo domácnostiam, ktoré sa spoliehajú na environmentálne zdroje, negatívne externality. Pre spoločnosť ako celok ide o prípad zlyhania trhu. V porovnaní s Pareto efektívnym rozdelením sa znečisťujúca látka nadužíva a produkuje sa priveľa príslušného tovaru (v našom príklade banánov).

Charakteristiky tohto prípadu zlyhania trhu sú zhrnuté v tabuľke 11.4. V ďalších podkapitolách si iné príklady zlyhania trhu tiež zhrnieme v podobnej tabuľke. Na konci kapitoly uvedieme všetky príklady spoločne v tabuľke 11.15, aby sme si ich mohli porovnať.

Rozhodnutie  Ako ovplyvní iných  Náklady alebo výnosy  Zlyhanie trhu (nesprávna alokácia zdrojov)  Podmienky spojené s týmto typom zlyhania trhu
Firma používa pesticíd, ktorý sa dostáva do vodných tokov  Škody po prúde rieky  Súkromné výhody, negatívne externality  Nadužívanie pesticídu a nadmerná produkcia plodiny, na ktorú sa využíva  Negatívna externalita, evironmentálne dôsledky

Tabuľka 11.4 Zlyhanie trhu: znečistenie vody.

Otázka 11.2 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Továreň sa nachádza vedľa ubytovne pre zdravotné sestry, ktoré pracujú na nočné zmeny. Továreň za deň vyrobí 120 humanoidných robotov. Výrobný proces je pomerne hlučný a zdravotné sestry sa často sťažujú, že im ruší spánok. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Súkromné hraničné náklady sú celkovými nákladmi firmy na výrobu 120 robotov za deň.
  • Spoločenské hraničné náklady sú náklady spojené s hlukom z výroby dodatočného robota, ktoré znášajú zdravotné sestry.
  • Hraničná negatívna externalita predstavuje súčet nákladov pre továreň plus náklady spojené s hlukom z výroby dodatočného robota, ktoré znášajú zdravotné sestry.
  • Celková externalita predstavuje celkové náklady za deň, ktoré musia v dôsledku produkcie továrne znášať zdravotné sestry.
  • MPC predstavuje náklady továrne na výrobu jedného dodatočného robota, nie celkové náklady.
  • MSC je súčet nákladov továrne a zdravotných sestier spojených s výrobou jedného dodatočného robota, MSC = MPC + MEC.
  • MEC sú náklady spojené s hlukom, ktoré musia znášať zdravotné sestry pri výrobe dodatočného robota.
  • Celková negatívna externalita je súčtom hraničných negatívnych externalít výroby všetkých robotov. Ide o celkové náklady, ktoré znášajú zdravotné sestry.

11.8 Externality a súkromné vyjednávanie

Skutočnosť, že trhová alokácia v prípade banánov (produkcia 80 000 ton s použitím prostriedku Weevokil) nie je Pareto efektívna, sme dokázali tým, že rybári môžu zaplatiť majiteľom plantáže za zníženie produkcie banánov a obe strany na tom budú lepšie.

Môže takýto postup predstavovať riešenie zlyhania trhu, ktorý by sa mohol použiť v skutočnom svete?

Viac príkladov externalít a príslušných riešení z reálneho sveta je uvedených v kapitole 20 v knihe The Economy. V podkapitole 20.3 napríklad nájdeme analýzu nákladov a výnosov opatrení na zmiernenie zmeny klímy a v podkapitole 20.5 si môžeme prečítať o environmentálnych systémoch stropov a obchodovania s emisiami. V kapitole 21 podkapitole 21.7The Economy sa hovorí o navrhovaní patentových opatrení.

Môže. Rybári by s majiteľmi plantáží mohli dospieť k súkromnej dohode. Takéto riešenia sa často nazývajú Coaseovým vyjednávaním, podľa Ronalda Coasea, ktorý bol priekopníkom myšlienky, že pri riešení externalít môže byť užitočnejšie siahnuť po súkromnom vyjednávaní než po zásahu štátu. Tvrdil, že dve strany výmeny majú často viac informácií potrebných na dosiahnutie efektívneho výsledku ako štát.

Veľkí ekonómovia Ronald Coase

Ronald Coase S Ronaldom Coaseom (1910 – 2013) sme sa už stretli. Spomínali sme ho v kapitole 6 v súvislosti s jeho predstavou o firme ako politickej organizácii. Takisto je známy svojou myšlienkou, že súkromné vyjednávanie dokáže vyriešiť zlyhania trhu a v niektorých prípadoch dokonca účinnejšie ako opatrenia štátu.

Vysvetľoval, že ak jedna strana vykonáva aktivitu, ktorej vedľajším efektom sú škody pre druhú stranu, tieto dve strany môžu dosiahunuť Pareto efektívne rozdelenie zdrojov vzájomnou dohodou. Svoj argument podložil právnym sporom Sturgesa proti Bridgmanovi v Spojenom kráľovstve. Spor sa týkal cukrára Bridgmana, ktorý dlhé roky používal stroje produkujúce hluk a vibrácie. Nespôsobovalo to žiadne externality, až kým si jeho sused, lekár Sturges, na hranici pozemku v blízkosti cukrárovej kuchyne nepostavil ambulanciu. Lekárovi sa na súde podarilo získať súdne nariadenie, ktoré Bridgmanovi zakazovalo stroje používať.

Coase uviedol, že keď doktor získal právo zabrániť susedovi v používaní strojov, tieto dve strany mohli výsledok zmeniť. Lekár by bol ochotný vzdať sa svojho práva na zastavenie hluku výmenou za finančnú kompenzáciu. No a cukrár by ju bol ochotný zaplatiť, ak by hodnota jeho obťažujúcej činnosti prevyšovala náklady, ktoré lekárovi spôsobuje.

Rozhodnutie súdu v prospech Sturgesa a nie Bridgmana by však neovplyvnilo to, či by Bridgman pokračoval vo využívaní svojich strojov. Ak by cukrár získal právo stroje používať, lekár by mu mohol zaplatiť za to, aby s tým prestal. Pristúpiť by však na to bol ochotný len vtedy, ak by jeho náklady boli vyššie ako zisky cukrára z využívania strojov.

Inak povedané, súkromné vyjednávanie by zabezpečilo, že stroje by sa využívali len a len vtedy, ak by ich využívanie spolu s finančnou kompenzáciou bolo pozitívne pre oboch. Súkromné vyjednávanie by zabezpečilo Paretovu efektívnosť. Vyjednávanie dáva cukrárovi motiváciu zohľadňovať okrem súkromných hraničných nákladov spojených s používaním stroja na výrobu sladkostí aj negatívne externality, ktoré spôsobí lekárovi. Cukrár teda zohľadní celé spoločenské náklady. Náklady spojené s využívaním obťažujúceho stroja počas lekárových ordinačných hodín teraz cukrárovi poskytovali tú správnu informáciu. Súkromné vyjednávanie môže poslúžiť ako náhrada právneho záväzku. Zabezpečuje, že poškodení budú odškodnení a tí, čo škody spôsobujú, sa budú snažiť škodlivému správaniu vyhýbať.

To, či súdy rozhodli v prospech Sturgesa (lekára) alebo Bridgmana (cukrára), nemalo na dosiahnutie Paretovej efektívnosti žiadny vplyv. Pokiaľ súd jasne stanoví, kto má právo na čo, aby mohli dve strany sporu vyjednávať, podarí sa dosiahnuť efektívny výsledok. Rozhodnutie súdu však ovplyvní rozdelenie príjmu medzi nich. Keďže súd rozhodol v prospech Sturgesa, Bridgman by mu musel platiť za to, aby mohol stroje používať. Ak by to bolo naopak, Sturges by mohol platiť Bridgemanovi za to, aby s používaním strojov prestal.

Zhrňme si teda, čo sme sa zatiaľ dozvedeli:

  • Súd stanoví úvodné vlastnícke práva: v tomto prípade konkrétne Bridgmanovo právo robiť hluk alebo Sturgesovo právo na ticho.
  • To povedie k Pareto efektívnemu výsledku: pokiaľ sa v súkromnom vyjednávaní vyčerpajú všetky potenciálne vzájomné výhody, výsledok bude (z definície) Pareto efektívny bez ohľadu na to, ktorej zo strán patrili úvodné práva.
  • Je to spravodlivé? Môžeme namietať, že rozhodnutie súdu spôsobilo nespravodlivé rozdelenie ziskov, no bez ohľadu na to, ako túto obavu zhodnotíme (alebo podobne ako Coase necháme „otázku spravodlivosti bokom“), výsledok bude Pareto efektívny.
transakčné náklady
Náklady, ktoré bránia procesu vyjednávania alebo dohode o zmluve. Patria k nim náklady na získanie informácií o tovare, s ktorým sa má obchodovať, a náklady na vymáhanie zmluvy.

Coase zdôrazňoval, že jeho model sa pri väčšine situácií nedá priamo uplatniť, lebo sa spája s nákladmi na vyjednávanie a inými prekážkami, ktoré stranám zabraňujú využiť všetky možné vzájomné výhody. Náklady na vyjednávanie sa niekedy označujú ako transakčné náklady a môžu zabrániť dosiahnutiu Paretovej efektívnosti. Ak cukrár nedokáže zistiť, ako veľmi hluk ovplyvňuje doktora, ten má motiváciu svoje náklady zveličovať, aby dosiahol lepšiu dohodu. Zistenie skutočných nákladov a výnosov každej zo strán je súčasťou nákladov na transakciu, ktoré môžu byť privysoké na to, aby bolo vyjednávanie možné.

Pre lekára a cukrára síce môže byť náročné tieto informácie získať, no pre štát je často ešte náročnejšie získať všetky informácie potrebné na to, aby mohol priamo vynútiť efektívne a spravodlivé riešenie nad rámec jednoduchého objasnenia vlastníckych práv.

Coaseova analýza naznačuje, že neexistencia jasných vlastníckych práv a iné prekážky spôsobujúce vysoké transakčné náklady môžu stáť v ceste vyjednávaniu riešenia negatívnych externalít. No ak existuje jasný právny rámec, podľa ktorého jedna strana pôvodne mala právo na produkovanie určitej externality (či jej zamedzenie), nemusí byť potrebné, aby sa zlyhania trhu riešili opatreniami štátu.

Doteraz ste pravdepodobne vlastnícke práva vnímali ako niečo, čo sa týka tovarov a služieb, ktoré sa zvyčajne nakupujú a predávajú na trhoch, napríklad jedlo, lety či domy. Podľa Coasea by sme sem však mohli zahrnúť aj iné práva – v jeho príklade išlo o právo robiť hluk či právo na tiché pracovné prostredie – a tiež o nich rozmýšľať ako o statkoch, o ktorých možno vyjednávať a obchodovať s nimi za peniaze.

Mohlo by súkromné vyjednávanie vyriešiť problém s pesticídom?

rezervačná možnosť
Druhá najlepšia možnosť, ktorú má človek v konkrétnej transakcii k dispozícii. Označuje sa aj ako: záložná možnosť. Pozri aj: rezervačná cena.

Pozrime sa na to, ako by súkromné vyjednávanie mohlo vyriešiť problém s pesticídom. Využívanie prostriedku Weevokil najprv nie je nelegálne. Podľa rozdelenia vlastníckych práv majú majitelia plantáže právo ho využívať a rozhodnú sa vyprodukovať 80 000 ton banánov. Toto rozdelenie a príslušné príjmy a environmentálne efekty predstavujú rezervačné možnosti majiteľov plantáží a rybárov. Práve takéto rozdelenie dosiahnu, ak sa nedohodnú.

Aby mohli rybári a majitelia plantáží efektívne vyjednávať, museli by byť zorganizovaní tak, aby jeden človek (alebo orgán) mohol prijímať rozhodnutia v mene celej skupiny. Predstavme si, že zástupca združenia rybárov si sadne k rokovaciemu stolu so zástupcom združenia pestovateľov banánov. Aby sme si to zjednodušili, budeme predpokladať, že k prostriedku Weevokil neexistujú žiadne alternatívy, takže vyjednávať sa bude len o výške produkcie banánov.

Obe strany by mali pochopiť, že by pre nich mohlo byť výhodné uzavrieť dohodu o znížení produkcie na Pareto efektívnu úroveň. Na grafe 11.5 predstavuje situáciu pred začiatkom vyjednávania bod A a Pareto efektívnym množstvom je 38 000 ton. Vyfarbená plocha predstavuje výnosy pre rybárov (z čistejšej vody) v prípade, že produkcia sa zníži z 80 000 na 38 000. Zníženie produkcie banánov však spôsobuje nižšie zisky majiteľov plantáží. Pomocou analýzy na grafe 11.5 uvidíme, že pokles zisku je nižší ako výnosy pre rybárov, takže vzniká čistý spoločenský výnos, o ktorý by sa po dohode mohli podeliť.

Výnosy z vyjednávania.
Celá obrazovka

Graf 11.5 Výnosy z vyjednávania.

Súčasný stav v bode A
: Situáciu pred vyjednávaním predstavuje bod A a Pareto efektívne množstvo banánov je 38 000 ton. Vyfarbená plocha predstavuje výnosy pre rybárov v prípade, že produkcia sa zníži z 80 000 na 38 000 (konkrétne ide o zníženie nákladov rybárov).
Celá obrazovka

Súčasný stav v bode A

Situáciu pred vyjednávaním predstavuje bod A a Pareto efektívne množstvo banánov je 38 000 ton. Vyfarbená plocha predstavuje výnosy pre rybárov v prípade, že produkcia sa zníži z 80 000 na 38 000 (konkrétne ide o zníženie nákladov rybárov).

Stratený zisk
: Znížením produkcie z 80 000 na 38 000 ton sa znížia aj zisky plantáží. Zníženie zisku sa rovná strate prebytku výrobcu, čo predstavuje modrá plocha.
Celá obrazovka

Stratený zisk

Znížením produkcie z 80 000 na 38 000 ton sa znížia aj zisky plantáží Zníženie zisku sa rovná strate prebytku výrobcu, čo predstavuje modrá plocha.

Čistý spoločenský výnos
: Čistý spoločenský výnos sa rovná výnosu pre rybárov mínus strata pre majiteľov plantáží, čo predstavuje zvyšná zelená plocha.
Celá obrazovka

Čistý spoločenský výnos

Čistý spoločenský výnos sa rovná výnosu pre rybárov mínus strata pre majiteľov plantáží, čo predstavuje zvyšná zelená plocha.

Výnosy rybárov by boli vyššie ako strata majiteľov plantáží, preto by rybári boli ochotní pestovateľom banánov zaplatiť za zníženie produkcie na 38 000 ton, ak by na to mali peniaze.

najnižšia akceptovateľná ponuka
V hre ultimátum je to najmenšia ponuka navrhovateľa, ktorú prijímateľ neodmietne. Všeobecne sa používa v situáciách vyjednávania na označenie najmenej výhodnej ponuky, ktorá by bola prijatá.

Najnižšia akceptovateľná ponuka od rybárov závisí od toho, akú sumu zarábajú plantáže v súčasnej situácii – ide o ich rezervačný zisk (predstavuje ho modrá plocha označená ako strata zisku). Ak by majitelia plantáží súhlasili s touto minimálnou platbou, ktorá im má vykompenzovať stratu zisku, rybári by dosiahli čistý výnos rovný čistému spoločenskému výnosu, kým plantáže by na tom neboli o nič lepšie (ale ani horšie).

Maximum, ktoré by rybári boli ochotní zaplatiť, určuje ich rezervačná možnosť (resp. záložná možnosť), podobne ako v prípade majiteľov plantáží. Ide o súčet modrej a zelenej plochy. V tomto prípade by majitelia plantáží získali celý čistý spoločenský výnos a rybári by na tom neboli o nič lepšie. Podobne ako v príkladoch vyjednávania v kapitole 5 sa výška kompenzácie, na ktorej sa dohodnú majitelia plantáží a rybári a bude sa nachádzať medzi najvyššou a najnižšou úrovňou, určí na základe vyjednávacej sily jednotlivých skupín.

Právny rámec ovplyvní, kto bude z riešenia trhového zlyhania čerpať výhody

Možno si myslíte, že je nespravodlivé, že rybári musia platiť za zníženie znečistenia. Na Pareto efektívnej úrovni produkcie banánov musí rybársky sektor stále znášať znečistenie (čo predstavuje skutočnosť, že MSC je nad MPC) a musí platiť za zastavenie zhoršovania znečistenia. Dochádza k tomu preto, že sme predpokladali, že majitelia plantáží majú zákonné právo Weevokil používať.

Alternatívny právny rámec by mohol dať rybárom právo na čistú vodu. Ak by to tak bolo, majitelia plantáží, ktorí by chceli používať Weevokil, by mohli navrhnúť dohodu, podľa ktorej by rybárom platili za to, aby sa vzdali časti svojho práva na čistú vodu, aby sa dosiahla Pareto efektívna úroveň produkcie banánov. Pre rybárov by to bol oveľa pozitívnejší výsledok. Vyjednávanie by v zásade viedlo k Pareto efektívnemu rozdeleniu bez ohľadu na to, či by v úvode mali práva plantáže (právo znečisťovať) alebo rybári (právo na čistú vodu). Tieto dva prípady sa však zásadne líšia v tom, kto vyriešením trhového zlyhania získa a kto stratí. Toto obmedzenie, ktoré bolo vysvetlené aj vo videu UMassEconomics a venujeme sa mu aj nižšie, spôsobuje, že Coaseov návrh sa v praxi ťažko vykonáva.

Prečo súkromné dohody nemusia fungovať

Ako uznal aj Coase, dosiahnutie Paretovej efektívnosti môžu zmariť praktické prekážky vyjednávania:

  • Prekážky kolektívnej činnosti: súkromné vyjednávanie môže byť nemožné, ak je na oboch stranách externality veľké množstvo aktérov, napríklad veľa rybárov či majiteľov plantáží. Každá strana si musí nájsť niekoho, komu verí, aby vyjednával za ňu, a dohodnúť sa, ako sa platby v jednotlivých sektoroch rozdelia. Jednotlivci zastupujúci tieto dve skupiny by vykonávali verejnú službu, ktorá by sa dala ťažko zabezpečiť.
  • Chýbajúce informácie: Stanovenie systému platieb si vyžaduje zmerať náklady spojené s prostriedkom Weevokil nielen agregovane, ale aj jednotlivo pre každého rybára. Takisto je potrebné určiť presný pôvod znečisťujúcej látky po konkrétnych plantážach. Až keď budeme mať tieto informácie, budeme vedieť vypočítať výšku platby, ktorú musí zaplatiť každý rybár, a koľko by mal každý majiteľ plantáže dostať. Je očividné, že je oveľa ťažšie zabezpečiť, aby znečisťujúci priemysel niesol zodpovednosť za škody, ktoré spôsobuje, než vypočítať zodpovednosť za škody v prípade jedného ľahkovážneho vodiča.
  • Obchodovateľnosť a právna vymožiteľnosť: Dohoda obsahuje obchodovanie s vlastníckymi právami a zmluva, ktorou sa tento obchod riadi, musí byť vynútiteľná. Keď rybári súhlasili, že budú platiť tisíce dolárov, musia byť potom schopní spoľahnúť sa na právny systém pre prípad, že majiteľ plantáže nezníži svoju produkciu. To si môže vyžadovať, aby rybári a súdy získali informácie o prevádzke plantáží, ktoré nie sú verejne známe či dostupné.
  • Obmedzené zdroje: Rybári nemusia mať dosť peňazí na to, aby zaplatili majiteľom plantáží za zníženie produkcie na 38 000 ton (v kapitole 9 sme sa venovali tomu, prečo si asi nebudú môcť požičať vysoké sumy).

Príklad s pesticídom nám ukazuje, že hoci náprava zlyhaní trhu prostredníctvom vyjednávania si nevyžaduje priamy zásah štátnych orgánov, je potrebný právny rámec vynucovania zmlúv, ktorý má zabezpečiť, že všetky strany budú dohody dodržiavať. No aj keď takýto rámec existuje, existujú ďalšie problémy ako kolektívna činnosť, chýbajúce informácie či presadzovanie komplikovaných zmlúv. No a práve tieto problémy majú na svedomí skutočnosť, že samotné Coaseovo vyjednávanie pravdepodobne ako jediné riešenie zlyhania trhu neobstojí.

Zásada znečisťovateľ platí

Podľa Deklarácie z Ria o životnom prostredí a rozvoji, ktorú v roku 1992 vydalo OSN:

Štátne orgány by sa mali usilovať o podporu internalizácie environmentálnych nákladov a o využívanie ekonomických nástrojov, berúc do úvahy princíp, podľa ktorého náklady súvisiace so znečistením má v zásade niesť znečisťovateľ a pritom by sa mal brať ohľad na verejný záujem a nemali by byť porušované medzinárodné obchodné vzťahy a investičné aktivity.

zásada znečisťovateľ platí
Usmernenie environmentálnej politiky, podľa ktorej by tí, ktorí spôsobujú negatívne vplyvy na životné prostredie iným, mali platiť za škody, ktoré spôsobujú, prostredníctvom daní alebo iných prostriedkov. Pozri aj: negatívna externalita.

Viaceré prístupy, ktorým sa v tejto kapitole venujeme, sú v súlade s touto zásadou, ktorú nazývame zásada znečisťovateľ platí. Bez ohľadu na to, či budú mať rybári právo na čistú vodu alebo si budú nárokovať na odškodnenie, pre majiteľov plantáží to bude znamenať, že budú musieť zaplatiť aspoň toľko, aby sa pokryli náklady spôsobené v sektore rybolovu. Daň tiež znamená, že znečisťovateľ platí, aj keď peniaze dostane štát a nie rybári. Zmiernenie situácie by sa rovnako mohlo dosiahnuť tak, že by sa majiteľom plantáží poskytli dotácie na využívanie alternatívnej technológie, ktorá by spôsobovala nižšie znečistenie.

Firma môže tieto dve opatrenia vnímať tak, že dotácia je „cukor“ a daň je „bič“. Daň, ktorá nasleduje zásadu znečisťovateľ platí, znižuje zisky firmy. Dotácia zisky zvyšuje. To, či je správne využitie cukru alebo biča, závisí od uskutočniteľnosti a nákladov na zavedenie dotácie alebo dane, a tiež od toho, či je z pohľadu spravodlivosti cieľom zvýšiť alebo znížiť príjmy spoločnosti, ktorá je cieľom opatrenia.

Keď sa na to pozrieme z tohto pohľadu, zásada znečisťovateľ platí nie je vždy dobrým základom najlepšieho opatrenia. Ako príklad si vezmime veľké mesto v nízkopríjmovej krajine, kde sa ešte stále najčastejšie varí na dreve, čo ale spôsobuje vysoké hodnoty tuhých častíc v ovzduší a tie majú za následok astmu a iné respiračné ochorenia:

  • Spravodlivosť: Práve chudobné rodiny nemajú dostatočný príjem alebo prístup k elektrine, čo by im umožnilo variť a vykurovať svoje domy s menšími negatívnymi environmentálnymi externalitami. V tomto prípade by mnohí pre nespravodlivosť namietali proti uplatneniu zásady znečisťovateľ platí a skôr by presadzovali dotovanie kerozínu alebo lepších dodávok elektriny.
  • Účinnosť: Dotácie na kerozín budú pravdepodobne nákladovo efektívnym spôsobom zníženia množstva smogu v porovnaní s vystopovaním a vymáhaním platieb od stoviek tisícov ľudí, ktorí ovzdušie v meste znečisťujú spaľovaním dreva.

Cvičenie 11.2 Vyjednávacia sila

Vysvetlite, aké faktory môžu ovplyvniť vyjednávaciu silu strán v príklade majiteľov plantáží a rybárov.

súkromné hraničné výnosy (MPB)
Úžitok (v zmysle zisku alebo užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru pre jednotlivca, ktorý sa rozhodol ju vyrobiť alebo spotrebovať, bez zohľadnenia úžitku, ktorý získali ostatní.
spoločenské hraničné výnosy (MSB)
Úžitok (v zmysle užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa berie do úvahy úžitok jednotlivca, ktorý sa rozhoduje o výrobe alebo spotrebe, ako aj úžitok všetkých ostatných, ktorých sa toto rozhodnutie týka.

Cvičenie 11.3 Pozitívna externalita

Predstavte si včelára, ktorý vyrába med a predáva ho za konštantnú cenu za kilogram.

  1. Zakreslite graf s množstvom medu na vodorovnej osi, hraničnými nákladmi produkcie medu v podobe krivky so sklonom nahor a cenou medu ako vodorovnou čiarou. Nájdite množstvo medu, ktoré bude produkovať včelár, ktorý maximalizuje svoj zisk.
  2. Včelárove súkromné hraničné výnosy (MPB) z produkcie kilogramu medu sa rovnajú cene. Včely sú však výhodné pre poľnohospodárku na susednom pozemku, lebo jej opeľujú plodiny, takže produkcia medu má pozitívnu externalitu. Do grafu zakreslite krivku, ktorá bude predstavovať spoločenské hraničné výnosy (MSB) z produkcie medu. Nájdite množstvo medu, ktoré je Pareto efektívne. Do akej miery sa líši od množstva, pre ktoré sa rozhodol včelár?
  3. Vysvetlite, prečo by na tom poľnohospodárka aj včelár mohli byť lepšie, ak by vyjednávali.

Otázka 11.3 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Graf predstavuje MPC a MSC produkcie továrne na roboty, ktorú sme si predstavili v otázke 11.2.

Celá obrazovka

Graf 11.6 Produkcia továrne na roboty.

Na trhu s robotmi je hospodárska súťaž a trhová cena je 340 $. Továreň momentálne vyrába 120 kusov robotov, no Pareto efektívna hodnota je na úrovni 80. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za správne?

  • Továreň by na zníženie produkcie na 80 akceptovala platbu v minimálnej výške 1 600 $.
  • Maximum, ktoré sú zdravotné sestry ochotné zaplatiť s cieľom presvedčiť továreň, aby produkciu znížila na 80, je 2 400 $.
  • Továreň produkciu na 80 nezníži, ak nedostane aspoň 4 000 $.
  • Čistý spoločenský výnos zo zníženia produkcie na 80 závisí od toho, akú sumu továrni vyplatia sestry.
  • Minimálnou akceptovateľnou sumou je strata prebytku, teda zelená plocha = 0,5 × (340 − 260) × (120 − 80) = 1 600 $.
  • Maximum, ktoré by zdravotné sestry zaplatili, je celkový výnos (zníženie nákladov spojených s hlukom) spojený s poklesom produkcie. Ide o súčet zeleného a ružového trojuholníka, teda [0,5 × (340 − 260) × (120 − 80)] + [0,5 × (460 − 340) × (120 − 80)] = 1 600 $+ 2 400 $= 4 000 $
  • Maximálna suma, ktorú by zdravotné sestry zaplatili, je 4 000 $ (celá farebná plocha). Minimálnu akceptovateľnú sumu predstavuje zelená plocha.
  • Čistý spoločenský výnos je rozdiel medzi znížením nákladov zdravotných sestier spojených s hlukom a stratou zisku pre továreň. Ide o fialovú plochu. Výška platby ju neovplyvňuje. Tou sa určuje iba rozdelenie čistého spoločenského výnosu.

Otázka 11.4 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Vezmime si situáciu, v ktorej hluk z produkcie továrne ovplyvňuje zdravotné sestry v susediacej ubytovni. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za správne v prípade, že Coaseovo vyjednávanie neznemožňujú žiadne transakčné náklady?

  • To, či je konečná úroveň produkcie Pareto efektívna, závisí od toho, kto má úvodné vlastnícke práva.
  • Zdravotné sestry by na tom boli pri vyjednanej alokácii lepšie vtedy, ak by v úvode mali právo na nerušený spánok, než vtedy, ak by mala továreň právo robiť hluk.
  • Ak má továreň právo robiť hluk, nebude chcieť so zdravotnými sestrami vyjednávať.
  • Ak majú úvodné práva zdravotné sestry, tak získajú celé čisté spoločenské výnosy z produkcie robotov.
  • Konečné rozdelenie je Pareto efektívne bez ohľadu na to, či má továreň právo robiť hluk alebo majú zdravotné sestry právo na nerušený spánok. Ide o hlavný výsledok Coaseovho vyjednávania.
  • Ak má úvodné práva továreň, zdravotné sestry budú musieť zaplatiť za zníženie hluku. Ak majú úvodné práva zdravotné sestry, dosiahnu zníženie hluku aj platbu od továrne.
  • Továreň na tom môže byť lepšie, ak od zdravotných sestier získa platbu výmenou za zníženie hluku.
  • Ide o maximum, ktoré môžu zdravotné sestry získať, no či to tak bude, závisí od ich vyjednávacej sily.

11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov

Predpokladajme, že v našom príklade s pesticídom Weevokil je Coaseovo vyjednávanie nepraktické a rybári a majitelia plantáží tento problém nedokážu vyriešiť samostatne. Naďalej budeme predpokladať, že nie je možné pestovať banány bez použitia prostriedku Weevokil.

Čo môže štát urobiť, aby dosiahol zníženie produkcie banánov na úroveň, pri ktorej sa dostatočne zohľadnia náklady pre rybárov? Je to možné troma spôsobmi:

  • regulácia: zastropovanie množstva vypestovaných banánov,
  • zdanenie: zavedenie dane z produkcie alebo predaja banánov,
  • odškodnenie: nákladov spôsobených rybárom.

Každé z týchto opatrení má odlišné implikácie pre rozdelenie príjmu medzi rybárov a majiteľov plantáží.

Regulácia

Vláda by celkovú produkciu banánov mohla zastropovať na úrovni 38 000 ton, ktorá je Pareto efektívna. Zdá sa, že to je priamočiare riešenie. Na druhej strane, ak sa plantáže líšia vo veľkosti a produkcii, môže byť náročné stanoviť pre každú tú správnu kvótu a následne ju presadiť.

Toto opatrenie by znížilo náklady rybárov spojené so znečistením, no znížilo by aj zisky majiteľov plantáží. Prišli by o prebytok z každej tony banánov medzi hodnotami 38 000 a 80 000.

Distribučným efektom tohto opatrenia je presun príjmu z plantáží rybárom.

Zdanenie

Na grafe 11.7 opäť vidíme krivky MPC a MSC. Pri Pareto efektívnom množstve (38 000 ton) sa MSC rovná 400 $ a MPC 295 $. Cena je 400 $. Ak štát zdaní každú vyprodukovanú tonu banánov vo výške 400 $ – 295 $ = 105 $ (hraničná negatívna externalita), tak zisk po zdanení, ktorý zostane plantážam, je 295 $. Ak majitelia plantáží maximalizujú zisky, tak sa rozhodnú pre bod, kde sa cena po zdanení rovná súkromným hraničným nákladom a vypestujú 38 000 ton, teda Pareto efektívne množstvo. Prejdime si jednotlivé kroky na grafe 11.7, aby sme zistili, ako to funguje.

Dosiahnutie Paretovej efektívnosti pomocou zdanenia.
Celá obrazovka

Graf 11.7 Dosiahnutie Paretovej efektívnosti pomocou zdanenia.

Hraničná negatívna externalita
: Pri Pareto efektívnom množstve 38 000 ton sa MPC rovná 295 $. MSC je 400 $. Hraničná negatívna externalita je teda MSC – MPC = 105 $.
Celá obrazovka

Hraničná negatívna externalita

Pri Pareto efektívnom množstve 38 000 ton sa MPC rovná 295 $. MSC je 400 $. Hraničná negatívna externalita je teda MSC – MPC = 105 $.

Daň = MSC − MPC
: Ak štát zdaní každú vyprodukovanú tonu banánov vo výške 105 $, teda vo výške hraničnej negatívnej externality, tak zisk po zdanení, ktorý zostane plantážam, je 295 $.
Celá obrazovka

Daň = MSC − MPC

Ak štát zdaní každú vyprodukovanú tonu banánov vo výške 105 $, teda vo výške hraničnej negatívnej externality, tak zisk po zdanení, ktorý zostane plantážam, je 295 $.

Cena po zdanení je 295 $
: Aby majitelia plantáží maximalizovali svoj zisk, výšku produkcie stanovia tak, že MPC sa bude rovnať cene po zdanení. Vyberú si bod P1 a vyprodukujú 38 000 ton.
Celá obrazovka

Cena po zdanení je 295 $

Aby majitelia plantáží maximalizovali svoj zisk, výšku produkcie stanovia tak, že MPC sa bude rovnať cene po zdanení. Vyberú si bod P1 a vyprodukujú 38 000 ton.

Pigouova daň
Daň uvalená na činnosti, ktoré sa spájajú s negatívnymi externalitami, s cieľom napraviť neefektívny výsledok trhu. Pozri aj: externalita, Pigouova dotácia.
pozitívna externalita
Pozitívny externý efekt, teda pozitívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: externé úspory. Pozri aj: externalita.

Daň mení správu, ktorú vysiela cena banánov tak, aby plantáže čelili celým hraničným spoločenským nákladom svojich rozhodnutí a rozhodli sa produkovať menej. Keď plantáže produkujú 38 000 ton banánov, daň sa presne rovná nákladom spôsobeným rybárom. Tento prístup sa nazýva Pigouovou daňou podľa ekonóma Arthura Pigoua, ktorý ju presadzoval. Funguje to aj v prípade pozitívnej externality – ak sú spoločenské hraničné výnosy rozhodnutia vyššie ako súkromné hraničné výnosy (MPB), z dane sa stáva Pigouova dotácia, ktorá zabezpečí, že zákonodarci zohľadnia aj túto pozitívnu externalitu.

Distribučné efekty zdanenia sa líšia od efektov regulácie. Náklady na znečistenie znášané rybármi sa znížia rovnako, no dochádza k väčšiemu zníženiu ziskov z banánov, lebo majitelia plantáží okrem zníženia produkcie musia platiť aj daň a vláda získa daňové výnosy.

Odškodnenie

Štát by od majiteľov plantáží mohol vyžadovať, aby zaplatili odškodné za náklady spôsobené rybárom. Odškodné za každú tonu banánov sa rovná rozdielu medzi MSC a MPC, ide teda o vzdialenosť medzi zelenou a fialovou krivkou na grafe 11.8. Po zavedení odškodnenia sa hraničné náklady na každú tonu banánov rovnajú MPC plus odškodnenie, ktoré sa rovná MSC. Majitelia plantáží teraz maximalizujú svoj zisk, ak si na grafe 11.8 vyberú bod P₂ a budú produkovať 38 000 ton. Farebná plocha predstavuje celkové zaplatené odškodné. Rybári budú za znečistenie úplne odškodnení a zisky majiteľov plantáží sa rovnajú skutočnému spoločenskému prebytku produkcie banánov.

Majitelia plantáží platia rybárom odškodné.
Celá obrazovka

Graf 11.8 Majitelia plantáží platia rybárom odškodné.

Efekt tohto opatrenia na zisky majiteľov plantáží je podobný ako efekt dane, no rybári sú na tom lepšie, lebo platbu od plantáží dostanú oni a nie štát.

Diagnóza a liečba v prípade chlórdekónu

Keď sme v našom modeli ako Pareto efektívnu úroveň produkcie určili 38 000 ton, predpokladali sme, že pestovanie banánov sa nezaobíde bez použitia prostriedku Weevokil a súvisiaceho znečistenia. Diagnózu sme určili tak, že sa produkovalo priveľa banánov a preskúmali sme opatrenia na zníženie produkcie.

Správna diagnóza

V skutočnom živote na Guadeloupe aj Martiniku boli okrem chlórdekónu k dispozícii aj iné alternatívy. Problém teda spôsobilo používanie chlórdekónu, nie produkcia banánov.

K zlyhaniu trhu došlo preto, že cena chlórdekónu nezohľadňovala náklady, ktoré jeho použitie spôsobilo rybárom, takže firme poskytovala nesprávnu informáciu. Nízka cena hovorila: „Použite túto látku. Pomôže vám ušetriť peniaze a zvýšiť zisky.“ Ak by však cena zohľadňovala celé negatívne externality spojené s použitím látky, možno by bola dosť vysoká na to, aby firma dostala túto informáciu: „Zamyslite sa nad spôsobenými škodami a nájdite alternatívny spôsob pestovania banánov.“

Najlepšia liečba

V tejto situácii by opatrenie vyžadujúce od majiteľov plantáží, aby rybárom zaplatili odškodné, poskytlo majiteľom motiváciu nájsť výrobné metódy, ktoré budú spôsobovať menej znečistenia a v zásade by mohli dosiahnuť efektívny výsledok.

Zvyšné dve opatrenia by to však nedosiahli. Namiesto zdanenia alebo regulácie produkcie banánov by bolo lepšie regulovať či zdaniť predaj či používanie chlórdekónu, aby mali plantáže motiváciu nájsť čo najlepšiu alternatívu k intenzívnemu využívaniu tejto látky.

Teória znie, že ak by sa daň na jednotku chlórdekónu rovnala jeho hraničným negatívnym externalitám, cena chlórdekónu pre plantáže by sa rovnala jeho hraničným spoločenským nákladom, čo by vyslalo tú správnu informáciu o výbere metódy boja proti škodcom. Majitelia plantáží by si potom mohli vybrať najlepšiu výrobnú metódu so zohľadnením vysokej ceny chlórdekónu. To by zahŕňalo zníženie využívania tejto látky či prechod na iný pesticíd a následné určenie produkcie maximalizujúcej zisk. Podobne ako v prípade dane z banánov by klesli zisky majiteľov plantáží aj náklady rybárov spojené so znečistením, no ak by sa namiesto banánov zdaňoval chlórdekón, výsledok by bol pre majiteľov plantáží a možno aj pre rybárov lepší.

Čo sa v skutočnosti stalo?

Bohužiaľ sa celých 20 rokov nepoužilo ani jedno z uvedených riešení a ľudia na Guadeloupe a Martiniku ešte stále znášajú dôsledky.

Štátne orgány v roku 1993 konečne uznali, že hraničné spoločenské náklady chlórdekónu boli také vysoké, že by látku mali úplne zakázať.

Chlórdekón bol po prvýkrát zaradený medzi karcinogény v roku 1979. Bolo jasné, že negatívne externality boli oveľa vyššie ako v našom príklade prostriedku Weevokil – okrem živobytia rybárov bolo zničené aj zdravie obyvateľov ostrova. Hraničné spoločenské náklady banánov vypestovaných pomocou chlórdekónu prevyšovali ich trhovú cenu, čo bol dostatočný dôvod na jeho úplný zákaz.

Ukázalo sa, že znečistenie je oveľa horšie, ako si vtedy ktokoľvek myslel, a pravdepodobne v pôde zostane ešte 700 rokov. Rybári na Martiniku v roku 2013 zablokovali svojimi loďami prístav vo Fort de France, až kým nedosiahli, že francúzska vláda vyčlenila na pomoc v tejto situácii 2,6 milióna $.

Obmedzenia úspechu riešení v podobe dane, regulácie a odškodnenia

Úspech uplatňovania Pigouových daní, regulácií či odškodnenia zo strany vlády je obmedzený a často z rovnakých dôvodov, ktoré zabraňujú Coaseovmu vyjednávaniu:

  • Štát nemusí vedieť, aké škody utrpeli jednotliví rybári: Preto nemusí byť schopný schváliť najlepšie kompenzačné opatrenie.
  • Hraničné spoločenské náklady sa ťažko merajú: Hraničné súkromné náklady plantáží sú pravdepodobne známe, no hraničné spoločenské náklady ako náklady spojené so znečistením znášané jednotlivcami či celou spoločnosťou sa určujú ťažšie. Okrem toho závisí aj od toho, komu na začiatku prináležia práva, lebo ochota platiť za čistý vzduch sa môže zásadne líšiť od ochoty akceptovať znečistenie vzduchu, ako to uvádza aj James K. Boyce vo videu UMassEconomics.
  • Štát môže uprednostniť silnejšiu skupinu: V tomto prípade by teda mohol presadiť Pareto efektívny výsledok, ktorý bude nespravodlivý – ak by napríklad rybári museli platiť plantážam odškodné za zníženie producie banánov.

Veľkí ekonómovia Arthur Pigou

Arthur Pigou Arthur Pigou (1877 – 1959) bol priekopníkom vo využívaní ekonómie pre dobro spoločnosti, preto sa niekedy pokladá za zakladateľa ekonómie blahobytu. Počas svojho štúdia na Cambridgskej univerzite vyhral ceny za históriu, jazyky a morálne vedy (v tom čase nebol samostatný odbor ekonómia). Stal sa chránencom Alfreda Marshalla. Pigou bol v mladosti spoločenský a živý, no jeho skúsenosť odporcu vojenskej služby z morálnych dôvodov a vodiča sanitky počas prvej svetovej vojny, ako aj úzkosť z vlastného zdravia ho zmenili na samotára, ktorý sa okrem prednášok a prechádzok skrýval v pracovni.

Joseph Schumpeter jeho knihu Bohatstvo a blahobyt9 označil za „najväčší počin v ekonómii trhu práce od človeka, ktorý bol najmä teoretikom“. Kniha takisto poslúžila ako základ jeho neskoršej práce Ekonómia blahobytu.10 Tieto dve práce spoločne vytvorili vzťah medzi národným hospodárstvom a blahobytom obyvateľov. Pigou sa sústredil na šťastie a blahobyt. Uznával, že koncepcie ako politická sloboda a relatívne postavenie sú dôležité.

Pigou veril, že prerozdelenie zdrojov je nevyhnutné vtedy, ak sa záujmy súkromnej firmy či jednotlivca odkláňajú od záujmov spoločnosti a spôsobujú to, čo dnes nazývame externalitami. Navrhoval problém riešiť daňami. Pigouove dane majú zabezpečiť, že výrobcovia budú znášať skutočné spoločenské dôsledky svojich rozhodnutí.

Pigouove dane sa až do 60. rokov 20. storočia neuznávali, no neskôr sa stali hlavnými nástrojmi politík na znižovanie znečistenia a environmentálnych škôd.

Tabuľku z podkapitoly 11.7 (tabuľka 11.4) si teraz môžeme rozšíriť. Pozrime sa na piaty stĺpec v tabuľke 11.9 – dopĺňa možné riešenia problému negatívnych externalít.

Rozhodnutie  Ako ovplyvní iných  Náklady alebo výnosy  Zlyhanie trhu (nesprávna alokácia zdrojov)  Možné riešenia  Podmienky spojené s týmto typom zlyhania trhu
Firma používa pesticíd, ktorý sa dostáva do vodných tokov  Škody po prúde rieky  Súkromné výhody, negatívne externality  Nadužívanie pesticídu a nadmerná produkcia plodiny, na ktorú sa využíva  Dane, kvóty, zákazy, vyjednávanie, spoločné vlastníctvo dotknutých aktív  Negatívna externalita, evironmentálne dôsledky

Tabuľka 11.9 Zlyhanie trhu spojené so znečistením vody s riešeniami.

Cvičenie 11.4 Pigouova dotácia

Spomeňme si na včelára a poľnohospodárku z cvičenia 11.3.

  1. Prečo sa im v praxi nemusí podariť úspešne vyjednať Pareto efektívny výsledok? Na grafe, ktorý ste nakreslili, ukážte, ako môže vláda situáciu vylepšiť, ak bude dotovať produkciu medu.
  2. Vysvetlite distribučné efekty dotácie a porovnajte ich s Pareto efektívnym výsledkom vyjednávania.

Cvičenie 11.5 Porovnanie opatrení

Zamyslite sa nad troma opatreniami regulácie, zdanenia a odškodnenia, ktorým sme sa venovali vyššie. Zhodnoťte silné a slabé stránky každého opatrenia z pohľadu Paretovej efektívnosti a spravodlivosti.

Otázka 11.5 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Vráťte sa ku grafu 11.6 s MPC a MSC výroby robotov v továrni umiestnenej vedľa ubytovne pre zdravotné sestry, ktoré pracujú na nočných zmenách.

Na trhu s robotmi je hospodárska súťaž a trhová cena je 340 $. Najprv je produkcia na úrovni 120 robotov, no štát túto hodnotu pomocou Pigouovej dane zníži na efektívnu úroveň 80. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Pri Pigouovej dani je prebytok továrne na úrovni 6 400 $.
  • Vyžadovaná Pigouova daň je na úrovni 120 $ za jedného robota.
  • Zdravotné sestry sú na tom aspoň tak dobre, ako by na tom boli pri Coaseovom vyjednávaní.
  • Zdravotné sestry zo zavedenia Pigouovej dane nemajú žiadnu výhodu.
  • Pigouova daň zníži cenu po zdanení na 260 $. Prebytok továrne teda predstavuje plocha nad krivkou MPC a pod najnižšou vodorovnou krivkou pre cenu 260 $ = 0,5 × 80 × (260 − 100) = 6 400 $.
  • Pigouova daň zníži cenu po zdanení z 340 $ na 260 $, takže jej výška je 80 $.
  • Pri Coaseovom vyjednávaní, podľa ktorého by továreň musela zdravotným sestrám platiť a okrem toho by aj znížila úroveň hluku, by na tom zdravotné sestry boli lepšie.
  • Zdravotné sestry nedostanú žiadnu platbu, no majú výhody zo zníženia hluku.

11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu

Keď majitelia plantáží konali tak, aby maximalizovali svoje zisky (teda keď sa rozhodovali pre objem produkcie či použitý pesticíd), nezohľadňovali negatívne externality, ktoré spôsobili rybárom. A ani na to nemali dôvod. Mali právo rybárske oblasti znečisťovať a nič ich to nestálo.

To isté platí aj pre nadužívanie antibiotík, ktorému sme sa venovali v kapitole 2. Človek nasledujúci len vlastný záujem nemá dôvod antibiotiká užívať striedmo, lebo superbaktéria, ktorá vznikne, pravdepodobne nakazí niekoho iného.

Ak by boli ceny chlórdekónu a antibiotík dostatočne vysoké, k nadužívaniu by nedochádzalo. Ceny týchto tovarov však vychádzali len z výrobných nákladov a nezahŕňali náklady, ktoré spôsobia ostatným. Ako sme videli, súkromné náklady pre používateľa (teda koľko za tovar zaplatil) preto nedosahovali výšku spoločenských nákladov.

Ďalším príkladom je, že keď sú lacné pohonné hmoty, viac ľudí sa rozhodne ísť do práce autom a nie vlakom. Správa, ktorú vysiela nízka cena („nebude veľmi drahé, ak pôjdeš autom“), nezahŕňa environmentálne dôsledky tohto rozhodnutia. Efekty na človeka, ktorý sa rozhoduje, sa nazývajú súkromnými nákladmi a výnosmi a celkové efekty vrátane tých spôsobených ostatným (pozitívnych či negatívnych) nazývame spoločenskými nákladmi a výnosmi.

externé náklady
Negatívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: negatívna externalita. Pozri aj: externalita.
externé úspory
Pozitívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je špecifikovaný v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: pozitívna externalita. Pozri aj: externalita.

Náklady spôsobené ostatným (napríklad znečistenie a väčšie zápchy spôsobené tým, že do práce dochádzate autom) sa označujú ako externé náklady alebo negatívne externality a výnosy poskytnuté iným bez kompenzácie nazývame externými úsporami či pozitívnymiexternalitami.

To, prečo sú zlyhania trhu bežné, pochopíme, ak sa pozrieme na to, ako sa im dá predchádzať.

Ako by mohli náklady na dochádzanie do práce autom presne zohľadniť všetky náklady všetkých hráčov, nielen súkromné náklady človeka, ktorý sa rozhoduje? Najočividnejším (hoci nepraktickým) spôsobom by bolo vyžadovať od vodiča, aby každému, koho ovplyvní výsledné poškodenie životného prostredia (alebo dopravná zápcha), zaplatil sumu, ktorá sa rovná spôsobeným škodám. To je samozrejme nemožné, no stanovuje to akúsi normu, čo by sa malo urobiť, alebo k čomu by sme sa mali priblížiť, aby „cena dochádzania autom“ vysielala človeku, ktorý sa rozhoduje, tú správnu informáciu.

Niečo podobné sa uplatňuje, ak cestou do práce šoférujete nebezpečne, zídete z cesty a narazíte do niečieho domu. Právo zodpovednosti za škodu by vo väčšine krajín od vás vyžadovalo, aby ste zaplatili náhradu škody za poškodenie domu. Máte zodpovednosť za škody, aby ste ostatným zaplatili za spôsobené škody. Keď to viete, lepšie sa zamyslíte nad tým, či pôjdete do práce autom (alebo aspoň trochu spomalíte, aj keď meškáte). Zmení sa vaše správanie aj rozdelenie zdrojov.

Právo zodpovednosti za škodu síce vo väčšine krajín pokrýva určité druhy škôd, ktoré spôsobíte iným (napríklad nebezpečnou jazdou), no iné dôležité externality používania vášho auta (napríklad príspevok k znečisteniu ovzdušia či zápcham) nie sú jeho predmetom. Uveďme si ešte ďalšie dva príklady:

  • Firma prevádzkuje spaľovňu, ktorá vypúšťa dym: dym znižuje kvalitu vzduchu v okolí. Ľudia, ktorí znečistenie znášajú, nemajú právo na čistý vzduch a práve takéto právo by bolo základom požiadavky na odškodné od firmy. Firma teda tieto náklady platiť nemusí.
  • V noci si púšťate nahlas hudbu a susedia nemôžu spať: spiaci susedia nemajú vynútiteľné právo na to, aby ich nebudila vaša hudba. Susedia nemajú ako dosiahnuť, aby ste im za spôsobené nepríjemnosti museli zaplatiť odškodné.

Právne systémy okrem toho takisto neposkytujú kompenzáciu za výhody, ktoré človek svojím konaním poskytne ostatným:

  • Firma vyškolí zamestnanca, ktorý potom odíde do lepšej práce: vyškolený pracovník si svoje zručnosti vezme so sebou aj do novej práce. Hoci výhody čerpá iná firma, tá firma, ktorá školenie zaplatila, nemôže od novej firmy žiadať kompenzáciu.
  • Kim, poľnohospodárka z podkapitoly 2.7, prispieva na náklady spojené s projektom zavlažovania, no ostatní poľnohospodári sa na jej príspevku len zvezú: Kim si nemá ako nárokovať na platbu za tento čin vo verejnom záujme. Čierni pasažieri Kim žiadnu kompenzáciu nezaplatia.
  • Krajina investuje do znižovania emisií uhlíka, čo zníži riziká klimatickej zmeny aj pre ostatné krajiny: Ako sme zistili v podkapitole 2.13, ak neexistuje zmluva, ktorá by zaručila kompenzáciu nákladov spojených so znížením emisií, ostatné krajiny za to platiť nemusia. Zlepšenie životného prostredia pre ostatné krajiny je nekompenzovaným výnosom.

Externality vznikajú v dôsledku neúplných zmlúv a chýbajúcich trhov

neúplná zmluva
Zmluva, v ktorej nie sú vynútiteľným spôsobom špecifikované všetky aspekty výmeny, ktoré ovplyvňujú záujmy strán výmeny (alebo iných osôb, ktorých sa výmena týka).

K zlyhaniu trhu v týchto príkladoch dochádza preto, že pozitívne a negatívne externality konania človeka nemajú vlastníka. Vezmime si napríklad odpad. Ak renovujete dom a vytrháte podlahu či vybúrate priečku, ste majiteľom stavebného odpadu a musíte ho zlikvidovať, dokonca aj vtedy, ak za jeho odvoz musíte niekomu zaplatiť. Pre dym zo spaľovne či hlasnú hudbu v noci to však neplatí. S firmou prevádzkujúcou spaľovňu ani so susedom nemáte uzavretú zmluvu, za akú cenu ste ochotní akceptovať dym či púšťanie hudby po desiatej večer. V týchto prípadoch ekonómovia hovoria o „neúplných, chýbajúcich či nevynútiteľných vlastníckych právach“ alebo jednoducho o neúplných zmluvách.

chýbajúci trh
Trh, na ktorom existuje určitý druh výmeny, ktorá by v prípade realizácie bola vzájomne výhodná. Nedochádza k nej z dôvodu asymetrických alebo neoveriteľných informácií.

S dôležitým príkladom neúplnej zmluvy sme sa oboznámili v kapitole 6. V pracovnoprávnom vzťahu môže zamestnávateľ zaplatiť za čas pracovníka, no v zmluve nemôže byť stanovené, aké úsilie má pracovník vynakladať. Podobne sú aj externality konania človeka efektami, ktoré sa neriadia zmluvami. Tento problém však môžeme vyjadriť aj tak, že neexistuje trh, na ktorom by tieto externality mohli byť kompenzované. Takéto problémy ekonómovia označujú aj pojmom chýbajúce trhy.

V prípade znečistenia Weevokilom:

  • boli vlastnícke práva rybárov neúplné: nedisponovali právom na čistú vodu v rybolovných oblastiach, ktoré by im inak umožnilo získať odškodné za znečistenie, a ani si takéto právo nemohli kúpiť;
  • neexistoval trh pre čistú vodu.

Prečo krajiny jednoducho nezmenia svoje zákony tak, aby odmenili ľudí za výnosy, ktoré poskytnú ostatným, a aby museli ekonomickí aktéri platiť za náklady spôsobené ostatným?

overiteľné informácie
Informácie, ktoré možno použiť na vymáhanie zmluvy.

V kapitole 6 sme sa venovali dôvodom, prečo sú zmluvy, ktoré by takéto ciele mohli dosiahnuť, neúplné a nevynútiteľné. Dôvody sú tieto:

  • potrebné informácie buď nie sú dostupné, alebo ich nemožno overiť,
  • externality sú príliš komplikované alebo ťažko merateľné na to, aby mohli byť zakotvené vo vynútiteľnej zmluve,
  • nemusí existovať právny systém na vynútenie zmluvy (napríklad v prípade znečistenia, ktoré presahuje hranice štátov).

Z príkladu vidíme, že by nebolo možné uzavrieť úplný súbor zmlúv, podľa ktorých by každý rybár mohol dostať od každého majiteľa plantáže odškodné za jeho individuálne rozhodnutia.

Práve tieto, ale aj ďalšie dôvody spôsobujú, že vo väčšine prípadov nie je reálne využiť právo zodpovednosti za škody tak, aby boli ľudia zodpovední za náklady, ktoré spôsobia ostatným. A rovnako nereálne je využiť právny systém na to, aby ľudia mohli dostať kompenzáciu za pozitívne efekty na ostatných – napríklad zaplatiť ľuďom, ktorí majú krásnu záhradu, sumu, ktorá sa rovná radosti, ktorú záhrada prináša okoloidúcim. Súd by musel stanoviť, akú hodnotu má toto potešenie pre každého okoloidúceho.

Vo všetkých príkladoch v tejto podkapitole (spaľovňa, hlasná hudba, školenie, zavlažovanie a klimatická zmena) dochádza k nekompenzovaným negatívnym a pozitívnym externalitám z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v tabuľke 11.10.

Informácie, ktoré sú dôležité pre niekoho iného ako človeka prijímajúceho rozhodnutie, sa nedajú overiť alebo sú asymetrické
Nie je možné uzavrieť zmluvu alebo priznať vlastnícke práva, ktoré by zabezpečili, že externality sa vykompenzujú.
Človek niektoré zo spoločenských nákladov či výnosov svojho konania nezahŕňa do svojho rozhodovania (alebo pre neho nie sú dosť dôležité).

Schéma 11.10 Ako dochádza k pozitívnym a negatívnym externalitám.

Cvičenie 11.6 Neúplné zmluvy

Pre každý príklad uvedený vyššie (spaľovňa, hlasná hudba, školenie, zavlažovanie a klimatická zmena):

  1. Vysvetlite, prečo externality nepokrýva (a pravdepodobne ani nemôže pokrývať) úplná zmluva.
  2. Aké zásadné informácie potrebné pre úplnú zmluvu sú asymetrické či neoveriteľné?

11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu

Verejné statky a nerivalitnosť

K extrémnym formám externalít dochádza v prípade verejných statkov. Pripomeňme si experimenty opísané v kapitole 2, podľa ktorých bolo definujúcou vlastnosťou verejných statkov to, že ak sú k dispozícii pre jedného človeka, môžu byť k dispozícii pre všetkých bez ďalších nákladov. Príkladom môže byť výhľad na západ slnka. To, že si ho vychutnávate vy, neznamená, že radosť z neho odopierate niekomu inému. Ďalším príkladom je predpoveď počasia (online si môžem pozrieť, či bude dnes pršať, a rovnako to môže bez ďalších nákladov urobiť hocikto iný).

Poznatky zozbierané v knihe Ekonomika, spoločnosť a verejná politika od projektu CORE (ale aj v iných publikáciách) sú tiež verejným statkom: ak knihu využije jeden používateľ, nijako to neobmedzí dostupnosť pre iných používateľov. A keďže sme chceli, aby bola kniha k dispozícii pre každého za jej hraničné náklady (ktoré sa rovnajú nule), k materiálom sme poskytli online otvorený prístup s použitím licencie Creative Commons.

Verejným statkom je predpoveď počasia alebo online verzia knihy, ktorú práve čítate, či poznatky vo všeobecnosti. Recept na koláč či pravidlá násobenia môžete využívať bez toho, aby ste ovplyvnili možnosť ostatných využívať tie isté poznatky.

nerivalitný statok
Statok, ktorý je v prípade dostupnosti pre kohokoľvek dostupný pre všetkých bez ďalších nákladov. Pozri aj: rivalitný statok, nevylúčiteľný verejný statok.
verejné zlo
Negatívny ekvivalent verejného statku. Je nerivalitné v tom zmysle, že spotreba verejného zla daným jednotlivcom neznižuje spotrebu ostatných.
asymetrické informácie
Informácie, ktoré sú relevantné pre všetky strany v ekonomickej interakcii, ale niektorým sú známe a iným nie. Pozri aj: nepriaznivý výber, morálny hazard.

V týchto prípadoch platí, že ak už je statok dostupný, hraničné náklady na jeho sprístupnenie ďalším sú nulové. Statky s touto vlastnosťou nazývame aj nerivalitné statky, lebo potenciálni používatelia medzi sebou o tento statok nesúťažia (nie sú rivali).

To je samozrejme dobré, no spôsobuje to zlyhanie trhu. Ako príklad si vezmime firmu, ktorá uvažuje o investícii do výskumu. Ak majú iné firmy slobodný prístup k poznatkom z výskumu určitej firmy a môžu ich použiť, tak výskum firmy prináša pozitívnu externalitu všetkým ostatným firmám. V tomto prípade pravdepodobne výnosy spojené s výskumom (vrátane pozitívnych externalít) vysoko prevýšia náklady pre danú firmu. Firma však všetky tieto výnosy nezachytí v podobe ziskov, preto bude do výskumu, ktorý by so zohľadnením všetkých výnosov dával zmysel, investovať menej.

Niekedy ekonómovia hovoria o verejnom zle, pričom ide len o negatívne verejné statky – ak niekto čelí niečomu, čo sa ľuďom nepáči, a je to „dostupné“ pre každého. Spadá sem napríklad vystavenie negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny.

Umelá vzácnosť: vylúčenie používateľov zo spotreby nerivalitného statku

autorské právo
Vlastnícke právo na používanie a distribúciu pôvodného diela.
umelo vzácny statok
Verejný statok, z ktorého užívania je možné niektorých ľudí vylúčiť. Označuje sa aj ako: klubový statok. Pozri aj: verejný statok.
klubový statok
Pozri aj: umelo vzácny statok, verejný statok.
spoločné zdroje
Rivalitný statok, v ktorého užívaní človek nemôže brániť iným. Označuje sa aj ako: zdroj v spoločnom vlastníctve. Pozri aj: rivalitný statok.

Pri niektorých verejných statkoch je možné z ich použitia vylúčiť ďalších používateľov, aj keď sú dodatočné náklady na ich použitie nulové. Príkladom môže byť satelitná televízia, informácie v knihe, na ktorú sa vzťahujú autorské práva, či film premietaný v nepreplnenom kine. Majiteľa kina nič nestojí, ak na film príde ďalší divák, no napriek tomu môže požadovať, aby si za film zaplatil. To isté platí aj pre nepreplnenú cestu, na ktorej vyrástli brány na výber mýta. Vodičov na cestu nepustia (ak nezaplatia mýto) aj napriek tomu, že hraničné náklady na dodatočné auto sú nulové.

Verejné statky, pri ktorých je možné vylúčiť ostatných, niekedy nazývame umelo vzácne statky alebo klubové statky, lebo ich fungovanie pripomína súkromný klub – keď golfové ihrisko nie je preplnené, poskytnutie prístupu ďalšiemu členovi klub nič nestojí, no aj tak si bude účtovať členský poplatok. (Niektorí ekonómovia klubové statky nepovažujú za súčasť verejných statkov, ktoré definujú nielen ako nerivalitné, ale aj nevylúčiteľné zo spotreby).

Spoločné zdroje: statky rivalitné, no nevylúčiteľné zo spotreby

Opakom umelo vzácnych či klubových statkov (ktoré sú nerivalitné, no vylúčiteľné zo spotreby) sú spoločné zdroje, ktoré sú rivalitné, no nevylúčiteľné zo spotreby. Príkladom môžu byť rybárske oblasti, ktoré sú otvorené pre každého. Čo chytí jeden rybár, už druhý chytiť nemôže, no každý, kto chce chytať ryby, ich chytať môže. Plné verejné cesty tiež môžeme považovať za spoločný zdroj. Môže ich použiť každý, kto sa tak rozhodne, no každý používateľ spôsobuje väčšie upchatie cesty a spomaľuje premávku pre ostatných.

Nerivalitnosť, nevylúčiteľnosť zo spotreby a zlyhania trhu

V tabuľke 11.11 nájdeme štyri rôzne kategórie statkov, vrátane súkromných. Tie sú rivalitné aj vylúčiteľné zo spotreby. Ide napríklad o porciu koláča, pozemok, letenky do vysnívanej dovolenkovej destinácie a mnohé ďalšie produkty, ktorým sme sa venovali, napríklad individuálne jazykové kurzy a cereálie Cheerios.

Rivalitnosť statkov a ich vylúčiteľnosť zo spotreby môže mať rôzne úrovne. Pri niektorých statkoch nie sú náklady na ďalších používateľov úplne nulové (čo by si čistá nerivalitnosť vyžadovala), ale sú veľmi nízke. Príkladom môže byť liek, ktorého výskum a teda aj vytvorenie prvej tablety stáli milióny, no každá ďalšia dávka sprístupnená ďalším pacientom stojí len pár centov. Najväčším nákladom sú poznatky, ktoré sú potrebné na vytvorenie lieku a sú verejným statkom. Tabletka, v ktorej je toto poznanie stelesnené a ktorá sa podáva pacientovi, je rivalitná aj vylúčiteľná zo spotreby, takže ide o súkromný statok.

   Rivalitné  Nerivalitné
Vylúčiteľné zo spotreby  Súkromné statky (jedlo, oblečenie, domy, väčšina foriem zdravotnej starostlivosti)  Verejné statky, ktoré sú umelo vzácne (platená TV, neupchaté spoplatnené cesty, poznatky podliehajúce právam duševného vlastníctva)
Nevylúčiteľné zo spotreby  Spoločné zdroje (populácia rýb v jazere, spoločná pastvina)  Nevylúčiteľné verejné statky a zlá (výhľad na zatmenie mesiaca, verejné vysielanie, pravidlá aritmetiky či matematického počtu, národná obrana, hluk a znečistenie ovzdušia)

Tabuľka 11.11 Súkromné a verejné statky.

Ako môžeme vidieť aj na príkladoch, to, či je statok súkromný alebo verejný, nezávisí len od charakteru samotného statku, ale aj od právnych a iných inštitúcií:

  • Poznatky, ktoré nepodliehajú autorskému právu či právam duševného vlastníctva by sa klasifikovali ako nevylúčiteľné verejné statky (napríklad učebnice CORE).
  • Keď však autor využije autorské právo na to, aby získal monopol na právo dané poznatky reprodukovať, ide o verejný statok, ktorý je umelo vzácny (ako väčšina učebníc).
  • Spoločná pastvina je spoločným zdrojom.
  • Ak je však rovnaká pastvina ohradená, aby na ňu nemali prístup iní ľudia, stáva sa súkromným statkom.

Ako môžeme vidieť aj na príklade v tabuľke 11.11, štát zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní verejných statkov. Niektoré dôležité súkromné statky takisto vyrábajú a prideľujú štáty. V mnohých krajinách je to napríklad zdravotná starostlivosť.

Väčšina súkromných statkov sa prideľuje na trhoch. Keď externality neexistujú alebo sú len malé, výsledok môže byť Pareto efektívny.

No pri ostatných troch typoch statkov sú trhy buď nemožné, alebo s veľkou pravdepodobnosťou zlyhajú. Má to dva dôvody:

  • Keď sú statky nerivalitné, hraničné náklady na ďalšieho používateľa sú nulové: stanovenie ceny na úrovni hraničných nákladov (čo je potrebné pre Pareto efektívnu trhovú transakciu) by predávajúceho doviedlo k bankrotu, a preto nie je možné, ak poskytovateľ nie je dotovaný.
  • Keď statky nie sú vylúčiteľné, neexistuje spôsob, ako si za ne účtovať nejakú cenu: poskytovateľ nedokáže vylúčiť ľudí, ktorí nezaplatili.

Trhové zlyhanie v prípade verejných statkov úzko súvisí s problémami, ktoré sme riešili vyššie v tejto kapitole – externalitami, neexistujúcimi vlastníckymi právami a neúplnými zmluvami. Rozobrali sme si znečistenie látkou Weevokil ako problém, v ktorom rozhodnutia majiteľov banánových plantáží spôsobovali negatívnu externalitu rybárom. Súkromné náklady používania látky Weevokil boli nižšie ako spoločenské náklady, takže sa tohto pesticídu využívalo priveľa. Môžeme to však interpretovať aj tak, že plantáže prispievali k verejnému zlu, z čoho utrpeli všetci rybári.

Používateľ spoločného zdroja spôsobuje iným používateľom negatívnu externalitu. Keď napríklad idete autom po preplnenej ceste, prispievate k zápcham, ktoré musia znášať ostatní vodiči.

Akýkoľvek príklad nesúkromných statkov v tejto podkapitole teda možno opísať pomocou rámca z podkapitoly 11.9, ktorý sme použili na zhrnutie prípadov zlyhania trhu. Pozrime sa na tabuľku 11.12.

Rozhodnutie  Ako ovplyvní iných  Náklady alebo výnosy  Zlyhanie trhu (nesprávna alokácia zdrojov)  Možné nápravné opatrenia  Podmienky spojené s týmto typom zlyhania trhu
Idete na medzinárodný let  Zvýšenie svetových emisií uhlíka  Súkromný výnos, negatívna externalita  Nadmerné využívanie leteckej dopravy  Dane, kvóty  Verejné zlo, negatívna externalita
Dochádzate do práce autom  Zápchy pre ostatných vodičov  Súkromné náklady, negatívna externalita  Nadmerné využívanie automobilov  Mýto, kvóty, dotovaná verejná doprava, daň na benzín  Spoločný zdroj, negatívna externalita
Firma investuje do výskumu a vývoja  Ostatné firmy môžu inováciu využiť  Súkromné náklady, pozitívna externalita  Nedostatok výskumu a vývoja  Financovanie výskumu z verejných zdrojov, dotácie na výskum a vývoj, patenty  Verejný statok, pozitívna externalita

Tabuľka 11.12 Príklady zlyhania trhu a riešenia.

Exercise 11.7 Rivalitnosť a vylúčiteľnosť zo spotreby

Pri všetkých uvedených statkoch či zlách sa rozhodnite, či sú rivalitné a vylúčiteľné, a svoju odpoveď zdôvodnite. Ak si myslíte, že odpoveď závisí od faktorov, ktoré tu nie sú uvedené, vysvetlite ich.

  1. Bezplatná verejná prednáška v univerzitnej prednáškovej miestnosti
  2. Hluk z lietadiel v okolí medzinárodného letiska
  3. Verejný park
  4. Les, do ktorého miestni chodia na drevo
  5. Miesta v divadle na muzikál
  6. Táto e-kniha, Ekonomika, spoločnosť a verejná politika
  7. Bicykle dostupné verejnosti na prenájom na cestovanie po meste

Otázka 11.6 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Ktoré z uvedených tvrdení môžeme označiť za pravdivé?

  • Niektoré verejné statky sú rivalitné.
  • Verejný statok musí byť nevylúčiteľný zo spotreby.
  • Statok nemôže byť rivalitný a nevylúčiteľný zo spotreby.
  • Ak je statok nerivalitný, náklady na jeho spotrebu ďalšou osobou sú nulové.
  • Všetky verejné statky sú z definície nerivalitné.
  • Pri niektorých verejných statkoch možno iných používateľov vylúčiť zo spotreby, aj keď náklady na použitie sú nulové. Príkladom môže byť platená televízia. Takéto statky označujeme ako umelo vzácne.
  • Spoločná pastvina je napríklad rivalitná, no nevylúčiteľná zo spotreby. Takéto statky nazývame spoločnými zdrojmi.
  • Statok je nerivalitný, ak jeho použitie jednou osobou nezníži jeho dostupnosť pre ostatných, takže ďaľšej osobe je možné poskytnúť ho bez nákladov.

11.12 Chýbajúce trhy: Poistenie a citróny

asymetrické informácie
Informácie, ktoré sú relevantné pre všetky strany v ekonomickej interakcii, ale niektorým sú známe a iným nie. Pozri aj: nepriaznivý výber, morálny hazard.
asymetrické informácie
Informácie, ktoré sú relevantné pre všetky strany v ekonomickej interakcii, ale niektorým sú známe a iným nie. Pozri aj: nepriaznivý výber, morálny hazard.
skrytá činnosť (problém skrytej činnosti)
Dochádza k nej, keď jedna strana výmeny nevie o nejakej činnosti druhej strany alebo si ju nevie overiť. Zamestnávateľ napríklad nemôže vedieť (alebo si nemôže overiť), ako tvrdo pracovník, ktorého zamestnal, skutočne pracuje. Označuje sa aj ako: morálny hazard. Pozri aj: skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností).
morálny hazard
Tento termín vznikol v poisťovníctve na vyjadrenie problému, ktorému čelia poisťovatelia, a to, že osoba s poistením domácnosti môže menej dbať na to, aby sa vyhla požiarom alebo iným škodám na svojej domácnosti, čím zvyšuje riziko nad úroveň, aká by bola v prípade neexistencie poistenia. Tento termín sa v súčasnosti vzťahuje na akúkoľvek situáciu, v ktorej jedna strana interakcie rozhoduje o činnosti, ktorá ovplyvňuje zisky alebo blahobyt druhej strany, ale ktorú dotknutá strana nemôže ovplyvniť prostredníctvom zmluvy, často preto, že dotknutá strana nemá dostatočné informácie o tejto činnosti. Označuje sa aj ako problém skrytej činnosti. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti), neúplná zmluva, príliš veľký na to, aby mohol skrachovať.
skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností)
Dochádza k nim vtedy, keď ostatné strany nepoznajú niektorú z vlastností osoby, ktorá vstupuje do interakcie (resp. poskytovaného produktu alebo služby). Príklad: ak si človek kupuje zdravotné poistenie, pozná svoj zdravotný stav, no poisťovňa ho nepozná. Označuje sa aj ako: nepriaznivý výber. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti).
nepriaznivý výber
Problém, ktorému čelia strany výmeny, pričom podmienky ponúknuté jednou stranou spôsobia, že niektorí partneri výmeny sa stiahnu. Príklad: Problém asymetrických informácií pri poistení. Ak je cena dostatočne vysoká, zdravotné poistenie budú chcieť uzatvoriť len ľudia, ktorí vedia, že majú zdravotné problémy (poisťovateľ to však nevie). To spôsobí ďalšie zvyšovanie cien, aby sa pokryli náklady. Tento problém sa označuje aj ako problém skrytých vlastností (skrytou vlastnosťou je skutočnosť, že človek je už chorý), aby sa odlíšil od problému skrytej činnosti a morálneho rizika. Pozri aj: neúplná zmluva, morálny hazard, asymetrické informácie.

Vieme, že zmluvy sú neúplné zvyčajne preto, že informácie o niektorom dôležitom aspekte danej interakcie nie sú dostupné alebo sa nedajú overiť. Informácie sú často asymetrické, teda jedna strana vie o niečom, čo je pre transakciu relevantné, no druhá strana to nevie.

Jednou podobou asymetrických informácií je skrytá činnosť. V kapitole 6 sme preskúmali prípad zamestnanca, ktorého rozhodnutie o vynaloženom úsilí bolo pred zamestnávateľom skryté. To spôsobuje problém, ktorý označujeme ako morálny hazard. Dochádza ku konfliktu záujmov, lebo zamestnanec nechce pracovať tak tvrdo, ako by si to predstavoval zamestnávateľ, a pracovné úsilie nie je možné zakotviť v zmluve. V kapitole 6 sme sa dozvedeli aj to, ako reakcia zamestnávateľa (teda že platí mzdu nad rezervačnou úrovňou) spôsobuje nedobrovoľnú nezamestnanosť, ktorá je Pareto efektívnym výsledkom na trhu práce.

V tejto podkapitole si predstavíme ďalšiu formu asymetrických informácií, konkrétne skryté vlastnosti. Keď si chcete napríklad kúpiť použité auto, predávajúci vie, akú kvalitu má. Vy nie. Táto vlastnosť auta je pred potenciálnym kupujúcim skrytá. Skryté vlastnosti môžu spôsobiť problém, ktorý sa označuje ako nepriaznivý výber.

Skrytá činnosť a morálny hazard

K problému skrytej činnosti dochádza, keď jedna strana výmeny nevie o nejakej činnosti druhej strany alebo si ju nevie overiť. Zamestnávateľ napríklad nevie (alebo si nedokáže overiť), ako tvrdo pracovník pracuje.

Pojem morálny hazard pochádza z poisťovníctva a vyjadruje problém, ktorému čelia poisťovne – človek s poistením nehnuteľnosti môže byť menej opatrný pri predchádzaní požiaru či iným škodám vo svojom dome, takže riziko je vyššie ako bez poistenia. Teraz tento pojem označuje akúkoľvek situáciu, v ktorej sa jedna strana interakcie rozhoduje o činnosti, ktorá ovplyvní zisky či blahobyt druhej strany. Tá to však nedokáže ovplyvniť ani pomocou zmluvy, často preto, že dotknutá strana nemá o danej činnosti dostatočné informácie. Nazýva sa to aj problém skrytej činnosti.

Skryté vlastnosti a nepriaznivý výber

K problému skrytých vlastností dochádza vtedy, keď ostatné strany nepoznajú niektorú z vlastností osoby, ktorá vstupuje do interakcie (resp. poskytovaného produktu alebo služby). Príkladom môže byť aj to, že keď si napríklad niekto kupuje zdravotné poistenie, pozná svoj zdravotný stav, no poisťovňa ho nepozná.

Pojem nepriaznivý výber odkazuje na problém, ktorému čelia strany výmeny, pri ktorej podmienky ponúkané jednou stranou spôsobia, že niektorí potenciálni partneri sa stiahnu. Príkladom môže byť problém asymetrických informácií v poisťovníctve: ak je cena dostatočne vysoká, zdravotné poistenie si budú chcieť kúpiť len ľudia, ktorí vedia, že sú chorí (no poisťovňa to nevie). To povedie k ďalším zvýšeniam ceny, aby sa pokryli náklady. Tento problém sa označuje aj ako problém skrytých vlastností (skrytou vlastnosťou je skutočnosť, že človek je už chorý), aby sa odlíšil od problému skrytej činnosti a morálneho hazardu.

Skryté vlastnosti a nepriaznivý výber

Ekonóm George Akerlof ako prvý v roku 1970 analyzoval problém známy v angličtine ako problém s citrónmi. (Okrem ovocia slovo „lemon“ v angličtine označuje aj niečo, o čom po kúpe zistíte, že je to chybné.) Najprv jeho článok na túto tému odmietli dva ekonomické odborné časopisy s odôvodnením, že je príliš triviálny. Ďalší ho vrátil s tým, že článok nie je správny. O tridsaťjeden rokov neskôr za svoju prácu dostal Nobelovu cenu.

Akerlof a jeho spoluautor Robert Shiller ponúkajú jednoduché vysvetlenie takzvaného trhu s citrónmi v tejto knihe: George A. Akerlof and Robert J. Shiller. 2015. Phishing for Phools: The Economics of Manipulation and Deception. Princeton, NJ: Princeton University Press. Pozrite si prejav Roberta Shillera k tejto knihe z podujatia TED.

Známym príkladom, ktorý hovorí, ako môžu skryté vlastnosti spôsobiť zlyhanie trhu, je trh s citrónmi. Model opisuje trh s jazdenými autami:

  • Každý deň uvažuje o predaji desať majiteľov jazdených áut.
  • Kvalita áut sa líši a meriame ju skutočnou hodnotou auta pre jeho majiteľa. Kvalita sa pohybuje od nuly po 9 000 $ – jedno auto nemá žiadnu cenu, ďalšie má cenu 1 000 $, iné 2 000 $ atď. Priemerná hodnota áut je teda 4 500 $.
  • Existuje množstvo potenciálnych kupujúcich a každý z nich s radosťou kúpi auto za cenu rovnú jeho skutočnej hodnote, no o nič vyššiu.
  • Predávajúci neočakávajú, že dostanú celú hodnotu svojho auta, ale sú ochotní ho predať, ak dostanú viac ako polovicu jeho skutočnej hodnoty. Celkový prebytok (zisk z jeho predaja) sa teda pri každom aute rovná polovici jeho ceny.

Ak by si potenciálni kupujúci mohli skontrolovať kvalitu každého auta, tak by mohli s jednotlivými predávajúcimi vyjednávať o cene. No a do konca dňa by sa predali všetky autá (okrem toho celkom bezcenného) za cenu v rozpätí skutočnej a polovičnej hodnoty. Trh by zaručil, že prebehnú všetky vzájomne výhodné obchody.

Každý deň však dochádza k problému – potenciálni kupujúci nemajú žiadne informácie o kvalite áut, ktoré sa predávajú. Vedia len to, za koľko sa predali autá deň predtým. Potenciálni kupci sú ochotní zaplatiť maximálne priemer hodnoty áut, ktoré sa predali deň predtým.

Teraz predpokladajme, že v predošlý deň bolo na trhu ponúknutých desať áut. Pomocou dôkazu sporom si ukážeme, že predajcovia najkvalitnejších áut budú postupne z trhu odchádzať, až kým už nebude existovať žiadny trh s jazdenými autami. Pozrime sa na dnešný trh pomocou schémy 11.13:

Včera boli na trh umiestnené všetky autá (ako sme to predpokladali aj na začiatku) a predali sa. Priemerná hodnota týchto áut bola 4 500 $, takže kupujúci je dnes ochotný zaplatiť maximálne 4 500 $.
Na začiatku dňa uvažuje o predaji svojho auta každý potenciálny predávajúci a očakáva cenu na úrovni maximálne 4 500 $. Väčšina vlastníkov sa teší, lebo je to viac ako polovica skutočnej hodnoty ich auta. Jeden však nie je nadšený. Majiteľ najlepšieho auta ho nebude chcieť predať, ak cena nepresiahne polovicu hodnoty jeho auta, teda viac ako 4 500 $.
Potenciálni kupujúci takúto cenu nezaplatia. Majiteľ najlepšieho auta ho teda dnes na predaj neponúkne. Nikto s autom s hodnotou 9 000 $ nechce byť súčasťou tohto trhu.
Zvyšok áut sa predá a ich priemerná hodnota sa dostane na úroveň 4 000 $.
Zajtra budú kupujúci vedieť, aká bola priemerná hodnota áut predaných dnes. Preto sa rozhodnú, že zajtra budú ochotní za auto zaplatiť maximálne 4 000 $.
Majiteľ zajtrajšieho najkvalitnejšieho auta (s hodnotou 8 000 $) to bude vedieť a rovnako vie aj to, že nedostane svoju minimálnu cenu, ktorá je vyššia ako 4 000 $. Zajtra sa teda rozhodne auto na predaj neponúknuť.
Výsledkom je, že priemerná kvalita predaných áut bude zajtra na úrovni 3 500 $, takže majiteľ tretieho najlepšieho auta ho pozajtra nebude chcieť predať.
A takto to bude pokračovať, až kým sa niekedy budúci týždeň trh nedostane do bodu, že na ňom ostane len majiteľ nekvalitného auta („citróna“) za 1 000 $ a úplne bezcenného auta.
Ak by sa autá týchto dvoch hodnôt predali v predošlý deň, tak ďalší deň by kupujúci boli ochotní za auto zaplatiť maximálne 500 $.
Majiteľka auta s hodnotou 1 000 $ by to vedela a rozhodla by sa auto si radšej nechať.
Na trhu by zostalo len bezcenné auto. Na trhu by zostali len nekvalitné autá, lebo len majiteľ nekvalitného auta by bol pripravený dať ho na predaj.

Schéma 11.13 Trh s citrónmi.

Ekonómovia takéto procesy nazývajú nepriaznivý výber, lebo prevládajúca cena rozhodne, ktoré autá zostanú na trhu. Ak sa budú vôbec predávať nejaké autá, budú to tie menej kvalitné. Výber áut je pre kupujúcich nepriaznivý. V príklade vyššie nezostanú žiadne autá a trh celkom zmizne.

Nepriaznivý výber na trhu so zdravotným poistením

Trh s citrónmi je v ekonómii dobre známym pojmom, no problém s citrónmi, teda skrytými vlastnosťami, sa neobmedzuje len na trh s použitými autami.

Ďalším príkladom je zdravotné poistenie. Predstavte si, že ste sa narodili do populácie, v ktorej neviete, či budete mať vážny zdravotný problém, či sa u vás taký problém objaví vo vyššom veku alebo budete celkom zdravý až do staroby. Je k dispozícii zdravotné poistenie, ktoré pokrýva akúkoľvek potrebnú zdravotnú starostlivosť a výška poistného je rovnaká pre všetkých – stanovuje sa podľa priemerných očakávaných nákladov na zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí v populácii. Poistné pokryje celkové očakávané náklady poisťovne, ak sa všetci rozhodnú poistiť. Zaplatili by ste si toto poistenie?

V tejto situácii by si väčšina ľudí rada toto poistenie zaplatila, lebo vážna choroba sa spája s vysokými nákladmi, ktoré si priemerná rodina nemôže dovoliť. Náklady na to, aby ste vy aj vaša rodina boli chránení pred finančnou katastrofou (alebo možnosťou, že keď budete potrebovať zdravotnú starostlivosť, nebudete si ju môcť dovoliť), stoja za sumu poistného.

Predpoklad, že v tomto myšlienkovom experimente neviete nič o svojom zdravotnom stave, je nerealistický. Ide o ďalšie využitie Rawlsovho závoja nevedomosti, ktorému sme sa venovali v kapitole 3. Keď tento problém vnímame ako nestranní pozorovatelia, ešte to zdôrazňuje dôležitosť predpokladu závoja nevedomosti.

Ak by ľudia nevedeli, aký zdravotný stav budú mať v budúcnosti, poistenie by si platil každý. Ak sa však o poistení rozhodujeme bez závoja nevedomosti, teda ak poznáme svoj zdravotný stav, situácia sa zásadne mení. Informácie v tejto situácii sú asymetrické. Pozrime sa na situáciu z pohľadu poisťovne:

  • Je väčšia pravdepodobnosť, že si ľudia zaplatia poistenie, ak vedia, že sú chorí: priemerný zdravotný stav ľudí, ktorí si kupujú poistenie, je teda horší, ako priemerný zdravotný stav celej populácie.
  • Tieto informácie sú asymetrické: človek, ktorý si kupuje poistenie, vie, aký je jeho zdravotný stav, no poisťovňa to nevie.
  • Poisťovne budú generovať zisky iba vtedy, ak budú účtovať vysoké ceny: tieto ceny by boli vyššie ako v prípade, že by si rovnaké poistenie museli zaplatiť všetci členovia populácie.
  • Spôsobuje to nepriaznivý výber: cena je v takomto prípade dosť vysoká na to, aby si poistenie chceli kúpiť len ľudia, ktorí vedia, že sú chorí.
  • To ešte viac zvyšuje ceny za poistenie: aby poisťovne mohli ďalej fungovať, museli by opätovne zvýšiť ceny. Nakoniec by výrazná väčšina ľudí, ktorí si kúpia poistenie, bola zložená z tých, ktorí vedia, že majú vážny zdravotný problém.
  • Zdravých ľudí z trhu vytlačí cena: tí, ktorí by si chceli zaplatiť poistenie pre prípad, že ochorejú v budúcnosti, tak neurobia.

Toto je ďalší príklad chýbajúceho trhu – mnohí ľudia zostanú nepoistení. Ide o trh, ktorý by mohol existovať, no len vtedy, ak by informácie o zdravotnom stave boli symetrické a overiteľné (na chvíľu zabudnime na to, či by všetci boli ochotní poskytnúť informácie o svojom zdravotnom stave). Mohlo by to byť výhodné pre majiteľov poisťovne aj ľudí, ktorí sa chceli poistiť. Keď takýto trh neexistuje, je to Pareto neefektívne.

V snahe vyriešiť problém nepriaznivého výberu z dôvodu nesymetrických informácií a súvisiacich chýbajúcich trhov so zdravotným poistením prijali mnohé krajiny opatrenia povinného poistenia v súkromných poisťovniach alebo všeobecné pokrytie financované z daní, takže tí, čo sú zdraví a majú šťastie, platia náklady na zdravotnú starostlivosť za tých, ktorí sú chorí a majú smolu.

Morálny hazard na trhu s poistením

Skryté vlastnosti nie sú jediným problémom, ktorému čelia poisťovne, či už súkromné alebo štátne. Dochádza aj k problému skrytej činnosti. Zakúpenie poistenia môže spôsobiť, že poistenci budú s väčšou pravdepodobnosťou podstupovať riziká, ktoré majú poistené. Keď si napríklad niekto kúpi úplné krytie proti škode či krádeži svojho auta, môže byť menej opatrný pri šoférovaní alebo zamykaní auta ako niekto, kto si poistenie nekúpil.

Poisťovne zvyčajne predávané poistenie obmedzujú. Krytie sa napríklad nemusí vzťahovať (alebo môže byť drahšie) na prípady, ak šoféruje niekto iný ako poistenec alebo ak je auto zvyčajne zaparkované na mieste, kde dochádza k veľkému množstvu krádeží. Tieto ustanovenia môžu byť súčasťou poistnej zmluvy.

Poisťovňa však zmluvu o tom, ako rýchlo jazdíte, alebo či si sadnete za volant po konzumácii alkoholu, nedokáže vynútiť. Toto sú práve činnosti, ktoré sú pred poisťovňou ako asymetrické informácie skryté – vy tieto informácie máte, poisťovňa však nie.

vzťah principál-agent
Ide o asymetrický vzťah, v ktorom jedna strana (principál) má prospech z určitého konania alebo vlastnosti druhej strany (agenta), o ktorej nemá dostatočné informácie na to, aby ich bolo možné zakotviť do úplnej zmluvy. Pozri aj: neúplná zmluva. Označuje sa aj ako: problém principála a agenta.

Ide o problém morálneho hazardu, podobne ako v prípade úsilia v práci. V oboch prípadoch ide o problém principála a agenta – agent (poistenec alebo zamestnanec) sa rozhoduje, ako sa bude správať (aký opatrný bude alebo ako usilovne bude pracovať) vo vzťahu k principálovi (poisťovni alebo zamestnávateľovi), no túto činnosť nemožno zahrnúť do zmluvy, lebo nie je overiteľná.

Hoci sa oba prípady od problému znečistenia chlórdekónom či verejných statkov a spoločných zdrojov opísaných v predchádzajúcej podkapitole zdanlivo zásadne líšia, tieto problémy morálneho hazardu sa v jednom dôležitom ohľade podobajú. V každom z prípadov niekto prijíma rozhodnutie, ktoré niekomu inému spôsobuje pozitívnu alebo negatívnu externalitu. Ide teda o náklady alebo výnosy, ktoré nie sú kompenzované. Napríklad v prípade morálneho hazardu sa poistenec (agent) rozhoduje, ako opatrne bude k poistenej veci pristupovať. Starostlivosť prináša poisťovni (principálovi) pozitívnu externalitu, no pre agenta je nákladná. Dochádza teda k zlyhaniu trhu, lebo sa rozhodne pre príliš nízku úroveň opatrnosti.

Preto tieto problémy morálneho hazardu (a takisto problémy nepriaznivého výberu, ktorým sme sa venovali predtým) môžeme zahrnúť do rámca externalít a zlyhania trhu, ktorý používame v celej kapitole. Problémy vznikajúce v dôsledku asymetrických informácií sú zhrnuté v tabuľke 11.14.

Rozhodnutie  Ako ovplyvní iných  Náklady alebo výnosy  Zlyhanie trhu (nesprávna alokácia zdrojov)  Možné riešenia  Podmienky spojené s týmto typom zlyhania trhu
Zamestnanec s pevnou mzdou sa rozhoduje, ako usilovne bude pracovať  Usilovná práca zvyšuje zisky zamestnávateľa  Súkromné náklady, pozitívna externalita  Príliš nízke úsilie, mzda nad úrovňou rezervačnej mzdy, nezamestnanosť  Efektívnejšie monitorovanie, odmena podľa výkonu, zníženie konfliktu záujmov medzi zamestnávateľom a zamestnancom  Neúplná pracovná zmluva, skrytá činnosť, morálny hazard
Niekto, kto vie, že má vážny zdravotný problém, si zaplatí poistenie  Strata pre poisťovňu  Súkromný výnos, negatívna externalita  Nízky objem ponúkaného poistenia, vysoké poistné  Povinné zdravotné poistenie, verejné poskytovanie, povinné zdieľanie zdravotníckych informácií  Chýbajúce trhy, nepriaznivý výber
Človek, ktorý si poistil auto a rozhoduje sa, ako opatrne bude jazdiť  Pozorné šoférovanie prispieva k ziskom poisťovne  Súkromné náklady, pozitívna externalita  Nízky objem ponúkaného poistenia, vysoké poistné  Inštalácia zariadení na monitorovanie vodiča  Chýbajúce trhy, morálny hazard

Tabuľka 11.14 Asymetrické informácie, zlyhania trhu a riešenia.

Cvičenie 11.8 Skryté vlastnosti

  1. Identifikujte skryté vlastnosti na týchto trhoch a ako môžu účastníkom trhu zabrániť využiť všetky možné vzájomné výhody z výmeny:
    1. predaj tovaru z druhej ruky cez eBay,
    2. Craigslist či podobná online platforma,
    3. prenájom apartmánov cez Airbnb,
    4. reštaurácie rôznej kvality.
  2. Vysvetlite, ako môžu aspekty nižšie uľahčiť vzájomne výhodné výmeny aj v prípade skrytých vlastností:
    1. elektronické hodnotenia zdieľané medzi minulými a budúcimi kupujúcimi a predávajúcimi,
    2. výmeny medzi priateľmi a priateľmi priateľov,
    3. dôvera a spoločenské preferencie,
    4. sprostredkovatelia medzi kupujúcimi a predávajúcimi, napríklad díleri jazdených áut.

Otázka 11.7 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

Na trhu je desať áut, z toho šesť má pre kupujúcich hodnotu 9 000 $ a ostatné sú bezcenné. Na trhu je množstvo potenciálnych kupujúcich, ktorí nepoznajú kvalitu konkrétneho auta, no vedia, koľko je kvalitných, a sú ochotní zaplatiť priemernú hodnotu. Všetci predávajúci s radosťou akceptujú cenu vo výške aspoň polovice hodnoty auta. Ktoré z uvedených tvrdení môžeme na základe týchto informácií označiť za správne?

  • Kupujúci sú ochotní zaplatiť najviac 4 500 $.
  • Na tomto trhu sa predajú len bezcenné autá.
  • Všetky autá sa predajú za cenu 5 400 $.
  • Všetky autá sa predajú za cenu 4 500 $.
  • Priemerná hodnota pre kupujúcich je (9 000 $ × 6 + 0 $ × 4)/10 = 5 400 $. To je teda najvyššia cena, akú sú kupujúci ochotní zaplatiť.
  • Priemernú hodnotu, teda 5 400 $, je ochotných zaplatiť množstvo kupujúcich. Pri tejto cene sú auto ochotní predať všetci predávajúci, takže sa predajú všetky autá.
  • Priemernú hodnotu, teda 5 400 $, je ochotných zaplatiť množstvo kupujúcich. Pri tejto cene sú auto ochotní predať všetci predávajúci, takže sa predajú všetky autá. Súťaž medzi kupujúcimi zabezpečí, že cena bude na úrovni maximálnej sumy, ktorú sú ochotní zaplatiť (5 400 $).
  • Ak je cena na úrovni 4 500 $ alebo viac, autá predajú všetci predávajúci. Priemernú hodnotu, teda 5 400 $, je ochotných zaplatiť množstvo kupujúcich. Predajú sa teda všetky autá a súťaž medzi kupujúcimi zabezpečí, že cena bude vyššia ako 4 500 $.

Otázka 11.8 Vyberte jednu alebo viac správnych odpovedí.

V ktorom z nasledujúcich prípadov dochádza k problému nepriaznivého výberu?

  • Trh s poistením áut, pričom poisťovne nevedia, ako opatrne poistení ľudia jazdia.
  • Trh so zdravotným poistením, na ktorom poisťovne nevedia, či sú žiadatelia o poistenie fajčiari alebo nie.
  • Online predaj výživových doplnkov, pričom spotrebitelia nevedia, či zloženie zodpovedá tomu, čo tvrdí predávajúci.
  • Firma, ktorej zamestnanci pracujú z domu, no nedokáže skontrolovať, ako usilovne pracujú.
  • Ide o problém skrytej činnosti (morálneho hazardu).
  • Fajčenie je skrytou vlastnosťou, lebo fajčiari majú vyššie zdravotné riziká. Ak by sa výška poistného určovala podľa priemerného rizika, nefajčiari by o poistenie žiadali menej často.
  • Kvalita produktu je skrytou vlastnosťou. Ak by sa cena rovnala hraničným nákladom na produkty priemernej kvality, predávať doplnky by chceli len výrobcovia nekvalitných či falošných produktov.
  • Ide o problém skrytej činnosti (morálneho hazardu).

11.13 Zlyhanie trhu a politika štátu

V tabuľke 11.15 sú zhrnuté všetky príklady, ktorým sme sa predtým venovali a v ktorých trhy rozdeľujú zdroje neefektívne. Na prvý pohľad pôsobia rôzne, no v každom dokážeme identifikovať pozitívnu či negatívnu externalitu, ktorú človek prijímajúci rozhodnutia nezohľadnil. Tabuľka 11.16 ukazuje, že základným zdrojom zlyhania trhu je informačný problém – určitý dôležitý aspekt interakcie jedna zo strán nevidí alebo ho nie je možné dokázať na súde.

Možné riešenia zlyhania trhu

Tabuľka 11.15 uvádza aj možné riešenia. Štáty zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve a snažia sa znížiť neefektívnosť spojenú s mnohými druhmi zlyhania trhu. Rovnaké informačné problémy však môžu sťažiť situáciu vláde, ktorá sa snaží zlepšiť výsledky na trhoch prostredníctvom daní, dotácií či zákazov. Francúzska vláda sa napríklad nakoniec rozhodla zakázať používanie chlórdekónu namiesto toho, aby zbierala informácie potrebné na prípravu dane z produkcie banánov alebo kompenzácií pre rybárov.

Niekedy je najlepšie tieto informačné problémy a súvisiace zlyhania trhu riešiť kombináciou rôznych opatrení. Príkladom môže byť poistenie auta. V mnohých krajinách je poistenie tretej strany (ktoré pokrýva škody spôsobené iným) povinné, aby sa tak zamedzilo problému nepriaznivého výberu, ku ktorému by došlo, ak by si poistenie kupovali len vodiči, ktorí sú náchylnejší na spôsobenie nehody. S cieľom vyriešiť problém morálneho hazardu skrytých činností poisťovne niekedy vyžadujú nainštalovanie monitorovacích zariadení do auta, aby bola opatrná jazda vynútiteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Rozhodnutie  Ako ovplyvní iných  Náklady alebo výnosy  Zlyhanie trhu (nesprávna alokácia zdrojov)  Možné riešenia  Podmienky spojené s týmto typom zlyhania trhu
Firma používa pesticíd, ktorý sa dostáva do vodných tokov  Škody po prúde rieky  Súkromné výhody, negatívne externality  Nadužívanie pesticídu a nadmerná produkcia plodiny, na ktorú sa využíva  Dane, kvóty, zákazy, vyjednávanie, spoločné vlastníctvo dotknutých aktív  Negatívna externalita, environmentálne dôsledky
Idete na medzinárodný let  Zvýšenie svetových emisií uhlíka  Súkromný výnos, negatívna externalita  Nadmerné využívanie leteckej dopravy  Dane, kvóty  Verejné zlo, negatívna externalita
Dochádzate do práce autom  Zápchy pre ostatných vodičov  Súkromné náklady, negatívna externalita  Nadmerné využívanie automobilov  Mýto, kvóty, dotovaná verejná doprava, daň na benzín  Spoločný zdroj, negatívna externalita
Zamestnanec s pevnou mzdou sa rozhoduje, ako usilovne bude pracovať  Usilovná práca zvyšuje zisky zamestnávateľa  Súkromné náklady, pozitívna externalita  Príliš nízke úsilie, mzda nad úrovňou rezervačnej mzdy, nezamestnanosť  Efektívnejšie monitorovanie, odmena podľa výkonu, zníženie konfliktu záujmov medzi zamestnávateľom a zamestnancom  Neúplná pracovná zmluva, skrytá činnosť, morálny hazard
Niekto, kto vie, že má vážny zdravotný problém, si zaplatí poistenie  Strata pre poisťovňu  Súkromný výnos, negatívna externalita  Nízky objem ponúkaného poistenia, vysoké poistné  Povinné zdravotné poistenie, verejné poskytovanie, povinné zdieľanie zdravotníckych informácií  Chýbajúce trhy, nepriaznivý výber
Človek, ktorý si poistil auto a rozhoduje sa, ako opatrne bude jazdiť  Pozorné šoférovanie prispieva k ziskom poisťovne  Súkromné náklady, pozitívna externalita  Nízky objem ponúkaného poistenia, vysoké poistné  Inštalácia zariadení na monitorovanie vodiča  Chýbajúce trhy, morálny hazard
Dlžník nevenuje projektu, do ktorého sa úver investuje, dostatočnú starostlivosť či úsilie  Projekt bude s vyššou pravdepodobnosťou neúspešný, čo povedie k nesplateniu úveru  Súkromné výnosy, negatívna externalita  Nadmerné riziko, primálo úverov poskytovaných chudobným dlžníkom  Prerozdelenie bohatstva, spoločná zodpovednosť za splatenie úverov (Banka Grameen)  Morálny hazard, vylúčenie z úverového trhu
Banka, ktorá je príliš veľká na to, aby mohla skrachovať, poskytuje rizikové úvery  Ak banka skrachuje, náklady znášajú daňoví poplatníci  Súkromné výnosy, negatívna externalita  Nadmerne rizikové poskytovanie úverov  Regulácia bankových postupov  Morálny hazard
Firma vyrábajúca diferencovaný tovar  Cena je pre niektorých potenciálnych kupujúcich privysoká  Súkromné výnosy, negatívna externalita  Predá sa prinízke množstvo  Politika hospodárskej súťaže  Nedokonalá hospodárska súťaž

Tabuľka 11.15 Príklady zlyhania trhu a riešenia.

Otázka  Odpoveď
Prečo dochádza k zlyhaniam trhu? Ľudia, ktorí sa riadia len trhovými cenami, nezohľadňujú celkový efekt svojej činnosti na ostatných
Prečo nie je celkový efekt ich činnosti zohľadnený? Dochádza k pozitívnym aj negatívnym externalitám, ktoré nie sú finančne vykompenzované
Prečo nie sú niektoré pozitívne či negatívne externality vykompenzované? Neexistujú trhy, kde s nimi možno obchodovať
Prečo nie? A prečo nemôžu problém vyriešiť súkromné vyjednávanie a platby? Nevyhnutné vlastnícke práva a zmluvy nie je možné vynútiť na súdoch
Čo spôsobuje, že vlastnícke práva a zmluvy nie sú vynútiteľné? Asymetrické alebo neoveriteľné informácie

Tabuľka 11.16 Zlyhania trhu a informačné problémy.

Zavádzanie riešení

V tejto kapitole sme diagnostikovali zlyhania trhu a pomocou ekonomických modelov sme navrhli riešenia. V niektorých prípadoch síce možno zlyhanie trhu vyriešiť prostredníctvom súkromného vyjednávania, no v mnohých prípadoch musí riešenie zaviesť štát. Preto sa natíska otázka, za akých podmienok štáty naozaj zavádzajú opatrenia na riešenie zlyhania trhu.

Tejto téme sa budeme venovať v kapitole 12, v ktorej sa pozrieme na to, ako sa riešia problémy alokácie zdrojov na trhoch či v hierarchiách (vrátane štátov). Takisto vysvetlíme, prečo ani v demokratických spoločnostiach vlády často neprijímajú opatrenia, ktoré zvýšia účinnosť a spravodlivosť ekonomických výsledkov.

Cvičenie 11.9 Zlyhanie trhu

Zostrojte tabuľku podobnú tabuľke 11.15 a rozoberte možné zlyhania trhu, ktoré vychádzajú z rozhodnutí uvedených nižšie. V každom z prípadov určte, ktoré trhy či zmluvy chýbajú alebo sú neúplné.

  1. Dáte svoje dieťa zaočkovať drahou vakcínou proti infekčnej chorobe.
  2. Peniaze, ktoré si požičiate z banky, investujete do vysoko rizikového projektu.
  3. Rybárska flotila sa presunie z pobrežných vôd vlastnej krajiny, kde dochádza k nadmernému rybolovu, do medzinárodných vôd.
  4. Mestské letisko zvýši počet osobných letov tak, že povolí nočné odlety.
  5. Prispejete k stránke Wikipedia.
  6. Štát investuje do výskumu jadrovej fúzie.

11.14 Záver

Trhy umožňujú deľbu práce tým, že ľuďom, ktorí sa špecializujú na jeden typ produkcie, umožňujú získať všetky tovary a služby potrebné pre život. V ideálnom prípade trhové ceny poskytujú informáciu o tom, ako vzácny je tovar či služba. Práve tieto informácie motivujú ľudí vyrábať tovary, ktoré sú vzácne, lebo ostatní si ich vážia. Takisto to ľudí motivuje obmedziť používanie vzácnych statkov. Kombinácia tejto informácie a motivácie poskytnutých cenou niekedy môže zaručiť efektívne ekonomické výsledky.

Trhy však často tento ideál nespĺňajú a môže dochádzať k Pareto neefektívnym výsledkom (teda zlyhaniam trhu). V niektorých prípadoch vec, ktorá je vzácna, napríklad čistý vzduch alebo voda, nestojí žiadne peniaze, preto ju používatelia vnímajú, akoby vzácna nebola. V iných prípadoch ceny neodzrkadľujú celé spoločenské náklady daného statku (napríklad poškodenie životného prostredia v dôsledku využívania fosílnych palív).

Ak ceny chýbajú alebo neodzrkadľujú skutočné spoločenské náklady, človek, ktorý sa rozhoduje, plne nezohľadňuje náklady či výnosy svojej činnosti pre ostatných (externality). Ak k externalitám dochádza, hovoríme, že zmluva, ktorou sa transakcia riadi, je neúplná (alebo úplne chýba). Zmluvy sú neúplné, lebo informácie potrebné na spísanie a vynucovanie zmluvy buď aspoň jedna zo strán nepozná (asymetrické informácie), alebo ich nemožno použiť na súde (napríklad neoveriteľné informácie).

Asymetrické informácie majú dve podoby: skrytá činnosť (napríklad ako usilovne zamestnanec pracuje, čomu sme sa venovali v kapitolách 6 a 8), ktorá spôsobuje problém označovaný ako morálny hazard, a skryté vlastnosti (napríklad to, či človek, ktorý sa ide poistiť, už je chorý), čo spôsobuje problém označovaný ako nepriaznivý výber. V prípade nepriaznivého výberu by mohol existovať vzájomne výhodný trh s daným statkom (konkrétne poistením), ak by boli informácie symetrické a overiteľné, v opačnom prípade dochádza k problému chýbajúcich trhov.

Ak dochádza k zlyhaniu trhu, výsledky môže zlepšiť súkromné Coaseovo vyjednávanie medzi zúčastnenými stranami či verejné politiky ako Pigouova daň (alebo dotácia). Keď sa štát snaží zlepšiť trhové výsledky použitím daní, dotácií či zákazov, čelí podobným problémom asymetrických informácií ako súkromní ekonomickí aktéri. Štátom sa nemusí podariť vyriešiť zlyhanie trhu aj z ďalšieho dôvodu: pre skupiny mocných môže byť súčasný stav vyhovujúci. Obmedzeniam opatrení štátu sa budeme venovať v nasledujúcej kapitole.

11.15 Praktické úlohy z ekonómie: Meranie ochoty platiť za zmiernenie klimatickej zmeny

V tejto kapitole sme sa venovali externalitám, ich vzniku a spôsobom ich zmiernenia. Pri navrhovaní opatrení na zníženie emisií uhlíka či znečistenia vzduchu, alebo na záchranu ohrozeného druhu či zachovanie biodiverzity čelia ekonómovia problému chýbajúcich trhov s environmentálnymi statkami. Ako sa dá vypočítať hodnota zníženia environmentálnych škôd pre ľudí a ako ju možno porovnať s nákladmi na zavedenie súvisiacich opatrení? Otázka merania ochoty platiť (willingness to pay, WTP) za netrhové statky je dôležitá pri tvorbe opatrení, lebo štáty využívajú ekonomickú hodnotu týchto statkov ako dôležitý faktor pri rozhodovaní, aké množstvo daného statku poskytnúť (alebo ho neposkytnúť vôbec). Nesprávny odhad WTP môže mať za následok neefektívnosť, napríklad poskytnutie priveľkého či primalého množstva daného statku.

V empirickom projekte 11 v Praktických úlohách z ekonómie si ako príklad vezmeme zmierňovanie klimatickej zmeny. Boj proti klimatickej zmene môže zahŕňať krátkodobé náklady ako znížená produkcia, takže štáty asi budú chcieť vedieť, koľko budú ich občania za zníženie emisií uhlíka na zmiernenie klimatickej zmeny ochotní zaplatiť. Pomocou údajov z prieskumu porovnáme WTP (priemernú a mediánovú hodnotu) každej metódy a zhodnotíme, či sa odpovede o WTP líšia podľa typu otázky.

Otvorte si empirický projekt 11 v Praktických úlohách z ekonómie, kde na tejto úlohe môžete pracovať.

Čo sa naučíte

V tomto projekte sa naučíte:

  • porovnávať výšku ochoty platiť získanú z prieskumu,
  • zostrojiť indexy na meranie prístupov a názorov,
  • pomocou Cronbachovej alfy hodnotiť vnútornú konzistentnosť indexov a
  • prekódovať a tvoriť nové premenné.

11.16 Literatúra

  • Fafchamps, Marcel, and Bart Minten. 1999. ‘Relationships and Traders in Madagascar’. Journal of Development Studies 35 (6) (August): pp. 1–35.
  • Farnie, Douglas A. 1979. The English Cotton Industry and the World Market 1815–1896. Oxford: Clarendon Press.
  • Hayek, Friedrich A. 1948. Individualism and Economic Order. University of Chicago Press.
  • Hayek, Friedrich A. 1994. The Road to Serfdom. Chicago, Il: University of Chicago Press.
  • Jensen, Robert. 2007. ‘The Digital Provide: Information (Technology), Market Performance, and Welfare in the South Indian Fisheries Sector.’ The Quarterly Journal of Economics 122 (3) (August): pp. 879–924.
  • Pigou, Arthur. 1912. Wealth and Welfare. London: Macmillan & Co.
  • Pigou, Arthur. (1920) 1932. The Economics of Welfare. London: Macmillan & Co.
  • Schumpeter, Joseph. (1943) 2003. Capitalism, Socialism and Democracy. pp. 167—72. Routledge.
  • Seabright, Paul. 2010. The Company of Strangers: A Natural History of Economic Life (Revised Edition). Princeton, NJ: Princeton University Press. 
  • Smith, Adam. 1776. An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. New York: NY: Random House Publishing Group.
  1. Adam Smith. (1776) 2003. An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. New York, NY: Random House Publishing Group. 

  2. Joseph A. Schumpeter. (1943) 2003. Capitalism, Socialism and Democracy. pp. 167–72. Routledge. 

  3. Friedrich A. Hayek. 1944. The Road to Serfdom. Chicago, Il: University of Chicago Press. 

  4. Hayek, Friedrich A. 1948. ‘The Meaning of Competition’, in Individualism and Economic Order. Chicago, Il: University of Chicago Press. 

  5. Hayek, Friedrich A. 1948. ‘The Meaning of Competition’, in Individualism and Economic Order. Chicago, Il: University of Chicago Press. 

  6. Hayek, Friedrich A. 1945. ‘The Use of Knowledge in Society’, reprinted in Friedrich A. Hayek. 1948. Individualism and Economic Order. Chicago, Il: University of Chicago Press. 

  7. Douglas A. Farnie. 1979. The English Cotton Industry and the World Market: 1815–1896. Oxford: Oxford University Press. 

  8. Marcel Fafchamps and Bart Minten. 1999. ‘Relationships and Traders in Madagascar’. Journal of Development Studies 35 (6) (August): pp. 1–35. 

  9. Arthur Pigou. 1912. Wealth and Welfare. London: MacMillan & Co. 

  10. Arthur Pigou. 1920. The Economics of Welfare. London: MacMillan & Co.