Glosár

administratívne uskutočniteľný
Opatrenia, na ktorých realizáciu má vláda dostatok informácií a zamestnancov.
akcia
Časť majetku firmy, s ktorou možno obchodovať. Majiteľovi dáva právo dostávať časť zisku firmy a čerpať výhody zo zvyšovania hodnoty majetku firmy. Označuje sa aj ako: kmeňová akcia.
aktívum
Všetko, čo má hodnotu a je vo vlastníctve. Pozri aj: súvaha, pasívum.
alokácia
Opis toho, čo jednotlivci robia, aké sú dôsledky ich konania a kto vo výsledku dostane čo (napríklad stratégie jednotlivých hráčov v hre a príslušné výplaty).
altruizmus
Ochota znášať určité náklady s úmyslom pomôcť niekomu inému. Altruizmus je spoločenská preferencia. Pozri aj: spoločenské preferencie.
amorálny trh
Trh, na ktorom sa kupuje a predáva niečo, čo by sa podľa ľudí nemalo vymieňať na trhu.
antitrustová politika
Vládna politika a zákony na obmedzenie monopolnej moci a zabránenie kartelom. Označuje sa aj ako: politika hospodárskej súťaže.
arbitráž
Nakupovanie tovaru za nízku cenu na jednom trhu s cieľom predať ho za vyššiu cenu na inom trhu. Obchodníci zapojení do arbitráže využívajú rozdiel v cene toho istého tovaru medzi dvoma krajinami alebo regiónmi. Pokiaľ sú obchodné náklady nižšie ako cenový rozdiel, dosahujú zisk. Pozri aj: cenový rozdiel.
asymetrické informácie
Informácie, ktoré sú relevantné pre všetky strany v ekonomickej interakcii, ale niektorým sú známe a iným nie. Pozri aj: nepriaznivý výber, morálny hazard.
autorské právo
Vlastnícke právo na používanie a distribúciu pôvodného diela.
averzia voči nerovnosti
Odpor voči výsledkom, v ktorých niektorí jedinci získajú viac než iní. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie
averzia voči riziku
Preferencia istých výsledkov pred neistými.
banka
Firma, ktorá v procese poskytovania úverov vytvára peniaze vo forme bankových vkladov.
bankové peniaze
Peniaze vo forme bankových vkladov vytvárané komerčnými bankami, keď poskytujú úvery firmám a domácnostiam.
behaviorálny experiment
Experiment navrhnutý na preskúmanie určitého aspektu ľudského správania.
biologicky uskutočniteľný
Alokácia, ktorá umožňuje účastníkom interakcie prežiť, je biologicky uskutočniteľná.
bohatstvo
Zásoba vecí vo vlastníctve či ich hodnota. Zahŕňa trhovú hodnotu domu, auta, pozemkov, budov, strojov alebo iných kapitálových statkov, ktorý môže osoba vlastniť, a všetkých finančných aktív, ako sú bankové vklady, akcie, dlhopisy alebo pôžičky poskytnuté iným osobám. Od majetku sa odpočítavajú dlhy voči iným osobám – napríklad hypotéka v banke.
bublina cien aktív
Trvalý a výrazný rast ceny aktíva, ktorý poháňajú očakávania budúceho rastu cien.
burza
Finančný trh, na ktorom sa obchoduje s akciami a inými finančnými aktívami. Je k dispozícii zoznam spoločností, ktorých akcie sa na burze obchodujú. Pozri aj: akcia.
celkový prebytok
Celkové výhody zo vzájomného obchodu, ktoré získali všetky strany zapojené do výmeny. Meria sa ako súčet prebytku spotrebiteľa a výrobcu. Pozri aj: spoločný prebytok.
cena vyčisťujúca trh
Pri tejto cene nedochádza k nadmernej ponuke ani nadmernému dopytu. Pozri aj: rovnováha.
cenová diskriminácia
Stratégia predaja, pri ktorej sú pre rôznych kupujúcich alebo skupiny kupujúcich stanovené rôzne ceny za ten istý výrobok alebo sa ceny za jednotku líšia v závislosti od počtu zakúpených jednotiek.
cenová elasticita dopytu
Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na 1 % zvýšenie ceny. Elasticitu vyjadrujeme ako kladné číslo. Ak je elasticita vyššia ako 1, dopyt je elastický, ak je nižšia ako 1, je neelastický.
cenová elasticita ponuky
Percentuálna zmena ponuky, ktorá by nastala ako reakcia na zvýšenie ceny o 1 %. Ponuka je elastická, ak je elasticita väčšia ako 1, a neelastická, ak je menšia ako 1.
cenová krivka
Krivka, ktorá vyplýva z cenových rozhodnutí firiem na trhoch s tovarmi a službami (trh výrobkov) a udáva reálnu mzdu vyplácanú, keď si firmy zvolia cenu maximalizujúcu zisk.
cenová marža
Cena mínus hraničné náklady vydelené cenou. Je nepriamo úmerná elasticite dopytu po tomto tovare.
cenový príjemca
Charakteristika výrobcov a spotrebiteľov, ktorí nemôžu mať prospech z toho, že ponúkajú alebo žiadajú inú cenu, ako je trhová cena v rovnovážnom stave konkurenčného trhu. Nemajú žiadnu moc ovplyvniť trhovú cenu.
cenový rozdiel
Rozdiel v cene tovaru vo vyvážajúcej a dovážajúcej krajine. Zahŕňa náklady na dopravu a obchodné dane. Ak sú globálne trhy v konkurenčnej rovnováhe, tieto rozdiely budú úplne spôsobené obchodnými nákladmi. Pozri aj: arbitráž.
centrálna banka
Jediná banka, ktorá môže vytvárať menovú bázu. Zvyčajne ide o štátnu inštitúciu. Komerčné banky majú v tejto banke účty, na ktorých je uložená menová báza. Pozri aj: menová báza.
ceteris paribus
Ekonómovia často analýzy zjednodušujú tak, že nezohľadňujú veci, ktoré sa považujú za menej relevantné pre skúmanú otázku. Toto slovné spojenie možno doslova preložiť ako „ostatné veci sú rovnaké“. Pre ekonomické modely to znamená, že v rámci analýzy sú ostatné podmienky konštantné.
chýbajúci trh
Trh, na ktorom existuje určitý druh výmeny, ktorá by v prípade realizácie bola vzájomne výhodná. Nedochádza k nej z dôvodu asymetrických alebo neoveriteľných informácií.
čistá hodnota
Aktíva mínus pasíva. Pozri aj: súvaha, vlastný kapitál.
čistá netrpezlivosť
V situácii, keď je danosťou človeka rovnaká suma spotreby v tomto období aj neskôr, by sa táto vlastnosť prejavila tak, že by si cenil dodatočnú jednotku spotreby teraz viac ako dodatočnú jednotku neskôr. Dochádza k nej vtedy, keď je osoba netrpezlivá a chce spotrebovať viac teraz, pretože z dôvodu krátkozrakosti, slabej vôle alebo z iných dôvodov pripisuje spotrebe v budúcnosti menšiu hodnotu. Pozri aj: slabá vôľa.
čistá súčasná hodnota
Súčasná hodnota toku budúcich príjmov mínus súvisiace náklady (bez ohľadu na to, či sú náklady v súčasnosti alebo v budúcnosti). Pozri aj: súčasná hodnota.
čistý príjem
Hrubý príjem mínus opotrebenie. Pozri aj: príjem, hrubý príjem, opotrebenie.
cyklická nezamestnanosť
Zvýšenie nezamestnanosti nad rovnovážnu nezamestnanosť spôsobené poklesom agregátneho dopytu v súvislosti s hospodárskym cyklom. Označuje sa aj ako: nezamestnanosť z nedostatočného dopytu. Pozri aj: rovnovážna nezamestnanosť.
danosti
Skutočnosti o človeku, ktoré môžu ovplyvniť jeho príjem, napríklad bohatstvo, ktoré vlastní, či už ide o pôdu, nehnuteľnosti alebo portfólio akcií (podiely). Zahŕňajú aj úroveň a kvalitu vzdelania, špeciálne školenia, počítačové jazyky, s ktorými daný človek dokáže pracovať, pracovné skúsenosti zo stáží, občianstvo, či má daná osoba víza (alebo zelenú kartu) potrebné na zamestnanie na konkrétnom trhu práce, štátnu príslušnosť, pohlavie danej osoby, a dokonca jej rasu či sociálnu vrstvu. Pozri aj: ľudský kapitál.
daň
Povinná platba štátu odvádzaná napr. z príjmu pracovníkov (daň z príjmu), zo ziskov firiem (daň zo zisku) alebo zahrnutá v cene tovarov a služieb (daň z pridanej hodnoty alebo daň z predaja).
decil
Podmnožina pozorovaní vytvorená tak, že celý súbor pozorovaní zoradíme podľa hodnôt určitej premennej a potom ho rozdelíme na desať skupín rovnakej veľkosti. Prvý decil napríklad označuje 10 % najnižších hodnôt v súbore pozorovaní. Pozri aj: percentil.
deflácia
Zníženie všeobecnej cenovej hladiny. Pozri aj: inflácia.
deľba práce
Špecializácia výrobcov na vykonávanie rôznych úloh vo výrobnom procese. Označuje sa aj ako: špecializácia.
demokracia
Politický systém, v ktorom majú v ideálnom prípade všetci občania rovnakú politickú moc a vyznačuje sa individuálnymi právami ako sloboda slova, zhromažďovania a tlače, spravodlivými voľbami, v ktorých majú právo voliť v podstate všetci dospelí a vláda po prehre odstúpi.
demonštratívna spotreba
Nákup tovaru alebo služieb na verejné prezentovanie svojho sociálneho a ekonomického postavenia.
dezinflácia
Zníženie miery inflácie. Pozri aj: inflácia, deflácia.
diferencovaný produkt
Výrobok vyrábaný jednou firmou, ktorý má v porovnaní s podobnými výrobkami iných firiem niektoré jedinečné vlastnosti.
diskontná sadzba
Miera netrpezlivosti osoby: ako veľmi si táto osoba cení dodatočnú jednotku spotreby v súčasnosti v porovnaní s dodatočnou jednotkou spotreby neskôr. Ide o absolútnu hodnotu sklonu indiferenčnej krivky osoby pre spotrebu teraz a spotrebu neskôr mínus jedna. Označuje sa aj ako: subjektívna diskontná sadzba.
disponibilný príjem
Príjem, ktorý má človek k dispozícii po zaplatení daní a prijatí dávok od štátu.
dôchodkový efekt
Napríklad vplyv na výber spotreby tovaru, ktorý by mala zmena príjmu, ak by nedošlo k zmene ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti.
dominantná stratégia
Stratégia, vďaka ktorej hráč dosiahne najvyššiu odmenu bez ohľadu na to, čo urobia ostatní hráči.
dotykový bod
Bod, v ktorom sa priamka dotkne krivky, no nepretne ju.
družstvo
Podnik, ktorý z väčšej časti alebo úplne vlastnia jeho pracovníci, ktorí najímajú a prepúšťajú manažérov.
družstvo vlastnené pracovníkmi
Forma podniku, v ktorom podstatnú časť kapitálových statkov vlastnia zamestnanci, a nie tí, ktorí sa nepodieľajú na výrobe vo firme; zamestnanci-vlastníci zvyčajne volia manažéra, ktorý prijíma každodenné rozhodnutia.
efekt hlasu odborov
Pozitívny vplyv na pracovné úsilie (a tým aj produktivitu práce) má pocit členov odborov, že majú vplyv na riadenie podniku.
efektívna jednotka
Jednotka úsilia sa niekedy označuje ako efektívna jednotka.
efektívnostné mzdy
Platba zamestnávateľa, ktorá je vyššia ako rezervačná mzda zamestnanca, aby motivovala zamestnanca k väčšiemu úsiliu v práci, než by sa inak rozhodol vynaložiť. Pozri aj: model pracovnej disciplíny, zamestnanecká renta.
ekonomická nerovnosť
Rozdiely medzi členmi spoločnosti v určitom ekonomickom ukazovateli, ako je bohatstvo, príjem alebo mzda.
ekonomická renta
Platba alebo iná výhoda, ktorú človek získa nad rámec toho, čo by získal pri druhej najlepšej alternatíve (alebo v rezervačnej možnosti). Pozri aj: rezervačná možnosť.
ekonomická zodpovednosť
Zodpovednosť dosiahnutá ekonomickými procesmi, najmä konkurenciou medzi firmami či inými subjektmi, pričom nezohľadnenie vplyvov bude mať za následok straty na zisku alebo neúspech podniku. Pozri aj: zodpovednosť, politická zodpovednosť.
ekonomické náklady
Vlastné náklady na činnosť plus náklady obetovanej príležitosti.
ekonomicky uskutočniteľný
Prívlastok opatrení, ktorých želané výsledky predstavujú Nashovu rovnováhu, takže po ich zavedení súkromné ekonomické subjekty želané účinky nebudú obchádzať.
ekonomický systém
Inštitúcie, ktoré organizujú výrobu a distribúciu tovarov a služieb v celej ekonomike.
ekonomický zisk
Príjmy firmy mínus jej celkové náklady (vrátane alternatívnych nákladov kapitálu).
ekonómia
Veda, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia ovplyvňujú prírodné prostredie a seba navzájom pri zabezpečovaní živobytia a ako sa toto pôsobenie mení v čase.
endogénny
Vznikajúci skôr na základe fungovania modelu, než aby prichádzal zvonku. Pozri aj: exogénny
exogénny
Pochádzajúci zvonku modelu, nie spôsobený fungovaním samotného modelu. Pozri aj: endogénny.
exogénny šok
Zásadná zmena v externých podmienkach ovplyvňujúca model.
externalita
Keď činnosť istej osoby so sebou prináša výhody alebo náklady pre iného jednotlivca a daná osoba tento vplyv pri rozhodovaní o svojej činnosti nezohľadňuje. Ide o externalitu, lebo nie je súčasťou rozhodovacieho procesu osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pozitívne externality odkazujú na výhody a negatívne na náklady, ktoré znášajú ostatní. Pri osobe, ktorá nepriamo vdychuje dym z cigarety inej osoby, ide o negatívnu externalitu. Radosť z krásnej záhrady vášho suseda je pozitívna externalita. Označuje sa aj ako: externý vplyv. Pozri aj: neúplná zmluva, zlyhanie trhu, pozitívna externalita, negatívna externalita.
externé náklady
Negatívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: negatívna externalita. Pozri aj: externalita.
externé úspory
Pozitívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je špecifikovaný v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: pozitívna externalita. Pozri aj: externalita.
finančná deregulácia
Opatrenia, ktoré bankám a iným finančným inštitúciám umožňujú väčšiu voľnosť pri výbere druhov finančných aktív, ktoré môžu predávať, ako aj ďalšie postupy.
firma
Obchodná organizácia, ktorá za mzdy a platy zamestnáva ľudí a nakupuje vstupy na účel výroby a predaja tovarov a služieb s cieľom dosiahnuť zisk.
Fisherova rovnica
Vzťah, ktorý udáva reálnu úrokovú mieru ako rozdiel medzi nominálnou úrokovou mierou a očakávanou infláciou: reálna úroková miera = nominálna úroková miera - očakávaná inflácia.
fixné náklady
Výrobné náklady, ktoré sa nemenia s počtom vyrobených jednotiek.
fiškálna kapacita
Schopnosť vlády uložiť a vybrať od obyvateľstva vysoké dane pri nízkych administratívnych a iných nákladoch. Jedným z ukazovateľov je podiel vybranej sumy a nákladov na správu daňového systému.
gig ekonomika
Ekonomika pozostávajúca z ľudí, ktorí poskytujú služby prostredníctvom počítačovej platformy, a tých, ktorí za tieto služby platia. Pracovníci sú platení za každú vykonanú úlohu, nie za hodinu. Nie sú právne uznávaní ako zamestnanci spoločnosti, ktorá platformu vlastní, a zvyčajne dostávajú od majiteľov okrem spojenia so zákazníkmi len málo výhod.
Giniho koeficient
Miera nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v príjme alebo majetku, ktorá sa vyjadruje na rozsahu od nuly (ak nerovnosť neexistuje) po jednotku (ak všetko dostane jeden človek).
hedžové financovanie
Financovanie, ktoré firmy využívajú na plnenie zmluvných platobných záväzkov pomocou peňažných tokov. Termín vytvoril Hyman Minsky vo svojej Hypotéze finančnej nestability. Pozri aj: špekulatívne financovanie.
homo economicus
Latinský výraz pre človeka ekonomického označujúci postavu, ktorá koná na základe amorálneho nasledovania vlastného záujmu.
hra
Model strategickej interakcie, ktorý obsahuje opis hráčov, možných stratégií, informácií, ktoré majú hráči k dispozícii, a ich odmeny. Pozri aj: teória hier.
hra jastrab a holubica
Hra, v ktorej dochádza ku konfliktu (keď sa stretnú jastraby), deleniu sa (keď sa stretnú holubice) alebo zhabaniu (keď jastrab stretne holubicu).
hra neviditeľná ruka trhu
Hra, v ktorej je len jedna Nashova rovnováha a v ktorej neexistuje iný výsledok, pri ktorom by dosiahli obaja hráči vyššiu odmenu, resp. jeden vyššiu a druhý rovnakú. Pozri aj: Nashova rovnováha, Pareto efektívny.
hranica dostupných možností
Krivka tvorená bodmi, ktoré predstavujú maximálne dostupné množstvo jedného statku pri danom množstve iného statku. Pozri aj: množina dostupných kombinácií.
hraničná miera substitúcie (MRS)
Voľba medzi dvoma statkami, ktorú je človek ochotný podstúpiť. Hraničná miera substitúcie sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu indiferenčnej krivky. Pozri aj: hraničná miera transformácie.
hraničná miera transformácie (MRT)
Ukazovateľ volieb, ktorým človek čelí vo vzťahu k uskutočniteľným možnostiam. Vzhľadom k obmedzeniam (hranici dostupných možností), ktorým človek čelí, predstavuje MRT množstvo statku, ktorého sa musí vzdať, aby mohol získať jednu dodatočnú jednotku iného statku. MRT sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu hranice dostupných možností. Pozri aj: hranica dostupných možností, hraničná miera substitúcie.
hraničná negatívna externalita (MEC)
Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, ktoré vzniknú komukoľvek inému ako výrobcovi tovaru. Pozri aj: súkromné hraničné náklady, spoločenské hraničné náklady.
hraničná užitočnosť
Dodatočná užitočnosť vyplývajúca z nárastu danej premennej o jednu jednotku.
hraničné náklady
Prírastok celkových nákladov spojených s výrobou jednej dodatočnej jednotky produkcie.
hraničný produkt
Dodatočné množstvo produkcie, ktoré sa vyprodukuje, ak sa určitý vstup zvýši o jednu jednotku, pričom všetky ostatné vstupy zostanú konštantné.
hra ultimátum
Interakcia, v ktorej prvý hráč navrhne rozdelenie koláča s druhým hráčom. Ten navrhované rozdelenie môže prijať, v tom prípade obaja dostanú podiel navrhnutý prvým hráčom, alebo ponuku odmietnuť a žiadny hráč nedostane nič.
hra verejné statky
Podobne ako pri hre väzňova dilema s viac ako dvoma osobami, dominantnou stratégiou je na verejný statok neprispievať.
hrubý domáci produkt (HDP)
Miera trhovej hodnoty produkcie ekonomiky v danom období.
hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa
Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie (HDP) vydelenej počtom obyvateľov.
hrubý príjem
Príjem očistený o zaplatenú daň. Zahŕňa opotrebenie. Pozri aj: príjem, čistý príjem.
hypotéka (alebo hypotekárny úver)
Úver, ktorý si domácnosti a podniky berú na kúpu nehnuteľnosti bez zaplatenia jej celkovej hodnoty naraz. V priebehu mnohých rokov dlžník spláca úver spolu s úrokmi. Dlh je zabezpečený samotnou nehnuteľnosťou, ktorá sa označuje ako zábezpeka. Pozri aj: zábezpeka.
index spotrebiteľských cien (CPI)
Miera všeobecnej úrovne cien, ktoré musia spotrebitelia platiť za tovary a služby, vrátane spotrebných daní.
indiferenčná krivka
Krivka spájajúca body označujúce kombinácie statkov, ktoré človeku prinášajú rovnakú úroveň užitočnosti.
inferiórny statok
Statok, ktorého spotreba klesá pri zvyšovaní príjmu (pri konštantných cenách).
inflácia
Zvýšenie všeobecnej cenovej hladiny v ekonomike. Zvyčajne sa meria za obdobie jedného roka. Pozri aj: deflácia, dezinflácia.
investície (I)
Výdavky na novovyrobený kapitál (stroje a zariadenia) a budovy vrátane nového bývania.
inštitúcia
Zákony a spoločenské zvyklosti, ktorými sa riadi vzájomné pôsobenie ľudí v spoločnosti.
iracionálna bujarosť
Proces, pri ktorom sa aktíva nadhodnocujú. Tento výraz prvýkrát použil v roku 1996 Alan Greenspan, vtedajší predseda Rady federálnych rezerv USA. Ako ekonomický pojem ho spopularizoval ekonóm Robert Shiller.
izokosta
Priamka predstavujúca všetky kombinácie, ktoré stoja určitú sumu.
jednorazová hra
Hra, ktorá sa hrá jedenkrát a neopakuje sa.
jednotkové náklady
Celkové náklady delené počtom vyrobených jednotiek.
kapitalistická revolúcia
Rýchle zlepšenia v technológiách v kombinácii so vznikom nového ekonomického systému.
kapitalizmus
Ekonomický systém, v ktorom sa spôsob výroby tovarov a služieb sústredí vo firmách, ktoré vlastnia a ovládajú investičný majetok používaný pri výrobe. V kapitalizme zohrávajú dôležitú úlohu súkromný majetok, trhy a firmy.
kapitálové statky
Vybavenie, budovy a iné trvalé vstupy, ktoré sa používajú pri výrobe tovarov a služieb vrátane prípadných patentov alebo iného používaného duševného vlastníctva. Suroviny, ktoré sa pri výrobe používajú, sa označujú ako výrobné vstupy.
kartel
Skupina firiem, ktoré vstupujú do tajnej dohody s cieľom zvýšiť svoje spoločné zisky.
kauzalita
Smer od príčiny k dôsledku, ktorý určuje, že zmena v jednej premennej spôsobuje zmenu v inej. Kým korelácia je jednoducho tvrdenie, že dve veci sa vyvíjali súčasne, kauzalita naznačuje aj mechanizmus tohto prepojenia, a teda ide o užší pojem. Pozri aj: prirodzený experiment, korelácia.
klesajúca hraničná užitočnosť
Vlastnosť niektorých funkcií užitočnosti, podľa ktorej každá dodatočná jednotka danej premennej vedie k menšiemu prírastku celkovej užitočnosti ako predchádzajúca dodatočná jednotka. Označuje sa aj ako: klesajúce hraničné výnosy zo spotreby.
klesajúce hraničné výnosy zo spotreby
Čím vyššiu spotrebu jednotlivec má, tým viac pre neho klesá hodnota dodatočnej jednotky spotreby. Označuje sa aj ako: klesajúca hraničná užitočnosť.
klesajúce výnosy z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do výroby spôsobí zvýšenie produkcie o menej ako dvojnásobok. Označuje sa aj ako: náklady z rozsahu. Pozri aj: rastúce výnosy z rozsahu.
klesajúci hraničný produkt
Vlastnosť niektorých produkčných funkcií, podľa ktorej každá dodatočná jednotka vstupu vedie k menšiemu prírastku celkového výstupu ako predchádzajúca jednotka.
klubový statok
Pozri aj: umelo vzácny statok, verejný statok.
komodity
Fyzický tovar, s ktorým sa obchoduje podobne ako s akciami. Patria sem kovy ako zlato a striebro, poľnohospodárske produkty ako káva a cukor a aj ropa a plyn. Niekedy sa používa všeobecnejšie na označenie všetkého, čo sa vyrába na účel predaja. Pozri aj: akcia.
komplementy
Dva tovary, pri ktorých zvýšenie ceny jedného vedie k zníženiu dopytovaného množstva druhého. Pozri aj: substitúty.
konflikt záujmov
Situácia, ktorá nastane, ak na to, aby jedna strana získala z interakcie viac, sa musí druhej strane dariť menej dobre.
konkurenčná rovnováha
Trhový výsledok, na ktorom sú všetci kupujúci a predávajúci príjemcami cien a pri prevládajúcej trhovej cene sa ponúkané množstvo rovná dopytovanému množstvu.
konštantné výnosy z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď sa zdvojnásobením všetkých vstupov do výrobného procesu zdvojnásobí aj výstup. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Pozri aj: rastúce výnosy z rozsahu, klesajúce výnosy z rozsahu.
korelácia
Štatistický vzťah, pri ktorom znalosť hodnoty jednej premennej poskytuje informácie o pravdepodobnej hodnote druhej premennej, napríklad vysoké hodnoty jednej premennej sa bežne pozorujú spolu s vysokými hodnotami druhej premennej. Môže byť kladná alebo záporná (záporná je vtedy, keď sú vysoké hodnoty jednej premennej pozorované pri nízkych hodnotách druhej). Neznamená však, že medzi premennými existuje kauzálny vzťah. Pozri aj: kauzalita, korelačný koeficient.
korelačný koeficient
Koeficient, ktorý vyjadruje, ako úzko sú dve premenné spojené a či majú tendenciu nadobúdať podobné alebo rozdielne hodnoty, od hodnoty 1, ktorá znamená, že premenné nadobúdajú podobné hodnoty (sú pozitívne korelované), po hodnotu -1, ktorá znamená, že premenné nadobúdajú rozdielne hodnoty (negatívna alebo záporná korelácia). Hodnota 1 alebo -1 znamená, že ak poznáme hodnotu jednej premennej, dokážeme dokonale predpovedať hodnotu druhej premennej. Hodnota 0 znamená, že jedna premenná nám o hodnote tej druhej neposkytuje žiadne informácie. Pozri aj: korelácia, kauzalita.
krivka dopytu
Krivka zobrazujúca množstvo, ktoré si spotrebitelia kúpia pri každej možnej výške ceny.
krivka Paretovej efektívnosti
Množina všetkých alokácií, ktoré sú Pareto efektívne. Často sa označuje ako kontraktačná krivka, a to aj v spoločenských interakciách, v ktorých sa nevstupuje do žiadneho kontraktu, preto sa tomuto termínu vyhýbame. Pozri aj: Pareto efektívny.
krivka ponuky
Krivka predstavujúca počet vyrobených jednotiek produkcie pri konkrétnej cene. Ak sa krivka týka trhu, predstavuje celkové množstvo produkcie všetkých firiem pri danej cene.
krivka rovnakého zisku
Krivka, na ktorej sa vo všetkých bodoch dosiahne rovnaký zisk.
likvidita
Jednoduchosť nákupu alebo predaja finančného aktíva za predvídateľnú cenu.
logaritmická mierka
Mierka, v ktorej dieliky na grafe predstavujú pomery. Napríklad pomer medzi 3 a 6 a medzi 6 a 12 je rovnaký (väčšie číslo je dvojnásobkom menšieho čísla). V grafe s logaritmickou mierkou všetky zmeny v určitom pomere predstavuje rovnaká zvislá vzdialenosť. Uvedené je v kontraste k lineárnej mierke, v ktorej je vzdialenosť rovnaká medzi hodnotami 3 a 6 a medzi hodnotami 6 a 9 (v tomto prípade je vzdialenosť 3). Tento typ mierky sa ako logaritmická mierka označuje aj v programe Microsoft Excel.
Lorenzova krivka
Grafické zobrazenie nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v bohatstve či príjme. Jednotlivci sa zoradia vo vzostupnom poradí podľa toho, aké množstvo danej veličiny vlastnia, a kumulatívny podiel celku sa zakreslí vzhľadom ku kumulatívnemu podielu populácie. Pri absolútnej rovnosti príjmov by krivka mala napríklad podobu rovnej čiary so sklonom jeden. Nerovnosť vyjadruje skutočnosť, do akej miery sa krivka odchyľuje od čiary absolútnej rovnosti. Pozri aj: Giniho koeficient.
ľudský kapitál
Zásoba vedomostí, zručností, vlastností správania a osobnostných charakteristík, ktoré určujú produktivitu práce alebo pracovné príjmy jednotlivca. Je súčasťou daností jednotlivca. Investície do neho prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a socializácie môžu túto zásobu zvýšiť a takéto investície sú jedným zo zdrojov hospodárskeho rastu. Pozri aj: danosti, produktivita práce.
matica odmien
Tabuľka odmien na základe všetkých možných kombinácií stratégií, ktoré si vyberú obaja, resp. všetci hráči v hre.
medián
Stredná hodnota v súbore, takže polovica hodnôt je vyššia ako medián a polovica je nižšia. Označuje sa aj ako: 50. percentil.
menová báza
Hotovosť domácností, firiem a bánk a zostatky komerčných bánk na ich účtoch v centrálnej banke, známe ako rezervy.
miera nezamestnanosti
Pomer počtu nezamestnaných k celkovej pracovnej sile. (Všimnite si, že miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti sa spolu nerovnajú 100 %, pretože majú rôzne menovatele.) Pozri aj: pracovná sila, miera zamestnanosti.
miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu
Miera nezamestnanosti (v rovnovážnom stave na trhu práce), pri ktorej je inflácia konštantná. Pôvodne sa označovala ako prirodzená miera nezamestnanosti. Označuje sa aj ako: nezrýchľujúca sa miera nezamestnanosti, stabilná inflačná miera nezamestnanosti. Pozri aj: rovnovážna nezamestnanosť.
miera participácie
Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku. Pozri aj: pracovná sila, populácia v produktívnom veku.
miera zamestnanosti
Podiel počtu zamestnaných a populácie v produktívnom veku. Pozri aj: populácia v produktívnom veku.
množina dostupných kombinácií
Všetky kombinácie zvažovaných vecí, ktoré by si rozhodujúci sa človek mohol vybrať vzhľadom na ekonomické, fyzické alebo iné obmedzenia, ktorým čelí. Pozri aj: hranica dostupných možností.
moc
Schopnosť robiť (a dostať) veci, ktoré človek chce, v protiklade k zámerom ostatných, často zavádzaním sankcií alebo pohrozením nimi.
model pracovnej disciplíny
Model, ktorý vysvetľuje, ako zamestnávatelia stanovujú mzdy tak, aby zamestnanci dostávali ekonomickú rentu (tzv. zamestnaneckú rentu), ktorá motivuje pracovníkov tvrdo pracovať, aby sa vyhli prepusteniu zo zamestnania. Pozri aj: zamestnanecká renta, efektívnostné mzdy.
model WS/PS
Model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd (WS) a cien (PS). Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štruktúrnu nezamestnanosť a reálnu mzdu. Pozri aj: mzdová krivka, cenová krivka, štruktúrna nezamestnanosť.
monopol
Firma, ktorá je jediným predávajúcim výrobku bez blízkeho substitútu. Označuje aj trh s jediným predávajúcim. Pozri aj: monopolná sila, prirodzený monopol.
monopolistická konkurencia
Trh, na ktorom má každý predajca jedinečný výrobok, ale medzi firmami existuje konkurencia, pretože firmy predávajú výrobky, ktoré sú navzájom blízkymi substitútmi.
monopolná sila
Moc firmy kontrolovať vlastnú cenu. Čím menej je k dispozícii blízkych substitútov výrobku, tým väčšiu silu má firma pri určovaní cien. Pozri aj: monopol.
monopolné renty
Forma zisku, ktorá vzniká v dôsledku obmedzenej konkurencie pri predaji výrobku firmy.
morálny hazard
Tento termín vznikol v poisťovníctve na vyjadrenie problému, ktorému čelia poisťovatelia, a to, že osoba s poistením domácnosti môže menej dbať na to, aby sa vyhla požiarom alebo iným škodám na svojej domácnosti, čím zvyšuje riziko nad úroveň, aká by bola v prípade neexistencie poistenia. Tento termín sa v súčasnosti vzťahuje na akúkoľvek situáciu, v ktorej jedna strana interakcie rozhoduje o činnosti, ktorá ovplyvňuje zisky alebo blahobyt druhej strany, ale ktorú dotknutá strana nemôže ovplyvniť prostredníctvom zmluvy, často preto, že dotknutá strana nemá dostatočné informácie o tejto činnosti. Označuje sa aj ako problém skrytej činnosti. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti), neúplná zmluva, príliš veľký na to, aby mohol skrachovať.
mzdová krivka
Krivka, ktorá vzniká z rozhodnutí firiem o výške mzdy na trhu práce a predstavuje reálnu mzdu potrebnú pri každej úrovni zamestnanosti v ekonomike na to, aby mali pracovníci motiváciu pracovať usilovne a kvalitne.
nadmerná ponuka
Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene ponuka výrobku prevyšuje dopyt po ňom. Pozri aj: nadmerný dopyt.
nadmerný dopyt
Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene dopyt po výrobku prevyšuje ponuku daného výrobku. Pozri aj: nadmerná ponuka.
najlepšia reakcia
V teórii hier ide o stratégiu, ktorá hráčovi pri určitých stratégiách ostatných hráčov poskytne najvyššiu odmenu.
najnižšia akceptovateľná ponuka
V hre ultimátum je to najmenšia ponuka navrhovateľa, ktorú prijímateľ neodmietne. Všeobecne sa používa v situáciách vyjednávania na označenie najmenej výhodnej ponuky, ktorá by bola prijatá.
náklady obetovanej príležitosti
Náklady obetovanej príležitosti činnosti A predstavujú ušlý úžitok, ktorý by sme dosiahli, keby sme namiesto toho vykonali inú činnosť B. Hovoríme o nákladoch obetovanej príležitosti, pretože voľbou A sa vzdávate možnosti zvoliť si B. O nákladoch hovoríme preto, že voľba A vás stojí úžitok, ktorý by ste mali, keby ste si vybrali B.
náklady z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do výroby spôsobí zvýšenie produkcie o menej ako dvojnásobok. Označuje sa aj ako: klesajúce výnosy z rozsahu. Pozri aj: úspory z rozsahu.
Nashova rovnováha
Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu.
neaktívna populácia
Ľudia v produktívnom veku, ktorí nie sú zamestnaní ani si aktívne nehľadajú platenú prácu. Napríklad osoby pracujúce v domácnosti, ktoré vychovávajú deti, sa nepovažujú za pracovnú silu, preto sú klasifikované v tejto skupine.
nedobrovoľná nezamestnanosť
Človek, ktorý si hľadá prácu a je ochotný prijať prácu za mzdu, ktorá je bežná pre ľudí s jeho úrovňou zručností a skúseností, ale zamestnanie si nájsť nedokáže, je nedobrovoľne nezamestnaný.
negatívna externalita
Negatívny externý efekt, teda negatívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: externé náklady. Pozri aj: externalita.
negatívna spätná väzba (proces)
Proces, pri ktorom určitá počiatočná zmena uvedie do pohybu proces, ktorý pôvodnú zmenu tlmí. Pozri aj: pozitívna spätná väzba (proces).
nepriaznivý výber
Problém, ktorému čelia strany výmeny, pričom podmienky ponúknuté jednou stranou spôsobia, že niektorí partneri výmeny sa stiahnu. Príklad: Problém asymetrických informácií pri poistení. Ak je cena dostatočne vysoká, zdravotné poistenie budú chcieť uzatvoriť len ľudia, ktorí vedia, že majú zdravotné problémy (poisťovateľ to však nevie). To spôsobí ďalšie zvyšovanie cien, aby sa pokryli náklady. Tento problém sa označuje aj ako problém skrytých vlastností (skrytou vlastnosťou je skutočnosť, že človek je už chorý), aby sa odlíšil od problému skrytej činnosti a morálneho rizika. Pozri aj: neúplná zmluva, morálny hazard, asymetrické informácie.
nerivalitný statok
Statok, ktorý je v prípade dostupnosti pre kohokoľvek dostupný pre všetkých bez ďalších nákladov. Pozri aj: rivalitný statok, nevylúčiteľný verejný statok.
nerovnováha
Situácia, v ktorej aspoň jeden z aktérov môže mať prospech z toho, že zmení svoje konanie, a tým zmení situáciu vzhľadom na to, čo robia všetci ostatní.
nesolventný
Subjekt je nesolventný, ak je hodnota jeho aktív nižšia ako hodnota jeho pasív. Pozri aj: solventný.
netrpezlivosť
Akékoľvek uprednostňovanie presunu spotreby z budúcnosti do súčasnosti. Táto preferencia môže byť odvodená buď z čistej netrpezlivosti, alebo z klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby.
nevylúčiteľný verejný statok
Verejný statok, z ktorého používania nie je možné nikoho vylúčiť. Pozri aj: umelo vzácny statok.
nezamestnanosť
Situácia, keď osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, nie je zamestnaná.
neúplná zmluva
Zmluva, v ktorej nie sú vynútiteľným spôsobom špecifikované všetky aspekty výmeny, ktoré ovplyvňujú záujmy strán výmeny (alebo iných osôb, ktorých sa výmena týka).
nominálna mzda
Skutočná suma prijatá ako platba za prácu v určitej mene. Označuje sa aj ako: peňažná mzda. Pozri aj: reálna mzda.
nominálna úroková miera
Cena za presunutie určitej kúpnej sily (v dolároch alebo v inom nominálnom vyjadrení) na skorší čas. Základná úroková miera a úverová sadzba, ktorú uvádzajú komerčné banky, sú príkladmi nominálnych úrokových sadzieb. Pozri aj: reálna úroková miera, úroková miera, Fisherova rovnica.
normálny statok
Statok, po ktorom sa zvyšuje dopyt, keď sa zvyšuje príjem človeka, pričom ceny sa nemenia.
obchodná známka
Logo, názov alebo registrovaný dizajn, ktorý je zvyčajne spojený s právom vylúčiť iné osoby z jeho používania na identifikáciu svojich výrobkov.
obmedzenie prideľovania úverov
Proces, pri ktorom si osoby s menším majetkom v porovnaní s osobami s väčším majetkom požičiavajú za nevýhodných podmienok.
ochota platiť
Ukazovateľ toho, ako veľmi si osoba cení tovar, vyjadrený ako maximálna suma, ktorú by bola za získanie jednotky tovaru ochotná zaplatiť. Pozri aj: ochota prijať.
ochota prijať
Rezervačná cena potenciálneho predávajúceho, ktorý bude ochotný položku predať len za cenu minimálne v tejto výške. Pozri aj: rezervačná cena, ochota platiť.
odbory
Organizácia pozostávajúca prevažne zo zamestnancov, ktorej hlavnou činnosťou je vyjednávanie mzdových taríf a pracovných podmienok pre jej členov.
oddelenie vlastníctva a riadenia
Vlastnosť niektorých firiem, podľa ktorej sú manažéri oddelenou skupinou od vlastníkov.
odmena
Výhody konkrétneho hráča spojené so spoločným konaním všetkých hráčov.
oligopol
Trh s malým počtom predajcov toho istého tovaru, čo dáva každému predajcovi určitú trhovú silu.
opakovaná hra
Hra, v ktorej dochádza k rovnakej interakcii viackrát (rovnaké odmeny, hráči aj dostupné stratégie).
opotrebenie
Strata hodnoty určitej formy majetku, ku ktorej dochádza buď používaním (opotrebovaním), alebo plynutím času (zastaraním).
optimalizačný problém s obmedzením
Problémy, v ktorých človek prijímajúci rozhodnutia volí hodnoty jednej alebo viacerých premenných, aby dosiahol cieľ (napríklad maximalizáciu zisku) s ohľadom na obmedzenie, ktoré určuje množinu dostupných kombinácií (napríklad krivku dopytu).
osoba so zostatkovým nárokom
Osoba s príjmom, ktorý zostáva z podniku alebo projektu po zaplatení všetkých zmluvných nákladov (napríklad nákladov na zamestnávanie pracovníkov a platenie daní).
overiteľné informácie
Informácie, ktoré možno použiť na vymáhanie zmluvy.
Pareto dominantný
Alokácia A je Pareto dominantná v porovnaní s alokáciou B, ak by aspoň jedna zo zainteresovaných strán bola na tom lepšie pri A ako pri B a nikto by na tom nebol horšie. Pozri aj: Pareto efektívny.
Pareto efektívny
Alokácia, ktorá sa vyznačuje tým, že neexistuje iná technicky uskutočniteľná alokácia, pri ktorej by na tom aspoň jeden človek bol lepšie a nikto by na tom nebol horšie.
Pareto neefektívny
Alokácia, ktorá sa vyznačuje tým, že neexistuje iné alternatívne technicky uskutočniteľné rozdelenie, pri ktorom by na tom aspoň jeden človek bol lepšie a nikto by na tom nebol horšie.
Paretovo kritérium
Podľa Paretovho kritéria je Paretova efektívnosť žiaducou vlastnosťou prerozdelenia. Pozri aj: Pareto dominantný.
Paretovo zlepšenie
Zmena, ktorá je pozitívna aspoň pre jednu osobu a zároveň nie je pre nikoho negatívna. Pozri aj: Pareto dominantný.
parita kúpnej sily (PKS)
Štatistická úprava, ktorá umožňuje porovnávať množstvo tovarov, ktoré si môžu ľudia kúpiť v rôznych krajinách s rozličnou menou. Pozri aj: stále ceny.
pasívum
Všetko, čo má hodnotu a niekto to dlhuje. Pozri aj: súvaha, aktívum.
patent
Právo výhradného vlastníctva myšlienky alebo vynálezu, ktoré má vopred určené trvanie. Počas tohto obdobia majiteľovi v podstate umožňuje mať na predmet patentu monopol a byť jeho výhradným používateľom.
peniaze
Peniaze uľahčujú výmenu (sú tzv. prostriedkom výmeny) a pozostávajú z bankoviek a bankových vkladov alebo z čohokoľvek iného, čo sa dá použiť na nákup tovaru a služieb a čo je všeobecne akceptované ostatnými ako platidlo, pretože ostatní ho môžu použiť na rovnaký účel. Posledná časť vety je dôležitá, lebo odlišuje výmenu pomocou peňazí od barterovej výmeny, pri ktorej sa tovar vymieňa priamo bez výmeny peňazí.
percentil
Podmnožina pozorovaní vytvorená tak, že celý súbor pozorovaní zoradíme podľa hodnôt určitej premennej a potom ho rozdelíme na sto skupín rovnakej veľkosti. Prvý percentil napríklad označuje 1 % najnižších hodnôt v súbore pozorovaní. Pozri aj: decil.
Pigouova daň
Daň uvalená na činnosti, ktoré sa spájajú s negatívnymi externalitami, s cieľom napraviť neefektívny výsledok trhu. Pozri aj: externalita, Pigouova dotácia.
Pigouova dotácia
Štátna dotácia na podporu hospodárskej činnosti, ktorá sa spája s pozitívnou externalitou. Príklad: dotovanie základného výskumu.
platobná služba
Akákoľvek služba poskytovaná finančnou inštitúciou, ktorá umožňuje jednej osobe alebo organizácii zaplatiť inej osobe za produkt alebo službu.
podnet
Ekonomická odmena alebo trest, ktoré ovplyvňujú prínosy a náklady alternatívnych spôsobov konania.
podnikateľ
Osoba, ktorá vytvára nové technológie, organizačné formy a iné príležitosti alebo patrí medzi ich prvých používateľov.
podpora v nezamestnanosti
Štátny transfer, ktorý dostáva nezamestnaná osoba. Označuje sa aj ako: poistenie v nezamestnanosti.
politická inštitúcia
Pravidlá hry určujúce, kto má moc a ako sa v spoločnosti táto moc uplatňuje.
politická renta
Platba alebo iná výhoda prevyšujúca druhú najlepšiu alternatívu (rezervačnú pozíciu), ktorá existuje v dôsledku politickej pozície jednotlivca. Rezervačná pozícia sa v tomto prípade vzťahuje na situáciu jednotlivca, ak by nemal privilegované politické postavenie. Pozri aj: ekonomická renta.
politická zodpovednosť
Zodpovednosť dosiahnutá prostredníctvom politických procesov, ako sú voľby, dohľad volenej vlády alebo konzultácie s dotknutými občanmi. Pozri aj: zodpovednosť, ekonomická zodpovednosť.
politicky uskutočniteľný
Možnosť realizácie vzhľadom na existujúce politické inštitúcie.
politický systém
Súbor zásad, zákonov a procesov, ktoré určujú, ako sa vyberá vláda a ako táto vláda prijíma a vykonáva rozhodnutia, ktoré ovplyvnia všetkých obyvateľov alebo ich väčšinu.
politika hospodárskej súťaže
Vládna politika a zákony na obmedzenie monopolnej moci a zabránenie kartelom. Označuje sa aj ako: antitrustová politika.
pomer zadlženosti (pre banky alebo domácnosti)
Hodnota aktív vydelená podielom vlastného kapitálu na týchto aktívach.
populácia v produktívnom veku
Štatistická skupina, ktorá v mnohých krajinách predstavuje všetkých ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.
pozičný statok
Statok – napríklad vysoké postavenie, demonštratívna spotreba alebo moc, ktorého užívanie jedným členom komunity ostatní vnímajú negatívne. Čím väčší úžitok má jeden človek z tohto statku, tým viac sú poškodení ostatní.
pozitívna externalita
Pozitívny externý efekt, teda pozitívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: externé úspory. Pozri aj: externalita.
pozitívna spätná väzba (proces)
Proces, pri ktorom určitá počiatočná zmena uvedie do pohybu proces, ktorý túto počiatočnú zmenu zosilní. Pozri aj: negatívna spätná väzba (proces).
pracovná sila
Počet ľudí v populácii v produktívnom veku, ktorí pracujú alebo chcú pracovať mimo domácnosti. Sú buď zamestnaní (vrátane živnostníkov), alebo nezamestnaní. Pozri aj: miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, miera participácie.
pracovnoprávny vzťah
Vzájomný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v ktorom zamestnávateľ určuje pracovný čas a iné pracovné podmienky a mzdu, riadi činnosť zamestnanca a môže ukončiť jeho pracovný pomer a zamestnanec sa rozhoduje, ako tvrdo bude pracovať a či dá výpoveď. Úroveň úsilia zamestnanca alebo jeho rozhodnutie zostať vo firme určujú rozhodnutia oboch strán – ovplyvňuje ich výkon moci zo strany zamestnávateľa a spoločenské normy oboch strán.
pracovníkova funkcia najlepšej reakcie (na mzdy)
Množstvo práce, pre ktoré sa pracovník rozhodne v rámci svojej najlepšej reakcie na každú mzdu, ktorú mu zamestnávateľ môže ponúknuť. Označuje sa aj ako: krivka najlepšej reakcie.
prebytok spotrebiteľa
Ochota spotrebiteľa platiť za tovar mínus cena, za ktorú spotrebiteľ tovar kúpil, spolu za všetky predané jednotky.
prebytok výrobcu
Cena, za ktorú firma predáva tovar, mínus minimálna cena, za ktorú by bola ochotná tovar predať, spolu za všetky predané jednotky.
predmety dlhodobej spotreby
Spotrebný tovar s očakávanou životnosťou dlhšou ako tri roky, ako je nábytok do domácnosti, autá a chladničky.
preferencia
Posúdenie pozitív a negatív jednotlivých výsledkov dostupných činností, ktoré tvorí základ rozhodnutia, čo urobíme.
priemer
Súhrnná štatistika pre súbor pozorovaní, ktorú vypočítame sčítaním všetkých hodnôt v súbore a vydelením počtom pozorovaní.
priemerný produkt
Celková produkcia vydelená určitým vstupom, napríklad na pracovníka (vydelená počtom pracovníkov) alebo na pracovníka za hodinu (celková produkcia vydelená celkovým počtom hodín vynaloženej práce).
priemyselná revolúcia
Vlna technologických pokrokov a organizačných zmien, ktorá sa začala v Británii v 18. storočí a zmenila základ hospodárstva z poľnohospodárstva a remesiel na obchod a priemysel.
primárne trhy
Pozri aj: sekundárne a primárne trhy
prirodzený experiment
Empirická štúdia, ktorá využíva prirodzene sa vyskytujúce štatistické premenné, pri ktorých výskumníci nemajú možnosť prideliť účastníkov do experimentálnych a kontrolných skupín, ako je to pri bežných experimentoch. Namiesto toho nám umožňujú populáciu analyzovať rozdiely v zákonoch, politikách, počasí či iných aspektoch, tak ako keby bola súčasťou experimentu. Platnosť takýchto štúdií závisí od premisy, že pridelenie subjektov do prirodzene vytvorených experimentálnych a kontrolných skupín môžeme vierohodne považovať za náhodné.
prirodzený monopol
Výrobný proces, pri ktorom má dlhodobá krivka priemerných nákladov dostatočný sklon smerom nadol, aby znemožnila udržanie konkurencie medzi firmami na tomto trhu.
problém čierneho pasažiera
Ak má človek pri projekte založenom na spolupráci úžitok z príspevkov ostatných bez toho, aby sám prispel.
problém obmedzeného výberu
Tento problém je o tom, ako môžeme pre seba urobiť to najlepšie vzhľadom na naše preferencie a obmedzenia, ako aj vzácnosť vecí, ktoré si vážime. Pozri aj: optimalizačný problém s obmedzením.
procesné spravodlivostné úsudky
Hodnotenie výsledku na základe toho, ako k alokácii došlo, a nie podľa vlastností samotného výsledku (napr. do akej miery je nerovný). Pozri aj: substantívne spravodlivostné úsudky.
produkčná funkcia
Grafické alebo matematické vyjadrenie opisujúce množstvo produkcie, ktoré možno vyprodukovať pri danom množstve alebo kombinácii vstupov. Funkcia opisuje rôzne technológie schopné vyrobiť tú istú vec.
produktivita práce
Celková produkcia vydelená počtom hodín alebo iným meradlom vynaloženej práce.
príjem
Suma príjmov z práce, dividend, úrokov, nájomného a iných platieb (vrátane transferov od štátu), ktorú dostane ekonomický subjekt po odpočítaní zaplatených daní, meraná za určité časové obdobie, napríklad za rok. Maximálna suma, ktorú môžete spotrebovať a váš majetok sa nezmení. Označuje sa aj ako: disponibilný príjem. Pozri aj: hrubý príjem.
príjem očistený o opotrebenie
Disponibilný príjem mínus opotrebenie. Pozri aj: disponibilný príjem, hrubý príjem, opotrebenie.
príjmová elasticita dopytu
Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na zvýšenie príjmu jednotlivca o 1 %.
príliš veľký na to, aby mohol skrachovať
Ide o prívlastok veľkých bánk, ktorých dôležité ústredné postavenie v ekonomike zaručuje, že ich vláda zachráni, ak sa dostanú do finančných ťažkostí. Banka teda neznáša všetky náklady svojej činnosti, a preto je ochotnejšia podstupovať väčšie riziko. Pozri aj: morálny hazard.
rastúce výnosy z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do produkcie spôsobí, že sa výstupy viac než zdvojnásobia. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Označuje sa aj ako: úspory z rozsahu. Pozri aj: klesajúce výnosy z rozsahu, konštantné výnosy z rozsahu.
reálna mzda
Nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Pozri aj: nominálna mzda.
reálna úroková miera
Cena za presun časti reálnej kúpnej sily na skoršie časové obdobie. Pozri aj: nominálna úroková miera.
reálny HDP
Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie upravený o infláciu. (HDP). Pozri aj: inflácia, stále ceny, hrubý domáci produkt.
rezervačná cena
Najnižšia cena, za ktorú je niekto ochotný predať tovar (ponechanie si tovaru je pre potenciálneho predávajúceho rezervačnou možnosťou). Pozri aj: rezervačná možnosť.
rezervačná indiferenčná krivka
Krivka spájajúca alokácie (kombinácie), ktoré si človek cení rovnako ako svoju rezervačnú možnosť. Pozri aj: rezervačná možnosť.
rezervačná možnosť
Druhá najlepšia možnosť, ktorú má človek v konkrétnej transakcii k dispozícii. Označuje sa aj ako: záložná možnosť. Pozri aj: rezervačná cena.
rezervačná mzda
To, čo by zamestnanec dostal v náhradnom zamestnaní alebo z dávky v nezamestnanosti alebo inej podpory, ak by nebol zamestnaný vo svojom súčasnom zamestnaní.
rivalitný statok
Statok, ktorý v prípade spotreby jednou osobou už pre inú nie je k dispozícii. Pozri aj: nerivalitný statok.
riziko likvidity
Riziko, že aktívum nebude možné vymeniť za hotovosť dostatočne rýchlo, aby sa zabránilo finančnej strate.
riziko nesplatenia
Riziko, že úver poskytnutý vo forme pôžičky nebude splatený.
riziková hypotéka
Hypotéka na bývanie poskytnutá vysoko rizikovému dlžníkovi, napríklad dlžníkovi s históriou bankrotu či oneskorených splátok. Pozri aj: rizikový dlžník.
rizikový dlžník
Fyzická osoba s nízkym úverovým ratingom a vysokým rizikom zlyhania. Pozri aj: riziko nesplatenia, riziková hypotéka.
rodová deľba práce
Rozdiely medzi mužmi a ženami v tom, ako trávia svoj pracovný čas.
rovnováha
Výsledok modelu, ktorý sa zmení iba vtedy, ak naň začne pôsobiť vonkajšia externá sila, ktorá zmení charakteristiku situácie v modeli.
rovnováha dominantných stratégií
Výsledok hry, v ktorom každý hráč použije svoju dominantnú stratégiu.
rovnovážna nezamestnanosť
Počet ľudí bez práce, ktorí si prácu hľadajú, čo predstavuje priesečník mzdovej a cenovej krivky. Ide o Nashovu rovnováhu trhu práce a trhu výrobkov, keď ani zamestnávatelia, ani pracovníci nedokážu zmenou svojho správania dosiahnuť lepšie výsledky. Pozri aj: nedobrovoľná nezamestnanosť, štruktúrna nezamestnanosť, mzdová krivka, cenová krivka, model WS/PS, miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu.
rozdiel v rozdieloch
Metóda, ktorá aplikuje experimentálne výskumné návrhy na výsledky pozorované v prirodzenom experimente. Jej súčasťou je porovnanie rozdielu v priemerných výsledkoch dvoch skupín, experimentálnej a kontrolnej, a to pred a po vykonaní samotnej intervencie.
rozpočtové obmedzenie
Rovnica predstavujúca všetky kombinácie tovarov a služieb, ktoré by si človek mohol zaobstarať a ktoré presne vyčerpajú jeho rozpočtové zdroje.
sekundárne a primárne trhy
Primárny trh sa vyznačuje tým, že sa na ňom tovary či finančné aktíva predávajú prvý raz. Počiatočný predaj akcií spoločnosti investorovi (označuje sa aj ako prvotná verejná ponuka akcií) teda napríklad prebieha na primárnom trhu. Ďalšie obchodovanie s týmito akciami na burze sa uskutočňuje na sekundárnom trhu. Rovnaké pojmy sa používajú aj na označenie prvotného predaja lístkov (primárny trh) a sekundárneho trhu, kde sa s nimi ďalej obchoduje.
sekvenčná hra
Hra, v ktorej si jednotliví hráči nevyberajú stratégiu súčasne a hráči, ktorí sú na rade neskôr, vidia, aké stratégie si vybrali hráči pred nimi. Príkladom je hra ultimátum. Pozri aj: simultánna hra.
sieťové úspory z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zvýšenie počtu používateľov výstupu firmy znamená zvýšenie hodnoty výstupu pre každého z nich, pretože sú navzájom prepojení.
simultánna hra
Hra, v ktorej si hráči vyberajú stratégie súčasne, napr. väzňova dilema. Pozri aj: sekvenčná hra.
skrytá činnosť (problém skrytej činnosti)
Dochádza k nej, keď jedna strana výmeny nevie o nejakej činnosti druhej strany alebo si ju nevie overiť. Zamestnávateľ napríklad nemôže vedieť (alebo si nemôže overiť), ako tvrdo pracovník, ktorého zamestnal, skutočne pracuje. Označuje sa aj ako: morálny hazard. Pozri aj: skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností).
skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností)
Dochádza k nim vtedy, keď ostatné strany nepoznajú niektorú z vlastností osoby, ktorá vstupuje do interakcie (resp. poskytovaného produktu alebo služby). Príklad: ak si človek kupuje zdravotné poistenie, pozná svoj zdravotný stav, no poisťovňa ho nepozná. Označuje sa aj ako: nepriaznivý výber. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti).
slabá vôľa
Neschopnosť zaviazať sa k určitému konaniu (napríklad k diéte alebo vzdaniu sa iného potešenia v súčasnosti), ktorú človek neskôr oľutuje. Líši sa od netrpezlivosti, ktorá tiež môže viesť k tomu, že človek uprednostní potešenie v prítomnosti, ale nemusí nutne konať spôsobom, ktorý oľutuje.
sociálne poistenie
Výdavky štátu financované z daní, ktoré poskytujú ochranu pred rôznymi ekonomickými rizikami (napríklad stratou príjmu v dôsledku choroby alebo nezamestnanosti) a umožňujú ľuďom vyrovnávať príjmy počas celého života. Pozri aj: spolupoistenie.
solventný
Firma alebo jednotlivec s kladnou alebo nulovou čistou hodnotou. Môže ísť napríklad o banku, ktorej aktíva majú vyššiu hodnotu ako pasíva (teda dlhy). Pozri aj: nesolventný.
spoločenská dilema
Situácia, v ktorej konanie jednotlivca, ktorý nasleduje svoj osobný cieľ, môže viesť k výsledku, ktorý je horší než iný reálny výsledok, ku ktorému by došlo, ak by ľudia nekonali ako jednotlivci, ale spolupracovali.
spoločenská interakcia
Situácia, v ktorej konanie jednej osoby ovplyvňuje jej výsledky a výsledky iných.
spoločenská norma
Nepísané pravidlo, ktoré pozná väčšina členov spoločnosti a týka sa toho, čo by ľudia v určitej situácii, keď ich konanie ovplyvňuje ostatných, mali urobiť.
spoločenské hraničné náklady (MSC)
Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa zohľadňujú náklady výrobcu aj náklady, ktoré vznikli ostatným osobám ovplyvneným výrobou tovaru. Spoločenské hraničné náklady sú súčtom súkromných hraničných nákladov a hraničnej negatívnej externality.
spoločenské hraničné výnosy (MSB)
Úžitok (v zmysle užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa berie do úvahy úžitok jednotlivca, ktorý sa rozhoduje o výrobe alebo spotrebe, ako aj úžitok všetkých ostatných, ktorých sa toto rozhodnutie týka.
spoločenské preferencie
Človek, ktorý má spoločenské preferencie, sa nestará len o dôsledky svojho konania pre seba, ale aj pre ostatných. Označujú sa aj ako: preferencie vychádzajúce zo záujmu o ostatných.
spoločné zdroje
Rivalitný statok, v ktorého užívaní človek nemôže brániť iným. Označuje sa aj ako: zdroj v spoločnom vlastníctve. Pozri aj: rivalitný statok.
spoločný prebytok
Súčet ekonomických rent všetkých ľudí vstupujúcich do interakcie. Označuje sa aj ako: výhody z výmeny.
spolupoistenie
Spôsob združovania úspor v domácnostiach, aby si domácnosť mohla udržať spotrebu v prípade dočasného poklesu príjmov alebo potreby väčších výdavkov.
spolupráca
Účasť na spoločnom projekte s cieľom dosiahnuť spoločné výhody.
spotreba (C)
Výdavky na tovary a služby krátkodobej spotreby aj na trvácnejšie tovary, ktoré sa nazývajú predmety dlhodobej spotreby. Pozri aj: predmety dlhodobej spotreby.
spotrebný tovar
Tovar alebo služba, ktoré uspokojujú potreby spotrebiteľov počas krátkeho obdobia.
spravodlivosť
Spôsob hodnotenia prerozdelenia na základe vlastného ponímania spravodlivosti.
stále ceny
Ceny upravené o zvyšovanie cien (infláciu) alebo znižovanie cien (defláciu), takže jedna jednotka meny predstavuje v rôznych časových obdobiach rovnakú kúpnu silu. Pozri aj: parita kúpnej sily, reálny HDP.
stavová premenná
Veličina meraná v istom časovom bode. Jej jednotky nezávisia od času. Pozri aj: toková premenná.
strata mŕtvej váhy
Strata celkového prebytku v porovnaní s Pareto efektívnou alokáciou.
stratégia
Činnosť (alebo konanie), ktorú človek môže vykonať, ak si je vedomý, že jeho výsledky a výsledky ostatných sú od seba navzájom závislé. Výsledky závisia nielen od činnosti daného človeka, ale aj činnosti ostatných.
strategická interakcia
Spoločenská interakcia, v ktorej sú si účastníci vedomí toho, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných (a ako konanie ostatných ovplyvňuje ich).
substantívne spravodlivostné úsudky
Úsudky vychádzajúce z charakteristiky samotnej alokácie a nie z procesu, ako k nemu došlo. Pozri aj: procesné spravodlivostné úsudky.
substitučný efekt
Ide napríklad o efekt na rozhodnutie o spotrebe statku, ktorý je spôsobený len zmenami ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti, vzhľadom na novú úroveň užitočnosti.
substitúty
Dva tovary, pri ktorých platí, že zvýšenie ceny jedného vedie k zvýšeniu dopytovaného množstva druhého. Pozri aj: komplementy.
subvencia na mzdy
Štátna platba buď firmám, alebo zamestnancom s cieľom zvýšiť mzdy, ktoré dostávajú pracovníci, alebo znížiť mzdové náklady, ktoré platia firmy, s cieľom zvýšiť počet zamestnancov a ich príjmy.
svetová finančná kríza
Začala sa v roku 2007 kolapsom cien nehnuteľností v USA, ktorý viedol k poklesu cien aktív založených na rizikových hypotékach a k všeobecnej neistote v súvislosti so solventnosťou bánk v USA a Európe, ktoré si požičiavali na nákup takýchto aktív. Dôsledky pocítil celý svet, keďže sa prudko obmedzil svetový obchod. Vlády a centrálne banky reagovali agresívnymi stabilizačnými opatreniami.
súčasná hodnota
Dnešná hodnota toku budúcich príjmov alebo iných výhod, ak sú diskontované pomocou úrokovej sadzby alebo vlastnej diskontnej sadzby danej osoby. Pozri aj: čistá súčasná hodnota.
súkromné hraničné náklady (MPC)
Náklady výrobcu na výrobu dodatočnej jednotky tovaru bez zohľadnenia akýchkoľvek nákladov, ktoré jeho výroba spôsobuje ostatným. Pozri aj: hraničná negatívna externalita (MEC), spoločenské hraničné náklady (MSC).
súkromné hraničné výnosy (MPB)
Úžitok (v zmysle zisku alebo užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru pre jednotlivca, ktorý sa rozhodol ju vyrobiť alebo spotrebovať, bez zohľadnenia úžitku, ktorý získali ostatní.
súkromné vlastníctvo
Právo a očakávanie, že človek môže využívať vlastný majetok spôsobom, aký uzná za vhodný, iným môže odoprieť jeho používanie a vlastníctvo môže previesť darovaním alebo predajom niekomu inému, kto sa potom stáva majiteľom.
súvaha
Záznam o aktívach, pasívach a čistej hodnote ekonomického subjektu, ako je domácnosť, banka, firma alebo vláda.
technicky uskutočniteľný
Alokácia, ktorá spĺňa obmedzenia technológie a biológie.
technologický pokrok
Zmena v technológii, ktorá znižuje množstvo zdrojov (práce, strojov, pôdy, energie a času) potrebných na výrobu daného množstva produkcie.
technológia
Proces, v ktorom sa použije súbor materiálov a iných vstupov vrátane práce ľudí a investičného majetku (napr. stroje) na výrobu výstupu.
teória hier
Odvetvie matematiky, ktoré skúma strategické interakcie, teda situácie, v ktorých všetci hráči vedia, že ich výhody závisia od konania všetkých hráčov. Pozri aj: hra.
toková premenná
Veličina meraná za časovú jednotku, napríklad ročný príjem alebo hodinová mzda. Pozri aj: stavová premenná.
tragédia spoločne využívaných statkov
Spoločenská dilema, v ktorej jednotlivci, ktorí konajú samostatne a nasledujú vlastný záujem, vyčerpajú spoločný zdroj, čím sa zhoršia odmeny pre všetkých. Pozri aj: spoločenská dilema.
transakčné náklady
Náklady, ktoré bránia procesu vyjednávania alebo dohode o zmluve. Patria k nim náklady na získanie informácií o tovare, s ktorým sa má obchodovať, a náklady na vymáhanie zmluvy.
transformácia splatnosti
Prax požičiavania si na krátke obdobie a poskytovania úverov na dlhé obdobie. Banka napríklad prijíma vklady, ktoré sľúbi vyplatiť v krátkom čase alebo okamžite, a poskytuje dlhodobé úvery (ktoré sa môžu splácať dlhé roky). Označuje sa aj ako: transformácia likvidity.
trh
Spôsob prepájania ľudí, ktorí môžu navzájom čerpať výhody z výmeny tovarov alebo služieb prostredníctvom predaja a kúpy.
trhová sila
Vlastnosť podniku, ktorý môže predávať svoj výrobok za rôzne realizovateľné ceny, takže môže mať prospech z toho, že pôsobí ako určovateľ cien (a nie ako prijímateľ cien).
tvorivá deštrukcia
Pojem, ktorým Joseph Schumpeter nazval proces, keď staré technológie a firmy, ktoré sa neprispôsobujú, vytlačia nové, lebo už nedokážu na trhu konkurovať. Z jeho pohľadu je zlyhanie neziskových firiem tvorivé, lebo sa pri ňom uvoľní práca a kapitálové statky, ktoré možno použiť v nových kombináciách.
umelo vzácny statok
Verejný statok, z ktorého užívania je možné niektorých ľudí vylúčiť. Označuje sa aj ako: klubový statok. Pozri aj: verejný statok.
užitočnosť
Číselný ukazovateľ hodnoty, ktorú človek prikladá výsledku tak, že výsledky s vyššou hodnotou budú uprednostnené pred výsledkami s nižšou hodnotou, ak sú oba uskutočniteľné.
väzňova dilema
Hra, pri ktorej sú odmeny pri rovnováhe dominantných stratégií pre jednotlivých hráčov, ale aj v súčte nižšie ako v prípade, keď by dominantnú stratégiu nepoužil ani jeden z hráčov.
Veblenov efekt
Negatívna externalita, ktorá vzniká v dôsledku spotreby pozičných statkov. Príkladom sú negatívne externality pre ostatných spôsobené spotrebou luxusného bývania, oblečenia alebo vozidiel.
verejná politika
Politika, o ktorej rozhoduje vláda. Označuje sa aj ako: vládna politika.
verejné zlo
Negatívny ekvivalent verejného statku. Je nerivalitné v tom zmysle, že spotreba verejného zla daným jednotlivcom neznižuje spotrebu ostatných.
verejný statok
Statok, ktorého dostupnosť sa pri použití jednou osobou nezníži. Označuje sa aj ako: nerivalitný statok. Pozri aj: nevylúčiteľný verejný statok, umelo vzácny statok.
vláda
Jediný orgán na určitom území, ktorý môže určovať, čo ľudia smú a nesmú robiť, a smie na dosiahnutie tohto cieľa legitímne používať silu a obmedzenia slobody jednotlivca. Označuje sa aj ako: štát.
vládnuca elita
Najvyšší vládni predstavitelia, ako napríklad prezident, členovia vlády a vedúci predstavitelia zákonodarných orgánov, ktorých spája spoločný záujem, napríklad členstvo v určitej strane.
vlastnícke práva
Právna ochrana vlastníctva vrátane práva zabrániť iným osobám vo využívaní danej veci a čerpať úžitok z vlastnenej veci alebo ju predať.
vlastný kapitál
Vlastná investícia jednotlivca do projektu. V súvahe jednotlivca či firmy sa uvádza ako čistá hodnota. Pozri aj: čistá hodnota.
vyjednávacia sila
Miera výhody človeka pri zabezpečovaní vyššieho podielu ekonomických rent v interakcii.
vylúčený z úverového trhu
Opis jednotlivcov, ktorí si nedokážu požičať za žiadnych podmienok. Pozri aj: úverovo obmedzený.
vyrovnanie spotreby
Činnosť jednotlivca, rodiny alebo inej skupiny s cieľom udržať si obvyklú úroveň spotreby. Možnosti zahŕňajú požičiavanie si alebo znižovanie úspor s cieľom kompenzovať negatívne šoky, ako je nezamestnanosť alebo choroba, a zvyšovanie úspor alebo znižovanie dlhu v reakcii na pozitívne šoky, ako je povýšenie alebo dedičstvo.
vytláčanie
Tento termín sa používa v dvoch odlišných významoch. Jedným z nich je pozorovaný negatívny vplyv, keď ekonomické stimuly zatienia etické motivácie či motivácie súvisiace so záujmom o ostatných. V štúdiách o správaní jednotlivcov môžu mať stimuly vytláčací efekt na spoločenské preferencie. V druhom význame sa pojem používa na vplyv zvýšenia vládnych výdavkov na zníženie súkromných výdavkov, k čomu môže dochádzať napríklad v ekonomike, ktorá naplno využíva svoje kapacity, alebo keď sa fiškálna expanzia spojí s rastom úrokovej miery.
vzácnosť
Ide o vlastnosť statku, ktorý má hodnotu a so získaním väčšieho množstva tohto statku sa spájajú náklady obetovanej príležitosti.
vzájomné výhody
Výsledok interakcie medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, v ktorej sú na tom všetky strany lepšie, ako by boli bez interakcie (alebo aspoň niektoré strany sú na tom lepšie a žiadna nie je na tom horšie).
vzájomnosť
Preferencia týkajúca sa správania k iným, ktorá závisí od toho, ako vnímame konanie alebo charakter iných, napríklad preferencia pomáhať tým, ktorí nám pomohli alebo konali správne (podľa nás), a uškodiť tým, ktorí konali nesprávne. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Pozri aj: spoločenské preferencie.
vzťah principál-agent
Ide o asymetrický vzťah, v ktorom jedna strana (principál) má prospech z určitého konania alebo vlastnosti druhej strany (agenta), o ktorej nemá dostatočné informácie na to, aby ich bolo možné zakotviť do úplnej zmluvy. Pozri aj: neúplná zmluva. Označuje sa aj ako: problém principála a agenta.
výhody z výmeny
Výhody, ktoré každá strana transakcie získa v porovnaní s tým, ako by sa im darilo bez výmeny. Označuje sa aj ako: výhody zo vzájomného obchodu. Pozri aj: ekonomická renta.
výnos
Implikovaná miera návratnosti, ktorú kupujúci získa za svoje peniaze, keď si dlhopis kúpi za trhovú hodnotu.
výskum a vývoj
Výdavky súkromného alebo verejného subjektu na vytvorenie nových výrobných metód, výrobkov alebo iných ekonomicky relevantných nových poznatkov.
zábezpeka
Aktívum, ktoré dlžník dáva do zálohy veriteľovi ako zabezpečenie za úver. Ak dlžník nie je schopný splácať pôžičku tak, ako sľúbil, vlastníkom majetku sa stáva veriteľ.
základná hodnota akcie
Cena akcie na základe očakávaných budúcich ziskov a úrovne rizika.
základná úroková miera
Úroková sadzba stanovená centrálnou bankou, ktorá sa vzťahuje na banky, ktoré si požičiavajú menovú bázu navzájom a od centrálnej banky. Označuje sa aj ako: oficiálna úroková miera. Pozri aj: reálna úroková miera, nominálna úroková miera.
zamestnanecká renta
Ekonomická renta, ktorú získa pracovník, keď čistá hodnota jeho zamestnania prevyšuje čistú hodnotu ďalšej najlepšej alternatívy (teda nezamestnanosti). Označuje sa aj ako: náklady na stratu zamestnania.
záporná užitočnosť z vynaloženého úsilia
Miera, do akej je vykonávanie úlohy (či vynakladanie úsilia) nepríjemné.
zárobok
Mzdy, platy a iný príjem z práce.
zásada znečisťovateľ platí
Usmernenie environmentálnej politiky, podľa ktorej by tí, ktorí spôsobujú negatívne vplyvy na životné prostredie iným, mali platiť za škody, ktoré spôsobujú, prostredníctvom daní alebo iných prostriedkov. Pozri aj: negatívna externalita.
záslužné statky
Tovary a služby, ktoré by mali byť dostupné pre každého, nezávisle od jeho schopnosti platiť.
závislá práca
Systém, v ktorom sú výrobcovia platení za čas, ktorý odpracujú pre svojho zamestnávateľa.
zisková prirážka
Rozdiel medzi cenou a hraničnými nákladmi.
zlyhanie trhu
Dochádza k nemu, keď trhy rozdelia zdroje Pareto neefektívnym spôsobom.
zlyhanie vlády
Zlyhanie politickej zodpovednosti. (Tento pojem sa používa v rôznych významoch, pričom žiadny z nich nie je striktne analogický so zlyhaním trhu, pre ktoré je jediným kritériom Paretova neefektívnosť). Pozri aj: politická zodpovednosť.
zmluva
Právny dokument alebo dohoda, ktorá špecifikuje súbor činností, ktoré musia zmluvné strany vykonať.
zodpovednosť
Povinnosť osoby (alebo orgánu) prijímajúcej rozhodnutia reagovať na potreby a priania ľudí, ktorých tieto rozhodnutia ovplyvňujú.
úkolová práca
Typ zamestnania, pri ktorom je pracovníkovi vyplácaná pevná suma za každú jednotku výrobku, ktorú vyrobí.
úroková miera
Cena za presunutie časti kúpnej sily dopredu v čase. Pozri aj: nominálna úroková miera, reálna úroková miera.
úroková miera (krátkodobá)
Cena za požičanie menovej bázy. Ide o nominálnu úrokovú mieru.
úspory
Keď sú výdavky na spotrebu nižšie ako čistý príjem, dochádza k úsporám a výška majetku rastie. Pozri aj: bohatstvo.
úspory z rozsahu
Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do produkcie spôsobí, že sa výstupy viac než zdvojnásobia. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Označuje sa aj ako: rastúce výnosy z rozsahu. Pozri aj: náklady z rozsahu.
útok vkladateľov na banku
Situácia, v ktorej vkladatelia vyberajú finančné prostriedky z banky, pretože sa obávajú, že banka zbankrotuje a nesplní svoje záväzky (teda nevyplatí finančné prostriedky dlžné vkladateľom).
úverová sadzba (banková)
Priemerný úrok, ktorý komerčné banky účtujú firmám a domácnostiam. Táto sadzba je zvyčajne vyššia ako základná úroková sadzba: rozdiel medzi nimi označujeme ako maržu, resp. výnosové rozpätie pri komerčných úveroch. Ide o nominálnu úrokovú mieru. Označuje sa aj ako: trhová úroková miera. Pozri aj: úroková miera, základná úroková miera.
úverovo obmedzený
Opis jednotlivcov, ktorí si dokážu požičať len za nevýhodných podmienok. Pozri aj: vylúčený z úverového trhu.
šok
Exogénna zmena v niektorých základných údajoch alebo premenných využitých v modeli.
špecializácia
K špecializácii dochádza, keď krajina alebo iný subjekt vyrába menší rozsah tovarov a služieb, než spotrebuje, pričom tovary a služby, ktoré nevyrába, získa obchodovaním.
špekulatívne financovanie
Stratégia, ktorú firmy používajú na splnenie platobných záväzkov z pasív pomocou peňažných tokov, hoci firma týmto spôsobom nemôže splatiť istinu. Podniky v takejto situácii musia svoje pasíva pretransformovať, zvyčajne vydaním nového dlhu, aby splnili záväzky zo splatného dlhu. Termín vytvoril Hyman Minsky vo svojej Hypotéze finančnej nestability. Pozri aj: hedžové financovanie.
štátny dlhopis
Finančný nástroj vydávaný štátmi, ktorý sľubuje vyplácanie peňažných tokov v určitých intervaloch.
štát podporujúci ekonomický rozvoj
Vláda, ktorá preberá vedúcu úlohu pri podpore procesu ekonomického rozvoja prostredníctvom verejných investícií, dotovania konkrétnych odvetví, vzdelávania a iných verejných politík.
štruktúrna nezamestnanosť
Úroveň nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe modelu trhu práce a produktov.